Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202366
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216202366.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: C. S. I. T. Y., V., L. L.

XXX XX V. XX, K.I.: XX XXX XXX, právne zastúpená: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085
01 Bardejov, proti žalovanému: L. C., U. A. L. - N. L. C., Š. T., L. L. W. L. Č.. X, XXX XX F. F., v konaní
o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele Z. V. Č.. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 3
024 m2 a parcele Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 33 570 m2, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bardejov pre kat. územie V., I. V. z a s t a v u j e .

U r č u j e sa, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 30
881 m2, parcely Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 91 493 m2, parcely Z. V. Č.. XXX/X - lesné
pozemky o výmere 8 119 m2, parcely Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 906 m2 a parcely Z. V.
Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 6 427 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného
Okresným úradom Bardejov pre kat. územie V., I. V. a parcely Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere
1 524 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bardejov pre
kat. územie V., I. V..

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v nezastavenej časti konania nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi v zastavenej časti konania nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 3.5.2016, po oprave petitu podaním doručeným 21.11.2017
domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely Z. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere
30 881 m2, parcely Z. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 91 493 m2, parcele Z. Č.. XXX/X - lesné
pozemky o výmere 8 119 m2, parcele Z. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 906 m2 a parcele Z. Č..
XXX/X - lesné pozemky o výmere 6 427 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X XXX vedenom
Okresným úradom Bardejov pre kat. územie V., I. V., ako aj parcely Z. Č.. XXX/X - lesné pozemky o
výmere 1 524 m2, parcely Z. Č.. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 3 024 m2 a parcely Z. Č.. XXX/

X, lesné pozemky o výmere 33 570 m2, zapísané na liste vlastníctva č. X XXX, vedenom Okresným
úradom Bardejov pre kat. územie V., I. V..2. Žalobu odôvodňoval dohodou o vydaní veci uzatvorenou U. N. Š..T.. V. ako povinnou osobou a C. Z.,
C.-V. S. Ú. V. ako oprávnenou osobou dňa 15.3.1994 podľa zákona č. 282/1993 Z. z., ktorými mali byť
žalobcovi vydané nehnuteľnosti zapísané ako mpč. XXXX/XXXX a XXXX/XXXX v pozemkovoknižných

vložkách č. XX a XX vedených pre kat. územie Kobyly. Zároveň tvrdil, že dohodou o vydaní majetku z
28.4.1994 uzatvorenou podľa § 282/1993 Zb. boli žalobcovi vydané v žalobe označené nehnuteľnosti
vedené v tom čase ako parcely registra E, mpč. XXXX/XXXX, les o výmere 12,9479 ha a mpč. XXXX/
XXXX, les o výmere 3,4528 ha. Na tomto základe vykonával žalobca ako vlastník v predmetných
lesoch právo hospodárenia do roku 2005, kedy bolo žalobcom zistené, že zápis dohody o vydaní veci

nebola v katastri nehnuteľností zapísaná. Situáciu sa mal žalobca pokúsiť riešiť novou žiadosťou o
vydaní lesov podľa zákona č. 161/2005 Z. z. adresovaného žalovanému. Na žiadosť žalobcu o zápis
dohody do katastra nehnuteľností Katastrálny úrad v Prešove vo svojom liste z 11.12.2012 sp. zn.
6-38/2012/01366-So uviedol, že predložená dohoda nespĺňa podmienky vkladuschopnej listiny. Ďalej
tvrdil, že užívanie lesných pozemkov od ich prevzatia až po súčasnosť napriek žiadostiam žalovaného
stále zabezpečuje žalobca. Preto mal za to, že vlastníctvo k lesným pozemkom opätovne po zoštátnení

nadobudol žalovaný na základe predmetných dohôd a najneskôr ho musel nadobudnúť vydržaním.

3. Zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení z 19.12.2017 uviedol, že v zmysle podanej žaloby nie
sú splnené zákonné podmienky na určenie vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech žalobcu.
Poukázal na to, že právny predchodca žalovaného - Východoslovenské lesy, š. p. Košice podpísal na

základe zákona č.: 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a
náboženským spoločnostiam Dohodu o vydaní veci zo dňa 15.3.1994 (ďalej len „Dohoda o vydaní veci“)
a Dohodu o vydaní majetku zo dňa 28.4.1994 (ďalej len „Dohoda o vydaní majetku“) s C.-V. S. Ú.C.
V. (ďalej spolu len „Dohody o vydaní nehnuteľností“). Na základe predmetných Dohôd boli odovzdané
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Kobyly pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č.:

XX a XX (neskôr XXX) ako parcela č.: XXXX/XXXX, lesný druh pozemku o výmere 34 526 m2 a parcela
č.: XXXX/XXXX, lesný druh pozemku o výmere 129 479 m2. Na základe odovzdania predmetných
pozemkov došlo zo strany žalovaného aj k odovzdaniu užívacích práv (t. j. obhospodarovaniu).
Vzhľadom ku skutočnosti, že po odovzdaní pozemkov nedošlo zo strany žalobcu k vykonaniu zápisu
do katastra nehnuteľností, tak je do dnešného dňa vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností L.

