Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202009
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014202009.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., zastúpený JUDr. Veronika Keszeliová,
advokátka, Lopúchová 9, Bratislava, adresa pre doručovanie: K. Mikszátha 6, Rimavská Sobota,
proti žalovanému: Paneurópska vysoká škola, Tomášikova 20, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia rektora Paneurópskej vysokej školy č. PO-335/2014 zo dňa 1. októbra 2014, o odvolaní
žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/254/2014-26 zo dňa 18. novembra 2015,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/254/2014-26 zo dňa
18. novembra 2015 z r u š u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky p o s t u p u j e vec vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava
II na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Rozsudkom č. k. 2S/254/2014-26 zo dňa 18.11.2015 Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie

žalovaného č. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalej
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 432,30 € na účet
právnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom súdneho prieskumu bolo
rozhodnutie žalovaného č. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým rektor Paneurópskej vysokej školy
nevyhovel žalobcovej žiadosti zo dňa 18.09.2014 o vrátenie školného za akademický rok 2010/2011 z

dôvodu opätovného zápisu do druhého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia.

1.2 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku poukázal na niekoľko podmienok ktoré musia
byť splnené, aby mohlo byť rozhodnutie správneho orgánu (vrátane subjektu v postavení správneho
orgánu) preskúmané súdom na základe žaloby. Musí ísť o také rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Ďalšou podmienkou je, že ide o rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na
svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1
O.s.p.). Predpokladom postupu súdu podľa 2. hlavy V. časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§
247 ods. 2 O.s.p.), alebo rozhodnutie je právoplatné v dôsledku toho, že proti nemu právny predpisnepripúšťa opravný prostriedok. Poslednou podmienkou prípustnosti súdneho prieskumu je to, že nejde
o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené zákonom (§ 248 O.s.p.).

1.3 Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z princípu generálnej klauzuly (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.). Preto každý, kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

1.4 Podľa nálezov Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a uznesení
Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8 Sžf/29/2010, Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania
súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náležitosti, ak sa
dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických
osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,

menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických
osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané
príslušným orgánom verejnej správy.

1.5 S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov a stanovisko žalovaného pripadlo súdu posúdiť

predovšetkým otázku, či napadnuté rozhodnutie rektora Paneurópskej vysokej školy o žiadosti žalobcu
o vrátenie školného je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu na základe žaloby podľa 2.
hlavy V. časti O.s.p.

1.6 Krajský súd je toho názoru, že žalovaný, ako súkromná vysoká škola, ktorá bola na základe

udeleného štátneho súhlasu začlenená do siete vysokých škôl v Slovenskej republike, nadobudol
postavenie subjektu, ktorému bolo zákonom o vysokých školách zverené oprávnenie rozhodovať
o právach a povinnostiach študentov v oblasti verejnej správy, vrátane rozhodovania o školnom a
záležitostiach s ním súvisiacich podľa § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 131/2002 Z. z.). Otázky spojené s platením

školného a poplatkoch spojených so štúdiom na Paneurópskej vysokej škole sú upravené smernicou
rektora č. 3/2012, pričom podľa čl. 5 tejto smernice je rektor vysokej školy oprávnený rozhodovať
aj o žiadostiach študentov o vrátenie školného, ktorého sa v prejednávanej veci žalobca domáhal.
Rozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie školného, ktoré bolo podľa jeho
tvrdenia zaplatené duplicitne, sa dotýka žalobcovej majetkovej sféry a preto jeho práva a povinnosti

môžu byť týmto rozhodnutím priamo dotknuté. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím konečným,
pretože proti nemu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Keďže nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo
zákonom zo súdneho preskúmania vylúčené a žalobca v žalobe tvrdí, že ním bol ukrátený na svojich
právach, musí byť podrobené súdnemu prieskumu na základe žaloby podľa 2. hlavy V. časti O.s.p.

