Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dagmar Snopeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5Er/248/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612202220
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4612202220.2
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284
831, so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava proti povinnému: F. N., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX
XX E., o vymoženie sumy 24,15 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan
Hrebík so sídlom exekútorského úradu v Malackách, Duklianských hrdinov 2946/6,901 01 Malacky pod
sp. zn. EX 784/2012, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 54,95 eur
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 040166 * zo dňa 08.03.2012 bol súdny exekútor JUDr.
Ing. Štefan Hrebík (ďalej len „súdny exekútor“) poverený v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.
vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia - Union zdravotná
poisťovňa,a.s.-Výkaznedoplatkovč.1110234226zodňa21.12.2011prevymoženieuloženejpovinnosti
zaplatiť sumu 24,15 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
2. Súdny exekútor doručil dňa 20.03.2018 na tunajšom súde podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko
vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Súdny exekútor zároveň žiadal priznať trovy
exekúcie podľa predloženého vyčíslenia v sume 61,49 eur.
3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1
Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovujeinak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods.
4 a 5 sa použijú len s ohľadom
na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (ďalej len Exekučný poriadok).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takževyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5.Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok povinného. Z
podnetu a písomností predložených súdnym exekútorom a tiež súdneho spisu vyplýva, že povinný nie
je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových
vozidiel a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Lustráciou v Sociálnej poisťovni so sídlom v
Bratislave bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnych príspevkov a dávok. Z výpisu z
centrálneho registra exekúcií predloženého súdnym exekútorom bolo zistené, že voči povinnému sa
vedie ďalších 7 exekúcií. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť
na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom
nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu
trov exekúcie. Vzhľadom na to súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil,
pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj
na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie
o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu
rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery
povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na
ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
6.ZjudikatúryÚstavnéhosúduSR(napr.I.ÚS398/2012,III.ÚS185/2012),aleajznázorovprávnejvedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol
k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má
postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny
komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť
podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na
to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré
súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej
hodnoty.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú
polhodinu.
8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného
zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 54,95 eur. Trovy exekúcie platí
v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie
exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie v tejto veci
došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.
9. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 61,49 eur, pozostávajúce z minimálnej odmeny 33,19
eur, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 18,05 eur a 20 % DPH v sume 10,25 eur.
10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu
paušálnu odmenu.
11.Podľa§22ods.1vyhláškypriznalsúdnáhraduhotovýchvýdavkovvsume12,60eurpozostávajúcich
z poštovného v sume 11,70 eur, ktoré bolo preukázané v spise (doručenky v spise 2x1,70 + 4x
1,60+1x1,90) a elektronickú lustráciu bánk v sume 0,70 eur a lustráciu ODI v sume 0,20 eur. Súd
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 5,45
eur + DPH, nakoľko zo spisu č. 5Er/248/2012 ani z exekučného spisu EX 784/2012 nemal tieto súd
preukázané. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora a v jeho záujme
vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na
exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom
spise.
12. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 54,95 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1
vyhlášky vo výške 36,04 eur (33,19+12,60) a 20 % DPH zo sumy 45,79 eur vo výške 9,16 eur.
13. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
14. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému a
povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z
dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov
konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 CSP (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka
tohto konania) a podľa § 363 CSP (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Podľa § 364 CSP rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.