Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2010

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/228/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5109211486.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:
Miroslav Chamaj - PROPAN - BUTAN, s miestom podnikania Kysucký Lieskovec č. 701, IČO: 14 016 214,
zastúpeného splnomocneným zástupcom: B.. M. O., A. Č.. XX, A., proti žalovanému: Michal PAVLUS,
s miestom podnikania Ochodnica 532, IČO: 37 623 214, právne zastúpeného: JUDr. Martinom Olosom,
advokátom, so sídlom Žilina, M.R. Štefánika č. 71, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 33.697,77
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.692,54 EUR spolu so 14,25 % úrokom z
omeškania ročne zo základu 1.966,94 EUR od 2.9.2007 až do zaplatenia,
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo základu 9.725,60 EUR od 14.7.2009 až do zaplatenia, všetko
do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr.
Martina Olosa, advokáta v Žiline, M.R. Štefánika 71 trovy konania v rozsahu 48,44 % s tým, že o výške
náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 11.5.2009 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 33.697,769 EUR spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným
v petite žaloby percentuálnou sadzbou, dobou omeškania a základom úroku z omeškania, ako aj na
náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného práva uviedol tvrdenia, podľa ktorých zrealizoval
pre žalobcu na základe jeho písomnej objednávky č. XX/XXXX zo 7.7.2007 prepravu piesku na trase K.,
Č. P. do J. C. na území A. P. za dohodnutú cenu 6,837 EUR /206,- Sk/ bez DPH za 1 tonu. Po realizácii
tohto plnenia vystavil žalobca faktúru č. XX/XX/XXX splatnú 1.9.2007, znejúcu na 199.256,- Sk, z ktorej
boli zrealizované dve úhrady /19.11.2007 v sume 40.000,- Sk a 3.12.2007 v sume 100.000,- Sk/, faktúru
č. XX/XX/XXX splatnú 8.9.2007, znejúcu na 147.476,50,- Sk, faktúru č. XX/XX/XXX splatnú 15.9.2007
na 168.615,50,- Sk, faktúru č. XX/XX/XXX splatnú 29.9.2007 na 150.943,- Sk, faktúru č. XX/XX/XXX
splatnú 22.9.2007 na 188.315,50,- Sk a faktúru č. XX/XX/XXX splatnú 14.12.2007 na 300.572,50 Sk.

Proti platobnému rozkazu, ktorý bol v tejto veci vydaný, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odpor s odôvodnením vo veci, podľa obsahu ktorého namietal rozsah plnenia vyúčtovaného podľa
objednávky zo 7.7.2007. Tvrdil úhradu v celkovej výške 250.000,- Sk oproti tvrdeniu žalobcu o úhrade
len vo výške 140.000,- Sk s tým, že o úhrade v rozdiele týchto súm nedisponuje dôkazom. Bolo mu
prisľúbené, že mu žalobca vydá doklad o úhrade, čo však neučinil. S odkazom na článok 32 Vyhlášky

č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave /ďalej len
Dohovor CMR/ vzniesol námietku premlčania.

Žalobca v priebehu konania doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k základu a výške žalovanej pohľadávky
pri zachovaní základného skutkového vymedzenia uplatneného práva ako práva na zaplatenie
prepravného /čo súd zdôrazňuje vzhľadom na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého tým žalobca navrhol
zmenu žaloby, s ktorým tvrdením žalovaného sa súd nestotožnil, a preto procesne nepostupoval podľa
§ 95 OSP/ tak, že časť žalovanej pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. XX/XX/XXX uplatnil ako právo
na zaplatenie dohodnutého prepravného za prepravu zrealizovanú na území A. podľa objednávky
žalovaného z 15.10.2007 /č.l. 39/. Ku vznesenej námietke premlčania uviedol, že ustanovenie článku 32
Dohovoru CMR nedopadá na uplatnenie prepravného, ale len na uplatnenie nárokov z titulu reklamácie
prepravovaného tovaru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka M. Š., oboznámením
listinných dôkazov: objednávkou žalovaného zo dňa 7.7.2007 č. XX/XXXX, ďalej objednávkou
žalovaného zo dňa 15.10.2007, objednávkou Y. R. - Q. O. K. adresovanou žalovanému z 1.10.2007,
dokladmi o úhrade faktúry č. XX/XX/XXX, súborom žalovaných faktúr, súborom záznamov o prevádzke
vozidla nákladnej dopravy z č.l. 233 až 258 a celým spisovým materiálom, pričom zistil následovný
skutkový stav:

