Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011774

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111011774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2014, v trestnej
veci obž. Y. C. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 3 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej

prokuratúry Prešov, obžalovaného Y. C. a poškodeného Geis SK s.r.o., proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 19.11.2012 sp. zn. 2T 132/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ , ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému
Y. C., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom
J., H. X

u k l a d á

Podľa § 213 ods.3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods.1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého

trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vo výmere 5 /piatich/
rokov.

Podľa § 51 ods.4 písm. c) Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. C. a poškodeného GEIS SK s.r.o. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Y. C. za vinného zo zločinu sprenevery
podľa § 213 ods.1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že-ako splnomocnený zástupca spoločnosti ABENA s.r.o., Prešov po uzavretí mandátnej zmluvy dňa
18.12.2007 medzi spoločnosťou TEN Expres Slovakia, spol. s.r.o., Banská Bystrica ako mandantom a
spoločnosťou ABENA, s.r.o., Prešov ako mandatárom, predmetom ktorej zmluvy bolo zabezpečenie a

predaj distribúcie diaľničných nálepiek v mene a na účet mandanta v dobe od 31.1.2008 do 26.3.2008
na podklade spolu troch faktúr splatných od 9.2.2008 do 9.4.2008 prevzal od mandanta tieto nálepky
rôznej nominálnej hodnoty v celkovej výške sumy prevzatých nálepiek 5.393.050,- Sk. Napriek tomu, že
prevzaté nálepky ďalej predal, v rozpore so zmluvou na účet mandanta, neodviedol výťažok z predaja
nálepiek v lehote splatnosti faktúr ani neskôr, čím po započítaní vzájomných pohľadávok spoločnosti

TEN Expres Slovakia, spol. s.r.o., Banská Bystrica, v súčasnosti spoločnosti GEIS SK s.r.o., Zvolenská
cesta 175, Banská Bystrica spôsobil celkovú škodu vo výške najmenej 2.056.996,95 Sk, t.j. 68.279,79 €.

Za to mu súd uložil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného spoločnosť GEIS SK s.r.o. IČO: 31324428 so sídlom Zvolenská

cesta č. 175, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného JUDr. Gabrielou Matúškovou PhD., advokátkou,
odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal v neprospech obžalovaného odvolanie
okresný prokurátor, a to čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania prokurátor

poukázal na to, že obžalovaný sa dopustil zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. s trestnou
sadzbou odňatia slobody
v trvaní 3 až 10 rokov, a to pri spôsobení škody vo výške najmenej 2.056.996,95 Sk (68.279,79 Eur), išlo
o spreneveru v značnom rozsahu, pričom značný rozsah je v rozpätí od 800.000,- Sk až 4.000.000,- Sk,
škoda teda výrazne prekračovala spodnú hranicu značného rozsahu a je takmer v polovici zákonného

rozsahu, aj napriek značnému časovému odstupu od spáchania skutku až doteraz obžalovaný neuhradil
ani časť škody a spoločnosť previedol na bezdomovca, z čoho je zrejmé, že poškodená spoločnosť
nemá reálnu šancu, že si náhradu spôsobenej škody niekedy vymôže. Tieto skutočnosti spolu s doteraz
spáchanými priestupkami ako aj postojom obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestného činu nepriznal,
konanie neoľutoval, podľa jeho názoru nedovoľujú vyslovenie záveru, že na nápravu obžalovaného

postačí iba uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s
odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu ako trestu samostatného, takéto postihnutie obžalovaného
považuje za nedostačujúce a nezabezpečujúce v dostatočnej miere účel trestu uvedený v ust. § 34 Tr.
zák. už s ohľadom na tú skutočnosť, že poskytuje jednoduchý návod pre páchateľov takejto trestnej
činnosti, ako sa zbaviť akýchkoľvek svojich záväzkov na úkor poškodených beztrestne, resp. len s

podmienečným trestom odňatia slobody. Pre naplnenie účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Tr.
zák., aby trest odradil aj iných od páchania trestných činov, bude podľa jeho názoru potrebné uložiť
trest odňatia slobody, ktorý by nemal byť podmienečne odložený a uložiť aj peňažný trest vo výške
zodpovedajúcej spôsobenej škode, keďže je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním získal nemalý
majetkový prospech. Zároveň, keďže sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v súvislosti so svojou

