Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010318
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115010318.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovaným I. X., nar.
XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava a poškodenej R. C. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.3.2018, č. k.
4T/7/2015-443, na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z a m i e t a .
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej R. C., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a
ako podané neoprávnenou osobou.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalované I.
X. a I. C. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č. 3 Pv 284/13/2207-28 zo dňa 10.02.2015 pre
zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.
c) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že
v období od 19. decembra 2012 do 21. decembra 2012 v Trnave po predchádzajúcej vzájomnej dohode
I. X. vylákala R. C. z jej bytu, a to pod hrozbou vysťahovania exekútorom z dôvodu nedoplatku na
nájomnom a s tým súvisiacej hrozby straty bývania, I. C. ju priviezla k sebe domov do A., U. B., kde ju
najskôr uviedla podaním neznámej látky v čaji do stavu bezbrannosti a pod zámienkou vysťahovania z
bytu, z dôvodu podlžností, predstierali, že jej poskytnú pôžičku, ktorou by mohla túto podlžnosť vyplatiť,
v skutočnosti ju naviedli na to, že nasledujúceho dňa 20.12.2012 podpísala R. C. ako predávajúca
na Notárskom úrade JUDr. Anna Nováková, Trnava, Hviezdoslavova 14 kúpnu zmluvu o prevode 1
- izbového bytu č. X nachádzajúceho sa v A. na ul. Y. č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX na
parcele č. 6399/49, zapísaný na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností A., so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach domu, ktorého bola R. C. výlučnou vlastníčkou, kde bola ako kupujúci uvedená
spoločnosť Kapital Group, s.r.o., Hlohovec, Železničná 4/A a R. C. v domnienke, že ide o prisľúbenú
pôžičku kúpnu zmluvu podpísala bez toho, aby si ju prečítala, na základe čoho prišlo k povoleniu vkladu
na nového vlastníka na Správe katastra Trnava dňa 21.12.2012, pričom dohodnutú kúpnu cenu v sume
27.000,- Eur od kupujúceho v skutočnosti prevzala I. C. a tieto peniaze si ponechala, čím svojim konaním
spôsobili poškodenej R. C., trvale bytom A., Y. XXXX/X škodu vo výške 27.000,- Eur, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalované stíhané. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku
súd poškodenú R. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., Y.. Y. XXXX/X s jej nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podala na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátorka, ktoré následne doplnila
písomným podaním zo dňa 07.05.2018. Okresná prokurátorka vo svojom odvolaní poukázala na to, že
napadnutý rozsudok je nesprávny a nezákonný čo do výroku o oslobodení spod obžaloby z uvedených
dôvodov. Súd uviedol, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že medziobžalovanými vznikla predchádzajúca dohoda, ktorej cieľom by bolo poškodenú pripraviť o jej byt. Súd
nesprávne vyhodnotil výpoveď poškodenej C., na ktorej bola postavená obžaloba, ako nevierohodnú,
pričom na závere súdu o nevierohodnosti výpovede poškodenej nič nemení ani záver znaleckého
posudku o vierohodnosti výpovede poškodenej. Ďalej poukázala, že výsledky dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní neopodstatňujú rozhodnutie spočívajúce v oslobodení obžalovaných. Je
evidentné, že v predmetnej veci boli vykonané dôkazy usvedčujúce ako aj dôkazy ospravedlňujúce,
medzi ktoré je možné zaradiť výpovede samotných obžalovaných I. X. a I. C.. Prokurátorka poukázala,
že obžalovaná X. pred súdom poprela spáchanie trestného činu v celom rozsahu, pričom uviedla,
že o predaji predmetného bytu sa dozvedela iba z rozprávania poškodenej a s celou vecou nemajú
nič spoločné ani ona ani obžalovaná C.. Predmetnú obhajobu obžalovanej X. jednoznačne vyvracia
výpoveď druhej obžalovanej C., ktorá síce nevypovedala pred súdom, avšak zo zápisnice o výsluchu
obvinenej z prípravného konania vyplynulo, že práve obžalovaná X. kontaktovala C. za účelom
vyriešenia finančnej situácie poškodenej C.. Obžalovaná C. sa preto obrátila na I. M., ktorá následne
oslovila L. D., či by nemal záujem o kúpu bytu poškodenej. Na ďalšom stretnutí, na ktorom sa
zúčastnila poškodená, obžalovaná C., I. M. a L. D., tento poškodenej povedal, že byt musí dočasne
previesť na jeho firmu, pričom keď sa peniaze vrátia, byt sa poškodenej vráti. Podľa obžalovanej C.
