Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212218509
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212218509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: G.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX/XX, XXX XX A., zastúpeného Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie
7, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 151 866,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 15C/264/2012-304 zo dňa 01.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa
06.09.2015, návrhy na prerušenie konania prednesené žalobcom na pojednávaní dňa 04.05.2018,
ako aj žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 282.549,24 eura s príslušenstvom,
ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím súdu v konaní
vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/69/2009 (pôvodne sp. zn. 9C/4/1993). Škoda

za nesprávny úradný postup vo výške 141.274,62 eura podľa žalobcu pozostávala z majetkovej
ujmy vo výške 81.274,62 eura a z nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 eur. Rovnakú výšku škody
141.274,62 eura pozostávajúcu z rovnakej majetkovej a nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil aj za
nezákonné rozhodnutie. Chybu videl v tom, že súd po 17 rokoch ustálil, že on v pozícii žalobcu nemal
naliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehopráva,ženezabezpečilochranujehovlastníckehopráva
ako žalobcu, pretože v katastri nehnuteľností nebola poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, a
nehnuteľnosti boli predané.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom č. k. 9C/69/2009-692 zo dňa
03.02.2010 bola zamietnutá žaloba žalobcov z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu
na určení vlastníckeho práva a Krajský súd v Nitre toto rozhodnutie rozsudkom č. k. 6Co/124/2010-737
zo dňa 19.10.2010 potvrdil. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal, že mu bola spôsobená majetková
škoda alebo nemajetková ujma, nepreukázal tiež, akým konkrétnym konaním prípadne rozhodnutím mu
mala byť škoda spôsobená a napokon nepreukázal ani vznik škody v príčinnej súvislosti s protiprávnym,

nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným postupom. Opieranie tvrdení v zásade iba
o skutočnosť, že žalobca mal v základnom konaní naliehavý právny záujem, je právne nepodstatné,
keďže súd v konaní o náhradu škody nemôže preskúmavať vecnú správnosť súdnych rozhodnutí v
základnom konaní, a z celého základného konania nevyplýva, že by rozhodnutia vydané v konaní boliprotiprávne, teda zrušené pre rozpor s právom; v konečnom dôsledku v základnom konaní bola žaloba
zamietnutá aj po rozhodnutí dovolacieho súdu. Žalobca nepreukázal ani to, že mu v súvislosti s konaním
sp. zn. 9C/69/2009 (predtým 9C 4/1993) vznikla nemajetková ujma, pričom neuviedol žiadne skutkové

tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy. Nepreukázal teda, že konanie súdu, resp. súdov by sa odzrkadlilo
na jeho osobnom, sociálnom živote, či v iných nemajetkových sférach života. V danom prípade nemôže
ísť o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože k takejto zodpovednosti sa
vyžaduje podľa § 6 zákona o zodpovednosti za škodu existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo
zrušené pre jeho nezákonnosť, čo sa v danej veci nestalo, lebo ani jedno z rozhodnutí súdu nebolo pre

jeho nezákonnosť zrušené.

3. Konštatovanie nezákonnosti (protiprávnosti) rozhodnutia vyšším orgánom zakladá jeden zo
základných predpokladov na vznik zodpovednosti za škoda spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Ak zákonnosť resp. nezákonnosť rozhodnutia konštatovaná nebola, súd nemá oprávnenie skúmať
ju v tomto konaní, a preto nie je možné priznať nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným

rozhodnutím. Postup súdu v konaní sp. zn. 9C/69/2009 (predtým 9C 4/1993) nejaví známky
nezákonnosti resp. nesprávnosti, a to ani v žalobcom namietanom nezapísaní poznámky do katastra
nehnuteľností. Súd reagoval na návrh žalobcu v základnom konaní, avšak z podania nebolo zrejmé
čo sa ním sleduje; preto žalobcu vyzval na doplnenie podania, no on v reakcii na tento prípis takto
nepostupoval, a tak je možné konštatovať, že nezapísanie poznámky do katastra si zapríčinil sám