C. - L.U. N. L. C., Š. T.. Žalobca si z tohto dôvodu v roku 2005 (21.11.2005) uplatnil reštitučný nárok
podaním žiadosti o vydanie predmetných pozemkov, a to už podľa zákona č.: 161/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Predmetnej žiadosti nebolo zo strany N. L. C., Š. T. vyhovené, pričom navyše
došlo k spochybneniu platnosti pôvodne uzatvorených dohôd o vydaní predmetných pozemkov z roku
1994, ktoré boli nespôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaný má za to, že C.-V. S. Ú.

V. nebol osobou oprávnenou v zmysle zákona č.: 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, nakoľko nebol právnickou osobou s právnou
subjektivitou. Uzavrel, že účastníkom predmetných Dohôd o vydaní nehnuteľností nebola oprávnená
osobaspĺňajúcazákonnépodmienky,nakoľkoC.-V.S.Ú.V.nebolvedenývregistriprávnickýchosôbako
právnická osoba s právnou subjektivitou. Pokiaľ teda žalobca mal vedomosť o nespôsobilosti pôvodne

uzatvorenýchDohôdovydanínehnuteľnostinazápisdokatastranehnuteľností,takmalvzmyslezákona
č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam podať po nevyhovení výzve z 21.11.2005 zo strany
žalovaného žalobu na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia tejto výzvy, inak právo zaniklo. Žalobca
teda nepostupoval po nevyhovení výzve zo dňa 21.11.2005 pri uplatnení svojich nárok v zmysle §

5 zákona č.: 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským
spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a jeho právo tak zaniklo. Z tohto
dôvodu následne žalovaný prevzal predmetné nehnuteľnosti do svojho obhospodarovania a súčasný
zápis v katastri nehnuteľností považuje za hodnoverný a správny. Zároveň poukázal na to, že žalobný
návrh obsahuje aj nehnuteľnosti, ktoré nevychádzajú z pôvodnej parcely mpč. XXXX/XXXX, lesný druh

pozemku o výmere 34 526 m2 a parcely mpč. XXXX/XXXX, lesný druh pozemku o výmere 129 479 m2
na ktoré bol uplatnený v minulosti reštitučný nárok. Jedná sa o parcelu Z. V. Č..: XXX/X, ktorá vznikla
z pôvodných parciel X. V. Č..: XXXX/XX, XXXX/X E. XXXX a časť parcely Z. V. Č..: XXX/XX, ktorá je
pôvodne aj z parciel X. V. Č..: XXXX/XXX E. XXXX. Na základe uvedeného žiadal súd, aby žalobu v
celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca vo vyjadrení z 23.1.2018 k námietkam zástupcu žalovaného poukázal na to, že
sám žalovaný pri uzatváraní dohody konal pri uzatváraní dohody so žalobcom a teraz následne
spochybňuje jeho právnu subjektivitu. Uvádzal, že namietaná preklúzia nemôže negovať iný originálnyspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu s prihliadnutím na všetky dôkazy a absolútnu
pasivitu žalovaného. K rozsahu predmetu žaloby, t.j. konkrétnych parciel, žalobca navrhol vytvorenie
geometrického plánu po skutočnom určení predmetu vydržania.

5. V priebehu konania žalovaný argumentoval, že žalobca nemôže odvodzovať splnenie zákonných
podmienok vydržania a nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním predmetu sporu od subjektu,
ktorého nie je právnym nástupcom, pretože daný subjekt v čase uzatvorenia predmetného titulu z
hľadiskaprávaanineexistovalanemalprávnusubjektivitu.Následnetiežnamietaltiež,ženebolisplnené

podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva žalobcom, pretože žalobca mohol a mal vedieť v zmysle
bežnej opatrnosti, že mu nesvedčí evidencia v katastrálnom operáte a rovnako v evidencii vedenej v
súvislosti s lesným hospodárením.