1.7 Krajský súd si je vedomý toho, že zákon č. 131/2002 Z. z. s výnimkou taxatívne vymedzených
prípadovvylučujeaplikáciuSprávnehoporiadkunakonaniapodľazákonaovysokýchškoláchapretonie
je možné dovolávať sa uplatnenia procesných štandardov stanovených Správnym poriadkom. Napriek
tomu je však súd tej mienky, že postup a rozhodovanie žalovaného pri rozhodovaní o právach a
povinnostiach fyzických osôb (študentov) musí rešpektovať pravidlá a princípy vyplývajúce z práva

Európskej únie, okrem iného z čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje právo
na dobrú správu vecí verejných, ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007)
7 členských štátov z 20.06.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodržiavania zásad zákonnosti,
rovnoprávnosti, nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti, participácie, úcty k
súkromiu a transparentnosti. Princíp právnej istoty je zároveň jednou z nedeliteľných súčastí právneho

štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a je tiež jedným z kľúčových
prvkov pre riadne uplatnenie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).

1.8 Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť
náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné (viď rozhodnutie NS SR vo veci vedenej

pod sp. zn. 8Sžo/12/2009). Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje prakticky žiadne skutkové ani
právne dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o vrátenie školného, nebolo možné toto
rozhodnutie vecne preskúmať. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie
žalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodom. Súd tiež podotýka,že vecné odôvodnenie nevrátenia školného obsiahnuté v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu
žaloby nemohol súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vziať do úvahy, nakoľko pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

2.

2.1 Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu zamietne alebo alternatívne, aby konanie zastavil.

2.2 V podanom odvolaní uviedol, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou pasívnej
legitimácie subjektu, voči ktorému žaloba smeruje, pretože ako žalovaný je v žalobe označený subjekt:
„Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Tomášikova 20, Bratislava“. Poukazuje, že rozhodnutie (toto

rozhodnutie žalovaný nepovažuje za rozhodnutie v správnom konaní) nebolo vydané dekanom Fakulty
práva Paneurópskej vysokej školy (ďalej len „Fakulta práva PEVŠ“). Žaloba bola podaná voči subjektu,
ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, čo je bez ďalšieho takou vadou konania, ktorú súd
nemôže reparovať a to ani výzvou vo vzťahu k účastníkovi, aby odstránil vadu konania, a preto podľa
názoru žalovaného súd nemohol v merite veci rozhodnúť tak, ako rozhodol, ale už len z tohto dôvodu

mal žalobu zamietnuť. Dodáva, že súd v rámci rozhodovania o žalobe vychádza z vyjadrení dekana
Fakulty práva PEVŠ C. t. j. z vyjadrení subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, preto
je názoru, že súd reálne konal so subjektom, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, keď z
vyjadrenia subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, považoval za poklad rozhodnutia a
vychádzal z nich. Má za to, že v rámci konania došlo k tomu, že súd hoci mal žalobu zamietnuť, keďže

ako žalobca je v nej označený iný subjekt ako ten, ktorý o veci rozhodol v poslednom stupni (§ 250
ods. 4 O.s.p.) - nie len že súd žalobu z uvedeného dôvodu žalobu nezamietol, ale v rámci konania si
obstaral stanovisko tohto subjektu - Fakulty práva PEVŠ - ako podkladu pre rozhodnutie a následne -
skutkovo aj právne nesprávne - žalobe vyhovel. Poukazuje, že Paneurópska vysoká škola je súkromnou
vysokou školou, pričom jej právny režim nie je identický s právnym režimom iných typov vysokých

škôl. Súkromné vysoké školy nie sú napojené na verejný rozpočet, a preto v tejto otázke nemôže
súd ani bez ďalšieho ustáliť, že by rozhodovanie o otázke školného bolo otázkou, o ktorej rozhoduje
súkromná vysoká škola v rámci „výkonu verejnej správy“. Školné v prípadoch súkromných vysokých
škôl zákon č. 131/2002 Z. z. školné žiadnym spôsobom materiálne ani procesne nereguluje. Poskytuje
len zákonný základ pre vyberanie školného (§ 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.) bez akejkoľvek

verejnej mocenskej regulácie. Jediná povinnosť, ktorú má vysoká škola vo vzťahu k tretím osobám, resp.
k jej budúcim študentom je zverejnenie výšky školného vo vzťahu k budúcim študentom dva mesiace
pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium. Je názoru, že ak by rektor, hoc
aj v hypotetickej rovine o podanej žiadosti rozhodoval v podobe správneho rozhodnutia a proti tomuto
rozhodnutiu by následne bola podaná správna žaloba absencie všeobecne záväznej verejnoprávnej