Na č.l. 5 spisu sa nachádza písomné vyhotovenie objednávky č. XX/XXXX zo 7.7.2007, ktorou si
žalovaný objednal u žalobcu nákladné vozidlo Z.-Y. XX na prevoz materiálu. V obsahu objednávky
je uvedená jednotková cena viazaná na množstvo 1 tony v sume 260,- Sk bez DPH. Objednávka je
podpísaná žalobcom i žalovaným. Rovnaký listinný dôkaz je súčasťou spisu na č.l. 38.

Na č.l. 39 spisu sa nachádza písomné vyhotovenie objednávky žalovaného z 15.10.2007, podľa obsahu
ktorého si žalovaný objednal u žalobcu prepravu štrkopiesku vo Z. L. do O. v cene 33,- Sk za 1 km
bez DPH.

Faktúrami z č.l. 6, 8, 9, 10 a 11 vyúčtoval žalobca žalovanému prepravné za prepravy vykonané
označenými vozidlami v označenom čase na trase: R. K. - O. do J. C.. Ku faktúre č. XX/XX/XXX
predložil žalobca dva príjmové pokladničné doklady /O.-XXX z 19.11.2002 a O.-XXX z 3.12.2007/,
ktorými preukazoval úhradu tejto faktúry v sume 40.000,- Sk a 100.000,- Sk/.

Faktúrou č. XX/XX/XXX splatnou 14.12.2007 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 300.572,50 Sk za
vykonanú prepravu tovaru v období od 1. do 12. októbra 2007 z G. I. na diaľnicu D1 úsek 11 vozidlom
C. XXX Q. XX X. XX C., vozidlom C. XXX Q. XX X. XX C. a vozidlom C. XXX Q. XX X. XX C..

Na č.l. 273 spisu sa nachádza čestné prehlásenia M. Š. zo 17.5.2010, podľa obsahu ktorého tento
čestne prihlásil, že ako zodpovedný pracovník firmy R. Y., O. K. objednával prepravy u M. O., ktorý
objednávky plnil prostredníctvom Miroslava Chamaja - PROPAN - BUTAN, Kysucký Lieskovec. Prepravy
vykonával vozidlami s evidenčnými číslami C.-XXX Q., C.-XXX Q. a C.-XXX Q. v období od 1.10. do
12.10.2007. Správnosť údajov uvedených na denných záznamoch o výkone vozidiel /stazkach/ s počtom
najazdených kilometrov overoval a potvrdzoval svojím podpisom T.. M. O., zamestnanec firmy A.. Za
vykonané prepravy bola vystavená M. O. faktúra, ktorá bola aj riadne zaplatená.

Na č.l. 274 spisu sa nachádza objednávka vystavená Y. R. - Q. O. K. adresovaná žalovanému, podľa
obsahu ktorej si tento tretí subjekt u žalovaného objednal prepravu štrkodrviny z lomu W. na úsek
diaľnice D1 M. - B. za cenu 33,- Sk za 1 km bez DPH pri nakládke nad 30 ton. Plnenie podľa označenej
objednávky bolo vyúčtované tretiemu subjektu Y. R. - Q. O. K. faktúrou č. XX/XXXX z č.l. 275 v sume
303.745,- Sk, ktorá bola uhradená dňa 16.2.2008, ako vyplýva z č.l. 276.