6. Po predložení geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného 1.11.2010 a úradne overeného
2.12.2010 pod č. XXX/XXXX žalobcom ďalej žalovaný argumentoval, že predložený Geometrický

plán považuje z pohľadu znenia žalobného návrhu za nepreskúmateľný a nedostatočný. Obsahom
predmetného Geometrického plánu sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V., I. V. v
súčasnosti zapísané na LV č. XXXX, N. Č.. XXXX E. N. Č..: XXXX. Z predloženého Geometrického plánu
je zrejmé, že jeho predmetom sú aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom sporu. Pokiaľ sa žalobca
domáha na základe podanej žaloby určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne

vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX a XX (neskôr XXX), tak geometrický plán musí riešiť práve
tento pôvodný pozemnoknižný stav na súčasný stav katastra nehnuteľností. To znamená len pôvodné
pozemnoknižné parcely č.: XXXX/XXXX a č.: XXXX/XXXX. Vyššie uvedený nesúlad žalobného návrhu
s predloženým Geometrickým plánom možno konštatovať aj pri parcele C KN č. XXX/X, ktorá vznikla z
pôvodných parciel E KN č.: XXXX/XX, XXXX/X E. XXXX a časti parcely C KN č. XXX/XX, ktorá vznikla

pôvodne aj z parciel E KN č. XXXX/XXX E. XXXX. Na základe toho mal za to, že predložený Geometrický
plán nie je spôsobilým podkladom k podanej žalobe v zmysle súčasného stavu zápisu predmetu sporu
v katastri nehnuteľností.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom v dňoch 6.2.2016, 14.6.2018 a 10.9.2018

a to za prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov. Na pojednávaní konanom 10.9.2018,
vzhľadom na spornú skutočnosť medzi stranami, či všetky nehnuteľnosti tvoriace predmet žaloby vznikli
z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXXX/XXXX a mpč. XXXX/XXXX vzal žalobca žalobu späť
včasti,ktoroupožadovalurčenievlastníckehoprávakparceleCKNč.XXX/XX-lesnépozemkyovýmere
3 024 m2 a k parcele CKN č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 33 570 m2, ktoré sú vedené Okresným

úradom Bardejov na LV č. X XXX pre kat. územie V., I. V. a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

8. Na vyššie uvedených pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
a to: dohoda o vydaní veci zo dňa 15.3.1994 na č.l. 4, dohoda o vydaní majetku podľa zákona č.
282/93 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam

z 28.4.1994 na č.l. 5-6, kópia pozemnoknižnej zápisnice č. XXX pre kat. územie V. na č.l. 7, identifikácia
parciel z 27.11.1990 vydaná pod č. XXXX/XX na č.l. 8, list C. S. Ú. V. z 21.11.2005 na
č.l. 9, list Katastrálneho úradu v Prešove č. 6-38/2012/01366-So z 11.12.2012 na č.l. 10-11, identifikácia
parciel č. XXX Správy katastra v Bardejove zo dňa 4.3.2013 na č.l. 12, výzva na vydanie lesných
pozemkov a uzavretie dodatku k dohode zo dňa 26.9.2013 na č.l. 13-15, list žalovaného zo 17.12.2014

na č.l. 16, výzva C. Z. E. V. z 19.12.2015 na č.l. 17, list č. 1043/2015 žalovaného z 8.4.2015 na
č.l. 18, list žalovaného z 28.1.2013 na č.l. 19, dohoda o prevzatí nehnuteľnosti zo správy na č.l. 20,
protokol o odovzdaní odbornej správy na č.l. 21, dekrét o preložení za farára z 20.5.2015 na č.l. 22,
elektronické podanie zo dňa 1.2.2018 právneho zástupcu žalobcu, výpisy z LV č. XXXX a XXXX vedené
pre kat. územie V., potvrdenie o evidencii vydané Ministerstvom kultúry SR č. MK-3356/2018-260/6599

z 11.5.2018, geometrický plán vyhotovený spoločnosťou GEOPLAN Prešov s.r.o., Konštantínova 3,
Prešov č. 235/2010 na určenie vlastníckych vzťahov k pozemkom - parcely CKN č. 6XX/X-XX, XXX/X-
X, XXX/X-X, XXX/X-X, XXX/X-X, XXX/X-X, ktorý bol vyhotovený 1.11.2010 a úradne overený 2.12.2010
pod č. 770/2010. Iné dôkazy stranami konania navrhnuté neboli.