regulácie (na rozdiel od verejných a štátnych vysokých škôl - § 92 zákona č. 131/2002 Z. z.), správny
súd by v rámci preskúmavania rozhodnutia rektora riešil otázky súkromnoprávnej povahy (mal alebo
nemal študent nárok na vrátenie školného z dôvodu nečerpania služieb), čo správnym súdom v rámci
rozhodovania podľa piatej časti O.s.p. neprináleží. Správny súd by v merite veci nemal čo preskúmavať,
keďže podmienky vrátenia školného nevyplývajú zo zákona č. 131/2002 Z. z. a ani zo žiadneho iného

všeobecne záväzné právneho predpisu, pretože ide o otázku súkromnoprávnej povahy.

2.3 Otázky hospodárenia vysokej školy je v otázkach Slovenskej republiky regulovaná výlučne vo vzťahu
k verejným a štátnym vysokým školám (§ 16 až 19 zákona č. 131/2002 Z. z.). Ak by išlo o výkon
verejnej správy, t. j. malo by sa rozhodovať v rovine správneho konania podľa všeobecne záväznej

právnej úpravy, by bola verejná moc povinná na predmetnú agendu súkromnej vysokej školy finančne
prispievať, čo však v prípade súkromných vysokých škôl štát nerealizuje. Neexistuje žiadny právny
základ, ktorý by správnemu súdu poskytoval legitímny výklad, podľa ktorého sú otázky týkajúce sa
školného na súkromnej vysokej škole, inštitútom verejného práva, resp. predmetom správneho konania.
Keby školné na súkromnej vysokej škole bolo predmetom verejnoprávnej regulácie, fakticky by právne

ani neexistoval žiadny rozdiel medzi súkromnými a inými školami a vo svojej podstate by to dokonca
znamenalo ingerenciu štátu - verejnej moci do záležitosti súkromnej školy.2.4 Zaradenie do siete vysokých škôl na základe štátneho súhlasu neznamená nič iné, ale len to,
že žiadateľ - súkromná vysoká škola spĺňa všeobecné záväzné podmienky -personálne a materiálno
technické na poskytovanie vysokoškolského vzdelania a toto nemá žiadny dopad na súvisiace finančné

otázky. Štátny súhlas je vo svojej podstate preto „len“ právnym titulom, resp. zákonným predpokladom
na poskytovanie predmetnej služby - vysokoškolského vzdelávania v podobe súkromnej vysokej školy
(§ 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.), ktorá činnosť podlieha kontinuálnej kontrole - akreditácii. Výklad
uplatnený krajským súdom, podľa ktorého je štátny súhlas automatiky okolnosťou, pre ktorý súkromná
vysoká škola súvisiacich so školným rozhoduje ako správny orgán je nesprávny. Krajský súd v rámci

rozsudku neposkytol dostatočnú právnu argumentáciu, prečo by malo byť rozhodovanie žalovaného o
odpustení/vrátení školného správnym konaním. Najmä ak uvedená skutočnosť zo všeobecne záväznej
právnej úpravy výslovne nevyplýva.

2.5 Poznamenáva, že ak samotná povinnosť úhrady školného nevzniká študentovi na základe
rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale táto povinnosť mu vzniká na základe zmluvného základu,

t. j. akceptovaním výšky školného a jeho režimu, ktorú akceptáciu prejavuje študent úhradou školného a
následným zápisom na štúdium, nie je možné logickým výkladom dospieť k záveru, že vrátenie školného
spadá pod režim správneho konania.

2.6 Poukazuje na názor krajského súdu, že rektor Paneurópskej vysokej školy je v postavení správneho
orgánu s odkazom na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. V tejto súvislosti poznamenáva, že
predmetný § 92 sa týka výlučne verejných vysokých škôl (k tomu poukazuje na ustanovenie § 92 školné
a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole) a štátnych vysokých škôl (§ 92 ods. 23). Tento
§ sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké školy. Uvedené ustanovenie sa teda súkromných vysokých