Na č.l. 233 až 258 spisu sa nachádzajú záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy týkajúce
sa vozidla C. XXX Q. /č.l. 233 až 238/, vozidla C. XXX Q. /č.l. 239 až 248/ a vozidla C. XXX Q. /č.l.
249 až 258/. Z obsahu označených záznamov o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy vyplýva rozsah
zrealizovanej dopravy u vozidla C. XXX Q. v rozsahu 1 608 km /8 x 43, 8 x 43, 2 x 43, 6 x 43, 10 x 43
a 5 x 43 + 17/, u vozidla C. XXX Q. /č.l. 239 až 248/ rozsah zrealizovanej prepravy 2 964 km /2 x 43,
10 x 47, 6 x 43, 10 x 43, 6 x 43, 6 x 43, 6 x 43, 6 x 43, 8 x 43, 8 x 43/ a u vozidla C. XXX Q. /č.l. 249

až 258/ rozsah zrealizovanej dopravy 2 889 km /2 x 47, 10 x 43, 8 x 43, 10 x 43, 6 x 43, 4 x 43, 6 x
43, 9 x 43, 4 x 43 a 8 x 43/.

Z výpovede svedka M. Š. vypočutého na pojednávaní dňa 11.6.2010 mal súd zistené, že v minulosti a
teda i v rokoch 2007 a 2008 na základe živnosti, teda na základe samostatného právneho vzťahu s firmou
p. R. zabezpečoval riadenie navážky štrkodrviny na diaľnicu v O.. P. R. si objednal prepravné výkony
u žalovaného, teda u p. O., o čom existuje objednávka. O týchto prepravách boli vystavované doklady,
a to vážny lístok a potom stazka, teda záznam o prevádzke vozidla, ktorá bola vystavovaná medzi p.
R. a Š.. Svedok potvrdil, že žalovaný realizoval navážku štrkodrviny prostredníctvom žalobcu. Zároveň
svedok uviedol, že nemá konkrétnu vedomosť, ako mali medzi sebou dohodnutú cenu plnenia, avšak
si spomenul, že ceny boli totožné. Po zákonnom poučení svedka potvrdil, že jeho čestné prehlásenie
z č.l. 273 zodpovedá realite. Po nahliadnutí na záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy z č.l.
233 až 258 uviedol, že sú to záznamy, o ktorých sa vyjadroval v rámci prednesu, na ktorých subjekt A.
potvrdzoval trasu, trvanie prepravy, množstvo prepravovaného materiálu tak, ako vyplýva z ich obsahu.
Ďalej svedok uviedol, že v rámci prepravy štrkodrviny z lomu W. na úsek diaľnice D1 M. - B., ako je
táto preprava vymedzená v objednávke z 1.10.2007 pod záhlavím Y. R. - Q., mohla byť zrealizovaná
aj preprava z G. I. na diaľnicu D1, nakoľko lom W. bol len jeden lom v rámci vymedzenej špecifikácie
prepravy. Uviedol, že podľa jeho vedomosti sa štrkodrvina na D1 navážala aj z G. I..

Podľa § 610 Obchodného zákonníka: Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že
prepraví vec /zásielku/ z určitého miesta /miesto odoslania/ do určitého iného miesta /miesto určenia/ a
odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu /prepravné/.

Podľa § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za
rozhodnú inú dobu.

Podľa § 756 Obchodného zákonníka: Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len dokiaľ medzinárodná
zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje
odlišnú úpravu.

Podľa Kapitoly I článok 1 bod 1 Vyhláška č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave /CMR/: Tento dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o
preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto
jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným
štátom tohto dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa Kapitoly V článok 32 bod 1 písm. c/, bod 3 Dohovoru CMR: Nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje
tento dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa
práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia
lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť po c/ vo všetkých ostatných prípadoch uplynutím troch
mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do
premlčacej lehoty nepočíta.
S výnimkou ustanovení odseku 2 spravuje sa zastavenie premlčacej lehoty právom platným na súde,
na ktorom sa právna vec prejednáva. To isté platí aj pre prerušenie premlčania.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka: Premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, premlčacia doba
je 4 roky.

