Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510221143
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510221143.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o dieťa: U. U. C. Š. Í. M. , narodený dňa
XX.X.XXXX, bytom V., I. Č.. X, na čas do nadobudnutia plnoletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
L.. R. U. C. Š. Í. M. D. X. Á. , bytom V., I. Č.. X, zastúpená JUDr. Karolínou Staroňovou, advokátkou v
Bratislave, Záhradnícka č. 93, otec U.. L. U. C. Š. Í. M. , bytom V., T. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou

STANO a partneri s.r.o., Bratislava, Námestie 1. mája č. 16, IČO: 36 869 571, za ktorú koná konateľ
JUDr. Peter Stano, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 12. júna 2012, č.k. 22 P 330/2010-889, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 12. júna 2012, č.k. 22
P 330/2010-889, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o výživnom pre vtedy maloletého U. U.
v čase od 9.9.2010 do budúcnosti v sume 280,-- € mesačne, vo výroku o zročnom výživnom v čase od

9.9.2010 do 31.5.2012, vo výroku o náhrade trov konania, z r u š u j e a vec mu
v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 12.6.2012, č.k. 22 P 330/2010-889, zveril maloletého U.
do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude tiež zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil
povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v čase od 9.9.2010 v sume 280,-- € mesačne vždy do 15. dňa

v každom mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za obdobie od 9.9.2010 do 31.5.2012 v
celkovej sume 4.755,33 € súd povolil otcovi splácať v splátkach po 150,-- € mesačne
spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2012 pod stratou výhody splátok.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že matka dňa 9.9.2010 doručila súdu prvého stupňa návrh
na rozvod manželstva, ktorým súčasne žiadala uložiť otcovi povinnosť, aby zaplatil výživné vtedy

maloletému U. za 3 roky spätne od podania návrhu v sume 750,-- € mesačne. Uznesením zo dňa
20.9.2010, č.k. 5C 101/2010-13, súd vylúčil na samostatné konanie časť návrhu matky týkajúcu sa
vyživovacej povinnosti otca na čas do rozvodu manželstva a táto časť ďalej zostala vedená pod sp. zn.
22 P 330/2010.

Matka v návrhu dôvodila, že od roku 2005 s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, tento od roku 2004 na

výživu maloletého neprispieva, iba v mesiacoch február 2008, marec 2008, apríl 2008 a jún 2008 prispel
po 1.000,-- švajčiarskych frankov s vyšpecifikovaním dôvodu „na U.“. Iným spôsobom jeho potreby
nezabezpečoval. Návrh nepodala skôr, nakoľko verila a dúfala kvôli maloletému U. aj vzhľadom
na jeho zdravotné problémy, že otec zmení spôsob svojho života, že sa usadí, bude sa maloletému
venovať, že budú žiť ako fungujúca rodina a dobrovoľne bude prispievať finančne na zvýšené potreby
U.. Otec pracuje od roku 1991 v zahraničí ako kvalifikovaný volejbalový tréner, inú prácu

odmieta robiť. Matka vie, aké majú tréneri v zahraničí príjmy, pred 10 rokmi otec pracoval sčasti ako
tréner a sčasti v školstve a jeho príjem sa pohyboval do 100.000,-- Sk mesačne. Jeho terajší príjem nie jepod 2.000,-- € mesačne, ale preukázať to nevie. Otcom preukázané príjmy nie sú úplné a dôveryhodné.
Keďže si otec vyživovaciu povinnosť k U. neplnil a matka sa dostala do finančnej tiesne, s otcom v
roku 2005 predali nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM).

Vtedy si otec uzurpoval právo vykonať všetky súvisiace úkony vrátane prevzatia kúpnej ceny a následne
jej vyplatil len sumu 300.000,-- Sk. On zo Slovenska odišiel so sumou 1,5 milióna Sk. Peniaze, ktoré
jej takto otec vyplatil, nie sú z jeho dedičstva alebo úspor, patria jej a neboli určené na domácnosť a
na výživu maloletého. Otec jej nedal 950.000,-- Sk ako sám tvrdil, ale len 550.000,-- Sk. Syn trpí na
skoliózu, 2 roky nosil zubný fixný aparát, je alergik, astmatik.

Otec 100.000,-- Sk mesačne zarobil v krátkom časovom období pred cca 12 rokmi, keď vyšli 1-2 sezóny.
V roku 2008 až 2009 pracoval v Českej republike, ešte mal nárok na vyplatenie 25.000,-- €, no matka
ako právnička mu odoprela pomoc pri vymáhaní tejto sumy. Potvrdil, že matke vyplatil 4-krát po 1.000,--
švajčiarskych frankov, boli to peniaze určené na potreby matky, maloletého a na domácnosť, i keď účel
platby uviedol: „na U.“. Matke dal asi v roku 2007 sumu 950.000,-- Sk zo svojho dedičstva, preto bol

názoru, že matka mala dostatok finančných prostriedkov, o čom svedčí i skutočnosť, že ňou vyčíslené
náklady vysoko presahujú jej príjmy.

Včaserozhodovaniasúduprvéhostupňarodičiabolimanželia,nežilispolu,starostlivosť omaloletého
U. zabezpečovala matka. Otec od roku 1991 pracoval v zahraničí. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť

nemala;súdonávrhunarozvodmanželstvaeštenerozhodol.MatkapracovalavSlovenskejpošte,a.s.,v
časeod1.5.1998do31.10.2007azaobdobieodseptembradodecembra2006zarobilavpriemerenetto
mesačne 26.941,-- Sk, za prvých deväť mesiacov roka 2007 v sume 26.816,-- Sk, v októbri 2007 mala
vyplatených celkovo 214.549,-- Sk vrátane odstupného. Na úrade práce bola evidovaná od 1.11.2007
do 31.8.2008, podporu mala vyplácanú od 1.11.2007 do 30.4.2008 v celkovej sume 102.818,-- Sk; teda