podnikateľskou činnosťou vyslovil názor, že za účelom ochrany riadnych vzťahov v podnikateľskom
prostredí, ako aj v rámci preventívneho pôsobenia do budúcnosti je potrebné obžalovanému uložiť
aj trest zákazu podnikateľskej činnosti v strede zákonom stanovenej sadzby. Poukázal ďalej aj na
pochybenie prvostupňového súdu, ktorý nepostupoval podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého pri
podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky uloží súd zároveň

probačný dohľad nad správaním páchateľa v skúšobnej dobe, a teda v danom prípade mal súd uložiť
obžalovanému tento dohľad. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alternatívne navrhol, aby
krajský súd rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody než bol
uložený napadnutým rozsudkom (vrátane uloženia probačného dohľadu, ak pôjde o podmienečný trest)

ako aj o uložení ďalších druhov trestov popri uloženom treste odňatia slobody.

Proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj
poškodený, a to proti výroku, ktorým prvostupňový súd odkázal poškodeného so svojim nárokomna náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych, nakoľko je takýto výrok rozsudku v
rozpore s ust. § 287 ods.1 Tr. por. Poukázal na to, že už zo samotnej skutkovej vety vyplýva, že
konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená škoda vo výške najmenej 68.279,79 Eur, ktorú

konajúci súd kvalifikoval ako škodu značnú, má za to, že sú splnené všetky podmienky na to, aby bola
poškodenému priznaná náhrada škody, ktorá bola riadne a včas uplatnená a preukázaná poškodeným
a vyplýva aj z listinných
dôkazov, ktoré tvorili prílohu samotného trestného oznámenia. Namietal ďalej, že pokiaľ bolo
prvostupňovým súdom dôvodené, že obžalovanému nebola vyplatená provízia a z tohto dôvodu by

bolo potrebné viesť ďalšie dokazovanie ohľadom výšky škody, má zato, že uvedené nekorešponduje so
zisteným skutkovým stavom a to najmä so znením mandátnej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že provízia má
byť vyplatená výlučne v prípade, ak došlo k riadnemu splneniu povinností zo strany spoločnosti ABENA
s.r.o., t.j. ak by bol výťažok z predaja poškodenému riadne uhradený, k tomu však zo strany spoločnosti
ABENA s.r.o. nedošlo a preto ani nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie akejkoľvek provízie. Preto
navrhli, aby krajský súd rozhodol tak, že prizná poškodenému právo voči obžalovanému na náhradu

škody vo výške 68.279,79 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu, ktoré odôvodnil
tým, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku. Namietal, že prvostupňový súd
nedostatočne zistil skutkový a nesprávne posúdil právny stav veci, v tomto konaní nebolo unesené

dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Namietal,
že súd vôbec nezohľadnil to, že obžalovaný mandátnu zmluvu nepodpísal a ani sa s jej obsahom
neoboznámil, pritom z tejto zmluvy vôbec nevyplýva, že by nebola spoločnosť ABENA s.r.o., v ktorej
bol obžalovaný štatutárom, oprávnená predávať diaľničné nálepky na faktúru, ale iba v hotovosti,
vonkoncom nebolo preukázané, aby obžalovaný ako konateľ použil výťažok z predaja diaľničných

známok na svoju podnikateľskú činnosť a pre toto tvrdenie ani súd neuviedol žiadne dôkazy. Uviedol,
že výťažok z priameho predaja známok bol odvedený poškodenému a z predaja známok na faktúru
od svojich dlžníkov, ktorí tieto faktúry nezaplatili ani obvinený kúpnu cenu neobdržal, takže nemohol
túto kúpnu cenu poškodenému odviesť. Zvyšné diaľničné známky boli poškodenému vrátené, preto
sa obžalovaný s napadnutým rozsudkom nestotožňuje. Hnuteľné veci v čerpacej stanici spoločnosti