poškodená určite nevedela, že predáva byt. Medzi ďalšie dôkazy vyvracajúce obžalobu patrí najmä
výpoveď I. M. a L. D., ktorý vypovedali zhodne, že poškodená vedela, že ide svoj byt predať a
takto sa rozhodla riešiť svoju finančnú situáciu. Ďalej prokurátorka uviedla, že medzi usvedčujúce
dôkazné prostriedky patrí aj výpoveď poškodenej C., ktorá zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje
obe obžalované. Prokurátorka sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu v tom, že výpoveď
poškodenej C. je potrebné hodnotiť ako nevierohodntú a poukázala na závery znaleckého posudku
č. 60/2014 zo dňa 28.07.2014 z ktorého vyplýva, že výpovede poškodenej majú znaky všeobecnej
a špecifickej vierohodnosti. Poukázala na závery znalkyne, ktorá uviedla, že tieto výpovede považuje
za vierohodné, pretože poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti a v štruktúre jej osobnosti neboli nájdené prejavy nadmerného užívania alkoholu či iných
psychotropných látok. Prokurátorka uviedla, že zo znaleckého posudku vyplynul aj záver, že poškodená
je ľahko ovplyvniteľná až manipulovateľná, podliehajúca vplyvom okolia a jej správanie je ovplyvnené
celkovou úzkosťou a podozrievavosťou, je emocionálne ľahko zraniteľná. Taktiež zo správy oftalmológa
vyplynulo, že poškodená bola dňa 13.11.2012 t. j. mesiac pred spáchaním skutku vyšetrená pre tupé
zranenie hlavy, pričom poškodená nemohla bez okuliarov prečítať strojom napísaný text. Prvostupňový
súd vychádzal pri svojom rozhodnutí aj zo zabezpečených listinných dôkazov, ktoré spochybňovali
tvrdenia poškodenej, avšak tieto dôkazy súd vyhodnotil striktne jednostranne v prospech obžalovaných
a bez zohľadnenia vzájomných súvislostí vyplývajúcich z ďalších produkovaných dôkazov, ktoré sú
bezpochyby dôkazmi usvedčujúcimi. Súd vôbec nezohľadnil správy oftalmológov poškodenej z ktorých
jasne vyplynulo, že poškodená nebola schopná v inkriminovanom čase bez okuliarov prečítať akékoľvek
dokumenty, ktoré podpisuje. Prokurátorka tiež uviedla, že súd sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďou
obžalovanej C. z prípravného konania, ktorá vyvracia verziu obžalovanej X. a svedkov I. M. a L. D.. Na
záver prokurátorka uviedla, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi
tým spôsobom aby nevznikali pochybnosti o správnosti skutkových záverov rozhodnutia v merite veci.
Prvostupňový súd nepostupoval podľa jej názoru dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď
nedostatočne a nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav veci a zadovážené dôkazy, v dôsledku čoho
dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd ako odvolací
súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
a súčasne aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie vo veci.
Proti tomuto rozsudku podala na hlavnom pojednávaní odvolanie poškodená, ktoré následne odôvodnila
svojím podaním zo dňa 09.05.2018. Poškodená uviedla, že zo strany obžalovaných prišlo k podvodu
voči jej osobe, pretože nikdy nemala v úmysle svoj byt predať, nakoľko by nemala kde bývať. Poškodená
sa s obžalovanou X. poznala asi dva mesiace. Obžalovaná jej povedala, že jej syn je vo väzbe so synom
poškodenej a dáva jej synovi viacej stravy. Na základe tejto udalosti začala X. chodiť k nej častejšie,
avšaknetušila,žejuchcúpripraviťobytvktorombývala.Poškodenáuviedla,žeobžalovanúC.spoznala
ešte ako jej zákazníčku keď ešte prevádzkovala kaderníctvo, opätovne ju videla po viac ako 10 rokoch a
to v ten večer pred podpísaním zmluvy, keď ju C. odviezla k nej domov spať. Nikde predtým nebola u nej
na byte až po podpísaní zmluvy. V ten večer je X. zaklopala na dvere s tým, že sa musí rýchlo obliecť lebo
ju idú deložovať z bytu, pretože mala dlh na bytovom družstve 800 eur. Následne ich dole s autom čakala
C., ktorá ju odviezla k nej domov pri B.. Poškodená uviedla, že si zabudla okuliare v tom zhone. Ďalej
uviedla, že jej C. ponúkala sústavne čaj do ktorého jej niečo dávala a z čoho bola oťapená aj na druhýdeň. Následne ráno pre nich prišla I. M., ktorá ich zobrala do cukrárne oproti pošte kde prišiel aj pán D..