žalobca, keď riadne nespolupracoval so súdom. Súd sa zaoberal i žalovaným vznesenou námietkou
premlčania náhrady škody uplatnenej pre nezákonný postup, pričom prijal záver, že v zmysle ustanovení
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého posudzoval daný postup, (keďže úkony súdu boli
vykonané pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), je nárok žalobcu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č.
58/1969 Zb. premlčaný. Vychádzal z toho, že právo na náhradu škody sa premlčí do 3 rokov, odkedy
sa poškodený dozvedel o škode. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že o škode sa dozvedel v r.
2008, keď prišlo k predaju pozemkov. Žaloba na súd bola podaná až v r. 2012, teda viac ako 3 roky,
odkedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Táto skutočnosť však nemení nič na tom, že žalobca vôbec

nepreukázal vznik škody ako základnej, esenciálnej náležitosti nároku na náhradu škody.

4.Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkupoukázalajnaskutočnosť,žežalobcavkonanínepredložil
také prostriedky procesného útoku, neuviedol také skutkové tvrdenia a vykonaným dokazovaním nebol
preukázaný tak skutkový stav veci, že by ním preukázal vznik škody a spolu s tým i príčinnú súvislosť

medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Žalobca teda
nepreukázalsplneniepodmienoknavzniknárokunanáhraduškodyanepreukázalcelkovúnezákonnosť
postupu či rozhodnutí súdu, a z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Rozsudok odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 17
ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 1 ods. 1, § 18 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Napadnutým rozhodnutím súd zároveň zamietol aj návrhy žalobcu na prerušenie konania. Návrh
na prerušenie konania, z dôvodu posúdenia súladu ustanovení § 9 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1 až 5
zákona č. 514/2003 Z. z. účinných od 01.01.2013 s Ústavou Slovenskej republiky súd zamietol pre jeho
neopodstatnenosť, pretože na daný spor sa predmetné ustanovenia zákona účinného od 01.01.2013
nevzťahujú. Súd vychádzal z toho, že konanie bolo začaté dňa 17.09.2012, t. j. za účinnosti zákona o

zodpovednosti za škodu v znení do 31.12.2012, a podľa zákona v tomto znení aj musel rozhodovať o
nárokoch žalobcu.

6. Návrh na prerušenie konania, ktorým žalobca napádal § 19 písm. b) CSP súd zamietol, pretože
nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Zákonodarca

týmto ustanovením umožnil žalobcom, t.j. poškodeným prerokovať spor na tom súde, v ktorého obvode
nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, čím im uľahčil dôkaznú situáciu a zohľadnil
aj dôvod hospodárnosti konania, ktorý v sebe zahŕňa i ústavné právo na spravodlivý súdny proces, na
proces bez prieťahov v konaní, a preto toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s ústavou. V prípade, akžalobca mal dôvodné podozrenie zo zaujatosti súdu, mohol postupovať podľa príslušných procesných
ustanovení, a nie po niekoľkých rokoch od začatia konania napádať ustanovenie platné tak v súčasnej
ako i predošlej procesnej úprave. Pri návrhu na prerušenie konania z dôvodu vyslovenia nesúladu

zákonného ustanovenia § 162 ods. 3 CSP s Ústavou SR súd nedospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Poukázal na zásadu hospodárnosti a rýchlosti
konania, kedy práve daný procesný postup, t.j. možnosť rozhodnúť o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania v rámci meritórneho rozhodnutia umožňuje súdu, aby neprichádzalo k zbytočným prieťahom v
konaní, ktoré by boli spôsobené činnosťou strán sporu, a to najmä v prípade, keď už samotný návrh

na prerušenie konania nenesie všetky náležitosti, prípadne nie je daný komplexný návrh, pre aké
okolnosti má byť konanie prerušené a aký to môže mať vplyv na konanie ako celok. Postup uzákonený v
ustanoveniach CSP zohľadňuje zásady práva na spravodlivý súdny proces a na prerokovanie sporu bez
prieťahov. Výroky o zamietnutí návrhov na prerušenie konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 162 ods. 1, 3 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa neho je nesporné, že konanie sp. zn.
9C/4/1993 (neskôr 9C/69/2009) bolo poznačené nesprávnymi rozhodnutiami, ktoré boli pre svoju
nesprávnosť a nesúlad so zákonom rušené rozhodnutiami odvolacieho súdu. Ak bolo určité rozhodnutie
verejnej moci zrušené alebo zmenené, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné.