ABENA s.r.o. vrátane pohonných hmôt či predmetných nálepiek sa bežne predávali na faktúru, keďže
ich odoberali obchodné spoločnosti ako zmluvní partneri spoločnosti ABENA s.r.o. vlastniace desiatky
automobilov. To, že títo dlžníci nezaplatili niekoľko miliónov Sk spoločnosti ABENA s.r.o., vyplýva podľa
neho aj zo znaleckého posudku, ktorý ju označil za platobne neschopnú už od roku 2008. Obžalovaný
priamo nepredával diaľničné známky, ale túto činnosť vykonávali zamestnanci spoločnosti ABENA s.r.o.,

takže sa obžalovaný nemohol dopustiť zločinu sprenevery. Toto sa zakladá aj na skutočnosti, že na
rozdiel od tvrdenia súdu, obžalovaný nikdy ani známky neprevzal ani neodpredal, fyzicky sa s nimi
nestretol. Okrem toho z výpovede zástupcu poškodeného plynie, že spoločnosť ABENA s.r.o. si províziu
nikdy nevyúčtovala, čo by malo byť tiež zohľadnené. Obžalovaný sa nestotožnil ani s výškou údajnej
škody spôsobenej poškodenému, keď do spisu predložil doklad o tom, že pohľadávka poškodeného

zanikla zmluvou o započítaní. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného
spod obžaloby oslobodil.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne

odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust.§ 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné, krajský súd ešte doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a
to dobropisu k faktúre, splnomocnení udelených obžalovanému ako aj listiny predložené poškodenou

stranou v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody. Prvostupňový súd ním vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym
skutkovým záverom.Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný,
a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie poprel.

Obžalovaný Y. C. však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom
nepoprel, že spoločnosť ABENA s.r.o., ktorej vedením bol on poverený, a to svojou manželkou U. C. a
dcérou Y. F., rod. C. ako konateľkami, obchodovala s poškodenou spoločnosťou Ten Expres Slovakia,
spol. s r.o. a to tým spôsobom, že prevádzkovali čerpaciu stanicu, kde predávali diaľničné známky.

Niektoré diaľničné známky predávali aj na faktúry a zmluvní partneri im neuhradili záväzky z týchto
faktúr, preto sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a nemohli uhrádzať pohľadávky poškodenej
spoločnosti. S poškodenou spoločnosťou sa dohodli aj tak, že im budú dlh splácať a to aj započítaním
pohľadávok tým spôsobom, že budú zmluvným partnerom poškodenej spoločnosti poskytovať pohonné
hmoty. Obžalovaný ďalej uviedol aj to, že zmluvu medzi spoločnosťou ABENA s.r.o. a poškodenou
spoločnosťou Ten Expres Slovakia on nepodpísal, priznal však, že mal vedomosť o tom, že išlo o

mandátnu zmluvu. Keďže sa spoločnosť ABENA s.r.o. dostala do finančných problémov, došlo k jej
predaju, ktorú zmluvu podpísala dcéra obžalovaného.

Svedkyne Y. F., rod. C., dcéra obžalovaného a U. C., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní
využili právo vo veci nevypovedať.

Zo spáchania skutku tak, ako je tento uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, je obžalovaný
usvedčovaný predovšetkým výpoveďou splnomocnenca poškodeného Ing. A. M., ktorý uviedol, že
spoločnosťABENAs.r.o.podpísalasospoločnosťouTENExpres Slovakia,spol.sr.o.mandátnuzmluvu
na predaj

diaľničných známok na benzínovom čerpadle konečným spotrebiteľom za hotovosť, získané prostriedky
zpredajamalibyťzasielanénaichúčetpodľamesačnéhovýkazu,začosimalaspoločnosťABENAs.r.o.
vyúčtovať províziu, čo nikdy neurobili. Spoločnosť ABENA s.r.o. nikdy nepožiadala o možnosť predávať
diaľničné známky na faktúru, so žiadnou inou spoločnosťou na Slovensku takýto problém nemali.

Svedok Ing. Y. F. zhodne potvrdil, že od mája 2008 sa stal riaditeľom pobočky Ten Expres Slovakia, spol.
s r.o. Prešov, kedy dostal plnú moc na zastupovanie spoločnosti vo veci podpísania notárskej zápisnice
o uznaní záväzku s exekučnou doložkou medzi spoločnosťou TEN Expres Slovakia a ABENA s.r.o. ako
povinným subjektom, dňa 26.5.2008 síce konateľka U. C. podpísala uznanie záväzku, no na notársky
úrad sa na dohodnuté stretnutie nedostavila a nedostavil sa ani obžalovaný ako poverený zástupca

