Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené, Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27P/66/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218501
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117218501.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: C. V.Š., nar. XX.X.XXXX, bytom B. K., zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: X.. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená
advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava a X.. S. N., N.., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX,
R. D., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Klimo, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zveruje maloletú C. do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať jej majetok budú
obaja rodičia.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú C. 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky s účinnosťou od 28.7.2017.
III. Súd určuje nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 28.7.2017 do 31.10.2017 vo výške 187,90
€, ktoré súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € spolu s bežným výživným počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
IV. Súd styk otca s maloletou neupravuje.
V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 28.7.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáha zvýšenia výživného,
nakoľko doposiaľ otec platil výživné podľa ich dohody, a to od 1.1.2017 na sumu 250,00 €. Podaním zo
dňa 25.10.2017 doplnila svoj návrh o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou navrhla ponechať bez úpravy, v súlade s
názorom samotnej maloletej.
2. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, výživné navrhol určiť vo výške
100,- € mesačne a požiadal o úpravu styku. V priebehu konania po vypočutí maloletej zmenil svoj názor
a na úprave styku už netrval s tým, že ak sa v budúcnosti nebude realizovať styk s maloletou na základe
dobrovoľnosti požiada o úpravu styku. Z tohto dôvodu súd styk otca s maloletou neupravil.
3. Opatrovníčka odporučila zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť primerané výživné.
V časti úpravy styku odporučila rešpektovať názor maloletej, ktorá si neželá úpravu styku rozsudkom
ale tak, ako jej to bude vyhovovať.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, maloletého dieťaťa, správami o príjmoch rodičov,
ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav.
5. Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorý sa už pred jej narodením dohodli, na jej zverení
do starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné, ktoré dohodou naposledy bolo zvýšené na
100,00 € od 9/2015. Otec prispieva aj na jednorazové zvýšené výdavky maloletej, napr. strojček na
zuby, dovolenka, nástup do školy atď.. Od narodenia zabezpečuje matka sama starostlivosť o maloletú,
s otcom sa stretávala podľa dohody, i keď v menšom rozsahu, ako by si otec prial. Maloletá chodila
k otcovi s prespatím na víkendy aj k starým rodičom zhruba raz za 6 týždňov. V poslednom období
od prázdnin bola s otcom len jedenkrát v lete na jeden deň a od doručenia vyjadrenia otca, ktorým sa
domáhal úpravy styku sa nestretli. Dokonca si otca i starú matku zablokovala v telefóne. Súd poučil
maloletú o potrebe obnovenia komunikácie s otcom. Jednoznačne sa vyjadrila, že sa s otcom chce
stretávať, ale bez presne určeného času súdom a po dohode s otcom, pretože niekedy jej navrhnutý
termín nevyhovuje či už pre chorobu, alebo sa musí pripravovať do školy. Obaja rodičia inú vyživovaciu
povinnosť nemajú. Otec má výživné vyrovnané vo výške 100,- € mesačne a v mesiaci august 2017
zaplatil o 125,- € viac na dovolenku pri mori a na výdavky spojené so začiatkom školského roka.
6. Matka má priemerný čistý mesačný príjem 981,53 € a rodinné prídavky 23,52 €. Býva s dieťaťom
a rodičmi v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou v 1-ine. Spláca úver použitý na
prestavbu podkrovia, ktorou vznikla samostatná bytová jednotka ktorú obýva s dcérou. Úver spláca po
310,- € mesačne. Rodičom mesačne prispieva na energie 50,- € a na stravu sumou 50,- €, nakoľko majú
spoločnú kuchyňu. Platí mesačne internet a TV 50,- €, za obedy v práci platí 26,- €, mesačne poistku
za škody v zamestnaní 4,30 €.
7. Maloletá C. chodí do 7. triedy základnej školy, za obedy matka platí 24,- € mesačne a sumu 22,10 € za
životnú a zdravotnú poistku. Maloletá nosí okuliare, za ktoré matka platí okolo 40,- € ročne bez výmeny
rámu, v lete boli spolu na ozdravnom pobyte pri mori, za ktorý matka zaplatila 840,- € za obe. Maloletá
nosí zubný strojček, na ktorý v roku 2015 otec prispel v polovici a v tomto mesiaci bude za výmenu
strojčeka matka platiť 130,- €. Na kontroly chodí v intervaloch 6 týždňov a dopláca podľa výkonu lekára
nie pravidelnou sumou. Maloletá má oslabenú imunitu, avšak v súčasnosti matka na lieky nedopláca.
