Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218620
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215218620.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. F. XXXX, proti
odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Bratislava,Kubániho16,IČO:47233516,ourčenie
neplatnosti právneho úkonu, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14C/639/2015-13 zo dňa 24. novembra 2015,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.10.2015 domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy č. 8500040512 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 06.02.2014. Návrh odôvodnil tým,
že s odporcom dňa 06.02.2014 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č 8500040512, na základe

ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- €, ktorý sa zaviazal splatiť odporcovi v pravidelných
mesačných splátkach po 80,37 € mesačne. Na zabezpečenie záväzkov z predmetnej zmluvy uzatvoril s
odporcomdňa06.02.2014dohodu ozrážkachzomzdyvzmysleustanoveníObčianskehozákonníka.
Túto dohodu považuje za neplatný právny úkon. Naliehavý právnym záujem na požadovanom určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnil tým, že odporca reálne vykonáva realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry,

čím sa odporca môže na jeho úkor bezdôvodne obohacovať. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo
mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky ako právny úkon musí obsahovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, pričom uzavretá dohoda o zrážkach
zo mzdy tieto náležitosti neobsahovala, neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá mala byť
zabezpečená.Vymedzeniepohľadávkyjevdohodeneurčité,neplatné.Zaneurčitéaneplatnépovažoval
i zmluvné dojednanie o výške splátok, ktoré zmluvné dojednanie predstavuje neprimerané zvýhodnenie

odporcu,ktorýmábyťbezpodmienečneuspokojenýajnaddohodnutúvýškumesačnejsplátky.Poukázal
na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárovou zmluvou, ktorá nebola dojednaná individuálne a
svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Pokiaľ chcel získať úver od odporcu, musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej
zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky odporcu formou dohody o zrážkach zo mzdy bez
toho, aby bola táto podmienka s ním bola dojednaná individuálne, v dôsledku čoho je táto zmluvná

podmienka neprijateľná, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v jeho neprospech, keď odporcovi umožňuje siahnuť na majetok navrhovateľa bez toho, aby mu mohol
zabrániť vykonávaniu dohody o zrážkach zo mzdy.
Spolu s podaným návrhom na začatie konania podal navrhovateľ návrh na nariadenie požadovaného
predbežného opatrenia. Odôvodnil ho tým, že odporca predložil dňa 25.08.2014 zamestnávateľovi
navrhovateľa dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej mu jeho zamestnávateľ vykonáva zrážky

zo mzdy vo výške 80,37 € mesačne. Mal za to, že vykonávaním zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorú dohodu považuje za neplatnú a určenia neplatnosti ktorej sa domáhapodaným návrhom vo veci samej, dochádza k zásahu do jeho majetkového práva navrhovateľa bez
vydania súdneho rozhodnutia. Výkon zrážok zo mzdy považoval za rozporný s právom EÚ a principiálne
neprípustný. Navrhovateľ nevie ako dlžník tieto zrážky zastaviť a to aj napriek neexistencii súdneho

rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Mal za to, že takýto postup je v rozpore so
smernicou rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej
majú členské štáty zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zamestnávateľovi
navrhovateľa - obchodnej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, a.s. so sídlom Olejkárska 1,
Bratislava, IČO: 00 492 736 uložil zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe
dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500040512 zo dňa 6.2.2014 uzavretej medzi účastníkmi konania, do
právoplatného skončenia konania vo veci samej a ktorým zároveň odporcovi uložil zdržať sa výkonu

práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500040512
zo dňa 6.2.2014 uzavretej medzi účastníkmi konania, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.
e/, f/ ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/, ako aj zisteným
skutkovým stavom ku dňu rozhodnutia a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie

požadovaného predbežného opatrenia bol dôvodne podaný. Svoje odôvodnil tým, že navrhovateľ sa
návrhom zo dňa 27.10.2015 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o zrážkach zo
mzdy č. 8500040512 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 06.02.2014. Návrh odôvodnil tým, že s
odporcom dňa 06.02.2014 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č 8500040512, na základe ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- €, ktorý sa zaviazal splatiť odporcovi v pravidelných mesačných

splátkach po 80,37 € mesačne. Na zabezpečenie záväzkov z predmetnej zmluvy uzatvoril s odporcom
dňa 06.02.2014 dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Túto dohodu
považuje za neplatný právny úkon. Naliehavý právnym záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy odôvodnil tým, že odporca reálne vykonáva zrážky z jeho mzdy, čím dochádza bez právneho
dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, čím sa odporca môže na jeho úkor bezdôvodne obohacovať.

Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky ako
právny úkon musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok, pričom uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy tieto náležitosti neobsahovala, nebola v nej určená
výška pohľadávky, ktorá mala byť dohodou zabezpečená. Vymedzenie pohľadávky je v dohode neurčité,
neplatné. Za neurčité považoval i dojednanie o výške zrážky, keď zmluvné dojednanie predstavuje

neprimerané zvýhodnenie odporcu, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku
mesačnej splátky v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je formulárovou zmluvou, ktorá nebola dojednaná individuálne a svojim obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ chcel získať
úver od odporcu, musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení

pohľadávky odporcu formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby bola táto podmienka dojednaná
individuálne, v dôsledku čoho je táto zmluvná podmienka neprijateľná, spôsobujúca značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, keď odporcovi umožňuje
siahnuť na majetok navrhovateľa bez toho, aby mohol zabrániť vykonávaniu dohody o
zrážkach zo mzdy. Spolu s podaným návrhom na začatie konania podal navrhovateľ návrh na

nariadenie požadovaného opatrenia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že
odporca predložil dňa 25.08.2014 zamestnávateľovi navrhovateľa dohodu o zrážkach zo mzdy, na
základe ktorej mu jeho zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy vo výške 80,37 € mesačne. Mal za to,
že vykonávaním zrážok zo mzdy na základe dohody, ktorú považuje za neplatnú a určenia neplatnosti
ktorej sa domáha podaným návrhom vo veci samej, dochádza k zásahu do jeho majetku bez vydania

súdneho rozhodnutia, pričom takýto výkon zrážok zo mzdy považoval za rozporný s právom EÚ a
principiálne neprípustný. Mal za to, že takýto postup odporcu je v rozpore so smernicou rady 93/13EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej majú členské štáty
zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania obsahom listín predložených k návrhu mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili
dňa 06.02.2014 dohodu o zrážkach zo mzdy. Odporca písomným podaním zo dňa 20.08.2014 požiadal
zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa titulom uzavretej dohody ozrážkachzomzdyvovýške80,37€mesačnepočnúcod20.08.2014dovyrovnaniaceléhodlhuaoznámil
mu, že ku dňu 20.08.2014 dlh dlžníka predstavuje sumu 2.973,64 €. Súd prvého stupňa na základe
tvrdeníodporcu aspoukazomnaobsahspisu,najmäobsah návrhunanariadeniepožadovaného

predbežného opatrenia, ako aj pripojené listinné dôkazy k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
dospel k záveru, že návrh na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia bol dôvodne podaný.
Dôvodil tým, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy č. 8500040512 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 06.02.2014 z dôvodu, že táto je
neplatným právnym úkonom, keď ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne

dojednaná a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Za tohto stavu, keď v konaní bolo zo strany navrhovateľa osvedčené, že
existuje reálna hrozba ohrozenia jeho práva, pretože jeho zamestnávateľ na základe žiadosti odporcu
realizuje na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500040512 zo dňa 06.02.2014 zrážky z jeho príjmu,
súd mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení je dôvodné. Súd mal za to,
že navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil právny záujem na

primeranom poskytnutí ochrany predbežným opatrením, ktorým sa zabráni zhoršeniu jeho postavenia,
pretože bez dočasnej úpravy právnych pomerov v rozsahu nariadeného predbežného opatrenia by bolo
jeho právo ohrozené. Vychádzajúc s podaného návrhu vo veci samej mal súd za to, že navrhovateľ
osvedčil existenciu obavy, že bez nariadenia predbežného opatrenia je nebezpečenstvo vzniku ujmy
reálne a bezprostredne hrozí. Dočasnosť trvania predbežného opatrenia súd vymedzil do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazmeniltak,ženávrhzamietne.Svojeodvolanieodôvodniltým,
že súd bol povinný podľa § 75 ods.8 OSP doručiť odporcovi spolu s uznesením o nariadení predbežného

opatrenia aj návrh na jeho nariadenie, o ktoré sa návrh opiera. Odporcovi bolo doručené len uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia. Ani návrh, a ani listiny, ktoré mali byť k návrhu pripojené, neboli
odporcovi doručené. Uvedený postup súdu odporuje zákonnej úprave, v dôsledku čoho sa odporcovi
reálne odňala nielen možnosť oboznámiť sa s návrhom, keď ani z napádaného uznesenia nevyplýva,
ako bola konkrétne zdôvodnená bezprostredne hroziaca ujma, čím bola osvedčená, ochrana akému

