Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215213398.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu:: S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T.,
N. M. XX, zastúpeného AK: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2,
proti žalovanej: X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T., N. M. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/392/2015-175 zo dňa
16. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu (určenie, že žalobca a žalovaná sú
podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. M. Obec T.
ako parc. č. 96/1 záhrady vo výmere 934 m2, 96/2 rodinného domu číslo súpisného XX na zastavanej
ploche a nádvoria vo výmere 228 m2, parc. č. 96/4 garáže súpisného čísla XXX, zastavanej plochy a
nádvoria vo výmere 33 m2 a parc. č. 96/5 zastavenej plochy a nádvoria vo výmere 12 m2) zamietol, II.
výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 136
ods. 2 veta prvá, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2007 odkúpila
žalovaná (ako kupujúca) od predávajúcej Y. E., rod. V. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. N. M.,
a to rodinný dom č. súpisné XX, na parc. č. 96/2, garáž so súpisným číslom č. XXX na parc.

č. 96/4 vrátane príslušenstva a pozemkov, parc. č. 96/1, 96/2, 96/4 a 96/5 za dohodnutú kúpnu cenu
kúpnu cenu 980.000,- Sk (32.519,25 Eur), ktorú kupujúca zaplatí predávajúcej prostredníctvom L. L.
a.s. na účet predávajúcej za splnenia podmienky predloženia kúpnej zmluvy podpísanej predávajúcou
pred notárom a kupujúcou a súčasného predloženia LV č. XXX k.ú. T.. Zmluvou o splátkovom úvere
č. 0192917808 zo dňa 19.12.2007 sa L. L. ako veriteľ zaviazala žalovanej ako dlžníčke poskytnúť
splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške 980.000,- Sk (32.519,25 Eur)
a žalovaná bola zaviazaná zaplatiť banke splátky vo výške 7.217,- Sk, pri splatnosti prvej splátky istiny

20.1.2008, počte splátok 256 a konečnej splatnosti úveru 20.4.2029. Návrhom na vklad záložného
práva zo dňa 19.12.2007 navrhovateľ L. L. a.s. ako záložný veriteľ, a záložca Y. E. podali návrh na
vklad záložného práva ako účastníci zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej
zmluvy zo dňa 19.12.2007 a navrhli správe katastra Dunajská Streda, aby rozhodol o vklade záložnéhopráva v prospech záložného veriteľa, za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vo
výške 980.000,- Sk, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0192917808 zo dňa
19.12.2007. Pričom podľa článku II. predmetného návrhu sú zálohou nehnuteľnosti vo vlastníctve

záložcu nachádzajúce sa v k. ú. N. M., Obec T., okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXX. Podľa
oznámenia o vzniku záložného práva zo dňa 19.12.2007 bolo zriadené záložné právo na LV č. XXX k.
ú. N. M., Obec T. na zabezpečenie pohľadávky z úveru 0192917808.

4.Súdprvejinštancieprávneuzavrel,žežalobaniejedôvodná,keďžalobcažiadnymspôsobomnevedel

preukázať svoje tvrdenie, že pri vyhotovení kúpnej zmluvy (zo dňa 19.12.2007) sa so žalovanou dohodli
tak, že nehnuteľnosť bude predbežne evidovaná na meno žalovanej, pretože v tom čase nemal ešte
usporiadané všetky jeho exekúcie, a že nehnuteľnosť bude tvoriť ich podielové spoluvlastníctvo každého
v 1 a taktiež, že bola kúpená aj z jeho finančných prostriedkov (ktoré zdedil po svojich rodičoch),
pričom okresnému súdu nepredložil ani žiadne doklady o tomto jeho tvrdení a uvedené nepreukázal ani
svedeckými výpoveďami svedkov z jeho strany (E. T., S. N., E. V., U. Q.). Naopak žalovaná preukázala,

že spornú nehnuteľnosť odkúpila od Y. E., rod. V. za kúpnu cenu 980.000,- Sk, ktorá bola vyplatená
z úveru zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0192917808 poskytnutého žalovanej vo výške kúpnej ceny
uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2007.

5. Ďalej okresný súd konštatoval, že ak sa prevádza nehnuteľná vec, vyžaduje sa pre zmluvu písomná

forma. Vlastníctvo k nehnuteľnej veci sa pri zmluvných prevodoch nadobúda vkladom do katastra
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam pokiaľ osobitných zákon neustanovuje
inak. Platná zmluva o prevode nehnuteľnosti sa však sama o sebe ešte nemá za následok nadobudnutie
resp. prevod vlastníckeho práva. Ak ide o vlastníctvo k tej istej veci, patrí dvom alebo viacerým
osobám, ide o spoluvlastníctvo. Vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastnícke

právo. Predmetom spoluvlastníctva môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda
tak vec hnuteľná ako aj nehnuteľná. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva. Ide o
spoluvlastníctvopodielovéaospoluvlastníctvobezpodielové.Zatiaľčopodstatnýmznakompodielového
spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účastníctva spoluvlastnícka
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, pre bezpodielové spoluvlastníctvo je