Má od narodenia vrodenú malformáciu ciev, trpela na nadmerný výskyt kurých ôk. V súčasnosti matka
na liečbu nedopláca
8. Otec má priemerný čistý mesačný príjem 1.063,- €. Býva u rodičov a chodí na týždňovky do D. za
bývanie platí v D. 100,- € mesačne, rodičom prispieva na bývanie, stravu, pracie prostriedky sumou
150,- €. V roku 2016 si kúpil ročné auto za 11.900,- €. Na jeho kúpu si požičal od rodičov sumu 5.500,-
€, ktorú spláca podľa možností od 150,- € do 170,- €. Vozidlo si kúpil za účelom cestovania do práce a
tiež, aby mohol voziť dcéru na výlety a k starým rodičom. Za vozidlo platí ročne havarijnú poistku 389,-
€ a povinné zmluvné poistenie 77,- €. Platí ročné vlastné životné poistky 171,- €, 243,- €. Ročnú poistku
pre dcéru od jej narodenia 198,- € s výplatou k 25. roku veku dieťaťa. Poistenie škody zamestnávateľovi
90,- € ročne, investičné poistenie mesačne 35,- €, životné poistenie 40,- €.
9. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa ustanovenia § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
10. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné
rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Matka výlučne sama zabezpečuje
starostlivosť o maloleté dieťa od narodenia. Otec na výživu dieťaťa platí podľa dohody rodičov aktuálne
v čase od podania návrhu po 100,- € mesačne. Otec sa o dcéru zaujíma, navštevuje ju, prispieva aj
nad rámec dohodnutého výživného, šetrí jej prostriedky do budúcnosti platením poistného na meno
maloletej. V starostlivosti matky neboli zistené (a ani tvrdené) žiadne nedostatky, súd preto maloletú
zveril do jej osobnej starostlivosti a zároveň určil, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej
majetok. Súd nezistil žiadny dôvod (a ani nebol žiadny dôvod uvedený), pre ktorý by obmedzil, v zmysle
návrhu matky, právo otca na zastupovanie a správu majetku maloletej.
11. Pri určovaní výživného súd vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu matky 981,53 € a
otca 1.053,- € a zo zaužívanej rozhodovacej praxe určovania výživného na všetky vyživovacie povinnosti
vrozpätí20%až25%zčistéhopríjmupovinnéhorodiča.Priurčovanívýživnéhosúdnezohľadnilplatenia
poistného rodičmi, ktoré nemá prednosť pred výživným ani u jedného z rodičov a platenie telefónov.
Obaja rodičia majú primerané porovnateľné výdavky na osobnú spotrebu, stravu. Otec má dôvodné
pravidelné výdavky spojené s bývaním v D. a u rodičov spolu vo výške 250,- €, za nevyhnutný výdavok
súd považuje aj výdavky na dopravu do zamestnania 100,- € a poistenie vozidla mesačne 38,83 €.
Maloletá má XX rokov, stravuje sa v škole, dlhoročne trpí viacerými zdravotnými problémami, s ktorými
sú spojené výdavky, aktuálne matka dopláca na okuliare, zubný strojček. Vzhľadom na vek maloletej a
jej výdavky, súd považuje za primerané výživné vo výške 200,- € mesačne, nakoľko matka má príjem len
o niečo menší než otec a čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť vynahrádza osobnou starostlivosťou.
Okrem výživného od otca na výživu dieťaťa slúžia i rodinné prídavky 23,20 €. Výživné súdom stanovené
nepatrne pod dolnou hranicou 20% jeho priemerného čistého mesačného príjmu je dostatočné na
pokrytie časti potrieb maloletej a dáva možnosť jeho zvýšenia v budúcnosti.
12. Súd výživné určil od podania návrhu, nakoľko nezistil žiadne okolnosti pre určenie výživného
spätne. Matke nič nebránilo v podaní návrhu na súd skôr. Za obdobie od podania návrhu 28.7.2017 do
31.10.2017 mal otec zaplatiť výživné vo výške 625,80 €, za júl pomernú časť 25,80 € (200,00 € : 31 x
4) a za august až október 600,00 € (200,00 € x 3). Otec za uvedené obdobie zaplatil pomernú časť
výživného za júl 12,90 € (100,00 € : 31 x 4), za august 225,- €, za september 100,- € a október 100,-
€, spolu 437,90 €. Za uvedené obdobie má otec nedoplatok na zročnom výživnom 187,90 € (625,80
€ - 437,90 €), ktorý súd povolil otcovi splatiť v splátkach po 50,- € mesačne, splatných spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok.
13. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na
náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach §
53 a nasl. CMP.Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.