Poškodená uviedla, že nikto sa s ňou nechcel baviť iba si medzi sebou niečo šušotali. Následne D. a M.
išli na bytové družstvo a zaplatili jej dlh. Keď prišli tak išli s ňou notárovi, poškodená uviedla, že si stále
myslela, že podpisuje zmluvu o pôžičke, pretože okuliare nemala tak nevedela čo podpisuje. Od notára
išli všetci k nej domov a D. jej dal peniaze a kázal jej aby si ich prepočítala, avšak to odmietla, že to nie
sú jej peniaze. M. medzi tým fotila jej byt. Keď odišiel D. a M., obžalovaná C. zobrala peniaze, že vraj na
nejaké fondy, avšak poškodená tomu už nevenovala pozornosť, pretože peniaze neboli jej. Poškodená
uviedla, že D. sa vôbec nezmienil po koľko mu má požičku splácať, ale čakala, že sa ohlási, avšak
namiesto toho jej prišiel list z Katastra nehnuteľností, ktorým jej bolo oznámené že jej byt je prepísaný na
Kapital Group v zastúpení D.. Následne hneď išla na bytové družstvo a na políciu kde ohlásil spáchaný
trestný čin podvodu voči nej. Poškodená tiež uviedla, že jej na polícii povedali že obe obžalované sú
podvodníčky viackrát súdne trestané za opakovanú trestnú činnosť. Poškodená uviedla, že z potvrdenia
očného lekára je evidentné, že nemohla vidieť čo podpisuje. Poškodená na záver uviedla, že D. má takto
kúpených do 10 bytov, ktoré prenajíma a robí z bývalých vlastníkov bezdomovcov, aby sa na ich úkor
mohli obohatiť. Poškodená žiada o zrušenie napadnutého rozsudku, pretože konaním obžalovaných
bola uvedená do omylu a tiež žiada o vrátenie bytu, ktorý jej bol nezákonným spôsobom odobratý.
Prokurátorka okresnej prokuratúry Trnava doručila súdu dňa 18.05.2018 vyjadrenie k podanému
odvolaniu poškodenej v ktorom uviedla, že odvolanie poškodenej proti oslobodzujúcemu rozsudku
smeruje svojou povahou proti výroku o vine a právo podať také odvolanie poškodenej neprislúcha,
a preto ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou. Ďalej uviedla, že v danej trestnej veci proti
oslobodzujúcemu rozsudku podal odvolanie tiež prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý je v zmysle
Trestného poriadku oprávnený a v tomto prípade nič nebráni poškodenej aby svoje námietky uvedené v
odvolaní prezentovala aj odvolaciemu súdu. Na záver uviedla, aby odvolací súd odvolanie poškodenej
v súlade s ustanovením § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol ako podané neoprávnenou osobou.
K podanému odvolaniu poškodenej zo dňa 09.05.2018 a k odvolaniu Okresnej prokuratúry Trnava
zo dňa 11.05.2018 zaslal vyjadrenie obhajca obžalovanej, ktorý uviedol, že podľa ustálenej judikatúry
o ospravedlniteľnom omyle nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba mala možnosť sa
takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi
pre uskutočňovanie právneho úkonu. Okolnosť, že účastník si obsah právneho úkonu neprečítal,
nemôže byť dôvodom neplatnosti takéhoto úkonu, pretože pri opačnej úvahe by akákoľvek právna
istota v právnych vzťahoch bola vylúčená. Poukázal, že obžalovaná X. nemôže byť zodpovedná za
to, že poškodená nebola bdelá, pozorná, ostražitá a bedlivá, že nezachovala aspoň minimálnu mieru
opatrnosti, ku ktorej patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou. Sporný dokument
boldanýdodispozíciipoškodenej,ktorámalamožnosťsasnímoboznámiť,nebolojejnijakbránené,aby
sikúpnuzmluvuvopredprečítala,resp.sijudalaprečítať,nebolnaňuvyvíjanýnátlak,abytútopodpísala,
kúpnu zmluvu a ostatné listiny podpísala dobrovoľne, avšak bez náležitej starostlivosti, preto takýto
ľahostajný prístup poškodenej k vykonaniu právneho úkonu nemôže byť príčinou k jeho neplatnosti,
prípadne dôvodom k trestnému stíhaniu obžalovanej.
Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil odvolací súd na rozhodnutie o odvolaní okresnej prokurátorky,
zástupca krajského prokurátora uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomne podaného odvolania,
ktoré podal prokurátor okresnej prokuratúry Trnava tak, ako je uvedené na č. l. 457-458. Navrhol, aby
odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b, c Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil OS na
nové konanie a rozhodnutie.
Poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že sa plne pridržiava písomne podaného odvolania a chce
dodať, že všetko, čo doteraz uviedla je pravda a tu vedľa nej sedí iná pani, voči ktorej obžalované
vykonali tiež podvod, všetko s takým scenárom ako voči nej. Je viacej takých osôb, ktoré obžalované
okradli o byty. Navrhla aby súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby mohla prizvať
ďalších svedkov, ktorí potvrdia, že skutok sa stal.
Obhajca obžalovanej X. uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.5.2018,
ktoré je uvedené na č. l. 461. Zároveň navrhol odvolanie zamietnuť.
Obhajca obžalovanej C. uviedol, že navrhuje odvolanie prokuratúry zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že je dôvod na zamietnutie odvolania poškodenej R. C. v
zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, pretože odvolanie podala ako neoprávnená osoba, v zákonnej
lehote ale odvolanie obsahovo smerovalo proti výrokom proti ktorým nebola oprávnená podať odvolanie.
Odvolanie podala aj prokurátorka Okresnej prokuratúry ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Na základe podaného odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry bolo predmetom odvolacieho
prieskumu rozhodnutie okresného súdu proti výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne
a bezpochybne preukázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalované stíhané, a preto prvostupňový
súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovanú I. X. a I. C. oslobodil spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Trnava pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Okresný súd vyhodnotil predmetný prípad tak, že nebol
produkovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že medzi obžalovanými vznikla
predchádzajúcadohoda,ktorejcieľombybolopoškodenúpripraviťojejbyt.Prvostupňovýsúdvyhodnotil
výpoveď poškodenej na základe ktorej bola obžaloba postavená ako nevierohodnú, ktorá nesie v sebe
vzájomné rozpory v uvedených tvrdeniach poškodenej. Poškodená podpísala príjmový pokladničný
doklad, ktorým potvrdila prevzatie dohodnutej kúpnej ceny za byt, na hlavnom pojednávaní však uviedla,
že si myslela, že podpisuje pôžičku, avšak poškodená si odporuje, v tom, že ani jednu z obžalovaných
nežiadala o pomoc s pôžičkou, pričom jej vyjadrenie, že si myslela, že podpisuje pôžičku nedáva zmysel.
Taktiež vierohodnosť poškodenej je podľa prvostupňového súdu naštrbená v tom, že v prípade núdze
o finančné prostriedky by si požičala peniaze od syna a nie od neznámych osôb. Taktiež vierohodnosť
výpovede poškodenej spochybňuje aj to, že poškodená tvrdila, že fotografie z jej bytu boli vyhotovené
až po podpise kúpnej zmluvy s cieľom mať dôkaz o vyplatení kúpnej ceny, avšak na žiadnej z fotografií
vyplácanie kúpnej ceny nie je zachytené.
Po preskúmaní správnosti napadnutého výroku, dospel odvolací súd k záveru, že tento výrok je vecne
správny, zákonný a bol prijatý v konaní, ktoré bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného
poriadku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v ustanovení
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom uviedol skutočnosti, ktoré vzal
za dokázané, rovnako uviedol výpočet dôkazov, o ktoré oprel skutkové zistenia týkajúce sa napadnutých
výrokov. Z odôvodnenia potom možno celkom zrozumiteľne zistiť, akými úvahami sa okresný súd
spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania a pri vytvorení záverov, ktoré sa premietli do výrokov
napadnutých odvolaním.