škôl netýka, keďže právny režim školného súkromných vysokých súkromných škôl je obsiahnutý v § 93
zákona č. 131/2002 Z. z. Ďalej poukazuje, že ak už krajský súd odkazuje na § 92 ods. 18 zákona č.
131/2002 Z. z., uvedené ustanovenie aj rektorovi verejnej, resp. štátnej, súkromnej vysokej školy ukladá
možnosť posúdiť žiadosť o zníženie, odpustenie alebo odloženie splatnosti úhrad školného, avšak nie
otázku vrátenia školného, čo opätovne podčiarkuje skutočnosť, že predmetná žiadosť žalobcu, ktorý

žiadal o vrátenie školného, nie je vecou, ktorá sa posudzuje v rámci správneho konania, keďže ide nad
rámec možností obsiahnutých v § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z.

2.7 Ďalej žalovaný uvádza, že správne konanie je konaním verejno-mocenským, v ktorom je účastník
konania v zásade v subordinačnom postavení vo vzťahu k orgánu, ktorý koná a rozhoduje. Paneurópska

vysoká škola by konala v rozpore so zákonom, kedy rozhodovanie o otázkach súkromno-právnych
(vrátenie/odpustenie školného) podlieha režimu správneho konania, v ktorom by vystupovala vo vzťahu
k študentovi z pozície verejno-mocenskej. Ak zákon neurčuje, že sa o vrátenie školného má rozhodovať
v takomto procesnom režime, potom je potrebné mať za to, že s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,
posudzovanie žiadosti študenta o vrátenie školného na súkromnej vysokej škole nie je a nemôže byť

správnym konaním.

2.8 Je názoru, že súdnu ochranu v tejto veci má žalobcovi poskytnúť všeobecný súd na základe
súkromnoprávnej žaloby (napr. cez inštitút vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a pod.).
Ani generálna klauzula obsiahnutá v rámci piatej časti O.s.p. pri určovaní rozhodnutí, ktoré podliehajú

súdnemu prieskumu, nemôže byť interpretovaná tak, že to bude súčasne predstavovať vstup alebo
porušenie práv druhého účastníka konania - žalovaného, prípadne konanie správneho súdu nad rámec
zákonnej právomoci. Sám žalobca uvádza, že školné mu má byť vrátené z dôvodu „duplicitnej platby“ za
druhý rok štúdia, t. j. jedná sa vo svojej podstate o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť
má jednoznačne súkromnoprávnu povahu.

2.9Žalovanýďalejuvádza,žekrajskýsúdvrámcikonaniahovyzvalnadodanieadministratívnehospisu.
Na predmetnú výzvu reagoval dekan fakulty práva PEVŠ tak, že administratívnym spisom nedisponuje,
keďže vo veci nebolo rozhodnuté v režime správneho konania. Krajský súd, ale v predmetnej výzve
nevyzval žalovaného na predloženie listinných dokladov k veci, ktoré by žalovaný bol býval dodal. Súd

ale výslovne žiadal o doloženie žurnalizovaného administratívneho spisu a keďže žalovaný takýmto
spisom nedisponuje, nie je možné mať bez ďalšieho za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalovaný
bol a je pripravený poskytnúť súdu listinné dôkazy preukazujúce správnosť jeho postupu vo veci, avšak
tieto listiny nie je možné označiť ako žurnalizovaný administratívny spis.3.

3.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211
ods. 2 O.s.p.).

3.2 Proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/24/2016 zo dňa 11. apríla 2017 podal žalobca ústavnú
sťažnosťaÚstavnýsúdSlovenskejrepublikypodsp.zn.III.ÚS702/2017-49zodňa13.02.2018rozhodol

tak, že rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3.3 Ústavný súd preskúmaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu zistil, že námietky sťažovateľky
sú opodstatnené a že závery vyvodené najvyšším súdom zakladajú porušenie jej základného práva
na súdnu ochranu zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľky spôsobom,
ktorý je arbitrárny, a tým ústavne nesúladne, keďže na jej odvolacie námietky v podstate nereagoval.
Zodpovedanie otázok: 1. Či zákon zveruje sťažovateľovi právomoc rozhodovať vo veci v otázke žiadosti
o vrátenie školného, 2. Či ide o rozhodnutie o práve alebo povinnosti fyzickej osoby, 3. Či ide o
rozhodovanie v oblasti verejnej správy, sa pritom v okolnostiach posudzovaného prípadu javí ako

