Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117207104
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117207104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému H. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L.
F. XXXX/XX, XXX XX Y. Š., o zaplatenie 2,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 8Csp/78/2017-28 zo dňa 02. februára 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 16.03.2017 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 2,- Eur s príslušenstvom, a to vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne
a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žalobca a žalovaný uzatvoril dňa 22.11.2012 Zmluvu o úvere č. 806301057 na sumu 200,- Eur, pričom

žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť poplatok, teda sa zaviazal zaplatiť celkovú
čiastku 396,- Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 198,- Eur. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žiadosťou z
12.06.2013došlo k úprave splátkového kalendára o 2 mesiace, čo znamená, že splatným sa dlh stal v
mesiaci 01/2014. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že celý úver
mal byť uhradený dňa 11.04.2014. Súd dospel k záveru, ž e právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
sa premlčalo v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, keď na premlčanie uplatneného nároku žalobcu

súd prihliadol z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a preto žalobu zamietol.

4. Uviedol, že ak by aj nárok žalobcu nebol premlčaný, nebolo by ho možné priznať v takom rozsahu
v akom bol uplatnený, a to z dôvodu, že neobsahoval údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a j) ZoSÚa preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na úrok vo výške 32%, kde nie je
zrejmý ani právny dôvod, ani spôsob výpočtu nároku, ktorý si žalobca uplatňuje z jednotlivých súm za
požadované obdobie a naviac úroky vo výške 32% ročne za obdobie od 22.11.2012 do 15.03.2014sú

zjavne premlčané vo všeobecnej premlčacej dobe. Vo vzťahu k poplatku vo výške 133,28,- Eur uviedol,
že podobne ako pri úroku, ani v tomto prípade žalobca nešpecifikoval o aký poplatok sa jedná a
aký je právny dôvod tohto poplatku. Žalobca taktiež nepreukázal, že žalovanému posielal akékoľvek
upomienky, a teda, že by mu výdavky v sume 52,- Eur vznikli.

5. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania čo do istiny, nemožno žalovanému priznať ani
nárok na úroky z omeškania z nej. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný mal vo veci plný úspech,
avšak trovy konania si neuplatnil, ani žiadne trovy konania mu nevnikli, preto súd vyslovil, že žalovanému
sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku I. rozsudku. Odvolanie

právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).Namietal, že zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
nakoľko žalovaný súhlasil s aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené nie
je možné aplikovať na zmluvu ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z.. Ďalej mal žalobca za to, že
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej

strane Zmluvy, preto nie je možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Vo vzťahu k úroku uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákona nestanovil maximálne
možnú prípustnú výšku odplaty. Uviedol, že výška RPMN je uvedená aj vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru ako aj v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s
ktorými bol žalovaný oboznámený ďalej uviedol, že slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie

zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.11.2012 Zmluvu o úvere č.
806301057, predmetom ktorej bolo poskytnutie žalovanému ako dlžníkovi úveru vo výške 200,- Eur,
ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- Eur, t.j. žalovaný

sa zaviazal celkovo zaplatiť sumu 396,- Eur v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur, a to počnúc dňom
15.12.2012.Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli upravené na
samostatnom tlačive. Žiadosťou o úpravu splátkového kalendára zo dňa 12.06.2013 žiadal žalovaný
ako dlžník o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 60 dní, aby dátum prvej splátky
bol 11.08.2013.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“),

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

18. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd

oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

21.Odvolacísúdsanajprvzaoberalnámietkoužalovaného,ževpredmetnejveciideonesprávneprávne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

22. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

23. Vo vzťahu k námietke žalobcu ako odvolateľa, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou

spotrebiteľskou odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posúdil správne predmetný vzťah ako vzťah
uzavretýmedzidodávateľom(žalobca)aspotrebiteľom(žalovaný)akovzťahspotrebiteľský.Nauvedený
vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorémajú aplikačnú prednosť pre inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi veriteľom
(dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

24. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 22.11.2012
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovaného.

S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

25. Je teda nepochybné, že predmetná Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu
uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je
pritom zrejmé, že obsah zmluvy si žalovaný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

26. Vzhľadom na to, že žalobca ako dodávateľ nepreukázal, že by v predmetnom prípade nešlo o
spotrebiteľskú zmluvu, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti, je preto potrebné postupovať podľa vyššie citovaného ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda v pochybnostiach uplatňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd prvej inštancie preto

prijal správny záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené teda že v predmetnom prípade ide o zmluvu, ktorá má spotrebiteľský
charakter, je potrebné uviesť, že teda aj na posúdenie premlčania práv žalobcu (dodávateľa) zo Zmluvy o

úvere je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania.
Občiansky zákonník v ust. § 101 upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že splatnosť prvej splátky
mala počnúc dňom 15.12.2012, pričom žalovaný mal dlh splatiť v 12 mesačných splátkach, čo znamená,
že posledná splátka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola splatná dňa 15.11.2013. Vzhľadom na to, že zo strany

žalovaného došlo k požiadaniu odkladu splátok o 60 dní (t.j. 2 mesiace), bola splatnosť poslednej splátky
posunutá o 60 dní, tzn. že splatnosť poslednej splátky teda bola dňa 15.01.2014. Od nasledujúceho
dňa teda žalobcovi plynula trojročná lehota premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 16.01.2016. Žaloba
bola žalobcom podaná až dňa 16.03.2017, tzn. viac ako rok po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na
uvedené bolo teda právo žalobcu premlčané, čo správne vo svojom odôvodnení uviedol aj súd prvej

inštancie.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v plnom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).