právu sa vlastne má poskytnúť, aké boli tvrdenia navrhovateľa. V dôsledku uvedenému postupu súdu sa
odporcovi odňala možnosť konať pred súdom vo veci nariadeného predbežného opatrenia, konkrétne
vo veci podania odvolania. Ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010.
Ďalej uviedol, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé a preskúmateľné, na základe čoho súd
vyvodzuje závery o nutnosti nariadiť predbežné opatrenie, akému zhoršeniu postavenia navrhovateľa sa

má ním predísť a akému konkrétnemu právu súd poskytuje ochranu. Okrem toho je nepreskúmateľné
aj to, aké nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy má navrhovateľovi hroziť. Rozhodnutie súdu
je založené na všeobecných tvrdeniach bez ozrejmenia súvislosti s posudzovanou vecou. Poukázal v
tomto na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo 48/01.

Navrhovateľsavyjadrilkpodanémuodvolaniuodporcu.Navrhol,abyodvolacísúd napadnutéuznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že k prvému odvolaciemu dôvodu sa nevie
relevantne vyjadriť, nakoľko mu nie je známy presný postup súdu v danej veci, avšak mal za to, že
keď odporca podal odvolanie v lehote, ktoré riadne odôvodnil, pravdepodobne mal možnosť oboznámiť
sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi.

S ďalšími odvolacími dôvodmi nesúhlasí. Z napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva dôvodnosť
nariadenia predbežného opatrenia a akému právu súd poskytuje ochranu. Predbežné opatrenie je
procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého cieľom je poskytnúť
okamžitú procesnú ochranu oprávnenému účastníkovi pred možnými nepriaznivými následkami.
Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené materiálne predpoklady a to osvedčenie

ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie potreby
nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľ mal za to, že všetky tieto skutočnosti boli dostatočne
preukázané v návrhu. Podľa rozhodnutí súdov v obdobných prípadoch, nárok je osvedčený vtedy,
ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom
riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej- ktorej veci. Pri predbežnom opatrení prevláda

požiadavkarýchlostikonaniapredpožiadavkouúplnéhopreukázaniauplatnenéhonároku.Odôvodnenie
nebezpečenstvabezprostrednehroziacejujmyspočívanajmävpreukázanítoho,žezdôvodovnastrane
odporcu vzniká navrhovateľovi škoda, či iná ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP a § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219

OSP potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 102 ods.1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami,
súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Vo všeobecnosti platí, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych
(nielen faktických pomerov) účastníkov. Jeho vydanie (nariadenie) predpokladá aspoň osvedčenie

danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje
práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Teda platí, že nariadenie predbežného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným

spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Dočasnosť znamená, že sa
vylučuje pôsobenie predbežného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti, že upravuje právne
vzťahy len do času definitívnej súdnej ochrany, resp. do času kým je isté, že táto ochrana sa neposkytne
aďalej,ževychádzalenzostavu,ktorýjetuvčaserozhodovaniasúduonávrhunapredbežnéopatrenie.
Návrh na predbežné opatrenia má obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti podľa §

79 ods. 1 OSP, ktoré možno použiť len primerane, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, odôvodnenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tým je doplnený základný predpoklad na nariadenie
predbežného opatrenia uvedený v § 74 OSP, v ktorom sa na nariadenie predbežného opatrenia
požaduje len to, aby bolo potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,

že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, a taktiež, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom
vo veci samej, ak je návrh podávaný pred začatím konania. Pre rozhodnutie súdu o predbežnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu. Stavom v čase rozhodovania je skutkový
a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny
stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 75 ods. 2. Súd sa vyrovná len s

tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj
s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Ak už
súd vykoná dokazovanie /ktoré sa v zásade nemusí vykonávať/, základom pre jeho rozhodnutie je aj
výsledok tohto dokazovania a z toho vyplývajúce právne posúdenie. Odvolací súd za základ svojho
rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu.

Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by
malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je

dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno

spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods.2 OSP.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal vo veci samej určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500040512 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 06.02.2014.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 06.02.2014 uzatvoril zmluvu o revolvingovom
úvere č 8500040512, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- €, ktorý sa zaviazal
splatiť odporcovi v pravidelných mesačných splátkach po 80,37 € mesačne. Na zabezpečenie záväzkov
z predmetnej zmluvy uzatvoril s odporcom dňa 06.02.2014 dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka. Túto dohodu považoval za neplatný právny úkon. Bol názoru, že

dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky a ako právny úkon
musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, pričom
uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy tieto náležitosti neobsahovala, neobsahovala predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená. Vymedzenie pohľadávky je v dohode neurčité,
neplatné. Za neurčité a neplatné považoval i zmluvné dojednanie o výške splátok, ktoré zmluvné
dojednanie predstavuje neprimerané zvýhodnenie odporcu, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený

aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nariadenia požadovaného
predbežného opatrenia, čo odôvodnil tým, že odporca predložil dňa 25.08.2014 zamestnávateľovi
navrhovateľa dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej mu jeho zamestnávateľ vykonáva zrážky
zo mzdy vo výške 80,37 € mesačne. Mal za to, že vykonávaním zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorú dohodu považuje za neplatnú a určenia neplatnosti ktorej sa domáha podaným

návrhom vo veci samej, dochádza k zásahu do jeho majetkového práva navrhovateľa bez vydania
súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vychádzajúc z
preukázaného skutkového stavu veci ku dňu svojho rozhodnutia vec správne právne posúdil, keď mal

za preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia.

Odvolací súd v danej právnej veci zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ
osvedčilzákladnéskutočnostiumožňujúceprijaťzáver opravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v tom smere, že odporca vykonáva činnosť smerujúcu
k takým právnym úkonom, ktoré právne úkony bezprostredne ohrozujú právo navrhovateľa (odporca
požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, čo vyplýva zo žiadosti odporcu
adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľa zo dňa 20. 08. 2014 a odporca nepoprel vykonávanie
zrážok), ochrany ktorého práva sa navrhovateľ domáha v konaní vo veci samej (o neplatnosť dohody o

zrážkach zo mzdy), keď je nevyhnutné, aby navrhované predbežné rozhodnutie malo vzťah k právnemu
vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej, pričom v danej právnej veci požadované predbežné
opatrenie nesporne má vzťah k právnemu vzťahu, ktoré je premetom konania (o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy). Súdom prvého stupňa nariadené predbežné opatrenie prestavuje obmedzenie
v primeranom rozsahu, ktorým nedochádza k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov. Bez

nariadenia tohto predbežného opatrenia by nič odporcovi nebránilo pokračovať vo výkone práv
vyplývajúcich mu z uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy. Cieľom predbežného opatrenia v danej
právnej veci bolo vydanie dočasného rozhodnutia ohľadne účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím
nerušené judikovanie vo veci samej, ktoré dočasné rozhodnutie slúži ako záruka efektívnosti budúceho
núteného výkonu rozhodnutia. Toto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných

účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne
postavenie odporcu sa minimalizovali so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.

Odvolací súd ďalej poukazuje na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa ako na svoje vlastné s poukazom na ustanovenie § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 157 ods.2
OSP.

Pokiaľ odporca namietal odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP
dôvodiac tým, že spolu s nariadeným predbežným opatrením mu nebol doručený návrh na nariadenie

požadovaného predbežného opatrenia, odvolací súd s poukazom na zákonnú úpravu ustanovenia §
75 ods.8 veta druhá OSP, podľa ktorej návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom konania až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené dospel k záveru,
že súd prvého stupňa síce bol povinný doručiť návrh na nariadenie predbežného opatrenia odporcovispolu s uznesením, ktorým bolo nariadené, avšak táto vada konania s poukazom na zákonnú úpravu v
ustanovení § 221 ods. 3 OSP nemala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci o
nariadenie predbežného opatrenia, keď je potrebné zohľadniť záujem na rýchlej a účinnej ochrane práv

navrhovateľa vo veci o nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolacísúdpoukazujeďalejnato,že zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplývajúdôvodynávrhu
vo veci samej a dôvody návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a súd prvého stupňa potom, čo
odporca podal predmetné odvolanie, doručil odporcovi návrh na nariadenie predbežného opatrenia dňa

19.01.2016.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd považuje odvolacie dôvody odvolateľa
uvedené v podanom odvolaní za právne irelevantné.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.