9. Z výpisu listu vlastníctva č. X XXX vedenom Okresným úradom Bardejov pre kat. územie V., I. V. súd
zistil, že sú na ňom okrem iných evidované aj parcela Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 30
881 m2, parcela Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 91 493 m2, parcela Z. V. Č.. XXX/X - lesné
pozemky o výmere 8 119 m2, parcela Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 906 m2 a parcela Z. V.Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 6 427 m2, pričom pod B6 je vlastníctvo k nej vedené v prospech
Slovenskej republiky a pod B7 správa v prospech N. L. C., Š.. T.., W. L. Č.. X, XXX XX F. F..

10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bardejov pre kat. územie V., I. V.
súd zistil, že je na ňom okrem iných evidovaná aj parcela C KN č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 1
524 m2, pričom pod B1 je vlastníctvo k nej vedené v prospech Slovenskej republiky a pod B2 správa v
prospech N. L. C., Š.. T.., W. L. Č.. X, XXX XX F. F..

11. Z predloženej dohody o vydaní veci z 15.3.1994 súd zistil, že na základe tejto dohody uzavretej v
zmyslezákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.282/1993Z.z.ozmierneníniektorýchmajetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení do 28.2.2002 (ďalej len „zákon č.
282/1993 Z.z.“) právny predchodca žalovaného -Východoslovenské lesy, štátny podnik Košice, Lesný
závod Bardejov vydali žalobcovi, v dohode označenom ako Rímskokatolícka cirkev, rímskokatolícky
farský úrad Kobyly ako oprávnenej osobe nehnuteľnosti v katastrálnom území Kobyly vedenej v

pozemkovoknižných vložkách č. XX a XX ako parc. č. XXXX/XXXX, les o výmere 34 528 m2 a parc.
č. XXXX/XXXX, les o výmere 129 479 m2. V texte tejto dohody je uvedené, že tieto nehnuteľnosti boli
odňaté na základe zák. č. 46/48 Zb. a podľa výmeru ONV - odboru poľnohospodárstva v Bardejove zn.
IX/1-611-50-27 z 30.5.1950. Z dohody ďalej vyplýva, že na jej základe sa prevádza vlastnícke právo k
označeným nehnuteľnostiam na C. Z., C.-V. S. Ú.C. V..

12. Z nadväzujúcej dohody o vydaní majetku podľa zák. č. 282/1993 Zb. súd zistil, že žalobca, zastúpený
splnomocnencom na podklade splnomocnenia z 12.4.1994 vydanom Rímskokatolíckym biskupským
úradom Košice prebral ako pôvodný vlastník od právneho predchodcu žalobcu, zastúpeného
štatutárnym zástupcom povereným zastupovať Východoslovenské lesy š.p. Košice na základe

plnomocenstva č. 90/93 - 140/4 zo 17.3.1993 všetky užívacie práva k majetku označenom ako parcela
mpč. XXXX/XXXX, les o výmere 129 479 m2 a parcela mpč. XXXX/XXXX, les o výmere 34 528 m2,
kat. úz. V., začleneného do lesného hospodárskeho celku Q., jednotka priestorového rozdelenia lesa č.
198, 199, s miestnym názvom N. „., N. H., E. Q.“. V dohode sa uvádza, že tento majetok bol prevzatý
od pôvodného vlastníka v roku 1962 a ďalej, že hranice odovzdávaných parciel boli spolu so stavom

porastov preverené tvaromiestnou pochôdzkou dňa 28.4.1994.

13. Z predloženej identifikácie parciel č. j. XXX, zo 4.3.2012 vydanej Správou katastra v Bardejove
vyplýva, že parcela mpč. XXXX/XXXX, les o výmere 129 479 m2 a parcela mpč. XXXX/XXXX, les o
výmere 34 528 m2, kat. úz. V., zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX sú vysporiadané na LV č.

XXXX E. XXXX, ktorých vlastníkom je podľa zápisu Slovenská republika a správcom LESY Slovenskej
republiky.

14. Zo záverov vyplývajúcich z odpovede Katastrálneho úradu v Prešove na dožiadanie právneho
zástupcu žalobcu, vydaného pod č. 6-38/2012/01366-So z 11.12.2012 súd zistil, že Dohoda o vydaní

majetku uzavretá podľa zákona č. 282/93 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam uzavretá medzi C. S. Ú. V. E. U.Z. N., Š..T.. V., N. F. dňa
28.4.1994 nespĺňa podmienky vkladuschopnej listiny, pretože táto dohoda v čase jej predloženia
nevychádzala z údajov katastra nehnuteľností a preto bola ako „nezapísateľná“ vrátená postupom podľa
§ 34 a nasl. katastrálneho zákona.

