Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209631
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213209631.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. Box 205, 810 00
Bratislava proti žalovaným v 1. rade: X. G., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX/XX, XXX XX G., v 2. rade: M.
G., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX/XX, XXX XX G., v spore o zaplatenie 636,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia

sumy 636,60 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 596,76 Eur od 21.4.2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
žalovanými došlo dňa 21.4.2006 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX s dohodnutou výškou
ročnej úrokovej sadzby 12,15 % ročne, ktorý úver sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných
mesačných splátkach s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.4.2011, kedy

nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaní svoj záväzok nesplnili v čase určenom v úverovej zmluve, t.j.
v lehote splatnosti úveru do 20.4.2011, čím sa dostali do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny
poskytnutého úveru v sume 596,76 Eur, nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 35,84 Eur.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovaným vo výške
513,26Eurpostúpenážalobcovi,očomboližalovanípísomneupovedomeníoznámenímpostupcupodľa
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovanému v 1. rade bola žaloba s prílohami doručená dňa 18.5.2015 a žalovanej v 2. rade dňa
17.1.2017, avšak k žalobe sa nevyjadrili.

4.Vzhľadomnanedostatočnúšpecifikáciužalovanejpohľadávkytunajšísúdprípisomzodňa23.11.2016
vyzval žalobcu na predloženie výpisu splátok a úhrad realizovaných žalovanými a špecifikoval spôsob,
akým dochádzalo k započítaniu jednotlivých platieb na istinu, úroky a poplatky, preukázal splnenie

podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, vyjadril sa k možnému použitiu
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. vo vzťahu k jednotlivým splatným splátkam predchádzajúcim
všeobecnej trojročnej lehote pred podaním žaloby a k možnému použitiu ustanovenia § 4 ods. 5 zákonač. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalobca na uvedenú výzvu doručenú
jeho právnemu zástupcovi dňa 28.11.2016 nereagoval.

5. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

6.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. V zmysle ustanovenia § 297 písm. b/ CSP súd rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne
vyhláseným rozsudkom dňa 27.2.2017 o 8:30 hodine.

8. Súd vykonal dokazovanie žalobou, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 21.4.2006, oznámením o
postúpení pohľadávky s doručenkami, dohodou o zabezpečení úveru zo dňa 21.4.2006, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 21.4.2006 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovanými ako
dlžníkmi zmluva o splátkovom úvere. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 60.000,- Sk s úrokovou
sadzbou premenlivou 11,50 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy a dohodnutý bol aj poplatok za
správu úveru 50,- Sk mesačne a poplatok za správu úveru 1200,- Sk. Dohodnutých bolo 62 mesačných
splátok po 1.376,- Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená 20.5.2006 a poslednej 20.4.2011.

V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 7,58 %.

10. Zmluvou zo dňa 28.3.2013 bola podľa tvrdenia žalobcu v žalobe pohľadávka voči žalovaným vo
výške 513,25 Eur (č.l. 2 spisu) postúpená žalobcovi, čo Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným
listami zo dňa 5.4.2013, ktoré im boli doručené dňa 23.4.2013.

11. Na výzvu súdu o preukázanie výzvy Slovenskej sporiteľne a.s. na úhradu dlžnej sumy v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako už súd vyššie spomenul, žalobca nereagoval.

12. V danom prípade je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanými je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( v danom prípade v znení účinnom od 1.7.2006
do 1.7.2007). Z označenia žalovaných v Zmluve rodným číslom, adresou bydliska vyplýva, že žalovaní
v zmluvnom vzťahu vystupovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia a na druhej strane žalobca konal v
rámci predmetu svojho podnikania. Uvedené indikuje, že sa jedná o spotrebiteľský spor, na ktorý je

potrebné aplikovať aj procesné ustanovenia uvedené v § 290 a nasl. CSP.

13. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristický
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Z.z. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka).

15. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

16. Z právneho záveru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015
vyplýva, že vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení k § 52 ods. 2 vete tretej OZ toto ustanovenie
sa použije aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely.17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

18. V kontexte s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vzhľadom na skutočnosť, že v danom
prípade nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru bolo potrebné zistiť, ktoré mesačné splátky sú
predmetom žaloby, vzhľadom na skutočnosť, že úver sa začal splácať už od júna 2006. Keďže v tomto
prípade bolo dohodnuté plnenie dlhu v splátkach a nedošlo k spomínanému zosplatneniu úveru v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka, predmetom žaloby mohli byť len konkrétne nezaplatené splátky, či už v

celosti, alebo v časti. Pri plnení v splátkach premlčacia lehota plynie pre každú splátku jednotlivo, ako to
vyplýva z § 103 OZ. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo nevyhnutné, aby žalobca jasne uviedol, ktoré
mesačné splátky (s dátumom splatnosti tej ktorej splátky) sú predmetom žaloby. Z predloženej žaloby
ani z príloh k nej nie je totiž zrejmé, z ktorých splátok je neuhradená istina zložená a tiež nie je zrejmé,
ktorých splátok sa mala týkať postúpená pohľadávka, keď na jednej strane žalobca tvrdí, že mu bola
postúpená pohľadávka vo výške 513,25 Eur a v žalobe žiada 632,60 eur.