spoločnosti ABENA. Svedok bol poverený riešením dlhu spoločnosti ABENA s.r.o. voči poškodenej
spoločnosti, ktorý vznikol z dôvodu neodvedenia finančných prostriedkov, ktoré získala spoločnosť
ABENAs.r.o.ztržbyzpredajadiaľničnýchznámok,vtejtovecivždykomunikovalvýlučnesobžalovaným
Y. C., snažil sa situáciu riešiť tým spôsobom, že s obžalovaným sa dohodol, že bude dodávať pohonné
hmoty pre kuriérov spoločnosti Ten Expres Slovakia, a tým spôsobom dôjde k postupnému započítaniu

pohľadávky, čím sa ale dlh znížil len o malú časť, pretože obžalovaný im povedal, že viac pohonných
hmôt nemá, ďalším spôsobom riešenia bolo to, že obžalovaný mal každý deň zaplatiť 30.000,- Sk, čo
sa dialo týždeň alebo dva. Okrem obžalovaného svedok v súvislosti s pohľadávkou komunikoval aj
s manželkou obžalovaného U. C., ktorá mu niekedy vydávala dennú hotovosť na splácanie dlhu. So
žiadnym iným odberateľom diaľničných známok takýto problém nemali.

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s obžalovaným sa stretol v F. a v J., kde niekde na
ulici podpisoval nejaké doklady, kde oni prevádzali nejakú firmu a za podpis dostal zopár drobných, aj
keď mu sľúbili viac.

Z mandátnej zmluvy uzavretej medzi mandantom spoločnosťou TEN Expres Slovakia, spol. s r.o. a
mandatárom ABENA s.r.o. zastúpenou U. C. dňa 18.12.2007 plynie, že táto bola uzatvorená podľa
§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka, jej predmetom bol záväzok mandatára zabezpečiť predaj a
distribúciu nálepiek, ktorými sa preukazuje zaplatenie úhrady na rok 2008 za užívanie pozemných
komunikácií v mene a na účet mandanta a záväzok mandanta mu za to zaplatiť odplatu, v článku 2,

bode 2 písm. b) sa mandatár zaviazal dbať o záujmy mandanta a rešpektovať jeho pokyny, samotným
predajom, sa rozumie odovzdanie nálepky užívateľovi pozemnej komunikácie a prevzatie peňažnej
sumy zodpovedajúcej nominálnej hodnote nálepky a sumu prevzatú predajným miestom pri predaji bol
mandatár povinný uviesť vo výkaze predajných nálepiek za príslušný kalendárny mesiac, podľa článku3 bol mandatár povinný podávať mandatárovi mesačné hlásenia o všetkých predaných nálepkách za
príslušný kalendárny mesiac a doručiť ich mandatárovi do 3.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca
do sídla mandanta, príjmy z predaja nálepiek v plnej výške podľa mesačného výkazu uhradiť

na účet mandanta na základe vystavenej faktúry do 14 dní od vystavenia faktúry, nepredané nálepky
bol mandatár povinný odovzdať do 20.11.2008. Podľa článku 5 zmluvy sa zaviazal mandant zaplatiť
mandatárovi za činnosť odplatu (províziu) vo výške 3,9 % zo súčtu cien bez dane nálepiek vykázaných
podľa čl. 3 ods. 1, s tým, že právo na odplatu vznikne mandatárovi na základe ním vystavenej faktúry
len ak mandant neeviduje voči nemu pohľadávku z predaja nálepiek na základe výkazov.

Dňa 1.3.2006 písomne splnomocnila konateľka spoločnosti ABENA s.r.o., Y. C. (teraz F.) na
zastupovanie spoločnosti ABENA s.r.o. pred inými právnickými i fyzickými osobami, orgánmi štátnej
správy aj samosprávy ako aj na všetky úkony s tým spojené obžalovaného Y. C.. V rovnakom rozsahu
bol splnomocnený obžalovaný, ako to plynie z plnomocenstva podpísaného tak obžalovaným ako aj
druhou konateľkou spoločnosti ABENA s.r.o. U. C., rod. L. dňa 21.2.2007.