15. Z ďalších predložených listinných dôkazov súdu vyplynulo, že žalobca žiadal o navrátenie
vlastníckeho práva aj výzvou z 21.11.2005 adresovanou žalovanému podľa zákona č. 161/2005 Z.z.
o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. K uzavretiu dohody o vydaní nehnuteľnej veci so žalovaným

nedošloavlehoteustanovenej§5ods.3označenéhozákonazostranyžalobcunedošloanikuplatneniu
tohto nároku na súde.

16. Z potvrdenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre
vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami sp. zn. MK-3356/2018-260/6599 z 11.5.2018 bolo

zistené, že v zmysle ustanovení zákona číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení
cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov a Opatrenia Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky k evidencii právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví
a/alebo náboženských spoločností, eviduje žalobcu ako samostatný právny subjekt Rímskokatolíckejcirkvi v Slovenskej republike s názvom: C. S. I. T. Y., V. K.I.: XX XXX XXX, L.: XXX XX V. XX. Z
potvrdenia ďalej vyplýva, že uvedený subjekt je farnosťou V. E.A., Q. XX, XXX XX V., K.: XX XXX XXX,
a patria do nej filiálne obce: R., V., štatutárnym zástupcom farnosti je farár, resp. farský administrátor,

ktorého menuje a odvoláva diecézny biskup, resp. arcibiskup. V zmysle prípisu Konferencie biskupov
Slovenska z 12.3.2002 predloženého podľa § 13 a § 22 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej
viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov „farnosti sú právnymi
nástupcami rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iných
rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú.

Prechádza na ne všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo
v katastri nehnuteľností“. Vo svojom stanovisku Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky výslovne
potvrdilo, že C. S. I. T. Y., V., XXX XX V. XX, K.I.: XX XXX XXX, má právnu subjektivitu a je právnym
subjektom v minulosti označovaným napr. aj ako: „C.Y. Z., S. V.“, „C.-V. S. Ú.C. V., „. Z. V.“, a pod.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky eviduje predmetný subjekt odo dňa účinnosti zákona číslo
308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, t. j. od 1.

9. 1991. Z označeného potvrdenia Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že podľa
predmetného zákona (predovšetkým podľa § 5 ods. 2, § 6 ods. 1 písm. b, § 13 ods. 1 písm. g, § 19 ods.
1) treba pri skúmaní právnej subjektivity organizačných zložiek registrovaných cirkví a náboženských
spoločností vychádzať z ich vnútorných predpisov. Základnou právnou normou Rímskokatolíckej cirkvi
v Slovenskej republike je Kódex kánonického práva (CIC) z roku 1983, kde sa v kánone 515 § 3 uvádza:

„Zákonne zriadená farnosť má na základe samého práva právnu subjektivitu“. Farnosti sú zastúpené
farárom (kán. 532 CIC) alebo správcom farnosti (kán. 539 CIC).

17. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený
prípad bol vzhľadom na charakter konania a jeho určovací petit súd povinný posúdiť existenciu
naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedených procesnoprávnych noriem, jedným

z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý
právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. V tejto otázke súd s poukazom na ustálenú súdnu prax dospel k záveru,

že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným
stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností (čo je aj tento prípad), je naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

19. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

21. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti, ktorou žalobca požadoval určenie vlastníckeho práva k
parcele CKN č. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 3 024 m2 a k parcele CKN č. XXX/X - lesné pozemky
o výmere 33 570 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Bardejov na LV č. XXXX pre kat. územie
V., I. V. pred vydaním meritórneho rozhodnutia a s prihliadnutím na stanovisko žalovaného, ktorý k
učinenému späťvzatiu nevzniesol žiadne vecné výhrady súd konanie v tejto časti zastavil, ako vyplýva

z prvého odseku výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku potom súd posudzoval uplatnený nárok na základe
nasledovných ustanovení na prípad dopadajúcich predpisov.

22. Podľa § 1 zákona č. 282/1993 Z.z. sa tento zákon vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam) odňatím vlastníckeho práva k

nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych
a správnych aktov vydaných v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.
novembra 1938 do 1. januára 1990 v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej
práva občanov vyjadrené najmä Chartou Organizácie Spojených národov, Listinou základných práv aslobôd a príslušnými medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych právach. Predmetom vrátenia majetku podľa tohto zákona sú nehnuteľné veci a hnuteľné
veci.