Poukázal na chybu súdu, v dôsledku ktorej nebola poznámka zapísaná do listu vlastníctva, čo spôsobilo
prevod vlastníctva k pozemkom. Poukázal na kolíziu ustanovení § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
s platným právnym poriadkom, pričom žiadne právoplatné rozhodnutie nemôže byť zrušené v dôsledku
podania riadneho opravného prostriedku, ale len podaním mimoriadneho opravného prostriedku.
Uviedol, že žalovaný procesne účinne vznik škody nepoprel. Majetková ujma je založená priamo na

plneniach a normatívoch, ktoré vyplývajú z príslušných zákonov, a ak tieto normatívy a zákonom
určené plnenia neboli zrušené a spochybnené žalovaným, nie je dôvod vykonávať v tomto smere
akékoľvek dokazovanie. Namietal, že právny poriadok Slovenskej republiky v žiadnom procesnom
prepise nestanovil, že žalobca nemôže podať návrh na postúpenie posúdenia určitej otázky Ústavnému
súdu SR, tiež nestanovil podmienky, za ktorých tak môže urobiť.

8. V súvislosti so záverom o premlčaní žalobca v odvolaní uviedol, že súd nezohľadnil dobu, počas ktorej
žalovaný predbežne prerokoval jeho nárok. Za dané obdobie totiž došlo k prerušeniu plynutia premlčacej
doby, resp. k jej predĺženiu o dobu konania o predbežnom prerokovaní nároku. Fakt, že konečným
rozsudkom bola žaloba zamietnutá, ešte neznamená, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu

a nezákonnému rozhodnutiu. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že „po úprave okruhu účastníkov a uvedení
riadneho žalobného petitu súdy rozhodovali bez akýchkoľvek prieťahov“. Rozsudok krajského súdu bol
zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR a následne bolo zrušené aj rozhodnutie okresného súdu.
V dôsledku chybného a nezákonného rozhodnutia a postupu Okresného súdu Komárno a Krajského
súdu v Nitre nastali prieťahy minimálne v období od 08.02.2006 do 03.02.2010. Namietal, že súd sa

nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s tým, ktoré návrhy na prerušenie konania prednesené na
pojednávaní dňa 04.05.2018 zamieta. Preto v tejto časti považuje výrok za neurčitý. Súd mu nedal
odpoveď ani na ním navrhované priznanie postavenia slabšej strany v spore, ktoré má zamestnanec
a spotrebiteľ. Rovnako mu nedal odpoveď na to, akým procesne zákonným postupom žalovaný poprel
jeho jednotlivé tvrdenia. Súd porušil aj jeho právo strany sporu tým, že mu neumožnil nahliadnuť do

spisu, hoci o nahliadnutie žiadal 5 dní pred pojednávaním. Poukázal tiež na nezmyselnosť zákona, keď
súd fakticky rozhoduje spor proti svojmu „nadriadenému“.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako
taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2

prvej vety CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (01.07.2016), a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po
prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového

stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, a tak na dôvažok
uvádza len nasledovné:

11.Podľaobsahuspisusižalobcažaloboupodanoudňa19.09.2012uplatnilpodľazákonač.514/2003Z.
z.náhraduškodyvovýške141.274,62euraspríslušenstvom,ktorámumalabyťspôsobenánesprávnym

úradným postupom v občianskom súdnom konaní sp. zn. 9C/69/2009 vedenom na Okresnom súde
Komárno a náhradu škody v rovnakej výške 141.274,62 eura s príslušenstvom, ktorá mu mala
byť spôsobená nezákonným rozhodnutím v tom istom konaní. Škoda vo výške 141.274,62 eura pri
nesprávnom úradnom postupe, ako aj pri nezákonnom rozhodnutí mala pozostávať jednak z majetkovej
škody vo výške 81.274,62 eura a jednak z nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 eur. V predmetnom
konaní sp. zn. 9C/69/2009 sa žalobca spolu s ďalšími troma žalobcami domáhal určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, avšak žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9C/69/2009-692 zo dňa 03.02.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/124/2010-737 zo dňa 19.10.2010. Žalobca svoj nárok na náhradu
škody odôvodňoval nezákonnosťou rozhodnutí, ktoré boli v konaní sp. zn. 9C/69/2009 zrušené a tiež
nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v prieťahoch v konaní a v nezapísaní poznámky do

katastra nehnuteľností.

12. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje, čo rozumie pod pojmom nezákonné rozhodnutie,
avšak v zmysle súdnej praxe zodpovednosť za škodu spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo

zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti. Podľa dôvodovej správy k § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.,
zákon stanovil vo všeobecnosti tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na
náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a tými sú protiprávnosť
rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie opravných prostriedkov. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže teda založiť len také rozhodnutie orgánu štátu,

ktoré nadobudlo právoplatnosť, pričom základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť. Nemožno sa teda
domáhať nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci napríklad
v prípade rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo na základe odvolania zrušené odvolacím orgánom.
Výnimku z tohto pravidla upravuje § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ide o prípady, keď

bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť a tiež, keď bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktorým orgán
verejnej moci prekročil svoju právomoc. Je nesporné, že v konaní sp. zn. 9C/69/2009 nebolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť žiadne právoplatné rozhodnutie, a preto nebolo možné prijať záver o
nezákonnom rozhodnutí v zmysle zákona o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

13. Žalobcavidelnesprávnyúradnýpostupvprieťahochvkonaníavnezapísanípoznámkydokatastra
nehnuteľností, čo malo mať za následok prevod nehnuteľností v priebehu konania. Pri posúdení otázky
zbytočných prieťahov v konaní sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej
inštancie, ktorý prijal záver, že sám žalobca svojim obštrukčným konaním prispel k predĺženiu konania.

Ani v prípade nezapísania poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní do katastra nehnuteľností
nemožno konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu. Poznámka má
totiž len informatívny a nie obmedzujúci charakter, nie je teda prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti
treťou osobou. Vychádzajúc aj z výsledku konania, v ktorom žalobca nebol úspešný, nemohla mu byť
v súvislosti s prevodom nehnuteľností pre nezapísanie poznámky o prebiehajúcom konaní spôsobená

ani žiadna škoda.

14. Keďže žalobca nepreukázal, že v konaní sp. zn. 9C/69/2009 vôbec došlo k nezákonnému
rozhodnutiu orgánu štátu a k nesprávnemu úradnému postupu, nemôže si z tohto dôvodu úspešne
uplatňovať ani nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca si navyše odvodzoval svoj nárok

na náhradu škody z hodnoty poľnohospodárskych pozemkov, uplatňoval si výnosy v podobe plodov a
úžitkov z týchto pozemkov, majetkové podiely, normatív za inventár a ušlý zisk, avšak zrejme opomenul,
že v samotnom konaní sp. zn. 9C/69/2009 bol neúspešný a žaloba o určenie vlastníckeho práva k
týmto pozemkom bola v konečnom dôsledku zamietnutá. Navyše pri výpočte výšky škody vychádzal zvýmery pozemkov 38745 m2, pričom určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v rovnakej
výmere sa domáhal ako jeden zo štyroch žalobcov len v podiele 1/4-iny. I v prípade preukázania
nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia by mu ani nemohla vzniknúť žiadna

majetková škoda, pretože ju odvodzoval z pozemkov, ktorých vlastníkom v skutočnosti nikdy nebol.
Odvolací súd zohľadniac všetky skutočnosti tohto prípadu po prejednaní veci dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, na ktorý v
podrobnostiach odkazuje.

15. K námietke žalobcu, že žalovaný nepoprel vznik škody, odvolací súd uvádza, že takáto námietka
je nedôvodná. V rozsiahlom vyjadrení zo dňa 14.03.2013 žalovaný poprel celý uplatnený nárok žalobcu
a veľmi podrobne odôvodnil, prečo považuje žalobu za neopodstatnenú. Civilný sporový poriadok v
II. hlave presne zakotvil, ktoré spory považuje za spory s ochranou slabšej strany. Medzi tieto patria
spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. Spory o náhradu
škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom k týmto sporom