17.136,-- Sk priemerne mesačne netto. Od 1.9.2008 pracuje na Magistráte Hlavného mesta Slovenskej
republikyBratislavaakovedúcareferátuvymáhaniapohľadávoknaoddelenímiestnychdaníapoplatkov.
Zamestnávateľom bola hodnotená veľmi pozitívne. Jej čistý priemerný mesačný príjem za pomernú časť
roka 2008 bol v sume 24.065,-- Sk, v roku 2009 v sume 933,83 €, v roku 2010 v sume 893,99 €, v roku
2011 v sume 871,71 € a za mesiace január až apríl 2012 v sume 825,97 € mesačne. Poberala prídavky

na jedno dieťa (v roku 2006-2008 v sume 540,-- Sk mesačne, v roku 2009 v sume 21,25 € mesačne, v
roku 2010 v sume 21,99 € mesačne, v roku 2011 v sume 22,01 € mesačne, od roku 2012 v sume 22,54
€ mesačne). Mala účet v Tatrabanke, a.s., a preukázala pohyb na účte od roku 2007 do 1.3.2012, avšak
z ňou preukázaných dokladov nebolo možné zistiť stav finančných prostriedkov. V Slovenskej sporiteľni,
a.s., zriadila účet za účelom poukazovania výživného určeného predbežným opatrením. Vlastnila 3-

izbový byt, v ktorom žila sama s maloletým U.; bola tiež vlastníčkou ornej pôdy, rodinného
domu, v ktorom býva jej rodina, ktorá jej finančne pomáha. Mala zdravotné problémy, v roku 2002 sa
podrobila operácii chrbtice, trvale mala odporúčané plávanie, preukázala, že i s maloletým chodievali
plávať, za sezónu v roku 2009 uhradila za plávanie 100,-- €, za rok 2010 sumu 108,-- € pre oboch.
Za obdobie od 3.10.2006 do 28.9.2010 uhradila za ošetrenie u stomatológa celkovú sumu 1.159,59

€. Od 7.1.2008 do 27.6.2008 absolvovala v Centre jazykov akadémie vzdelávania polointenzívny kurz
anglického jazyka, za ktorý uhradila 254,93 €. V jazykovej škole Palisády 38, Bratislava, zaplatila školné
v sume 1.950,-- Sk za prvý polrok školského roka 2008/2009 a 65,-- € a 5,-- € za 2. polrok školského roka
za kurz anglického jazyka. V nasledujúcom školskom roku zaplatila školné za každý polrok po 65,-- € a
5,-- €. V školskom roku 2011/2012 polročné školné zaplatila po 75,-- € a 5,-- €, pričom školné nezahŕňalo

úhradu učebníc. Učebnice angličtiny stáli 28,05 €, za masážnu zdravotnú pomôcku zaplatila 5.990,--
Sk, nosila dioptrické okuliare. Osobný automobil nevlastnila, používa motorové vozidlo Ford Focus vo
vlastníctve otca maloletého U., ktoré nevyhnutne potrebovala kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu
syna U., s čím mala nemalé náklady, keď platila benzín, poistenie auta, opravy a podobne.

Otec ukončil fakultu telesnej výchovy a športu a pracoval ako tréner volejbalistov v
zahraničí. V daňovom priznaní za rok 2007 podanom vo Francúzsku vyčíslil čistý príjem v sume 5.538,--
frankov, za obdobie od 1.8.2008 do 31.12.2008 podanom vo Francúzsku vyčíslil čistý príjem 9.000,--
frankov, v daňovom priznaní za rok 2008 (obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008) podanom vo Švajčiarsku
vyčíslil čistý príjem 18.441,-- švajčiarskych frankov. V daňových priznaniach podaných vo Francúzsku

vyčíslil čistý príjem: za rok 2009 v sume 6.387,-- frankov, za rok 2010 v sume 1.201,-- frankov. Vo
Francúzskusadaňovépriznaniapodľavyjadreniaotcapodávalido1.5.2012aelektronickydo15.6.2012.
Otec pracoval za prvých 7 mesiacov roka 2008 vo Švajčiarsku v Langentale, tento príjem bol vyčíslený
v daňovom priznaní otca za rok 2008, ktorý podával vo Švajčiarsku. Na zmluvu uzavretú od 1.8.2008 sPřerovským volejbalovým klubom pracoval ako tréner s dohodnutou základnou mesačnou odmenou v
sume 2.000,-- €. Klub otcovi vypovedal zmluvu ku dňu 29.1.2009 z dôvodu vtedajšej ekonomickej krízy,
ktorá znamenala odchod generálneho sponzora klubu. Zmluvné strany sa dohodli, že dátum ukončenia

zmluvy bude po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty t.j. 30.4.2009. Od mája 2009 do júla 2010 bol
nezamestnaný, mal príjem aktívnej solidarity. Od septembra 2010 do novembra 2010 pracoval v
Arbesbachu v Rakúsku ako tréner a za túto činnosť v zmysle potvrdenia tohto klubu mal vyplácaných
540,--€mesačne,plusubytovanieanáhraduvynaloženýchnákladov.Spoluprácamedziklubomaotcom
bola ukončená dohodou. Podľa vyjadrenia otca však jeho príjem v Arbesbachu

dosahoval 1.000,-- € až 1.100,-- € mesačne. Otec mal príjem aktívnej solidarity od januára 2010 v sume
404,88 € do novembra 2010, v decembri 2010 mal vyplatených 198,69 €, od januára 2011 výška príjmu
aktívnej solidarity predstavovala sumu 204,73 €, od marca 2011 sumu 410,95 € mesačne
až do mája 2011. S Autohaus Anders, s.r.o., Vechta, mal uzavretú zmluvu na dobu určitú od 1.6.2011
do 31.5.2013 ako pomocná pracovná sila, pričom do hlavnej pracovnej náplne otca patrila donášková
služba, povoľovacia služba, dodávkové jazdy v oblasti dielov a príslušenstva a pod. Dohodnutá

pracovná doba bola 20 hodín týždenne a hrubý mesačný plat bol dohodnutý v sume 1.300,-- €. V meste
Vechta pracoval od 1.6.2011 ako tréner volejbalového mužstva, pričom klub potvrdil mesačnú odmenu
otca v sume 400,-- € a paušál v sume 170,-- € mesačne, pričom sociálne odvody za otca platil klub.
Za mesiace jún 2011 až november 2011 mal čistý príjem v sume 968,29 €. Auto Haus Anders, s.r.o.,
ukončil pracovnú zmluvu s otcom výpoveďou ku dňu 31.12.2011. Vo Vechte otec býval v byte kamaráta,