23.Podľa§2zákonač.282/1993Z.z.,oprávnenýmiosobamisúštátomregistrovanécirkvianáboženské
spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla
do vlastníctva štátu alebo obce v rozhodnom období v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 tohto zákona.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z., povinná osoba vydá nehnuteľnú vec a hnuteľnú vec na
písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci.

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 282/1993 Z.z., povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v
rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom
podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o

novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

26. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z., na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu
písomne v lehote 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, inak právo zaniká.

27. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 282/1993 Z.z., povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 90 dní
od doručenia výzvy dohodu o vydaní veci.

28. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 282/1993 Z.z., ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2 alebo
ak miesto jej pobytu nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 15

mesiacov od doručenia výzvy, inak právo zaniká.

29. Podľa § 12 zákona č. 282/1993 Z.z., uvedený zákon nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.

30. Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

31. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

32. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, na účely tohto zákona majetkom
štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a

iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a
nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1
ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva
právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými
orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého

správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

33.Podľa§50ods.1zákonač.326/2005Z.z.olesochsprávulesnéhomajetkuvovlastníctveštátumôže
vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická
osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.

34. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva
práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje
vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach
lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych

vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 4 ods. 1 zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a
náboženských spoločností v platnom znení (ďalej len „zákon č. 308/1991 Zb.“), cirkvou alebonáboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej
náboženskej viery v organizácii s vlastnou štruktúrou, orgánmi, vnútornými predpismi a obradmi.

36. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „registrujúci orgán").

37. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 308/1991 Zb. registrujúci orgán vedie evidenciu všetkých
právnických osôb podľa tohto zákona, včítane tých, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví

a náboženských spoločností, pokiaľ nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii a upraví jej podmienky.

38. Medzi stranami nebolo v priebehu konania sporné, že parcely Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky
o výmere 30 881 m2, Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 91 493 m2, Z. V. Č.. XXX/X - lesné
pozemky o výmere 8 119 m2, Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 906 m2, Z. V. Č.. XXX/
X - lesné pozemky o výmere 6 427 m2 a Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 1 524 m2 sú

vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXXX/XXXX a mpč. XXXX/XXXX, vedených
v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, odpísaných z pôvodných pozemkovoknižných zápisníc č. XX
E. XXX. Sporné v tejto súvislosti bolo len, či parcela Z. V. Č.. XXX/XX - lesné pozemky o výmere 3
024 m2 a parcela Z. V. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 33 570 m2, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. X XXX pochádzali z označených parciel mpč. XXXX/XXXX a mpč. XXXX/XXXX, vedených

v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, predtým č. XX E. XXX, v tejto časti však bola žaloba vzatá v
priebehu konania späť a v tejto časti bolo konanie zastavené.

39. Nesporné taktiež medzi stranami bolo, že právny predchodca žalovaného - U. N., Š. T. V., N. A.
F. akceptoval výzvu C. Z. - C. S. Ú. V. na navrátenie vlastníctva parciel mpč. č. XXXX/XXXX, les o

výmere 34 528 m2 a mpč. XXXX/XXXX, les o výmere 129 479 m2 v katastrálnom území V., pôvodne
vedených v pozemnoknižných zápisniciach XX E. XX a uzavrel s osobou oprávnenou dohodu o vydaní
veci z 15.3.1994 a dohodu o vydaní majetku z 28.4.1994 podľa ustanovení zákona č. 282/93 Z.z.
Nesporná medzi stranami bola tiež skutočnosť, že na základe odovzdania predmetných pozemkov došlo
zo strany právneho predchodcu žalovaného k odovzdaniu užívacích práv (obhospodarovaniu) a toto

trvalo najmenej do obdobia, kedy nebolo žalovaným vyhovené ďalšej výzve žalobcu na odovzdanie
nehnuteľností z 21.11.2005 v zmysle § 5 zákona č. 161/2005 Z.z. zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam (spor zostal medzi stranami v tom, či vôbec k odovzdaniu užívacích práv
po období 21.11.2005 došlo, čo však nebolo pre posúdenie veci súdom podstatné). Napokon nesporná

bola aj skutočnosť, že po uzatvorení dohody o vydaní veci z 15.3.1994 a dohody o vydaní majetku z
28.4.1994 bol rozhodnutím o schválení registra č. 382/1/1998 o 4.5.1998, zapísaným pod č. Z-88-99,
pol. výk. zmien č. X/XX, schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) a pre
pôvodné parcely mpč. zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k. ú. V. založený list vlastníctva č.
XXXX. Túto skutočnosť potvrdzuje napokon ako predložená identifikácia parciel (č.l.12), tak aj odpoveď

na dožiadanie Katastrálneho úradu v Prešove č. 6-38/2012/01366-So z 11.12.2012.