podstatné. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nie je v danom prípade presvedčivo odôvodnený,
a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť ním
vydaného rozhodnutia. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská ochrany
základných práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o odvolací sťažovateľky nemožno hodnotiť
inak ako prísne formalisticky, odporujúci obsahu namietaných základných práv a slobôd. Ústavný súd

okrem iného uviedol, že úlohou najvyššieho súdu bude opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky s
tým, že sa bude účinne zaoberať jej odvolacími námietkami, osobitne námietkou nedostatku právomoci
správneho súdu, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v ust. jednotlivých
procesných kódexov (ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému
súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejedávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako

popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Najvyšší súd sa v prvom rade bude
musieť relevantným a ústavne udržateľným spôsobom vysporiadať s otázkou, či rozhodnutie rektora
sťažovateľky, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o vrátenie školného, je rozhodnutím vydaným v oblasti
verejnej správy, a či teda predmetná vec vôbec spadá pod správne súdnictvo.

3.4 Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

3.5 Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

3.6 Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

3.7 Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

3.8 Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo
so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie alebo výskum
je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola ak jej vláda Slovenskej republiky na to udelila súhlas
v mene štátu.3.9 Podľa § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom
vysokej školy.

3.10 Podľa § 92 ods. 23 zákona č. 131/2002 Z. z. tento paragraf sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké
školy (školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole).

3.11 Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej

vysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise. Výška poplatku za uznávanie
dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely výkonu regulovaných povolaní je 99,50 €.

3.12 Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace
pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky
spojené so štúdiom podľa ods. 1 na nasledujúci akademický rok.

3.13 Podľa § 102 ods. 2 písm. g/ zákona č. 131/2002 Z. z. Ministerstvo reguluje štatút verejnej vysokej
školy a štatút súkromnej vysokej školy.

3.14 Podľa § 108 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 131/2002 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona

sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a/ rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a
b/ rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47
c/ rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a
d/ rozhodovania o priznaní sociálneho štipendiá podľa § 96a

e/ rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní.

3.15 Podľa čl. 11 ods. 1 štatútu Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Správna rada určuje výšku
školného (platbu za štúdium) a ďalších poplatkov spojených so štúdiom, pre každý študijný program a
študijný ročník v danom akademickom roku.

3.16 Podľa čl. 11 ods. 4 štatútu fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, podrobnosti o možnostiach
vrátenia školného, zníženia školného alebo jeho splácanie v splátkach, upravuje vnútorný predpis
vysokej školy.

3.17 Podľa čl. 30 ods. 4 písm. e/ Študijného a skúšobného poriadku Paneurópskej vysokej školy, študent
je povinný uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom výlučne priamo PEVŠ, na ktorej je zapísaný,
a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie.

3.18 Podľa čl. 30 ods. 6 Študijného a skúšobného poriadku Paneurópskej vysokej školy, za porušenie

povinnosti podľa ods. 4 písm. a/, c/ až t/ (disciplinárne priestupky) môže byť študentovi uložené
disciplinárne opatrenie.

4.

4.1 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k súdnemu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na ust. § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa musel zrušiť a po právoplatnosti
uznesenia vec postúpiť na Okresný súd Bratislava II na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 221 ods. 2

O.s.p.).

4.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vyslovil v náleze III. ÚS 702/2017-49 zo dňa 13.02.2018 (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993
Z. z.).

4.3 Najvyšší súd poukazuje, že Paneurópska vysoká škola je súkromnou vysokou školou, pričom jej
právny režim nie je identický s právnym režimom iných typov vysokých škôl. Právna úprava Slovenskej
republiky rozoznáva tri kategórie vysokých škôl: vysoké školy súkromné, verejné a štátne. Právnepostavenie uvedených typov vysokých škôl vo vzťahu k tretím osobám sa pritom podstatne líšia,
jedným z kľúčových faktorov rozlišujúcim jednotlivé vysoké školy je práve rozsah a forma verejnoprávnej
ingerencie do ich činnosti, režim ich napojenia na verejný rozpočet a otázky týkajúce sa možnosti výberu

