Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202555
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415202555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne Y. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. E. XX, XXX XX E. E., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 787 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/100/2015-52 zo dňa
18. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená
v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že „všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom a zmluva je uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“, je neprijateľná zmluvná
podmienka. V poradí druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 787 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 787 € od 29. 12. 2014 až do zaplatenia, titulom

vydania bezdôvodného obohatenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že nárok žalobkyne je dôvodný.
Prejudiciálne sa zaoberal právnym základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia charakteru právneho
vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Okresný súd sa stotožnil s názorom
žalobkyne, že dňa 03. 12. 2012 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na ktorú aplikoval zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu podpisu zmluvy.

3. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom
vzhľadom k tomu, že vo Všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi účastníkmi zmluvy v čl.
15 dojednané, že právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára
podľa Obchodného zákonníka, okresný súd dospel k právnemu záveru, že toto dojednanie je v
zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 3, 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednaním, ktoré je v

neprospech spotrebiteľa a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku rozhodnutia ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.
06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“). Súd poukázal na to, že uvedená dohoda o rozhodnom práve bola
obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli uvedené na rube zmluvy vo formeich predtlačeného znenia, teda žalobkyňa nemala reálnu možnosť do ich obsahu nejakým spôsobom
zasiahnuť. Aj vzhľadom na umiestnenie v texte Všeobecných obchodných podmienok si spotrebiteľ
takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha.

Z uvedeného dôvodu, keďže nešlo o dojednanie individuálne, zohľadňujúc postavenie žalobkyne ako
spotrebiteľky, ak aplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa,
aplikujúc ust. § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka mal okresný súd za to, že takéto dojednanie
vspotrebiteľskýchveciachjenekorektnésúčelomobísťustanoveniaprávnychpredpisovkoncipovaných
na ochranu spotrebiteľa.

4. Na základe prieskumu vyššie uvedenej zmluvy v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. ďalej okresný súd
zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
a konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami
tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. V konaní bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350 €, žalobkyňa
na úver poukázala platby v celkovej výške 1.137 €, potom rozdiel medzi týmito sumami, t. j. suma
787 € predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať žalobkyni.
Súčasne okresný súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko žalovaný sa
dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po

márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve zo dňa 23. 12. 2014, ktorú adresovala žalobkyňa
žalovanému, t. j. od 29. 12.2014 (v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.) .

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Záverom súd k námietke miestnej

príslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom vznesenej žalovaným poukázal na ust.§ 87 písm. f) O. s.
p. s tým, že v prejednávanom konaní ide o vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý aj v odvolaní zastáva
názor, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je zmluvou spotrebiteľskou a odmieta skutočnosť,

že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná. Uviedol, že súdna prax určila použitie
Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo
zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o
úvere.VzťahObchodnéhoaObčianskehozákonníkajezaloženýnasubsidiárnomzáklade,čoznamená,
že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym

predpisom. Uviedol, že „keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom
nie je relevantné, či ide o relatívny obchod, záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah
alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah“. Má za to, že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie

je neprijateľnou podmienkou, ak by aj odvolací súd mal za to, že žalobca je spotrebiteľ, toto dojednanie
nijakým spôsobom nezhoršuje jeho postavenie a v konečnom dôsledku sa na tieto vzťahy aj tak budú
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné, ak z odôvodnenia nie je zrejmé,

akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval.
Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Predmetný právny názor zastáva z dôvodu, že zmluvu o úvere nie je možné posudzovať ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, a preto predmetné zmluvy o úvere nemusia obsahovať údaj RPMN. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že nároky žalobcu zamieta, eventuálne, aby rozsudok

v napádaných častiach zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

8. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

9. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 18. 11. 2015 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu

v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 27. 04. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1
stanovuje,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní,

sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a
so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol poručením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán,
lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa §-u 191 ods. 1 CSP a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
záverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušilprávostránsporunaspravodlivýsúdnyproces,nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak

okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 36/2010).

13. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími

dôvodmi.