platil len prevádzkové náklady v sume cca 100,-- € mesačne. Od 1.1.2012 bol opäť nezamestnaný. V
súvislosti s operáciou bedrového kĺbu bol hospitalizovaný od 27.2.2012 do 6.3.2012.
Od 1.5.2012 mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou šesť mesiacov a
dohodnutú hodinovú mzdu 11,92 € brutto. Jeho predpokladaný mesačný príjem bol 1.800,--€ brutto,
pracovať mal v Nemecku ako supervízor. Mal účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. Ku dňu 1.9.2006 bol

zostatok na účte v sume 8.274,-- Sk, ku dňu 1.1.2007 v sume 8.682,60 Sk, ku dňu 1.1.2008 v sume
8.825,80 Sk, ku dňu 1.1.2009 v sume 115,46 €, ku dňu 1.1.2010 v sume 451,17 €, k 1.1.2011 v sume
566,31 € a ku dňu 16.9.2011 v sume 594,30 €. Tiež mal účet vo VÚB, a.s. Stav finančných prostriedkov
na tomto účte ku dňu 31.12.2007 bol v sume 13.409,07 Sk, ku dňu 31.12.2008 v sume 21,50 €, ku dňu
31.12.2009 v sume 64,44 €, ku dňu 31.12.2010 v sume 1.277,24 € a ku dňu 31.8.2011 v sume 1,10 €.

Bol vlastníkom Mitsubishi Carisma, ktoré používala matka a Ford Focus DAW. So zdravotným stavom
zvýšené náklady nemal, i keď mal oba bedrové kĺby vymenené. Bol výlučným vlastníkom stavebného
pozemku v katastrálnom území G. O. X. a s bývalou manželkou vlastnil byt na T. XX X. V.. Tento byt
užívala neter jeho prvej manželky, keď otec i jeho prvá manželka žili v zahraničí, otec v tomto byte
býval počas jeho pobytu na Slovensku. Otec mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom

U.: U. L. a U. D., obom narodeným dňa 11.1.1994, na výživu ktorých bol v zmysle rozhodnutia súdu
povinný platiť po 1.000,-- Sk mesačne. V Slovenskej republike mal vystavené
živnostenské oprávnenie na predmety podnikania: masérske služby, výkon špecializovaných činností v
oblasti telesnej kultúry volejbal - diplomovaný tréner a inštruktor I. triedy, sprostredkovateľská činnosť
v športe a v rozsahu voľnej živnosti, organizovanie športových podujatí. Celý podnikateľský subjekt bol

pozastavený do 14.11.2006, od roku 2006 v Slovenskej republike daňové priznania nepodával.

V tom čase maloletý U. študoval na Gymnáziu Jána Papánka, v školskom roku 2011/2012 v VII. AO
triede. Škola dňa 8.11.2010 vyčíslila jeho náklady za posledné 3 školské roky nasledovne: príspevok do
Cerebra: tercia 1.500,-- Sk, kvarta 2.000,-- Sk, V.AO 50,-- €, VI.AO 50,-- €; lyžiarsky kurz: tercia 5.000,--

Sk (ubytovanie, strava, doprava, poistenie, vleky); exkurzia do Viedne: kvarta 400,-- Sk, tercia 550,--
Sk plus 5,-- € (vstup do Schönbrunnskej ZOO), V.AO 15,-- €; Holandsko: projekt Comenius; učebnice:
tercia NJ - 600,-- Sk, AJ - 600,-- Sk, V.AO NJ - 2x 20,-- €, VI.AO NJ- 24,-- €, nová maturita z AJ - 11,62
€; časopisy: tercia a kvarta Hello po 140,-- Sk, Hurra po 150,-- Sk, Frendship 2x 150,-- Sk, 2x 5,20 €,
Spitze 2 x 200,-- Sk, 2x 7,-- €; ČIP kľúč: 90,-- Sk, ISIC karta: 17,95 €; fotenie: 2x 45,-- Sk, 2x 1,50 Sk;

tanečná - venček 129,-- €; poistenie 2x 69,-- Sk, stužková VI.AO 2x50,-- €, VII.AO 100,-- €
a v VIII.AO doplatok podľa potreby. Okrem toho sa U. zúčastňoval výchovných koncertov, divadelných
a filmových predstavení organizovaných školou, sumu spätne škola vyčísliť nevedela. Škola hodnotila
U. ako študenta, ktorý bol veľmi slušný a zodpovedný. Vyučovanie absolvoval v ortopedickom
korzete, patril k žiakom, ktorí vymeškávali najviac hodín, všetky z dôvodu choroby alebo návštev u lekára

a boli riadne ospravedlnené. Bol oslobodený od telesnej výchovy, na žiadosť matky mu bola každoročne
prideľovaná druhá sada učebníc, ktorá ostávala v škole. Napriek vysokému počtu zameškaných hodín
dosahoval veľmi dobré študijné výsledky. V školskom roku 2009/2010 reprezentoval
školu v medzinárodnom projekte Comenius - Európska veda a technológie v anglickom jazyku a obsadil1. miesto v súťaži. Matka riadne platila všetky poplatky škole a na veľmi dobrej úrovni spolupracovala
so školou. Topcentrum tanečná škola potvrdila, že maloletý sa aktívne zúčastnil výuky spoločenského
tanca a správania sa, uhradil členský príspevok za mesiac september až december 2010 v sume 33,10

€, mimoriadny členský príspevok člena na venčekový ples v sume 20,-- € a pre jeho hostí 2 x 25,-- €.
Matka maloletému
k tejto mimoškolskej aktivite zakúpila príslušný spoločenský oblek a obuv. Synovi zabezpečila internet,
ktorý nevyhnutne potreboval k štúdiu. Zvýšené náklady mala v súvislosti s nepriaznivým zdravotným
stavom maloletého (pre skoliózu). K zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo v roku 2010, a preto

absolvoval liečebný pobyt v Prahe za účelom korekcie skoliózy v auguste 2010, za ktorú matka zaplatila
24.000,-- Kč, spiatočný cestovný lístok na toto liečenie autobusom stál pre maloletého 19,30 € a pre
matku, ktorá ho sprevádzala 22,70 €. Celkové náklady maloletého súvisiace s liečebným pobytom
v Prahe matka vyčíslila v sume cca 1.800,-- €. Maloletý vzhľadom na skoliózu musel absolvovať
rehabilitačné procedúry, výšku týchto nákladov (prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti na
základe individuálne dohodnutého termínu) za obdobie od 6.5.2008 do 14.10.2010 preukázala v sume