19. Žalobca na výzvu súdu na špecifikáciu požadovaného nároku, jednotlivých splátok s uvedením súm,
ktoré žalovaní uhradili nereagoval a spomínaný rozpis splátok, z ktorého by plynulo, ktorá splátka bola,
resp. nebola uhradená a v akom rozsahu. Pokiaľ žalobca tento nárok nešpecifikoval v zmysle výzvy súdu
môže to viesť aj k záveru o účelnosti takéhoto jeho postoja, nakoľko možno predpokladať, že mnohé

splátky by boli už premlčané.
20. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

26. Zmluva o úvere je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Náležitosti zmluvy o úvere v čase uzavretia zmluvy o úvere upravoval zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a v súčasnej dobe zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

28. Podľa § 25 ods. 1 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

29. Podľa § 25 ods. 2 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá prednadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

30. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/20001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

31. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

33. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

34. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7

35. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

36. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

37. Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ .Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak
dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného, v čase uzavretia úverovej
zmluvy, (ďalej len ZoOS) nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené,
neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných
vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

39. Podľa § 23a ZoOS spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

40. Podľa § 52 ods. 1-4 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.41. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

42. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

43. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení ako je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne
splnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany
sporu a za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo
veci samej v jej neprospech.

44. V danom prípade si žalobca vo vyššie naznačenom smere nesplnil ani len svoju povinnosť tvrdenia,
v dôsledku toho ani dôkaznú povinnosť a preto súd jeho žalobu zamietol.

45. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo aj nepreukázanie relevantnej výzvy Slovenskej sporiteľne
a.s. v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta.

46. V tomto prípade žalobca nedoložil žiadnu výzvu svojho právneho predchodcu v zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a teda nepreukázal doručenie spomínanej výzvy žalovaným (viď napr.
uznesenie Krajského súdu v Prešove 2Co 25/2015 zo dňa 26.10.2015).

47. Je potrebné si uvedomiť, že predmetom tohto konania je záväzkový vzťah vyplývajúci z bankového

úveru, ktorý na rozdiel od úverov nebankovej spoločnosti je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou
vyplývajúcou zo zákona o bankách. Na postúpenie pohľadávky je preto potrebné aplikovať nie len
všeobecnú právnu úpravu podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osobitnú úpravu uvedenú v
už citovanom §92ods.8 zákona o bankách. Toto ustanovenie totiž poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu
pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru lebo vyžaduje písomnú

výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku.

48. V danom prípade súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu, keďže nebolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa

a.s. zaslala a doručila písomnú výzvu žalovanej na úhradu dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

49. Súd preto vyhodnotil zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky ako absolútne neplatnú v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Žalobcovi tak chýba aktívna legitimácia v tomto
spore a z toho dôvodu súd jeho žalobu zamietol (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešov 4co 145/2014

zodňa11.3.2015,19Co177/2014zodňa24.2.2015,uznesenieKrajskéhosúduvPrešove6Co119/2013
zo dňa 29.5.2014).50. Podľa názoru súdu úverová zmluva neobsahuje ani povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 258/2001 Z.z., keďže je potrebné rozlišovať medzi úrokom a úrokovou sadzbou a v tejto
súvislosti je nutné poukázať na § 4 ods. 5 citovaného zákona, ktoré sankcionuje uvedený nedostatok.

51.Súdzožalobyajejprílohnemalpreukázanúanidôvodnosťvýškyžalobcomuplatnenýchnárokov.Na
výzvu na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení opodstatňujúcich dôvodnosť požadovanej výšky
nároku žalobca nereagoval a požadovaný nárok nešpecifikoval Z listinných dôkazov predložených k
žalobe vyplýva tak, ako je to uvedené vyššie, iba uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným

a čerpanie úveru žalovaným. Ďalšie skutočnosti ohľadom splátok, ktoré už žalovaní uhradili, resp.
uvedenie, o ktoré neuhradené splátky s výpočtom žalobcom uplatnenej sumy a jej zložiek absentovalo.
Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaní jednotlivými splátkami uhradili, ani to, aká časť žalovanými
uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých splátok, bola započítaná pôvodným veriteľom na úhradu istiny,
na úhradu úrokov z úveru a poplatkov. Tiež nevyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov
spôsob výpočtu nezaplateného úroku z úveru a jeho špecifikácia. Žalobca neuviedol koľko splátok a v

akej výške žalovaní uhradili a kedy uhradili poslednú splátku. Tiež z predložených listinných dôkazov
nevyplýva, či pôvodný veriteľ poplatky pripisoval k istine, ak áno, v akej výške a či ich úročil spolu s
istinou.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal

dôvodnosť a výšku nároku uplatneného žalobou, a preto súd žalobu zamietol.
53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56. Náhradu trov konania si uplatnil iba žalobca, ktorý však v konaní nebol úspešný. Žalovaní, ktorí mali
v konaní plný úspech, si trovy neuplatnili, pričom zo spisu im ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd

žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).