40. S ohľadom na námietku žalovaného uplatnenú v priebehu konania týkajúcu sa neexistencie právnej
subjektivity osoby označenej ako „C. S. Ú. V.“ v predložených dohodách o vydaní nehnuteľností však
bolo medzi stranami sporné, či žalobca môže odvodzovať od týchto dohôd svoje vlastnícke právo

k predmetným parcelám. Z oboznámeného Potvrdenia o evidencii vydaného Ministerstvom kultúry
Slovenskej republiky sp. zn. MK-3356/2018-260/6599 z 11.5.2018 však súd vzal za preukázané, že
žalobca, tak ako je označený v záhlaví tohto rozsudku v čase uzavretia predmetných dohôd o vydaní
nehnuteľností ako právnická osoba, ktorej právna subjektivita je odvodená od právnej subjektivity štátom
registrovanej cirkvi v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. existoval, pričom ide o ten istý subjekt, ktorý bol

v minulosti označovaný aj ako: „Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kobyly“, „Rímsko-katolícky farský úrad
Kobyly“, „Rímskokatolícka cirkev Kobyly“. Preto súd považoval námietku žalovaného, že označenými
dohodami nedošlo k navráteniu vlastníctva k pozemnoknižným parcelám mpč. č. XXXX/XXXX, les o
výmere 34 528 m2 a mpč. XXXX/XXXX, les o výmere 129 479 m2 v katastrálnom území V., pôvodne
vedených v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, predtým v zápisniciach č. 31 a 83 z dôvodu, že ju uzavrel

subjekt, ktorý nemal právnu subjektivitu za nedôvodnú.

41. Na základe vyššie uvedeného tak súd potom dospel k záveru, že žalobcu, ktorý je ako
farnosť organizačnou jednotkou Rímskokatolíckej cirkvi je potrebné považovať za právneho nástupcupôvodných „rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iných
rímskokatolíckej cirkvi patriacich fundácií a základnín majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú“,
na ktorého prechádza všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo

v katastri nehnuteľností v jeho územnom obvode a teda išlo o osobu oprávnenú uplatniť reštitučný
nárok vyplývajúci z ustanovení zákona č. 282/93 Z.z. Že tak žalobca (aj keď označený odlišne než
jeho označenie vyplýva zo súčasnej evidencie) urobil v lehotách ustanovených § 5 zákona č. 282/93
Z.z. vyplýva zo všetkých časových súvislostí v konaní vyplývajúcich najmä z predložených dohôd o
vydaní nehnuteľností, keďže označený zákon nadobudol účinnosť 1.1.1994 a k uzavretiu dohôd došlo

už 15.3.1994, resp. 28.4.1994. Uzavretím týchto dohôd, ktorých platnosť okrem spochybnenia subjektu
na strane oprávnenej osoby inak namietaná nebola (a ani súd iný dôvod ich neplatnosti nezistil) tak
nepochybnedošlovzmysle§132ods.1Občianskehozákonníkakprevoduvlastníckehoprávazmluvou,
v danom prípade uzavretou na základe osobitného zákona patriaceho do skupiny reštitučných predpisov
majúcich za cieľ napraviť niektoré majetkové krivdy z obdobia tzv. neslobody. Žiada sa poznamenať,
že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby pri svojej aplikácii (s prípadnými formálnymi

nepresnosťami) spôsobili v konečnom dôsledku zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby
im obnovenie tohto vlastníckeho práva uľahčili (obdobne III. ÚS 178/06, III. ÚS 16/2012). Samotná
skutočnosť, že na podklade týchto dohôd o vydaní tohto majetku v neskoršom období nemohol príslušný
štátny orgán na úseku katastra nehnuteľností zapísať vlastnícke právo na osobu žalobcu pre zmenu v
evidencii parciel z dôvodu zápisu rozhodnutia o ROEP z roku 1998, t.j. v čase po uzavretí predmetných

dohôd, nemôže byť dôvodom pre odňatie vlastníctva k pozemkom, ktoré svojou podstatou čerpali z
pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXXX/XXXX, a mpč. XXXX/XXXX, a uvedenými dohodami
boli vydané žalobcovi ako oprávnenej osobe, čím došlo k navráteniu vlastníctva právnemu nástupcovi
pôvodného pozemnoknižného vlastníka.

42. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca v súvislosti so svojou žiadosťou o vydanie
majetku z roku 1994 začal následne uplatňovať aj užívacie práva, čo v priebehu konania potvrdil
aj žalovaný, hoci ten zároveň tvrdil že po zistení evidencie vlastníctva k predmetným parcelám na
Slovenskú republiku, si začal voči parcelám, ktoré sú predmetom konania uplatňovať opätovne aj právo
ich užívania.

43. V danom prípade žalobca preukázal navrátenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak,
ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku podľa v súčasnosti platného stavu v katastrálnom
operáte a to stále platnými scudzovacími zmluvami - Dohodou o vydaní z 15.3.1994 a následnou
Dohodou o vydaní majetku z 28.3.1994, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a právnym predchodcom

žalovaného podľa ustanovení zákona č. 282/1993 Z. z. Medzi stranami bolo nesporné, že tieto
nehnuteľnosti boli úplne vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXXX/XXXX, a mpč.
XXXX/XXXX, vedených v pozemnoknižnej zápisnici XXX, ktoré boli v prospech štátu v zmysle obsahu
označených dohôd odňaté v období po roku 1948 podľa ustanovení zákona č. 46/1948 Zb. a podľa
výmeru ONV - odboru poľnohospodárstva v Bardejove zn. IX-611-50-27 z 30.5.1950. Podľa názoru

súdu sú uvedené dohody o vydaní nadobúdacím titulom vlastníckeho práva žalobcu k označeným
nehnuteľnostiam, ktoré v čase ich uzavretia vychádzali z v tom čase evidovaných údajov v katastri
nehnuteľností, pričom v konaní tvrdené dôvody ich neplatnosti (t.j. neexistencia subjektu označeného
ako oprávnená osoba) boli vyvrátené. Vykonané dokazovanie tiež preukazuje, že v roku 1998 prebehla
v k.ú. Kobyly tzv. ROEP, v dôsledku čoho došlo k takým zmenám stavu evidovaného v katastri

nehnuteľností, pre ktoré predložené dohody o vydaní nehnuteľností uzavreté podľa § 282/1993 Z. z.
preukazujúce vlastnícke právo žalobcu nemohli byť posúdené za vkladuschopné listiny. Tento nesúlad
nie je možné odstrániť inak ako dohodou medzi žalobcom a žalovaným (ku ktorej ale nedošlo) alebo
určovacím výrokom súdu (§ 36a katastrálneho zákona). Súd tak považoval za dôvodné žalobe žalobcu
v nezastavenej časti konania vyhovieť považujúc vyššie opísaný derivatívny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva žalobcom sa preukázaný.

44. Nad rámec uvedeného súd zároveň konštatuje, že opísané skutkové zistenia v nerozporovanej
časti umožňujú aj záver o prípadnom splnení podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva predmetu
konania originálnym spôsobom t.j. vydržaním, keďže žalobca v zmysle nesporných tvrdení strán

sporu produkovaných v priebehu konania označené nehnuteľnosti po dobu najmenej 10 rokov
(28.4.1994-21.11.2005) nepretržite dobromyseľne užíval, pričom jeho dobromyseľnosť preukázateľne
vyplýva ako z platného nadobúdacieho titulu, tak aj z faktu odovzdania obhospodarovania majetku pri
uzavretí dohôd o vydaní nehnuteľností. Námietke žalovaného, že pri bežnej opatrnosti žalobca moholvedieť, že mu vlastnícke právo nepatrí samej osebe prisvedčiť nemožno, pretože vydržanie vlastníckeho
práva zo samej podstaty predpokladá absenciu evidencie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
skutočného vlastníka a tak z namietaného dôvodu by bol tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva

prakticky vylúčený.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Pri svojom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca

bol v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby plne úspešný, preto v
tejto nezastavenej časti konania má nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Avšak v
druhej časti konania, v ktorej žalobca procesne zavinil zastavenie konania svojím späťvzatím, musel
byť žalobca zaviazaný na ich náhradu voči žalovanému. Úvaha súdu o zavinení zastavenia konania
žalobcom vyplýva zo záveru, že k späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu po dôvodnom zistení

spornosti v otázke, či parcela Z. V. Č.. XXX/X - lesný pozemok o výmere 33 570 m2 a parcela Z. V.
Č.. XXX/XX - lesný pozemok o výmere 3 024 m2 vôbec boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných
parciel mpč. č. XXXX/XXXX, a mpč. XXXX/XXXX, vedených v pozemnoknižnej zápisnici XXX pre
katastrálne územie V..

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len douplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.