jednoznačne nepatria, a preto súd prvej inštancie nemohol svojvoľne aplikovať tieto ustanovenia na
daný spor. Žalobca bol navyše zastúpený advokátkou, a teda mu bola poskytnutá kvalifikovaná právna
služba. V ustanovení § 19 písm. b) CSP (predtým § 87 písm. b) OSP, účinného v čase začatia konania)
je popri všeobecnom súde žalovaného zakotvená osobitná miestna príslušnosť okresného súdu, v
obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Súd prvej inštancie teda

postupoval v súlade s procesným predpisom, keď vo veci konal. V súvislosti s návrhom na prerušenie
konania odvolací súd poznamenáva, že podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov;
vtomprípadepodáÚstavnémusúduSlovenskejrepublikynávrhnazačatiekonania.Súdprvejinštancie,
ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, k takémuto záveru nedospel, a preto návrhy na prerušenie

konania správne zamietol. Z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, ktoré žiadosti o prerušenie konania
zamietol, a odvolací súd sa plne stotožnil s tými dôvodmi súdu prvej inštancie, pre ktoré tieto návrhy
zamietol.

16. K námietke premlčania náhrady škody odvolací súd považoval za nadbytočné sa opätovne

vyjadrovať, keďže žalobca nepreukázal, že vôbec došlo k nesprávnemu úradnému postupu a
nezákonnému rozhodnutiu. K námietke žalobcu, že súd nedal odpoveď na všetky jeho otázky,
odvolací súd udáva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Ani judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného
súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu treba považovať predovšetkým absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke,

od riešenia ktorej závisela opodstatnenosť uplatneného nároku. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný
súd odpovedá na konkrétne námietky strany, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (I. ÚS 241/07). Odvolací súd teda konštatoval, že
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol všetky
relevantné dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
arbitrárne a zjavne neodôvodnené. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k

záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti daného rozhodnutia.

17. Žalobca tiež namietal postup súdu, ktorým mu údajne neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu,
čím boli porušené jeho práva. Žalobca podľa obsahu spisu požiadal o nahliadnutie do spisu dňa29.04.2018 (nedeľa), pričom pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 04.05.2018 (piatok) a v utorok
dňa 01.05.2018 bol deň pracovného pokoja. Žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do súdneho spisu
s odôvodnením, že spis je u sudcu, ktorý sa pripravuje na pojednávanie. Dňa 02.05.2018 požiadal

žalobca o odročenie vytýčeného pojednávania práve pre nemožnosť nahliadnuť do spisu. Sudca danú
žiadosť vyhodnotil ako neopodstatnenú a oznámil žalobcovi, že pojednávanie sa uskutoční. Podľa §
97 ods. 1 CSP strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho
výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov. Právo
strany nahliadnuť do spisu je jedným z procesných práv, ktorým sa zabezpečuje strane právo na

súdnu ochranu. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
informačné centrum zabezpečuje každý pracovný deň styk s verejnosťou a sprostredkúva aj nazeranie
do súdnych spisov (§ 9, § 195 ods. 1 vyhlášky). Ak má sudca pri sebe súdne spisy, do ktorých žiada
oprávnená osoba nazrieť, v čase povolenej práce v domácom prostredí, alebo ak nie je možné získať
súhlas predsedu senátu s nazretím do súdneho spisu, alebo ak súdny spis nie je k dispozícii z iných

vážnych dôvodov, dohodne poverený zamestnanec informačného centra súdu s oprávnenou osobou
a so sudcom náhradný termín vrátane hodiny, keď bude možné do súdneho spisu nazrieť, a vykoná
úkony potrebné na zadováženie a prípravu súdneho spisu na dohodnutý termín (§ 195 ods. 5 vyhlášky).
Aby informačné centrum mohlo zabezpečiť požadovaný spis, musí mať aj dostatočný časový priestor
na jeho zabezpečenie, ak nie je k dispozícii.