Dokazovanie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa
skutok stal pre ktorý sú obžalované stíhané. Vykonané dôkazy boli zhodnotené správnym spôsobom a
okresný súd z ich zhodnotenia dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Prokurátorka v podanom odvolaní iba zopakovala výpovede poškodenej a výpovede obžalovaných a
svedkov, neuviedla, žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali viesť k zmene prvostupňového rozhodnutia.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý považuje tvrdenia poškodenej iba ako
účelové v snahe docieliť zvrátenie aktuálneho stavu - predaja jej bytu. Krajský súd považuje napadnuté
rozhodnutie za správne, pretože prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkaznej situácie
daného prípadu, pričom ani prokurátorka nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy, pretože všetky navrhnuté
dôkazy na zistenie skutkového stavu boli aj na hlavnom pojednávaní vykonané, a preto nemožno
obžalované uznať vinnými za skutok uvedený v obžalobe. Odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súdsprávne zhodnotil všetky skutočnosti predmetného prípadu, pretože zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe neusvedčuje obe obžalované okrem výpovede poškodenej iný dôkazný prostriedok a za
situácie kedy nevierohodnú výpoveď poškodenej nepodporuje žiadny vykonaný dôkaz nie je možné
obžalované uznať vinnými.
Odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súd správne zhodnotil skutočnosti vyplývajúce z výpovede
obžalovanej I. X., ktorá uviedla, že sa predaja bytu poškodenej v žiadnej jeho fáze nezúčastnila,
a preto tvrdenie obžaloby týkajúce sa toho že obžalovaná X. a obžalovaná C. mali vylákať z bytu
pod hrozbou vysťahovania exekútorom poškodenú zostalo len v polohe tvrdenia vyplývajúceho iba z
výpovedi poškodenej. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom, že v
konaní obžalovanej X. absentuje motív, prečo by tak mala robiť a zároveň nebolo preukázané, aký
prospech by z takejto dohody s obžalovanou C. mala dosiahnuť. Odvolací súd poukazuje že jediným
dôkazom proti obžalovanej X. bola iba výpoveď poškodenej, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako
nevierohodnú.
Odvolacísúdsastotožňujeskonštatovanímprvostupňovéhosúduvtom,ževkonanínebolprodukovaný
žiadny dôkaz, ktorý by preukázal nejaké dohadovanie obžalovaných o tom že chcú poškodenú pripraviť
o byt. Prvostupňový súd sa v plnej miere vysporiadal logickým zhodnotením svedeckých výpovedí
a z nich vyplývajúcich informácií ohľadom predaja bytu. Z predmetných výpovedí nevyplýva žiadna
relevantná okolnosť, ktorá by dokazovala nejaký podvod na poškodenú. Z výpovedí kupujúceho L. D.
a sprostredkovateľky I. M. vyplýva, že poškodená vedela, že svoj byt ide predať a týmto spôsobom sa
rozhodlariešiťsvojufinančnúsituáciu.Odvolacísúdkonštatuje,že I.M.malabytpoškodenejnafotiťpred
uzatvorením kúpnej zmluvy čo potvrdil vo výpovedi aj L. D., ale čo vyplýva aj z emailovej komunikácie
zo dňa 19.12.2012. Predmetné skutočnosti potvrdila aj obžalovaná C., ktorej túto informáciu uviedla
poškodená C.. Odvolací súd zdôrazňuje, že o predaji bytu bola spísaná kúpna zmluva, ako písomný
dokument preukazujúci slobodnú vôľu oboch zmluvných strán či už predávajúcej alebo kupujúceho.
Predmetný zmluvný konsenzus oboch strán bol finalizovaný podpisom predmetnej kúpnej zmluvy.
Následne bola predávajúcej t. j. poškodenej C. vyplatená dohodnutá kúpna cena vo výške 27.000,- eur,
čo aj poškodená potvrdila podpísaním príjmového dokladu. Z predmetnej sumy si L. D. odpočítal len
náklady na úhradu nedoplatku na nájomnom, poplatky u notára a náklady na kolkové známky a tiež bolo
potvrdené, že poškodená vyplatila províziu vo výške 3000,- eur. Prvostupňový súd správne vyhodnotil
skutočnosť, že keby išlo o pôžičku pre poškodenú tak provízia v takej výške, ktorú mala vyplatiť by bola
vo finančnej situácii veľkým luxusom pre poškodenú.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj výpoveď kupujúceho L. D., ktorá je vierohodná a
vo vypovedaných skutočnostiach logicky nadväzujúca na preukázané dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní.