173,35 €. Nosí korzet, ortopedické vložky, jeho zdravotný stav vyžaduje pravidelné kontroly u ortopéda,
odporúčané má plávanie. Je alergik, astmatik, užíva lieky, vakcíny a vitamíny - matka tieto náklady
vyčíslila v sume 200,-- € až 300,-- € ročne. Maloletý bol v ortodontickej liečbe od 24.9.2008 do
5.5.2010anákladynaliečbufixnýmaparátommatkauhradilavcelkovejsume523,64€.Maloletýnaďalej
chodieval na čeľustné ortopedické ošetrenia. V stomatologickej ambulancii MUDr. Koleňa za ošetrenia

v období od októbra 2006 do 11.5.2010 matka zaplatila 240,99 €, v mesiacoch jún až október 2010
preukázala platby za ošetrenia v celkovej sume 234,73 €. Maloletý chodil na japončinu, za čo matka
zaplatila v máji 2010 sumu 62,-- €, vo februári 2011 sumu 60,-- € a tiež synovi kúpila učebnice japončiny
vrátane gramatiky. Nemalé náklady súviseli i so zabezpečením výživy, ošatenia, voľnočasových aktivít,
dovoleniek a ďalších školských potrieb maloletého (počítač, internet a pod.). Matka s maloletým bývala

v 3-izbovom zrekonštruovanom moderne zariadenom čistom útulnom byte. Maloletý mal vlastnú izbu
prispôsobenú jeho potrebám. U matky mal vytvorené vhodné životné podmienky. Uznesením zo dňa
28.11.2011, č.k. 22P 356/2011-14 (predbežným opatrením), súd stanovil otcovi výživné k maloletému U.
v sume 150,-- € mesačne od 28.11.2011; od novembra 2011 otec platí výživné na maloletého po 150,--
€ mesačne, iným spôsobom jeho potreby nezabezpečoval.

Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého
dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť
nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a
mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa

výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými
majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity,
kvalitou jeho práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii. Návrh matky považoval v základe za
dôvodne podaný. Rodičia maloletého spolu nežili a o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli. U matky bolo vhodné výchovné prostredie pre

maloletého, v jej starostlivosti o dieťa súd nezistil žiadne závady alebo nedostatky, jej starostlivosť bola
na vynikajúcej úrovni. Otec si od roku 2004 riadne vyživovaciu povinnosť neplnil k maloletému, od
novembra 2011 začal platiť na syna po 150,-- € mesačne, iným spôsobom jeho potreby nezabezpečoval.
Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 280,-- € mesačne, až od podania
návrhu,nakoľkovkonanínezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľanapriznanievýživnéhospätne

3 roky od podania návrhu, tak ako to žiadala matka. Argument matky, ktorá má právnické vzdelanie,
spočívajúce v tom, že dúfala, že sa otec vráti, usadí, že budú žiť ako fungujúca rodina a vyživovaciu
povinnosť k synovi si bude plniť dobrovoľne, nemožno kvalifikovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa
na priznanie spätného výživného. Matkou navrhované výživné v sume 750,-- € mesačne súd považoval
za neprimerané

vekuaodôvodnenýmpotrebámdieťaťa.Matkapreukázala,žezdravotnýstavmaloletéhobolnepriaznivý
a vyžadoval zvýšené náklady. Nepreukázala však, že mesačné náklady dieťaťa boli v sume 750,--
€. Na tomto mieste zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k synovi mala aj ona a
vzhľadom na jeho vek ju už neplnila výlučne svojou osobnou starostlivosťou. Korekcia chrbtice na liečení
v Prahe bol jednorazový vysoký náklad dieťaťa. Výživné v sume 280,-- € mesačne považoval súd za

primeranévekuaodôvodnenýmpotrebámdieťaťa,aleajpomeromzistenýmnastraneobochrodičov.Pri
rozhodovanísúdneprihliadolnamatkoupreukázanénákladysvedčiaceotom,ženavštevovalajazykový
kurz anglického jazyka, nakoľko v tomto prípade sa jednalo vyslovene o jej náklady a nie o náklady
maloletého. Bolo však zohľadnené, že aj matka má so svojím zdravotným stavom zvýšené náklady.Otec na výzvy súdu nepreukázal stav na svojich účtoch od roku 2006 do rozhodnutia súdu, ktoré mal v
peňažných ústavoch mimo Slovenskej republiky. Súd sám zistil stavy finančných prostriedkov na jeho
účte v Slovenskej sporiteľni, a.s., a vo VÚB, a.s. Otcom preukazované príjmy súd považoval za neúplné

a nie kompletné a nezodpovedajúce jeho skutočným príjmom, keď napr. v
Arbesbachu v zmysle zmluvy zarábal 540,-- € mesačne a sám sa vyjadril, že jeho mesačný zárobok
bol 1.000,-- až 1.100,-- €. Nepreukázané boli aj ďalšie výhody, ktoré kluby otcovi poskytovali napr.
ubytovanie, náhradu vynaložených nákladov a pod. Bolo možné preto predpokladať, že ním preukázané
príjmy neboli reálnymi príjmami, ktoré sa javili byť podstatne vyššími. Ak otec ako tréner nebol schopný

dosiahnuť taký príjem, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, mal by sa uchádzať o
inú prácu s vyšším príjmom, prípadne aj o prácu v inej oblasti, a to vzhľadom na skutočnosť, že mal
3 vyživovacie povinnosti. Spochybnený bol i otcom založený preklad jeho príjmov, keď prekladateľka
neoprávnene zasiahla do textu v slovenskom jazyku uvedením údajov v zátvorke, že ide o podporu v
nezamestnanosti, ale v originále takýto údaj nie je. Navyše to bol údaj nesprávny, ktorý otec neskôr
vysvetlil,žesanejednaloopodporuvnezamestnanosti,ale odávkyvhmotnejnúdzi.Tiežpotvrdil,