14. Prioritne sa odvolací súd zameral na preskúmanie, či postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu
práva žalovaného konať pred súdom, teda či nedošlo v konaní k vadám v zmysle §-221 ods. 1 písm.
f) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 ( ďalej v texte „O. s. p.“ ). V

tejto súvislosti žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie predmetného rozsudku a jeho následnú
nepreskúmateľnosť. Konkrétne namietal, že mu nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil a aké ustanovenia
právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Odvolací súd však konštatuje, že okresný súd
zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 03. 12. 2012 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, v dôsledku čoho ex offo skúmal obligatórne náležitosti tejto zmluvy vyžadované zákonom

účinným v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd teda neposudzoval platnosť celej zmluvy, ale obligatórne
náležitosti predpokladané Zákonom o spotrebiteľskom úvere, teda zák. č. 129/2010 Z. z. v zmysle §-u
9 ods. 2 písm. f), i), , j), ak zmluva neobsahovala údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
a konečnú splatnosť úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami

tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.) Následne okresný súd na str. 4 až 6 podrobne
uviedol, na základe čoho považuje úver poskytnutý žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov a súčasne
aj to, na základe akých skutkových okolností došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
Uvedené právne závery podporil aj ustanoveniami právnych predpisov, ktoré na daný skutkový stav

aplikoval, a to na str. 3 a 4. Tieto právne závery však žalovaný v odvolaní nespochybnil, a na podporu
správnosti dôvodov uvádzaných okresným súdom v jeho napadnutom rozhodnutí odvolací súd dopĺňa:

15. V prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaný pri uzatváraní zmluvy o
úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle §-u 52 ods.

3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy považovať za dodávateľa. Žalobca ako
fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ho v zmysle §-u 52 ods. 4 Občianskeho zákonníkaúčinného v čase uzavretia zmluvy za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o úvere posúdiť ako zmluvu
spotrebiteľskú aj v zmysle §-u 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.

16. Hmotnoprávnym dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobkyne a ňou uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia bol právny záver okresného súdu, podľa ktorého je nutné považovať úver
poskytnutý na základe zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom za úver
poskytnutý bezúročne a bez poplatkov v zmysle §-u 11ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.. Okresný
súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi

stranami sporu bola vopred pripravená na formulári bez možnosti žalobkyne ako spotrebiteľky zasiahnuť
do jej znenia, do jej obsahu, t. j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Súd bol preto
ex offo povinný podrobiť daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťovať, či zmluva obsahuje náležitosti
predpokladané zákonom.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o

úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru, preto správne okresný súd
vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Následne na to dôvodne aplikoval ust. §-u
451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže z predloženého prehľadu splátok plnenia titulom úhrady
úveru mal za preukázané, že žalobkyňa okrem istiny vo výške 350 € zaplatila nad rámec i sumu 787

€, v dôsledku čoho žalovaný prijal v tomto rozsahu plnenie bez právneho dôvodu. Na základe absencie
podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve mal preto žalovaný nárok len na vrátenie ním
poskytnutej istiny - úveru vo výške 350 €, a to bez úrokov a bez poplatkov, teda bez sumy 787 €, ktorú
žalobkyňa uhradila bez právneho dôvodu. K uvedenému naviac odvolací súd dopĺňa, že je nenáležitá
námietka žalovaného v odvolaní, ak tento okresnému súdu vytýka, že dospel k neplatnosti celej zmluvy.

Uvedené je v priamom rozpore s vyššie vykonaným dokazovaním a právnym záverom okresného súdu,
ak tento v časti poskytnutia sumy 350 €, ktorá suma bola ako úver poskytnutá žalobkyni, zmluvu ako
neplatnú nevyhodnotil. Odvolací súd teda konštatuje, že postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu
práva žalovaného konať pred súdom a jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení odvolací súd poukazuje na to, že predmetná
právna úprava prekonala doterajšiu súdnu prax ohľadne aplikácie Obchodného zákonníka na zmluvu
o úvere, ktorá bola zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd správne, ako orgán rozhodujúci o

nárokoch spotrebiteľskej zmluvy, bol povinný prihliadať na ust. §-u 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Obe tieto ustanovenia, teda aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné

ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014).

20. Záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol za splnenia všetkých zákonom
vyžadovaných predpokladov, ktorými sú jednak

a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (ak žalobkyňa zaplatila viac, než jej bol
úver ako bezúročný poskytnutý),
b) protiprávnosť získania uvedeného bezdôvodného obohatenia, ak okresný ale aj odvolací súd
konštatuje, že zmluva o úvere neobsahovala zákonom predpokladané náležitosti, v dôsledku čoho úver,
na základe tejto zmluvy, tak okresný ako aj odvolací súd považoval za bezúročný a bez poplatkov v

zmysle platnej právnej úpravy danej zákonom č. 129/2010 Z. z.,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym získaním tohto plnenia žalovaným
a majetkovou ujmou na strane žalobkyne ako spotrebiteľa, ktorý plnil bez právneho dôvodu.21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie zmluvy o úvere, ale aj právny záver,
že nárok žalobkyne na vydanie finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia je
dôvodný, je vecne správny, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.

22. Žalovaný v odvolaní následne namietal, že dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okresný súd v poradí svojim prvým výrokom správne určil, že
zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienka poskytnutia úveru k Zmluve o úvere uzavretej
dňa 03.12.2012 v bode 15 je neprijateľnou, teda, rozhodol vecne správne. Na základe tohto zmluvného

dojednania si veriteľ s dlžníkom dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Ide o zmluvné dojednanie, ktoré je nielen dojednaním v neprospech spotrebiteľa, ale je
uzavreté i v rozpore s § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto dôvodne na str.
4 posledný odsek a na str.5 odsek prvý napadnutého rozhodnutia konštatoval, voľba rozhodného práva
bolaobsiahnutávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,ktoréboliuvedenénarubezmluvyvoforme
ich predtlačeného znenia, teda žalobkyňa nemala reálnu možnosť do ich obsahu nejakým spôsobom

zasiahnuť. Aj vzhľadom na umiestnenie v texte Všeobecných obchodných podmienok si spotrebiteľ
takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha.
Z uvedeného dôvodu, keďže nešlo o dojednanie individuálne, zohľadňujúc postavenie žalobkyne ako
spotrebiteľky, ak aplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa,
aplikujúc ust. § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka mal okresný súd za to, že takéto dojednanie

vspotrebiteľskýchveciachjenekorektnésúčelomobísťustanoveniaprávnychpredpisovkoncipovaných
na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd dopĺňa, že novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2004
Z. z. definitívne normatívne vyriešila doplnením tretej vety tohto ustanovenia, že na všetky právne
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj predchádzajúca súdna prax však

konštatovala, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver,
akoabsolútnyobchodupravenývObchodnomzákonníku,nejdeoporušenieústavnýchprávveriteľa(viď
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013). Prednostným použitím
Občianskeho zákonníka sa nespochybňuje, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, práve naopak,
keďže máme stále dva kódexy na požiadanie súdnej praxe sa upresnilo už judikované právne pravidlo,

žeakbudemožnénavzťahy,ktorésúupravenéajObčianskymzákonníkomajObchodnýmzákonníkom,
použiť Občiansky zákonník, tento sa použije prednostne, teda ide o prípad konkurencie právnej úpravy
Obchodného a Občianskeho zákonníka. Uvedené potvrdzuje, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv
sa musí použiť aj na zmluvy, ktoré sú upravené Obchodným právom, keďže smernice EÚ kladú štátom
explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.

23. Úver poskytnutý spotrebiteľovi bol žalovaným bez ďalšieho subsumovaný pod úpravu Obchodného
zákonníka, čím bolo zhoršené postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k zvýšenej právnej ochrane
zabezpečenej právnym režimom zákona č. 129/2010 Z. z., predovšetkým vo vzťahu k informáciám, s
ktorými je povinný veriteľ oboznámiť spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy, vo vzťahu k náležitostiam, k

výške zákonom regulovanej odplaty a neposlednom rade k neuvedeniu základného porovnávacieho
údaju ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Okresný súd bol preto ex offo povinný podrobiť daný
zmluvný vzťah prieskumu a zisťovať, či zmluva obsahuje náležitosti predpokladané zákonom.

24. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z

hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej
inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

25. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 1 O.

s. p., teda podľa úspechu v konaní.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. §-u 296
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni, ktorá úspešná v odvolacom konaní bola, trovy

odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené
výdavky žalobkyne (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací sú rozhodol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).