18. Právo nahliadnuť do spisu je jedným z viacerých čiastkových práv, ktoré tvoria právo na spravodlivý
súdny proces, a preto aj prípad pochybenia súdu, ktorý podľa žalobcu neumožnil nahliadnuť do spisu,
treba posudzovať v kontexte celého vedenia konania. S ohľadom na celkový priebeh procesu sa
konanie žalobcu javí odvolaciemu súdu v tomto smere ako špekulatívne, a to z dôvodu, že vo veci bolo

vykonaných niekoľko pojednávaní s tým, že nariadené pojednávanie pôvodne na deň 09.02.2018 bolo
včas preložené na deň 04.05.2018, čo znamená, že tu bol dostatočne dlhý časový priestor na využitie
právananahliadnutiedospisu.Žalobca,ktorýbolriadnezastúpenýadvokátkou,dalsvojupožiadavkuna
nazretie do spisu e-mailovým podaním v nedeľu, pričom nasledujúci týždeň v utorok bol deň pracovného
pokoja a možnosť nahliadnuť do spisu sa tak zredukovala na tri pracovné dni do konania pojednávania

dňa 04.05.2018. Vzhľadom na obsahovú náročnosť spisu a fakt, že spis bol pridelený novému sudcovi,
ktorý potreboval časový priestor na naštudovanie spisu a prípravu pojednávania, mohli žalobca a aj jeho
advokátka predpokladať, že príprava sudcu na pojednávanie bude časovo veľmi náročná. Evidentne
žalobca alebo jeho právna zástupkyňa mohli o nahliadnutie do spisu požiadať aj skôr, než tak napokon
žalobca urobil. Vo všeobecnosti totiž v prípade nahliadnutia do spisu treba žiadosť o nahliadnutie

predložiť súdu v dostatočnom časovom predstihu, aby žiadateľovi mohol byť spis k dispozícii bez toho,
aby to obmedzilo prácu zákonného sudcu, čo žalobca predtým aj využil, keď do spisu nahliadol dňa
18.102017. Dňa 02.05.2018 žiadal žalobca odročiť pojednávanie z dôvodu, že bez nahliadnutia do spisu
sa nemôže riadne pripraviť na pojednávanie. Súd prvej inštancie žalobcovi oznámil, že nie je dôvod
na odročenie pojednávania, a preto sa pojednávanie uskutoční. Žalobca sa napokon pojednávania dňa

04.05.2018 aj so svojou právnou zástupkyňou zúčastnil, vyjadroval sa k veci a predniesol aj záverečnú
reč.

19. Odvolací súd s ohľadom na uvedené konštatoval, že žalobca v odvolaní síce namietal neumožnenie
nahliadnuť do spisu, ale na druhej strane nijako neopísal, čo konkrétne týmto nahliadnutím sledoval a

aký to malo pre neho v súvislosti s následným zamietnutím žaloby dôsledok, t. j. či by nahliadnutie do
súdneho spisu mohlo zvrátiť výsledok sporu. Ak teda žalobca v odvolaní tvrdil, že týmto postupom súdu
boliporušenéjehopráva,malzdôvodniť,akýdopadbynahliadnutiedospisumalonarozhodnutievoveci
samej. V odvolaní nešpecifikoval, čo malo byť dôvodom nahliadnutia do spisu a aký by to malo mať vplyv
na výsledok sporu, odvolací súd tak nemohol prijať záver, že mu súd uvedeným postupom znemožnil,

aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.05.2018, nevyplýva, že by obsah spisu
bol žalobcovi a jeho právnej zástupkyni neznámy. K tvrdeniu žalobcu, že o nahliadnutie požiadal predo
dňom 29.04.2018, odvolací súd uvádza, že takáto skutočnosť zo spisu nevyplýva a žalobca toto svoje
tvrdenie ničím nedoložil. V žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 04.05.2018 žalobca

ako dôvod odročenia uviedol nemožnosť riadne sa pripraviť na pojednávanie, pričom podľa § 183 ods.
1 prvej vety CSP sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V kontexte vyjadrení žalobcu
a jeho právnej zástupkyne, ktoré predniesli na pojednávaní, sa ich žiadosť o odročenie pojednávania
pre nemožnosť prípravy na pojednávanie javila odvolaciemu súdu rovnako ako súdu prvej inštancieako nedôvodná s prípadným následkom spôsobenia zbytočných prieťahov v konaní, ktoré sa začalo
podaním žaloby dňa 17.09.2012.

20. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za
neopodstatnené,atakrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

21. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, voči ktorému bola žaloba zamietnutá a ktorému by z
toho dôvodu patrila nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v

tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok
na ich náhradu nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).