Podľa § 407 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať
na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka /znenie tohto zákonného
ustanovenia platné a účinné k vzniku omeškania sa žalovaného so zaplatením záväzku v sume
1.966,94 EUR v spojení s intertemporálnym ustanovením § 768f Obchodného zákonníka/: Ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu.
Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie
peňažného záväzku.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka / platné a účinné znenie tohto zákonného ustanovenia po
14.1.2009/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 9 ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta prvá Zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v
Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Ak v súdnych konaniach alebo v iných
konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura,
boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky
takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa
zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Súdy a iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány verejnej moci vrátane
právnických osôb, ktoré vedú úradné registre a úradné evidencie so záznamami o majetkových
hodnotách znejúcich na slovenskú menu, sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného
podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel
pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá , ods. 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu,
ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Žalobcom uplatnené právo bolo jeho skutkovými tvrdeniami
vymedzené jednak ako právo na zaplatenie prepravného za zrealizovanú prepravu z ČR do SR a
jednak ako právo na zaplatenie dohodnutého prepravného na prepravu zrealizovanú na území SR, ktoré
skutkové okolnosti odôvodňovali rozdielne hmotno-právne posúdenie týchto častí žalovanej pohľadávky.

Pokiaľ žalobca uplatnil právo na zaplatenie prepravného za prepravu z Českej republiky na Slovensko,
bolo potrebné primárne vyriešiť otázku dôvodnosti vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného
a vychádzať pri tom s ohľadom na ustanovenie § 756 Obchodného zákonníka zo špeciálnej právnej
úpravy vyplývajúcej z Dohovoru CMR pri zohľadnení skutočnosti, že aplikácia tejto špeciálnej právnej
úpravy je založená článkom I bod 1 Kapitoly I Dohovoru CMR a skutočnosťou, že obe zmluvné strany
zmluvy o preprave veci v čase realizácie prepravy i aktuálne sú zmluvnými štátmi Dohovoru CMR.
Uvedené medzinárodné prepravy zrealizoval žalobca pre žalovaného na základe písomnej objednávky
žalovaného zo 7.7.2007 potvrdenej žalobcom, tak ako vyplýva z č.l. 5. Zmluva o medzinárodnej preprave
medzi účastníkmi teda vznikla k 7.7.2007 a práva vrátane práva na zaplatenie prepravného z tejto zmluvy
sa preto premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe v súlade s článkom 32 bod 1 písm. c/ Dohovoru