že prekladateľka bola jeho známa, i známa jeho prvej manželky. Daňové priznania, ktoré otec v preklade
založil do súdneho spisu, neboli kompletné. Pri rozhodovaní súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec mal
dve ďalšie vyživovacie povinnosti a matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala, prihliadol
na vysoké náklady maloletého súvisiace s jeho výrazne nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré matka
riadne preukázala nielen lekárskymi potvrdeniami, ale aj účtovnými a pokladničnými blokmi. Otec v roku

1995 kúpil stavebný pozemok v katastrálnom území G. O. X. a v jednej polovici bol spoluvlastníkom bytu
na T. H. X. V.. Ak poukazoval na svoje nepriaznivé majetkové a príjmové pomery, mohol predmetný byt
prenajímať, prípadne so spoluvlastníčkou predať, keďže obaja žili v zahraničí a byt neužívali, rovnako
aj stavebný pozemok bol nevyužívaný. Otec v konaní nepreukázal svoju zdravotnú, odbornú alebo inú
neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť v súdom

stanovenej výške plniť a neprenášal ju na matku, keď výživné do novembra 2011 neplatil vôbec. Zákon
o rodine ukladá rodičom svoje deti nielen živiť, ale aj vyživovať ich, a to hoc i na úkor zabezpečovania
vlastných potrieb. Súd nezohľadnil tvrdenie otca, že matke dal 950.000,-- Sk, a teda mala
dosť finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb maloletého, nakoľko takéto započítanie v zmysle
§ 76 ods. 2 Zákona o rodine, ak ide o výživné pre maloleté deti, nie je možné. Rozsudok odôvodnil

ustanovením § 36 ods. l, § 24 ods. l, § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. l, § 76 ods. l, 2, § 77 ods. 1, §
75 ods. l Zákona o rodine.

Zročné výživné od podania návrhu ku dňu 31.5.2012 súd vyčíslil v celkovej sume 4.755,33 € (20
mesiacov a 22 dní x 280,-- € = 5.805,33 € čo otec mal zaplatiť; 7 mesiacov x 150,-- € = 1.050,-- € čo

otec zaplatil; 5.805,33 € - 1.050,-- € = 4.755,33 €) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol v súlade
s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., keď otcovi zročné výživné povolil splácať v splátkach po
150,-- € mesačne od júna 2012 pod stratou výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o určenie výšky výživného, o určení doby, od kedy je výživné priznané a
vo výroku o zročnom výživnom, vrátane splátok, podala včas odvolanie matka dôvodiac ustanovením §
205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznila
ustanovenie § 77 ods. l Zákona o rodine. Dôvody, pre ktoré nepodala skôr návrh na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností, vznikli v dôsledku vývoja okolností v danom čase a najmä ako dôsledok
správania sa otca, ktorý ju aj syna vedome podviedol, resp. oklamal. Potvrdila, že otec si od roku
2005 neplní svoju vyživovaciu povinnosť, avšak vývoj udalostí v roku 2007 a následné správanie sa
otca nasvedčovalo tomu, že sa to zmení. Na začiatku jesene roku 2007 sa dozvedela, že dostane
od zamestnávateľa (Slovenská pošta, a.s.) výpoveď z organizačných dôvodov, do augusta 2008 bola

nezamestnaná, na jej žiadosť otec prispieval v mesiacoch február, marec, apríl a jún 2008 vždy po
1.000,-- CHF, neskôr otec s tvrdením, aby bol U. bližšie, si hľadal prácu v Českej republike; maloletého
U. vzal na dovolenku do Chorvátska. Po operácii bedrového kĺbu v roku 2009 sa otec zotavoval u
nej. V apríli 2009 skončil svoje pôsobenie v Přerove, zostal nezamestnaný, v roku 2010 sa synovi
zhoršil zdravotný stav. Otec ju vedome zavádzal, klamal, neskôr nemala o ňom žiadne informácie,

musela prednostne a náhle riešiť situáciu ohľadom zhoršeného zdravotného stavu syna. Mala za to, že
dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné výživné preukázala; účelom zákonodarcu nebolo chrániť
takého povinného, ktorý v snahe vyhnúť sa, resp. oddialiť svoju vyživovaciu povinnosť, zneužil jej
dôverčivosť a jej snahu zachovať úplnú rodinu, to všetko na úkor maloletého U.; na veci nič nemôžezmeniť to, že má sama právnické vzdelanie. Keďže súd prvého stupňa ich neoboznámil v zmysle
ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. podľa výsledkov konania o tom, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali

sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, ktoré dôkazy nevykoná, ďalšie dokazovanie
viedol súd za obdobie od roku 2006 tak, akoby chcel priznať aj spätné výživné. Pri určovaní výšky
výživného súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 2, § 75 ods. l Zákona o rodine, súhlasila tiež, že
otcom deklarované príjmy sú neúplné, nie kompletné a nezodpovedajúce jeho skutočným príjmom.
Deklarované príjmy nie sú jeho reálnymi príjmami, tiež s tým, že otec môže získať príjem prenájmom,

predajom nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nezohľadnil skutočnosť, že
sa otec vzdal nároku na zaplatenie sumy 25.000,-- €, ktorý mal voči volejbalovému klubu v Přerove;
otec ju vôbec nežiadal, aby mu pri jeho vymáhaní pomohla. Súd nezohľadnil, že otec nežije a nepracuje
v Slovenskej republiky, ale takmer od roku 1991 striedavo v krajinách bývalej západnej Európy; v nich
len minimálna mzda je oveľa vyššia, čo aj ďalej odôvodnila. Súd sa nevysporiadal s ustanovením § 63
ods. l Zákona o rodine, pričom opakovane otca upozornil, že pokiaľ riadne nezdokladuje svoje príjmy,