a nakladania so školným. Súkromné vysoké školy nie sú napojené na verejný rozpočet a preto v tejto
otázke nemôže súd ani bez ďalšieho ustáliť, že by rozhodovanie o otázke školného bolo otázkou, o
ktorej rozhoduje súkromná vysoká škola v rámci verejnej správy. Tento výklad by mohol byť prijateľný
v kontexte verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl, kde sa predmetná rozhodovacia činnosť
zrealizuje ako verejno-mocenská, nie len z pohľadu samotného študenta, ale aj z pohľadu verejného

rozpočtu. Najvyšší súd je názoru, že otázku školného a úhrad spojených so štúdiom zákon č. 131/2002
Z. z. reguluje len vo vzťahu k verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám, konkrétne v § 92
ods. 1 až 23, čo predstavuje detailnú úpravu školného, výšku školného, režim úhrady a podobne na
verejných vysokých školách. Ustanovenie § 92 ods. 23 následne určuje, že § 92 sa vzťahuje rovnako
na štátne vysoké školy. Z uvedeného režimu je teda vyňatý režim školného súkromných vysokých škôl,
ktorý je následne osobitne upravený v § 93 zákona č. 131/2002 Z. z. Školné v prípade súkromných

vysokýchškôlzákonč.131/2002Z.z.žiadnymspôsobommateriálneaniprocesnenereguluje.Poskytuje
len zákonný základ pre vyberanie školného (§ 93 ods. 1). Jediná povinnosť, ktorú má vysoká škola vo
vzťahuktretímosobámjezverejnenievýškyškolnéhovovzťahukbudúcimštudentomdvamesiacepred
poslednýmdňomurčenýmnapodávanieprihlášoknaštúdium.Zákonč.131/2002Z.z.neregulujeotázky
týkajúce sa školného na súkromnej vysokej škole, v podstate vylučuje, aby mohlo byť takéto posúdenie

žiadosti študenta o vrátenie školného rektorom predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Z dôvodu
absencie všeobecnej záväznej verejnoprávnej regulácie (na rozdiel od verejných a štátnych vysokých
škôl - § 92), správny súd by v rámci preskúmavania rozhodnutia rektora riešil otázky súkromnoprávnej
povahy (mal alebo nemal študent nárok na vrátenie školného z dôvodu nečerpania služieb), čoho
správnym súdom v rámci rozhodovania podľa piatej časti O.s.p. neprináleží. Správny súd by v merite

veci nemal čo preskúmavať, keďže podmienky vrátenia školného nevyplývajú zo zákona č. 131/2002 Z.
z. ani zo žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ale ide o otázku súkromnoprávnej
povahy. Zaradenie do siete vysokých škôl na základe štátneho súhlasu neznamená nič iné, ale len
toľko, že žiadateľ - súkromná vysoká škola spĺňa všeobecne záväzné podmienky na poskytovanie
vysokoškolského vzdelania a toto nemá žiadny dopad na súvisiace finančné otázky.

4.4 Najvyšší súd nesúhlasí s názorom krajského súdu, podľa ktorého je štátny súhlas automaticky
okolnosťou, pre ktorú súkromná vysoká škola o otázkach súvisiacich so školným rozhoduje ako
správny orgán. Za verejnoprávnu agendu súkromnej vysokej školy je preto možné označiť len tú časť
jej činnosti a aktivít, ktorá podlieha bezprostrednému verejno-mocenskému dohľadu, resp. regulácii,

fakticky sa jedná o otázky týkajúce sa priamo poskytovania, resp. kvality štúdia, ale nie otázky finančné.
Všeobecne záväzná právna úprava expresis verbis neurčuje, že posudzovanie žiadosti žalobcu o
vrátenie/odpustenie školného je činnosťou v rámci správneho konania. Ak samotná povinnosť úhrady
školného nevzniká študentovi na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale táto povinnosť
mu vzniká na základe zmluvného vzťahu, t. j. akceptovaním výšky školného a jeho režimu, ktorú

akceptáciuprejavuještudentúhradouškolnéhoanáslednýmzápisomnaštúdium,niejemožnélogickým
výkladom dospieť k záveru, že vrátenie školného spadá pod režim správneho konania. Žalobca žiadal
o preskúmanie zákonnosti písomnosti žalovaného (označené ako rozhodnutie) o vybavení jeho žiadosti
o vrátenie školného za akademický rok 2010/2011, ktoré nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré
je spôsobilé súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p., lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo

zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právnom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb priamo dotknuté. Toto oznámenie nie je právoplatným správnym úkonom, nejde
o rozhodnutie orgánu verejnej správy, má charakter úradnej korešpondencie, na ktorý sa v žiadnom
prípade nevzťahuje súdny prieskum podľa piatej časti O.s.p.