Na základe faktúr vystavených dodávateľom TEN Expres Slovakia, spol. s r.o., číslo 7800091 zo
dňa 5.2.2008 na sumu 1.773.800,- Sk (58.879,37 Eur) splatnú dňa 19.2.2008, číslo 7800163 zo dňa
10.3.2008 na sumu 1.668.890,- Sk (55.397,- Eur) splatnú dňa 24.3.2008 a číslo 7800174 zo dňa
26.3.2008 na sumu 2.174.360,- Sk (72.175,53 Eur) splatnú dňa 9.4.2008, ktorá po dobropise číslo

4800730 zo dňa 2.6.2008 predmetnej faktúry z dôvodu vrátenia diaľničných nálepiek vo výške 224.000,-
Sk (7.435,44 Eur) znie na sumu 1.950.360,- Sk (64.740,09 Eur), mal príjemca ABENA s.r.o. uhradiť
predmetné sumy dodávateľovi v lehote splatnosti.

Súčasťou spisu sú aj výkazy o predaji slovenských nálepiek za mesiace december 2007 vystavený

3.1.2008, za mesiace január až marec 2008 vystavené obžalovaným Y. C., dodacie listy, kde v dodacom
listu číslo 13 dňa 21.12.2007 potvrdil obžalovaný prijatie známok v sume 1.731.500,- Sk, dňa 15.1.2008
(číslo dodacieho listu 106) potvrdil obžalovaný prijatie známok v hodnote 221.000,- Sk, a dňa 18.1.2008
(dodací list číslo 119) potvrdil obžalovaný prijatie známok v hodnote 440.000,- Sk.

Z listiny označenej ako uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka zo dňa 26.5.2008
plynie, že dlžník ABENA s.r.o. zastúpený konateľkou U. C. uznal v plnom rozsahu dlh vo výške
5.617.050,- Sk (186.451,90 Eur), ktorý vznikol neuhradením faktúr vystavených spoločnosťou TEN
Expres Slovakia spol. s r.o. č. 7800091, 7800163,7800174.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov aj odvolací súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je
uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný, ktorý napokon ani nepoprel,
že mal vedomosť o tom, že k predaju diaľničných známok dochádzalo na základe mandátnej zmluvy
uzavretej v mene spoločnosti ABENA s.r.o. jeho manželkou konateľkou U. C., napokon samotný
obžalovaný aj časť týchto známok prevzal a sám aj podpísal výkaz o predaji diaľničných nálepiek, zo

spáchania skutku tak, ako bol ustálený v obžalobe obžalovaného usvedčili aj svedkovia Ing. A. M. a
svedok Ing. Y. F.,
ktorý navyše uviedol, že ohľadom úhrady dlhu komunikoval výhradne s obžalovaným Y. C.. Výpovede
uvedených svedkov boli pritom v plnom súlade s listinnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní a to
predovšetkým v súlade s obsahom mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ABENA s.r.o.

a TEN Expres Slovakia spol. s r.o., z ktorej jednoznačne plynie, že spoločnosť ABENA s.r.o. mohla
diaľničné známky predávať len za hotové peniaze, nie na faktúru. Taktiež bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku, t. j. v čase splatnosti faktúr vystavených
poškodenou spoločnosťou splnomocnený vykonávať všetky úkony v mene spoločnosti ABENA s.r.o. a
tieto aj skutočne vykonával, ako to plynie z výpovede svedka Ing. F. ale aj z výkazov o predaji známok a

napokon aj z výpisov z účtu, ktoré predložila poškodená spoločnosť a z ktorého plynie, že dňa 28.1.2008
vložil obžalovaný Y. C. za spoločnosť ABENA s.r.o. na účet poškodenej spoločnosti vtedy TEN Expres
Slovakia spol. s r.o. vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s. sumu 77.300,- Sk. Keďže krajský súd je
viazaný obžalovacou zásadou, nie je možné vyjadrovať sa k prípadnej spoluzodpovednosti aj ďalších
osôb, ktoré boli oprávnené konať v mene spoločnosti.

Podľa § 566 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje,
že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnychúkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to
odplatu.