charakteristická bezpodielovosť spoluvlastníckych podielov účastníkov tohto spoluvlastníckeho vzťahu.
Obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci
podieľajú. Ideálnu mieru tejto účasti každého spoluvlastnícka vyjadruje spoluvlastnícky podiel. Výška
spoluvlastníckeho podielu vyplýva a) z právneho úkonu, b) z právneho predpisu alebo c) z rozhodnutia
súdu. Súdnym rozhodnutím možno výšku spoluvlastníckeho podielu určiť napr. v konaní o dedičstve.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že uznesením zo dňa 14.10.2015 bol návrh žalobcu na
nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia), ktorým sa domáhal umožnenia
prístupu na spornú nehnuteľnosť, zamietnutý a na odvolanie uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 10Co 840/2015-65 zo dňa 25.11.2015 bolo uznesenie potvrdené s poukazom na to, že v prípade

osvedčenia nároku žalobcu t.j. že by žalobca aspoň osvedčil, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti (čo sa ale nestalo), by tzv. vecou samou i tak bolo určenie spôsobu užívania spoločnej
nehnuteľnosti a nie určenie, že sú účastníci (akt. strany) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.
Návrh na úpravu užívania nehnuteľnosti tvoriacich predmet podielového spoluvlastníctva je úprava
spôsobu užívania spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi, teda záujem na takej úprave, u ktorej je celkom

logickým predpokladom úspechu požiadavky práve existencia spoluvlastníctva. V takomto prípade by
chýbalo doloženie niečoho podporujúceho záver, že tu bol skorší stav dohody spoluvlastníkov o práve
takom spôsobe užívania sporných nehnuteľností, ktorý by sa mal obnoviť i požadovaným predbežným
opatrením.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď v
danej veci úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže ju nežiadala.

8. Proti tomuto rozsudku v časti jeho I. výroku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, v jeho prospech rozhodol o trovách

aj odvolacieho konania a to s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
Argumentoval tým, že si je vedomý, že nehnuteľnosť bola pri nadobudnutí zakúpená do výlučného
vlastníctva žalovanej, ktorá navrhla, že aby bola evidovaná ako výlučná vlastníčka z dôvodu, že ako
živnostníčka rýchlejšie získa úver a po splatení úveru alebo po splatení dlhov žalobcu (exekúcie)usporiadajúvlastníckeprávo1-inuvprospechžalovaneja1-inúvprospechžalobcu.Tátodohodanebola
písomne zakotvená. Od roku 2000 žili so žalovanou v druhovskom pomere, žalovaná nemala žiaden
majetok, otec žalobcu a jeho rodina im zabezpečila bývanie, neskôr finančné prostriedky na zahájenie

podnikania (950.000,- Sk). V priebehu spolužitia získal žalobca finančné prostriedky z dedičstva po
matke, otcovi, starom otcovi. So žalovanou podnikali s čistiarňou a práčovňou, získali nehnuteľnosť
v J., ktoré zhodnotili spoločne a výnosne odpredali. Pri zvažovaní kúpi nehnuteľnosti v T., žalovaná
navrhla úver s tým, že z výnosu predaja nehnuteľnosti v J. opravia nehnuteľnosť v T.. Iba žalovaná
disponovala so spoločnými finančnými prostriedkami. Až po rozchode so žalovanou zistil, že táto si

ponechala výnos z predaja nehnuteľnosti v J., z neho spláca úver a všetky dlhy, ktoré žalobca čerpal
na jej príkaz. Nehnuteľnosť v T. považuje za podielové spoluvlastníctvo ich oboch, pretože ju nadobudli,
zveľadili spoločne.

9. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu uviedla, že s ním nesúhlasí, napadnutý rozsudok
považuje za spravodlivý.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §

387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolvovecisprávne,akžalobužalobcuzamietolzdôvodu,žežalobca
neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočností odôvodňujúcich vyhovenie žalobe (určenie,

že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX k. ú. N. M. Obec T. ako parc. č. 96/1 záhrady vo výmere 934 m2, 96/2 rodinného domu číslo
súpisného XX na zastavanej ploche a nádvoria vo výmere 228 m2, parc. č. 96/4 garáže súpisného čísla
XXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 33 m2 a parc. č. 96/5 zastavenej plochy a nádvoria vo
výmere 12 m2).

13. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania,
ktoré dôvody odvolania prezentoval odvolateľ už počas prvoinštančného konania, a preto preberá
súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie

žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na
posúdenie nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože
odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v celom napadnutom
rozsahu isprávneprávneposúdil,keďnasporaplikovalnáležitéhmotnoprávneustanoveniaatieto

i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne
presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného napadnutého
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi ako odvolateľovi.14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na odvolaciu
argumentáciu žalobcu dopĺňa:

15. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo

zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní jednoznačne
nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať požadovaného
určenia (vlastníckeho práva). V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem
na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe
strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na záver okresného súdu o neunesení

dôkazného bremena žalobcu, čo malo za následok, že uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal
určenie vlastníckeho právo k predmetnej nehnuteľnosti každej zo strán v jednej polovici, nebolo možné
považovať za preukázaný.

19. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že aj samotný žalobca si je vedomý, že predmetná nehnuteľnosť

bola zakúpená do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom iba jeho osobné presvedčenie o tom,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva oboch strán na úspech v konaní
nepostačuje,bezohľadunato,žežalobcavžalobeajvkonanínapodporusvojejpožiadavkypoukazoval
na spôsob akým strany počas ich vzájomného spolužitia (od roku 2000), počas ktorého nadobudla
žalovaná predmetnú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, hospodárili, aký majetok a z akých

finančných prostriedkov, počas tej doby nadobudli.

20. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

21. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vecne
správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade
trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v

spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).