4.5 Právny názor krajského súdu, že rektor Paneurópskej vysokej školy je v postavení správneho orgánu
s odkazom na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. je nesprávny, pretože predmetný § 92 zákona
č. 131/2002 Z. z. sa týka výlučne verejných vysokých škôl (školné a poplatky spojené so štúdiom na
verejnej vysokej škole - § 92) a štátnych vysokých škôl (§ 92 ods. 3). Tento paragraf sa vzťahuje rovnako
na štátne vysoké školy. Uvedené ustanovenie na ktoré poukazoval krajský súd sa teda súkromných

vysokých škôl netýka, keďže právny režim školného súkromných vysokých škôl je obsiahnutý v § 93
zákona č. 131/2002 Z. z. A ak aj krajský súd odkazuje na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z., uvedené
ustanovenie aj rektorovi verejnej, resp. štátnej, súkromnej vysokej školy ukladá možnosť posúdiť žiadosť
o zníženie, odpustenie alebo odloženie splatnosti úhrad školného, nie však otázku vrátenia školného,čo poukazuje na skutočnosť, že predmetná žiadosť žalobcu, ktorý žiadal o vrátenie školného nie je
vecou, ktorá sa posudzuje v rámci správneho konania, keďže ide nad rámec možností obsiahnutých
v § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. Posudzovanie žiadosti študenta, o ktorom zákon neurčuje,

že sa o nej rozhoduje v správnom konaní, musí byť vnímané ako konanie, v ktorom majú rozhodujúci
subjekt PEVŠ a subjekt o žiadosti ktorého sa rozhoduje rovnaké postavenie, t. j. nejedná sa o správne
konanie. To samozrejme nevylučuje, aby si žalobca uplatňoval voči žalovanému svoje nároky súdnou
cestou, napr. súkromnoprávnou žalobou cez inštitút vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody
a pod. Sám žalobca uviedol, že školné mu má byť vrátené z dôvodu duplicitnej platby za rok štúdia, t.

j. jedná sa vo svojej podstate o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť má jednoznačne
súkromnoprávnu povahu.

4.6 Najvyšší súd tiež poukazuje na ustanovenie § 108 zákona č. 131/2002 Z. z., ktorý v ods. 1
prostredníctvom pozitívnej enumerácie určuje, na aké konania podľa zákona o vysokých školách sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preto zo všeobecne záväznej právnej úpravy vyplýva,

že okrem vecí uvedených v § 108 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 131/2002 Z. z. sa na konania
podľa uvedeného zákona všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Smernica rektora PEVŠ
č. 3/2012, na ktorú žalobca odkazuje, tiež neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že by sa na žiadosti
týkajúceho sa školného a poplatkov súvisiacich so štúdiom, resp. ich odpustenie vzťahoval všeobecný
predpisosprávnomkonaní.ListrektoraPEVŠzodňa01.10.2014,ktorýžalobcanapádaakorozhodnutie

správneho orgánu vydané v správnom konaní preto v skutočnosti takýmto rozhodnutím nie je, preto sú
neopodstatnené aj výhrady o ktoré žalobca opiera svoju žalobu (absencia odôvodnenia).

4.7 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, odlišnému
od záveru krajského súdu, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. postúpil vec vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava II na
ďalšie konanie a rozhodnutie, ktorý ako súd civilný bude konať a rozhodovať o žalobe.

4.8 Vzhľadom na to, že rozsudok krajského súdu odvolací súd zrušil, rozhodne o náhrade trov súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224 ods. 3 O.s.p).

4.9 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konanie podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov. V tejto veci sa začalo odvolacie konanie pred 1. júlom 2016, preto
najvyšší súd v tejto veci postupoval podľa ustanovení O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.