bude postupovať v súlade s citovaným zákonným ustanovením, porušil ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona
o rodine; otec svoj príjem riadne nezdokladoval. Z ňou označených dokladov vyplýva, že od 1.5.2012
bol otec zamestnaný v inom štáte ako v štáte svojho trvalého pobytu, pritom práca prekladateľa v
Nemecku nie je v súlade s pracovnou zmluvou. O maloletého U. sa stále osobne stará vzhľadom na
jeho zdravotný stav, žije s ňou v spoločnej domácnosti, pomáha mu so školou, zabezpečuje mu a chodí

s ním na odborné lekárske vyšetrenia. Rovnako podrobne špecifikovala a riadne zdokladovala náklady
na maloletého U.. Len spoločné výdavky v súvislosti s bývaním, vrátane služieb s tým spojených a
vrátane poplatkov za užívanie mobilných telefónov a nákladov na pohonné hmoty predstavujú mesačne
sumu 463,-- €, spoločné náklady na stravu boli 350,-- € mesačne; ktoré musela sama vynaložiť. K
tomu treba prirátať náklady súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom maloletého U. (starostlivosť o

chrup, astma, alergie, skolióza II. st.), náklady súvisiace s jeho vzdelávaním, cestovné náklady, náklady
na obuv, ošatenie, drogériu, kozmetiku, kultúru, voľný čas, prázdninové pobyty atď. Ňou vynaložené
náklady riadne vyčíslila, odôvodnila, zdokladovala. Čo sa týka liečebného pobytu maloletého U. v Prahe,
náklady neboli jednorazové, pre zlepšenie zdravotného stavu by bolo potrebné ešte aspoň 2x v časovom
rozpätí pol roka po tri týždne absolvovať pobyt v Prahe, čo predstavoval náklad cca 3.600,-- €. Účelom

výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný zdravý vývoj. Tomu je prispôsobená aj splatnosť
výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach; tomu by mal súd potom prispôsobiť
aj jednorazové výdavky. Výživné v sume 280,-- € mesačne nezodpovedalo odôvodneným potrebám
maloletého U. a ani pomerom na strane oboch rodičov. Otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti ku

synom z prvého manželstva od roku 1995 v sume 1.000,-- Sk mesačne na každé dieťa, táto výška
nebola nikdy menená napriek tomu, že synovia postupne rástli, úmerne tomu rástli aj náklady na ich
výživu. To len osvedčuje skutočnosť, že bývalá manželka otca nie je - na rozdiel od nej - odkázaná na
výživné od otca detí. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť
a určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého U. za čas od 9.9.2007 sumou 750,-- € mesačne,

zročné výživné vyčíslené za obdobie od 9.9.2007 do rozhodnutia súdu otcovi určiť povinnosť zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec súhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Čo sa týkalo rozvratu
manželstva, mal za to, že tento zapríčinila výlučne matka; vyhodila ho z bytu. Tiež ako jeho bývalá

milenka sa výraznou mierou zapríčinila o rozvrat jeho prvého manželstva. Pred svojím odchodom do
zahraničia, resp. po tom, čo ho vyhodila z bytu, zanechal jej sumu 950.000,-- Sk, čo
celý čas popierala, neskôr dôvodila, že je to vlastne vyporiadanie BSM. To svedčí o tom, že matka
celý čas nehovorí pravdu. Zdôraznil, že BSM zaniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
resp. zánikom manželstva, čo sa však ešte nestalo. Vytýkal súdu, že sa nevyporiadal s tým, že matka

tvrdila na pojednávaní dňa 15.12.2011, že išlo o vyporiadanie BSM, nakoniec sama priznala, že dostala
od neho 550.000,-- Sk, zmluvu o predaji nehnuteľnosti však odmietla predložiť a súd takto navrhnutý
dôkaz odmietol vykonať. Okrem toho v roku 2008 poskytol na maloletého syna matke jednorazovú
sumu 4.000,-- CHF, za obdobie, čo ho vyhodila z domu (v roku 2004), celkom 650.000,-- Sk, čo za
obdobie cca 6 rokov predstavuje mesačné výživné v sume 9.000,-- Sk (298,-- €). Súhlasil, že náklady

na maloletého syna boli cca 400,-- € mesačne. Majetkové pomery matky boli neporovnateľne lepšie ako
jeho podmienky, ktorý mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nemal zamestnanie, vedel sa zamestnať
vždy len krátkodobo, pričom jeho plat bol porovnateľný s platom matky. Okrem toho matka vlastnila bytvo výlučnom vlastníctve a značnú časť lukratívnych pozemkov vo výlučnom vlastníctve v Košiciach, v
mieste so značnou rozostavanosťou. Sám vlastnil len 1 bytu spolu s bývalou manželkou a jednu parcelu.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny.
Súhlasil s výškou výživného v sume 280,-- € mesačne, ktorá zohľadňovala aj zvýšené náklady na
zdravotný stav maloletého, pomery na strane oboch rodičov a ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca.
Súhlasilsrozhodnutímsúduourčenívýživnéhozačasod9.9.2010,odpodanianávrhumatky,keďmatka
nepreukázala dôvody osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne tri roky od podania návrhu.

Rovnako súhlasil aj so splácaním zročného výživného.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.11.2012, sp.zn. 20 CoP 46/2012, rozsudok Okresného
súdu Bratislava V. zo dňa 12.6.2012, č.k. 22 P 330/2010-889, vo výroku o určenie výživného a v zročnom
výživnom potvrdil bez nariadenia pojednávania (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Mal za to, že je
vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov napadnutého rozsudku,

ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahoval (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre
správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho dôvodov odvolací súd zdôraznil ustanovenie § 62, §
75 ods. l Zákona o rodine. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami,
zásadami. Vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a napokon
aj vec rozhodol právne správne. Rozsudok bol podrobne odôvodnený. Súd uviedol aké dôkazy vykonal,

zaoberal sa všetkými pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami, uviedol, aké skutkové závery z nich vyvodil
a napokon aj vec rozhodol správne po právnej stránke; obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z
ustanovenia § 157 O.s.p. Matka ani vo svojom odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne
relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Dôvodila skutočnosťami, ktorými
dôvodilaužvkonanípredsúdomprvéhostupňaasktorýmisasúdprvéhostupňaprisvojomrozhodovaní

vyporiadal. Výška výživného zo strany otca v sume 280,-- € mesačne je primeraná veku a potrebám
dieťaťa, možnostiam a schopnostiam jeho rodičov. Matka si tiež musí plniť vyživovaciu povinnosť
prevažne vo finančnom vyjadrení (200,-- € mesačne) a vo zvyšku v nepatrnej časti (vzhľadom na vek
dieťaťa) vo forme osobnej starostlivosti o dieťa. Matkou uvádzané dôvody, pre ktoré nepodala návrh
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností skôr (za obdobie troch rokov pred podaním návrhu

na súd), nemožno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce úspech. Napokon
súd prvého stupňa správne vyrátal aj zročné výživné, jeho spôsob zaplatenia je primeraný. Odvolací
súd nedoručoval matke vyjadrenie otca a kolízneho opatrovníka k jej odvolaniu proti rozsudku, pretože
v ňom uvádzali dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce však už z konania pred súdom prvého
stupňa, z ich písomného, ústneho vyjadrenia. Aj prípadné vyjadrenie sa matky k danému vyjadreniu

by neovplyvnilo iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nebolo možné dôvodiť,
že týmto postupom súdu matke bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné
právo na súdnu ochranu. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm.
a/ O.s.p.).

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 10.7.2013, č.k. II. ÚS 172/2013-43, vyslovil, že 1.
Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CoP 46/2012 porušil základné právo L.. R. U.
(ktoráprijalanamiestodovtedajšiehopriezviskaU.svojepredošlépriezviskoU.)nasúdnuochranupodľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 28.11.2012, č. k. 20 CoP 46/2012-923, zrušil v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Bratislava V. zo dňa 12.6.2012, č. k. 22 P 330/2010-889, týkajúci sa výživného pre vtedy maloletého
syna U. U. od 9.9.2010 do budúcnosti, ako aj čo sa týka zročného výživného od 9.9.2010 do 31.5.2012,
a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Sťažovateľke priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 413,81 €, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr.
Karolíny Staroňovej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. Nadväzne na čl. 127 ods. 1,
2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. l prvej vety Dohovoru, § 63 ods. l Zákona o
rodine v prvom rade Ústavný súd Slovenskej republiky dôvodil, že podľa konštantnej judikatúry nie je
súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky je nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený
preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.
Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejtointerpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a
základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany
ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, žeby zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS
115/2002, I. ÚS 12/2005, I. ÚS 352/2006). Sťažovateľka bola presvedčená, že krajský
súd sa nezaoberal všetkými jej podstatnými argumentmi pri riešení otázky výšky vyživovacej povinnosti

odporcu (otca). Osobitne poukázal na to, že okresný súd, ale ani krajský súd, nijako nevysvetlili, prečo
neakceptovali jej návrh na postup podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a to za situácie, keď
okresný súd viackrát upozornil odporcu na možnosť takéhoto postupu v prípade nedostatku súčinnosti
z jeho strany. Krajský súd bol toho názoru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu a
rozsudku krajského súdu je v plnom súlade so zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi z
ustanovenia § 157 ods. 1 a 2 a § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s judikatúrou

ústavného súdu, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva. Z pohľadu ústavného súdu bolo potrebné
predovšetkým konštatovať, že sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní
okresného súdu konanom dňa 13.3.2012 výslovne navrhla, aby sa vo veci postupovalo podľa § 63
Zákona o rodine, pričom túto požiadavku aj konkrétne odôvodnila. Sťažovateľka na svoje tvrdenie,
podľa ktorého okresný súd viackrát upozornil odporcu na možnosť postupu podľa § 63 ods. 1 Zákona o

rodine v prípade jeho nedostatočnej súčinnosti pri preukazovaní rozhodujúcich skutočností, nepredložila
ústavnému súdu dôkazy, pretože z dvoch predložených zápisníc o pojednávaní (zo dňa 9.11.2010 a
13.3.2012) takéto skutočnosti nevyplývajú. Z hľadiska ustálenia skutkového stavu treba považovať za
významné konštatovania rozsudku okresného súdu, podľa ktorých odporcom preukazované príjmy sú
neúplné, nekompletné a nezodpovedajú jeho skutočným príjmom a že ním preukázané príjmy nie sú

reálne, pretože by mali byť podstatne vyššie. Pri právnom posúdení veci treba vo všeobecnej rovine
poukázať na zásadné stanovisko, podľa ktorého „sa nevyžaduje, aby na každý argument účastníka,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ale
ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument.“ (Ruiz Torija c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko). Prisvedčil sťažovateľke, že o jej

námietke, podľa ktorej výšku výživného treba v danom prípade určiť s použitím
ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, všeobecné súdy nijako nerozhodli, resp. nezaujali k nej žiadne
stanovisko, a to aj napriek tomu, že túto námietku uplatnila jednak na pojednávaní okresného súdu
dňa 13.3.2012, ako aj v podanom odvolaní. Krajský súd nezaujal k tejto námietke
nijaké stanovisko, dokonca ani vo vyjadrení podanom ústavnému súdu. Ústavný súd nemal pochybnosti

o tom, že uvedená námietka sťažovateľky môže mať pre posúdenie výšky výživného veľmi závažný,
ba až rozhodujúci význam. Jej prípadnou aplikáciou by došlo k ustáleniu výrazne
vyššiehomesačnéhopríjmuodporcu(otca),nežzakéhosavychádzalo.Nezaujatiežiadnehostanoviska
k námietke, podľa ktorej pri určení výšky výživného pre maloleté dieťa bolo treba postupovať v intenciách
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine, znamená zjavnú neodôvodnenosť rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na

všetky uvedené skutočnosti preto došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v
konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 20 CoP 46/2012 (bod 1 výroku nálezu). V ostatnom
považoval ústavný súd odôvodnenie rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu
za dostatočné a plne ústavne konformné. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak

sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie
alebo opatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b/ zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie. V zmysle citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok
krajského súdu zo dňa 28.11.2012, č. k. 20 CoP 46/2012-923, v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok
okresného súdu zo dňa 12.6.2012, č. k. 22 P 330/2010-889, týkajúci sa výživného pre maloleté dieťa

od 9.9.2010 do budúcnosti, ako aj čo sa týka zročného výživného od 9.9.2010 do 31.5.2012. V rozsahu
zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný
právnym názorom ústavného súdu. Sťažovateľka požadovala priznať náhradu trov právneho zastúpenia
advokátkou. Ústavný súd jej priznal celkom sumu 413,81 €, a to za tri úkony právnych služieb v roku
2013 (prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť, replika na vyjadrenie krajského súdu) po 130,16

