Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/433/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207732
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716207732.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému:
Y. F., trvale bytom K., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 435,52 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/149/2016-59 zo dňa 21. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/149/2016-59 zo dňa 21. septembra 2017 z r u
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanému proti
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že uzavretá zmluva o úvere zo dňa 25. novembra 2005 je zmluvou spotrebiteľskou, preto bolo
potrebné na túto zmluvu aplikovať všetky zákonné ustanovenia, týkajúce sa spotrebiteľa, to znamená aj
ustanovenie § 5 b) zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd prvej inštancie mal ďalej z rozsudku Okresného súdu
Zvolen, č.k. 3T 37/2007-172 zo dňa 24. februára 2010 za preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu úverového podvodu pri uzatváraní zmluvy o úvere č. 6112598, v rámci ktorej mal

žalobcovi vrátiť celkovú sumu 13 120 Sk (435,52 Eur). Týmto rozsudkom bol zároveň žalobca s nárokom
na náhradu spôsobenej škody odkázaný na občianske súdne konanie. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 7. apríla 2010. Subjektívna premlčacia doba v trvaní dvoch rokov, podľa názoru súdu
prvej inštancie začala plynúť dňom právoplatnosti predmetného rozsudku, t.j. dňom 7. apríla 2010 a
uplynula dňa 7. apríla 2012. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Zvolen dňa 22. júna 2016, čo
znamená, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej dvojročnej subjektívnej doby, pričom okresný

súd aplikoval vzhľadom na to, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, zákonné ustanovenie § 5 b) zákona
č. 250/2007 Z.z..

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 5 b) Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.z. a je účinné od 1. mája 2014 a zároveň je špeciálnym ustanovením § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo

spotrebiteľskej zmluvy. Ohľadom § 5 b) Zákona o ochrane spotrebiteľa neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia, preto vzhľadom na jeho procesný charakter pre neexistenciu prechodných ustanovení bol
okresný súd povinný prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom, v
tomto prípade žalovaným. Dvojročná subjektívna lehota na premlčanie nároku začala plynúť dňa 7.
apríla 2010 a uplynula dňa 7. apríla 2012, pričom žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 22. júna
2016, teda až po uplynutí premlčacej doby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh pre premlčanie

nároku zamietol v celom rozsahu.4. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
a preto by mal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti napadnutého

rozhodnutia.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca ďalej eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná

žalovanú sumu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi
v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b). d), f) a h) CSP.

6. Žalobca sa nestotožnil najmä s odsekom 21. odôvodnenia rozsudku (prihliadnutie na premlčanie ex
offo v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa „orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný
dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi...“). Žalobca mal
ďalej za to, že Okresný súd Zvolen v danom prípade vec nesprávne právne posúdil, pretože nebol
oprávnený prihliadnuť na premlčanie ex offo v zmysle predmetného ustanovenia. Aj v prípade, ak by súd
posudzoval zmluvu ako spotrebiteľskú, v danom prípade Okresný súd Zvolen nebol oprávnený prihliadať

na premlčanie ex offo, a to vzhľadom na to, že sporové konanie o náhradu škody nemožno subsumovať
pod konanie uvedené v predmetnom ustanovení, t. j. konanie o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobcapoukázalnaskutočnosť,ženároknanáhraduškodyžalobcuvdanomprípadeužniejezaložený
zmluvou (aj keď zmluvu Okresný súd Zvolen súd posúdil ako spotrebiteľskú), ale protiprávnym konaním
škodcu (žalovaného), t. j. naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v predmetnom konaní nedomáha zaplatenia dlžnej sumy
vyplývajúcej zo zmluvy, ale náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného. Na záver
svojho odvolania žalobca poukázal na odsek 24. odôvodnenia rozsudku a mal za to, že ide o nesprávne
právne posúdenie veci. Žalobca konštatoval, že sa v predmetnom konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej
sumy, ale náhrady škody pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne (najmä začiatok plynutia

premlčacej doby).

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobcovi treba dať za pravdu v tom, že okresný
súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, podľa ktorého
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na

ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu
ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu.12. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca návrhom podaným dňa 22.06.2016
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 435,52 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody
spôsobenejprečinomúverovéhopodvodupodľa§222ods.1Trestnéhozákonaspáchanéhožalovaným.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 3T 37/2007 - 172 zo dňa 24. 02. 2010, právoplatným dňa
07.04.2010, bola žalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou zmluvou,
ktorú uzavrel so žalobcom (veriteľom) dňa 25.11.2005. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru
záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné,
pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o

nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o
úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského
práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v
postavení podnikateľského subjektu.

13. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa §

100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka),
okresnýsúdneboloprávnenýpremlčanímnárokusavôbeczaoberať.Aktakurobil,jehoprocesnýpostup
nebol a nie je správny, a v konaní aplikoval právnu normu ktorá sa na daný prípad nevzťahuje - vec
nesprávne práve posúdil.

14. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (389 ods. 1 písm. b), c) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388
CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po
preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku
škody,príčinnejsúvislosti(kauzálnynexus)medziporušenímpovinnostia vznikomškody,akoajposúdiť
nárok na náhradu škody v uplatnenej výške.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

17. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).