K odvolacej námietke prokurátorky, týkajúcej sa vierohodnosti výpovedi poškodenej C., je potrebné
poukázať, že prvostupňový súd správne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z jej výpovede a správne
uviedol, že výpoveď poškodenej je nevieryhodná a v mnohých smeroch nekonzistentná s vykonaným
dokazovaním. Poškodená si sama vo svojej výpovedi rozporovala skutočnosti týkajúce sa prevzatia
kúpnej ceny keď nechcela prevziať peniaze, ktoré jej dával svedok D. - kupujúci, keď z výpovedí C.,
M. a D. vyplýva, že si poškodená peniaze neprevzala ani neprepočítala. Taktiež uvedené konanie
poškodenej je v príkrom rozpore s jej podpisom na príjmovom doklade, ktorým potvrdila prevzatie
finančnej čiastky. Následne vierohodnosť poškodenej je naštrbená aj tým, že spochybňovala fakt, že
by bola pred podpisom kúpnej zmluvy na katastri zabezpečovať podklady pre vypracovanie kúpnej
zmluvy, hoci z knihy objednávok na rok 2012 a z odpovede Okresného úradu Trnava, katastrálneho
odboru vyplýva, že bola vydaná kópia kúpnej zmluvy na predmetný byt o ktorú mohol žiadať len účastník
právneho úkonu teda poškodená C..
Odvolací súd za veľmi podstatné v rozhodovaní o odvolaní prokurátorky považuje aj výpoveď
zamestnanca notárskeho úradu, ktorý osvedčoval pravosť podpisu poškodenej. Z jeho výpovede,
vyplynulo, že ak by prišlo k nejakým nezrovnalostiam pri osobe, ktorá chce osvedčiť pravosť svojho
podpisu, ak by videl nejaké známky ovplyvnenia alkoholom alebo inej omamnej látky, ktorá by mala
vplyv na rozpoznávacie schopnosti, v danom prípade by nebolo možné osvedčiť pravosť podpisu zo
strany notárskeho úradu. Predmetným tvrdením bolo vyvrátené tvrdenie poškodenej o tom, že večer
pred podpisom bola omámená nejakou látkou do čaju zo strany obžalovanej C. a na druhý deň ešte na
ňu pôsobila pri podpise zmluvy údajná nešpecifikovaná omamná látka.
Prokurátorka vo svojom odvolaní namietala skutočnosť, že podľa vypracovaného znaleckého posudku
je osoba poškodenej dôveryhodná, avšak odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že iba súdu
prináleží vzájomné zhodnotenie vierohodnosti výpovede poškodenej teda predmetnú otázku musí
zhodnotiť súd na základe vykonaného dokazovania a to komparáciou s výpoveďami obžalovaných,svedkov a ďalšími dôkazmi. Na základe uvedeného súd hodnotí nielen jednotlivo ale aj v súhrne
jednotlivé časti skutkového stavu či vytvárajú predmetný obraz o spáchanom trestnom čine.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vykonaným dokazovaním prvostupňového súdu, pretože
považuje za jednoznačne preukázané na základe skutkových okolností, že predmetný skutok sa nestal.
V podrobných analýzach jednotlivých výpovedí poškodenej, obžalovaných a svedkov poukazuje na
prvostupňové rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky náležitosti oslobodzujúceho rozsudku voči obžalovaným.
Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať na základnú zásadu trestného konania
uvedenú v § 2 ods. 4 Trestného poriadku a to prezumpciu neviny, ktorá znamená, že nedokázaná
vina ma rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju
nevinu dokazovať. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú jednotlivé pravidlá pri dokazovaní a to
najmä pravidlo in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Pravidlo in dubio pro reo
znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedajú dôvody
oslobodenia spod obžaloby, najmä dôvody uvedené v § 285 písm. a) a c) Trestného poriadku. Odvolací
súd konštatuje, že uvedené pravidlo sa týka len skutkových zistení, a preto súd môže vydať odsudzujúci
rozsudok len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina
obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Trestného
poriadku.
S poukazom na vyššie zistené skutočnosti a závery, odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné, a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Odvolací súd vyhodnotil odvolanie podané poškodenou ako odvolanie podané neoprávnenou osobou,
pretože smerovalo proti výroku, proti ktorému nemala poškodená oprávnenie podať odvolanie a preto
ho zamietol podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.