€ a režijný paušál trikrát po 7,81 € (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd nepovažoval za potrebné
dať v konaní osobitne možnosť vyjadriť sa medzičasom už plnoletému dieťaťu, pretože vzhľadom na
povahu problematiky, ktorú riešil, sa to nejavilo účelné. Krajskému súdu nič nebráni, aby v ďalšom
konaní túto možnosť plnoletému dieťaťu poskytol. Nebolo potrebné pripojiť spis okresného súdu sp. zn.5 C 101/2010 týkajúci sa konania o rozvod manželstva sťažovateľky a odporcu, pretože z rozsudku
okresného súdu zo dňa 24.9.2012 je zrejmé, že porozvodová úprava práv k maloletému dieťaťu dosiaľ
nie je právoplatná. Nemožno akceptovať názor krajského súdu, podľa ktorého prijatú časť sťažnosti

treba považovať za neprípustnú v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nevyužitie možnosti
podať dovolanie opierajúce sa o ustanovenie § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. V uvedenej
súvislosti sa javí ako podstatné, že rozhodovacia prax dovolacích senátov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je nejednotná pri posudzovaní otázky, či nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá vadu
podľa§237písm.f/Občianskehosúdnehoporiadku,alebototrebapovažovaťzainúvadu,ktorámalaza

následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.
Kým vada podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku zakladá prípustnosť dovolania, zatiaľ
iná vada v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku je iba relevantným dovolacím
dôvodom, ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Za uvedeného stavu nejednotnosti
rozhodovacej praxe je potrebné trvať na tom, že právomoc ústavného súdu v rozsahu prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie je daná a sťažnosť je teda v tejto časti prípustná. Dodatočné tvrdenie sťažovateľky,

podľa ktorého jej predchádzajúca argumentácia nebol tvrdením o odňatí možnosti konať pred súdom,
nemôže mať nijaký dopad na už prijaté uznesenie, ktorým bola časť sťažnosti týkajúca sa výživného za
dobu troch rokov spätne od podania návrhu odmietnutá ako neprípustná.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2012, č.k. 20 CoP 46/2012-923 (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave rozsudkom zo dňa 28.11.2012, č.k. 20 CoP 46/2012-923, ktorým potvrdil rozsudok Okresného

súdu Bratislava V. zo dňa 12.6.2012, č.k. 22 P 330/2010-889, ako vecne
a právne správny, na vady vytýkané odvolaciemu súdu, ale aj súdu prvého stupňa, ústavným súdom
vyššie označeným nálezom, sa vzťahujú na konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej
sa výživného pre vtedy maloletého syna U. U. v čase od 9.9.2010 do budúcnosti, v zročnom výživnom
v čase od 9.9.2010 do 31.5.2012 (do rozhodnutia súdu prvého stupňa).

Zo všetkého vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že v prejednávanej veci ide o konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k (v čase podania návrhu, rozhodnutia súdu prvého stupňa a
druhého stupňa) maloletému U. U. na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov, ktoré bolo možné začať
aj bez návrhu, v ktorom súd mohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú

(§ 81 ods. l, § 153 ods. 2 O.s.p.); v tomto štádiu predmetom konania je už len určenie vyživovacej
povinnosti otca k synovi od podania návrhu na súd (dňa 9.9.2010) do právoplatného skončenia konania
o rozvod manželstva jeho rodičov za predpokladu, že ich manželstvo bolo rozvedené; ak ich manželstvo
rozvedené nebolo, resp. v čase pred rozhodnutím o rozvode manželstva U. U. nadobudol plnoletosť,
potom do času, kým U. U. nenadobudne schopnosť sám sa živiť.

Odvolací súd, súc pritom viazaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (§ 135 ods. l O.s.p.,
§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov), rozsudok Okresného súdu Bratislava
V. zo dňa 12.6.2012, č.k. 22 P 330/2010-889, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o

výživnom pre vtedy maloletého syna U. U. v čase od 9.9.2010 do budúcnosti, v zročnom výživnom
v čase od 9.9.2010 do 31.5.2012, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (§ 206 ods. 2 veta
druhá O.s.p.) zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/,
ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní súd prvého stupňa zopakuje dokazovanie, doplní dokazovanie za
aktívnej účasti oboch rodičov U. U. na okolnosti podrobného preukázania osobných, majetkových,

zárobkových, príjmových podmienok rodičov U. U., osobných, príjmových, majetkových, záujmových
pomerov U. U. tak, aby boli nepochybným podkladom pre určenie výživného otca k U. U. v čase od
9.9.2010 do budúcnosti. Následne pre rozhodnutie o zročnom výživnom v čase od 9.9.2010 do času,
ktorý vykonaným dokazovaním zostane nepochybným (do právoplatného skončenia konania o rozvode
manželstva rodičov, ak aj v čase rozhodovania o rozvode U. U. nebol plnoletý; resp. do iného presne

ohraničeného obdobia), zistí, koľko otec na výživu syna poukázal v danom období a v akej sume bol
nositeľom povinnosti platiť výživné. Pri rozhodovaní o výživnom bude vychádzať zo Zákona o rodine,
osobitnezustanovenia§63ods.l. Dôkazybudehodnotiťvsúladesustanovením§132O.s.p.,rozsudok
bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V novom rozhodnutí súdprvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím
súdom (§ 224 ods. 3, § 142 a nasl. O.s.p.). V neposlednom rade súd prvého stupňa vyrieši
otázku, kto je od 10.4.2013, kedy U. U. nadobudol plnoletosť, účastníkom konania, a kto je účastníkom

konania dovtedy.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.