CMR . To v pomeroch prejednávanej veci zakladá počiatok plynutia premlčacej doby dňom uplynutia
lehoty 3 mesiacov od 7.7.2007. Vzhľadom na pomer špeciality medzi Dohovorom CMR a Obchodným
zákonníkom premlčacia doba práva na zaplatenie prepravného z medzinárodnej prepravy je jeden rok
a v prejednávanej veci uplynula dňom 8.10.2008 / 7.7.2007 bola uzatvorená prepravná zmluva + tri
mesiace od 8.7.2007 + jeden rok /. Pri tomto závere poukazuje súd na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 32Odo 53/2002, ktorý danú problematiku podrobne a výslovne rieši a podľa odôvodnenia
ktorého: Z dikcie článku 32 ods. 1 veta prvá Dohovoru CMR vyplýva, že dohovor neviaže premlčaciu
dobu jedného roka len k nárokom, ktoré sám výslovne upravuje, ale ku všetkým nárokom vznikajúcim z
prepráv vykonávaných v režime Dohovoru CMR. Určujúcim hľadiskom pre posúdenie dĺžky premlčacej
doby, v ktorej sa nárok z prepravy premlčuje a jej plynutia teda je, či sa jedná o prepravu podľa
Dohovoru CMR. Záver, že úprava premlčacej doby obsiahnutá v Dohovore CMR sa uplatní i u práva
na zaplatenie ceny prepravy /prepravného/, vykonávanej v režime Dohovoru CMR, učinil Najvyšší
súd ČR už v rozsudku z 30. mája 2000 pod sp.zn. 33Cdo 1262/2000 a v rozsudku z 27. června
2002 sp.zn. 29Odo 767/2001, ktorý bol uverejnený v časopise Súdna judikatúra č. 7, ročník 2 pod
č. 153. Pri podaní žaloby v tejto veci na súd dňom 11.5.2009 je potom nevyhnutné konštatovať, že
pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny medzinárodnej prepravy vyúčtovaná faktúrami č. XX/XX/XXX
v sume 147.476,50,- Sk, č. XX/XX/XXX v sume 168.615,50,- Sk, č. XX/XX/XXX v sume 150.943,- Sk
a faktúrou č. XX/XX/XXX v sume 188.315,50,- Sk, je premlčaná. Kvalitatívne odlišná situácia je však
vo vzťahu k prepravnému vyúčtovanému za prepravu z Č. P. G. A. podľa faktúry č. XX/XX/XXX. V
tejto časti bolo nevyhnutné vziať do úvahy právne dôsledky čiastočných úhrad tejto faktúry, tak ako
vyplynuli z predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 7, pričom v konaní bolo
podľa § 120 ods. 3 OSP medzi účastníkmi nesporné, že doklady o úhradách a teda úhrady podľa č.l.
7 sa vzťahujú práve ku prepravnému vyúčtovanému faktúrou č. XX/XX/XXX. Súčasne s realizáciou
čiastočných úhrad prepravného podľa tejto faktúry nezrealizoval žalovaný žiaden prejav vôle, z obsahu
ktorého by vyplývalo, že zvyšok pohľadávky z titulu prepravného podľa tejto faktúry rozporuje. Na
základe toho z týchto čiastočných úhrad prepravného /na tomto mieste súd zdôrazňuje, že tieto úhrady
boli zrealizované po splatnosti faktúry č. XX/XX/XXX, a preto nemôžu byť považované za zálohové
platby/ je dôvodné usudzovať s odkazom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, že
žalovaný zvyšok prepravného podľa tejto faktúry uznáva. Takýto hmotno-právny dôsledok čiastočných
úhrad prepravného zakladá v súlade s ustanovením § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka plynutie novej
štvorročnej premlčacej doby. Pri tomto závere /najmä v časti dĺžky premlčacej doby, ktorej plynutie
je založené podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka v pomeroch prejednávanej veci/ vychádzal
súd z právneho názoru podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV 62/2005 /publikované i v
časopise Zo súdnej praxe ročník 2008 pod č. 23/, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožnil a podľa
ktorého : Podľa článku 32 ods. 1 Dohovoru CMR nároky z prepravy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor,
sa premlčujú za jeden rok. Dohovor nemá vlastné ustanovenia o uznaní záväzku a jeho dôsledkov, ale
odkazuje na právoplatné na súde, na ktorom sa právo uplatňuje. Účinky uznania záväzku preto treba
riešiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, takže dôsledkom relevantného uznania
záväzku je plynutie novej štvorročnej premlčacej doby. Na základe toho bola istina v sume 1.966,94
EUR žalobcovi priznaná ako uznané a nepremlčané právo na zaplatenie prepravného za medzinárodnú
prepravu z Č. P. G. A.. Vzhľadom na konštatovanie o právnych dôsledkoch uznania podľa § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka v zmysle vyššie uvedeného vo vzťahu k tejto časti prepravného bola irelevantná
ostatná skutková obrana žalovaného vedená v smere tvrdení o nepreukázaní základu a výšky tejto časti
pohľadávky, najmä s ohľadom na obsah predložených CMR nákladných listov a údaje o zúčastnených
subjektoch prepráv podľa týchto CMR nákladných listov.

Zvyšok istiny v sume 9.725,60 EUR súd priznal žalobcovi ako právo na zaplatenie dohodnutého
prepravného podľa § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania
oboznámením objednávky žalovaného z 15.10.2007, záznamov o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy
z č.l. 233 až 258, výsluchu svedka M. Š., jeho čestného prehlásenia z č.l. 273, objednávky tretieho
subjektu Y. R. - Q. z č.l. 274, ktoré vykonané dôkazy súd dôsledne vyhodnotil podľa § 132 OSP, dospel
k záveru, že medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako odosielateľom bola platne a účinne
uzatvorená zmluva o preprave veci podľa § 610 a následujúce Obchodného zákonníka s obsahom,
ktorý vyplýva z objednávky žalovaného zo dňa 15.10.2007 /č.l. 39/. Samotné písomné vyhotovenie tejto
objednávky v spojení s obsahom objednávky tretieho subjektu - Y.C. R. - Q. O. K. z č.l. 274 /žalovaný
prepravy pre tretí subjekt realizoval prostredníctvom žalobcu/ a v spojení s vykonaným dôkazom
výsluchom svedka M. Š. , v ktorej sa vyjadril, že podľa jeho vedomosti cenová dohoda - prepravné medzi
p. R. a žalovaným bola zhodná s cenovou dohodou medzi žalobcom a žalovaným, vyvracajú obranu