Podľa § 569 zák. č. 513/1991 Zb. mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi
veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Z uvedeného potom plynie, že spoločnosť ABENA s.r.o. bola povinná vykonávať predaj diaľničných
známok v mene poškodenej spoločnosti a na jej účet, a všetky prostriedky bola povinná riadne odovzdať

poškodenejspoločnosti,keďžejednakznámkyakoajprostriedkyzískanézichpredajabolivovlastníctve
poškodenej spoločnosti. Pokiaľ obžalovaný na základe tzv. generálnej plnej moci nakladal so zverenými
diaľničnými známkami, resp. s prostriedkami získanými z ich predaja v rozpore s mandátnou zmluvou,
naplnil všetky pojmové znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,ods. 3 Tr. zák., pričom tak konal
minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., keďže ako osoba poverená
vykonávaním všetkých úkonov spoločnosti ABENA s.r.o. po lehote splatnosti nezaplatil poškodenej

spoločnosti peniaze za predaj diaľničných nálepiek, resp. tieto poškodenej spoločnosti nevrátil. Bolo
pritom bez významu, že spoločnosť ABENA s.r.o. sa mala dostať do platobnej neschopnosti v dôsledku
neuhradených faktúr a to či už zo strany odberateľov nálepiek alebo iných odberateľov.

Pri ukladaní trestu správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného Y. C. poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. j/ Tr. zák., keďže vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného, tento doposiaľ nebol
súdne trestaný.

Zohľadňujúc potom zásady ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods.4 Tr. zákona, ktorými sú

najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, ale predovšetkým prihliadajúc na zavinenie, pohnútku,
kde hodnotiac dôkazy v prospech obžalovaného, ktorý uviedol, že sa dostal do druhotnej platobnej
neschopnosti v dôsledku neuhrádzania faktúr od odberateľov, čo v tomto konaní nebolo žiadnym
spôsobom vyvrátené, ako aj zohľadňujúc priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, ktorý doposiaľ
nebol súdne trestaný, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, teda

na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v prípade zločinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 3 Tr. zák. vo výmere od 3 do 10 rokov, je trestom tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie, teda tak na nápravu obžalovaného ako aj ochranu spoločnosti trestom primeraným. Taktiež
krajský súd nevidel pochybenie súdu prvého stupňa v tom smere, že tento výkon uloženého trestu
podmienečneodložil.Pochybilvšaksúdprvéhostupňapokiaľpriukladanítrestuobžalovanémuaplikoval

iba ust. § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný
aneaplikovalajust.§51ods.1Tr.zák.,podľaktoréhosúdmôžepodmienečnezapodmienokuvedených

v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky,
ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa názoru
krajského súdu je však potrebné obžalovanému vzhľadom na závažný následok trestného činu uložiť
maximálne dlhú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia a uložiť mu aj povinnosti a obmedzenia.
Preto napadnutý rozsudok na základe odvolania podaného prokurátorom postupom podľa § 321 ods. 1

písm. d/, e/, ods. 2 Tr. zák. vo výroku o treste zrušil a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, teda že obžalovanému uložil podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. skúšobnú dobu vo výmere
piatich rokov ako aj, že mu uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Keďže bola
obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, považoval krajský
súd ukladanie peňažného trestu za kontraproduktívne.

Odvolanie obžalovaného krajský súd ako nedôvodné z dôvodov vyššie uvedených podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Rovnako tak zamietol odvolanie poškodeného proti výroku, ktorým bol poškodený Geis SK s.r.o. s jeho

nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Je treba súhlasiť s tým, že v súlade
s ust. § 287 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému
vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu
skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. V tejto súvislosti jetreba uviesť, že škoda spôsobená obžalovaným bola v skutku uvedená ako škoda vo výške najmenej
2.056.996,95 Sk (68.279,79 €), pričom škoda, vychádzajúc z listinných dôkazov mohla byť vyššia, čo
však v dôsledku toho, že odvolanie nebolo podané vo výroku o vine v neprospech

obžalovaného, nie je možné v tomto štádiu konania upraviť. Z dokladov predložených
splnomocnenkyňou poškodenej spoločnosti Geis SK s.r.o. ako nástupcu spoločnosti TEN Expres
Slovakia, spol. s r.o. plynie, že si táto spoločnosť uplatnila škodu aj za faktúry, ktoré neboli súčasťou
skutku obžaloby (faktúru č. 7700138 a č. 3809932), a na upresnenie výšky dlžnej sumy spôsobenej
trestným činom by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, preto bolo odvolanie poškodenej ako

nedôvodné zamietnuté.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.