Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/241/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516203500
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516203500.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne N. X., B.. X.X.XXXX, X. W. XXX, XXX
XX W., proti žalovanej V. W., B.. XX.X.XXXX, X. W. XXX, XXX XX W., zastúpenej JUDr. Kristínou
Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o uloženie povinnosti vydať kľúče a strpieť
výkon vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa

5. októbra 2016 č.k. 15C/204/2016-24 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil

konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú vydať žalobkyni kľúče
od označenej nehnuteľnosti, ku ktorej je v prospech žalobkyne zriadene vecné bremeno, spočívajúce
v práve dožitia v označenej nehnuteľnosti. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu a žalobkyni vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,80 eur.

2.Konanieožalobežalobkynesúdzastavilpodľa§144,§145ods.1CSPvsúladespísomnýmpodaním

žalobkyne, doručeným súdu pred začatím konania vo veci samej dňa 31.8.2016, ktorým vzala žalobu
späť a žiadala zastaviť konanie s odôvodnením, že žalovaná jej vydala kľúče od domu po opakovaných
výzvach a za asistencie polície.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Majúc za preukázané, že
žalovaná si splnila svoju povinnosť spočívajúcu vo vydaní kľúčov a strpenia výkonu vecného bremena až

po podaní žalobného návrhu, súd uzavrel, že žalovaná zapríčinila zastavenie konania a je teda povinná
znášať náhradu trov konania, ktoré by inak neboli vznikli.

4. Vychádzajúc zo zistenia, že spolu s podanou žalobou zaplatila žalobkyňa dňa 1.3.2016 aj súdny
poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eura prostredníctvom samoobslužného platobného kiosku, o
čom svedčí potvrdenie N.: S.-XXXXXX-XXXX Z. J. X.X.XXXX XX:XX:XX, rozhodol o súdnom poplatku

podľa § 11 ods. 3, 4, 6 a 12, § 12 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

5. Proti výroku o trovách konania tohto uznesenia podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadala zmeniť napadnutý výrok uznesenia a žalobkyni náhradu trov
konania nepriznať. Poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP žalovaná mala za to, že ak žalobkyňa

vzala svoju žalobu späť, procesne zavinila zastavenie konania a súd jej bolo povinný priznať nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni. Namietla, že súd pri rozhodovaní o trovách pochybil, ak skúmalhmotnoprávne dôvody späťvzatia žaloby, ktoré v skutočnosti ani nenastali a sú len tvrdením žalobkyne,
hocipovinnosťousúdujeskúmaťlento,ktoprocesnezavinilzastaveniekonania.Vdanomprípadepodľa
žalovanej procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá je preto povinná znášať trovy konania.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 13.1.2017 navrhla rozhodnutie súdu
prvejinštanciepotvrdiťakovecnesprávne.Zdôraznila,že trvánavšetkýchokolnostiach,ktoréuviedlavo
svojom späťvzatí, podľa ktorého žalovaná svojím konaním (vydaním kľúčov a strpením výkonu vecného
bremena až takmer po šiestich mesiacoch od podania žaloby) zapríčinila zastavenie konania, a teda

späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším konaním žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle žalobnej
požiadavky, čím odpadol predmet konania.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario, v
rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého výroku uznesenia o trovách konania odvolací
súd konštatuje, že žalovanou uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci pri
rozhodovaní o trovách konania nebol naplnený. Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku o trovách konania. Súdu prvej inštancie nemožno

vytknúť, že by pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných
dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonnéustanoveniaalebopoužitézákonnéustanovenianesprávnevyložil.Súdprvejinštanciedospelk
správnymskutkovýmzisteniam,zktorýchvyvodilsprávnyprávnyzáver,asprávnerozhodol,akžalobkyni

priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu, že zastavenie konania
voči zavinila žalovaná.

9. Dôvody uznesenia odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu, s týmito sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd poukazuje

na zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a len
na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
dodáva:

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

11. Z citovaného ustanovenia plynie, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade
žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by ale žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

12. Z obsahu spisu a dôvodov uznesenia plynie, že žalovaná svoju obranu v podaní zo dňa 17.5.2016
založila na tvrdení, že v spore nie je pasívne legitimovaná, lebo nie je vlastníčkou označenej
nehnuteľnosti, a preto nemá povinnosť žalovanej vydávať kľúče. Žalobkyňa v podaní zo dňa 29.6.2016
tvrdila, že vlastníkom označenej nehnuteľnosti bol syn žalobkyne a manžel žalovanej Y. X., ktorý zomrel

a po jeho smrti prichádzajú do úvahy len dvaja dedičia, a to žalovaná a jej syn, a preto hoci žalovaná nie
je oficiálne vlastníčkou domu, stane sa ňou na základe výsledku dedičského konania, pričom žalovaná
spolu so synom v označenej nehnuteľnosti býva a prebiehajúce dedičské konanie nemá žiaden vplyv
na jej právo z vecného bremena, ktorého sa domáha. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 11.8.2016
opätovne uviedla, že kým nie je vlastníčkou domu, tak nemá povinnosť žalobkyni vydať kľúče. Následne

žalobkyňa, podaním, doručeným súdu pred začatím konania vo veci samej dňa 31.8.2016, vzala svoju
žalobu späť a žiadala zastaviť konanie s odôvodnením, že žalovaná jej vydala kľúče od domu po
opakovaných výzvach a za asistencie polície.13. Za tohto stavu, ak žalovaná bránila žalobkyni vo výkone jej práva vecného bremena zriadeného
v jej prospech a až po podaní žaloby žalovaná žalobkyni vydala kľúče od domu, súd prvej inštancie
správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a správne uzavrel, že žalovaná zapríčinila zastavenie

konania a je teda povinná znášať náhradu trov konania, ktoré by inak neboli vznikli. Odvolací súd je
v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším konaním
žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle žalobnej požiadavky, čím odpadol predmet konania. Neobstojí
preto námietka žalovanej, že procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá je preto povinná
znášať trovy konania.

14. Z uvedených dôvodov preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania odvolací súd podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, a teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nemá, v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).