žalovaného o tom, že nedošlo k dohode o výške prepravného s obsahom, podľa ktorého si žalobca a
žalovaný dohodli prepravné 33,- Sk plus DPH za 1 km. Skutočnosť, že žalovaný vyúčtoval faktúrou z č.l.
275 tretiemu subjektu Y. R. - Q. O. K. sumu 303.745,- Sk ako prepravné z lomu W. na úsek diaľnice D1
M. - B. pri sadzbe 28,- Sk bez DPH a ktorá faktúra č. XX/XXXX z č.l. 275 bola vyhotovená 10.11.2007
a žalovanému zaplatená 6.2.2008, je sama osebe vo vzťahu ku konštatovaniu záverov súdu o dohode
o prepravnom medzi žalobcom a žalovaným v sadzbe 33,- Sk plus DPH za 1 km irelevantná, nakoľko
dôvodom vyúčtovania nižšej sadzby /28,- Sk/ žalovaným tretiemu subjektu Y. R. - Q. oproti sadzbe
dojednanej medzi žalobcom a žalovaným na 33,- Sk bez DPH za 1 km , mohli byť najrôznejšie okolnosti /
napr. týkajúce sa i celkového rozsahu plnenia, ktoré sa nemuselo kryť, čo je zrejmé i z časti špecifikácie
uvedenej v objednávke z 15.10.2007 a v objednávke z 1.10.2007 /č.l. 39 a č.l. 274/ /. Na tomto mieste
odôvodnenia súd zdôrazňuje skutočnosť, ktorú vnímal ako relevantnú v uvedených súvislostiach a
ktorá vyplynula z obsahu výpovede svedka M. Š., ktorý na základe jeho vlastnej vedomosti z miesta
samého potvrdil, že v rámci prepravy štrkodrviny z lomu W. na úsek diaľnice D1 M. - B. mohla byť
zrealizovaná aj preprava z G. I. na diaľnicu D1, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. XX/XX/
XXX /č.l. 12/. V nadväznosti na uvedené preto súd obranu žalovaného, ktorý namietal, že dohodou so
žalobcom v sadzbe 33,- Sk plus DPH za 1 km by išiel „pod cenu“ a strácal by na každom kilometri 5,- Sk,
vyhodnotil ako irelevantnú. Nakoľko teda žalovaný sám vystavil objednávku s obsahom, ako vyplýva z
jej písomného vyhotovenia, ktoré je na č.l. 39 s uvedením ceny 33,- Sk plus DPH za 1 km, čo potvrdil na
pojednávaní 11.6.2010 , učinil tým kvalifikovaný návrh na uzatvorenie zmluvy o preprave veci, ktorý bol v
celom rozsahu žalobcom akceptovaný /vrátane návrhu výšky prepravného/ s poukazom na ustanovenie
§ 275 ods. 4 veta prvá Obchodného zákonníka reálnym plnením, teda vykonaním predmetných prepráv.
Práve na základe výpovede svedka M. Š., ktorú ako celok súd hodnotí ako hodnovernú a podľa ktorej
v rámci prepravy podľa objednávky z 1.10.2007 /č.l. 274/ mohli byť zrealizované v subdodávke /§ 621
Obchodného zákonníka/ žalobcom i prepravy štrkopiesku podľa špecifikácie vyplývajúcej z objednávky
žalovaného z 15.10.2007 /č.l. 39/ a zároveň keď svedok uviedol, že lom W. bol len jedným z lomov
v rámci špecifikácie podľa objednávky z 1.10.2007 a súčasne tiež na základe vyhodnotenia obsahu
predložených záznamov o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy z č.l. 233 až 258, ku ktorým sa tak
ako je uvedené vyššie, vyjadril i vypočutý svedok M. Š., vyhodnotil súd obranu žalovaného, podľa ktorej
žalovaný namietal, že sa objednávka z 1.10.2007 týka inej trasy prepravy ako objednávka z 15.10.2007
a zároveň že sa týka i iných subjektov, ako nedôvodnú. Výsledky vykonaného dokazovania predstavujú
spoľahlivý základ pre konštatovanie súdu o tom , že prepravy vymedzené trasou v predložených
záznamoch o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy sú prepravami zrealizovanými v rámci všeobecného
vymedzenia trasy podľa špecifikácie trasy v písomnej objednávke žalovaného z čl.39 .Vlastný rozsah
zrealizovaných prepráv na základe objednávky z 15.10.2007 vystavenej žalovaným /č.l. 39/ žalobca v
konaní preukázal na základe predložených záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, v ktorých
je presne označené vozidlo, ktoré prepravu realizovalo. V nadväznosti na to, pokiaľ ide o vozidlo C. XXX
Q., skonštatoval súd preukázanie prepravy v rozahu 1 608 km /č.l. 233 až 238/, vo vzťahu ku vozidlu
C. XXX Q. v rozsahu 2 964 km /č.l. 239 až 248/ a pokiaľ ide o vozidlo C. XXX Q. v rozsahu 2 889
km /č.l. 249 až 258/. Pri uvedenom závere súd vychádzal zo záznamu o prevádzke vozidiel nákladnej
dopravy, ktoré uvádzajú celkový rozsah ubehnutých kilometrov a ktorý rozsah zodpovedá 7 461 km, čo
pri sadzbe 33,- Sk za 1 km predstavuje sumu 246.213,- Sk plus 19 % DPH v sume 46.780,47 Sk, teda
celkom prepravné vo výške 292.993,47 Sk, čo predstavuje v mene euro 9.725,60 EUR. Suma 9.725,60
EUR bola preto žalobcovi priznaná ako právo na zaplatenie dohodnutého prepravného za zrealizované
prepravy na základe aplikácie § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka.

