Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/1106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412217106
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4412217106.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému : C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX, o
vymoženie 332,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.06.2012

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.06.2012 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie sumy 332,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy
332,-- eur od 27.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 332,-eur
od 12.04.2011 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 154,15 eur a trov exekúcie, keď poukazoval

na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka: SR 04737/11 zo dňa 17.06.2011,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 14.07.2011 (ďalej len rozhodcovský
rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 332,-
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 332,-- eur od 27.01.2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 332,-eur od 12.04.2011 do zaplatenia,

trov rozhodcovského konania 154,15 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu.
Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere číslo 405700508 uzatvorená medzi
účastníkmi dňa 04.08.2010, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému
ako dlžníkovi úver v sume 200,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 184,- eur, teda celkovo zaplatiť 384,- eura to v 12 mesačných splátkach po 32,-

eur, počnúc dňom 22.08.2010. Zároveň so zmluvou o úvere dňa 04.08.2010 bola s povinným uzavretá
rozhodcovská zmluva, kde článok II predmet zmluvy obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej
1.všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo 405700508 uzatvorenej dňa 04.08.2010 vrátane
sporov o jej platnosť,výklad alebo o jej zrušenie, ako ajspory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov Stáleho
rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku).2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na

Sp.zn.14Er/1106/2012
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Záhradnícka 60 žiadal tunajší súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v

ustanovení § 52.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere bola bez akýchkoľvek pochybností aj rozhodcovská
zmluva vopred pripravená teda formulárová zmluva a povinný jej obsah ovplyvniť nemohol, nakoľko

bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).
V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna,
typová zmluva),
Sp.zn.14Er/1106/2012

- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie.Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy a viedli súd k tomu, že
podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ).
Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08
ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský

právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.
Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov

materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom
takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by
totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol
rozhodcovskýrozsudokvôbecpreskúmať,pretožebynímbol(vzmysle§35ZoRKvspojenís§159O.s.
p.) viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie

v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu
rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný
súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby
materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať

z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu
dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky
uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré

umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak,
ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
Sp.zn.14Er/1106/2012

teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne

posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového

poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnakobez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,
v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom

rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, je tu obava,
že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom

podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na formulárovú zmluvu vopred predtlačenú - pripravenú dodávateľom úveru,
spotrebiteľ túto zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený

v zmluvných podmienkach a dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V
subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch
podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti
považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný

dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky
rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie
rozhodcovskéhokonaniasoslabšoustranouzmluvnéhovzťahu.Opoučeníspotrebiteľaorozdielemedzi
štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale

Sp.zn.14Er/1106/2012

na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej
podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných
podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť súd úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania
rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické,
preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za
poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku - neprimeranú sankciu. Exekučný súd v záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl.

7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v
spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí iné východisko, ako záver
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Záver súdu má oporu z hľadiska
historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná

podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebopostup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám

uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.