So splnením záväzkov zaplatiť prepravné za zrealizovanú medzinárodnú prepravu zostatku vyúčtovanou
faktúrou č. XX/XX/XXX v sume 1.966,94 EUR a dohodnutého prepravného v sume 9.725,60 EUR je
žalovaný v omeškaní. Vo vzťahu k prepravnému za zrealizovanú medzinárodnú prepravu vyúčtovanému
faktúrou č. XX/XX/XXX vychádzal súd pri ustálení vzniku omeškania sa žalovaného zo záveru, podľa
ktorého realizáciou čiastočných úhrad nastali, tak ako je uvedené vyššie, účinky uznania zvyšku
prepravného vyúčtovaného touto faktúrou, a preto so splnením záväzku zaplatiť tento zvyšok v sume
1.966,94 EUR sa žalovaný do omeškania dostal 9.2.2007, teda deň po splatnosti uvedenej faktúry.
Vo vzťahu k prepravnému vyúčtovanému faktúrou č. XX/XX/XXX v preukázanom dôvodnom rozsahu v
sume 9.725,60 EUR žalovaný nepreukázal skutočnosť, že sa táto faktúra dostala do dispozičnej sféry
žalovaného. Zároveň z vykonaného dokazovania prihliadajúc na obsah objednávky z 15.10.2007 /č.l.
39/ vyplynula dohoda zmluvných strán zmluvy o preprave veci o spôsobe platenia na základe faktúry.
V nadväznosti na to a prihliadajúc na obsah obrany žalovaného, ktorý tvrdil, že sa faktúra č. XX/XX/
XXX nedostala do jeho dispozičnej sféry, bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania zo základu 9.725,60

EUR odo dňa následujúceho po dni, kedy bol žalovanému v tejto veci doručený platobný rozkaz, teda
od 14.7.2009, nakoľko spolu s platobným rozkazom bol žalovanému doručený i návrh, čo je možné v
komplexe hodnotiť ako výzvu žalobcu na zaplatenie tejto časti žalovanej pohľadávky. V oboch prípadoch
bol žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania v sadzbe, o výške ktorej má súd vedomosť z inej
svojej rozhodovacej činnosti /§ 121 OSP/ a pri zohľadnení momentu vzniku omeškania a v tej dobe
platnej a účinnej hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z vyššie citovaných ustanovení § 369 Obchodného
zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia:
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil súd výsledok meritórneho rozhodnutia, z ktorého
vyplýva, že účastníkom vo väčšom rozsahu úspešným v tomto konaní bol žalovaný. Žalovaný v súlade s
ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP učinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania. Žalovaný
má právo na náhradu trov konania v rozsahu, ktorý zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu čistého
úspechu žalobcu v konaní, ktorý súd vyčíslil pomerom celkovej žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto
konaní k pohľadávke, ktorá bola žalobcovi priznaná v rozhodnutí súdu ako skutkovo a právne dôvodná,
pričom uplatnený úrok z omeškania až do zaplatenia pre potreby určenia čistého úspechu žalovaného
v konaní vyčíslil súd ku dňu rozhodnutia vo veci, teda k 30.6.2010. Žalobca celkom uplatnil žalobou
istinu 33.697,77 EUR a úrok z omeškania 14,25 % ročne zo základu 6.250,23 EUR od 23.9.2007, ktorý
ku dňu rozhodnutia vo veci, teda k 30.6.2010 za 1 713 dní predstavuje sumu 4.179,99 EUR, ďalej
14,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.966,94 EUR od 2.9.2009, ktorý k 30.6.2010, teda za 1
734 dní predstavuje sumu 1.331,56 EUR, úrok z omeškania 14,25 % ročne zo základu 4.895,32 EUR
od 9.9.2007, ktorý k 30.6.2010, teda za 1 727 dní predstavuje sumu 3.300,62 EUR, ďalej 14,25 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 5.597,01 EUR od 16.9.2007, ktorý k 30.6.2010, teda za 1 721 dní
predstavuje sumu 3.760,62 EUR, 14,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.010,39 EUR od 30.9.2007,
ktorý k 30.6.2010, teda za 1 707 dní predstavuje sumu 3.339,08 EUR a 14,25 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 9.977,18 EUR od 15.12.2007 do 30.6.2010, teda za 929 dní, ktorý predstavuje sumu
3.618,64 EUR. Celková žalobcom uplatnená pohľadávka potom predstavovala sumu 53.228,28,-EUR. V
rozhodnutí súdu bola žalobcovi priznaná pohľadávka v rozsahu istiny v sume 11.692,54 EUR, ďalej 14,25
% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.966,94 EUR od 2.9.2008, ktorý k 30.6.2010 predstavuje sumu
1.331,56 EUR a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 9.725,60 EUR od 14.9.2009 do 30.6.2010, teda
za 291 dní omeškania, ktorý predstavuje sumu 697,85 EUR. Celkom teda bola žalobcovi v rozhodnutí
súdu priznaná pohľadávka 13.721,95 EUR. Pomerom pohľadávky žalobcom uplatnenej a pohľadávky
žalobcovi priznanej v rozhodnutí súdu dospel súd k percentuálnemu vyjadreniu úspechu žalobcu v
konaní, ktorý je 25,78 %, čo je zároveň neúspech žalovaného, k percentuálnemu vyjadreniu neúspechu
žalobcu, čo je zároveň úspech žalovaného 74,22 % /100 % mínus 25,78 %/ a k percentuálnemu
vyjadreniu čistého úspechu žalovaného v konaní, ktorý je 48,44 % /74,22 % mínus 25,78 %/.

Podľa § 151 ods. 7 OSP: Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Na základe aplikácie posledne citovaného zákonného ustanovenia a pri zohľadnení percentuálneho
vyjadrenia čistého úspechu žalovaného v tomto konaní 48,44 % /tu súd zdôrazňuje, že sa jedná už
o vyjadrenie čistého úspechu žalovaného v konaní/ rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že
žalovanému priznal náhradu trov konania v percentuálnom vyjadrení práve tohto čistého úspechu
žalovaného v konaní, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a pri aplikácii § 149 ods. 1 OSP na účet
právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo,
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 4. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.