Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011054
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118011054.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2018, v trestnej
veci proti odsúdenému L. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Tr. zák., v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Pp 34/18
zo dňa 21.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. návrh odsúdeného L. X., nar. XX.XX.XXXX na jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 31.08.2015 sp. zn. 12T 144/15 vo výmere 1 roka z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. odsúdeného L. X., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.08.2015 sp. zn. 12 T
144/15 vo výmere 1 roka. Zároveň podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí,

okresný prokurátor sťažnosť, ktorú neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch
sťažnosti poukázal na skutočnosť, že L.k bol v minulosti 11x odsúdený pre rôznu trestnú činnosť, z toho
7x pre zanedbanie povinnej výživy, čo podľa jeho názoru znamená, že nemožno reálne od odsúdeného
očakávať polepšenie, keď ani opakovaná skúsenosť s výkonom trestu odňatia slobody ho od páchania
ďalšej druhovo rovnakej trestnej činnosti neodradila. Vyjadril názor, že predchádzajúce odsúdenia pre
rovnakú trestnú činnosť, spojené s výkonom trestu odňatia slobody nemali na odsúdeného žiadny

výchovnýúčinokanezabránilimuvpáchaníďalšejtakejtotrestnejčinnosti.Správanieodsúdenéhosavo
výkone trestu odňatia slobody považoval sťažovateľ za účelové a za prispôsobenie sa podmienkam vo
výkone trestu s cieľom bezproblémového priebehu výkonu trestu. Zároveň poukázal na to, že odsúdený
vo výkone trestu odňatia slobody si vytvoril podmienky pre uloženie len jednej disciplinárnej odmeny. V
podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a žiadosť odsúdeného
o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, týmto výrokom
napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k nasledovným záverom.

Z obsahu predložených spisov vyplýva, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov

nad Topľou sp. zn. 12T 144/15 zo dňa 31.08.2015 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživypodľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1
roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený výkon uloženého trestu vo výmere jedného roka nastúpil dňa 22.11.2017, čo znamená, že
formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda výkon jednej
polovice uloženého trestu, splnil dňa 22.05.2018.

Zo správy ÚVTOS Prešov zo dňa 07.06.2018 vyplýva, že správanie a vystupovanie, plnenie príkazov

príslušníkov a celkové dodržiavanie interných predpisov odsúdeným bolo hodnotené ako dobré, po
nástupe výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do diferenciačnej skupiny „B“, pracovne bol
zaradenýmimoústavunanestráženompracoviskusdohľadomajehopracovnámorálkabolahodnotená
kladne, následne mu bola diferenciačná skupina zmenená na skupinu „A“ a dňa 31.05.2018 bol
odsúdený umiestnený do otvoreného oddelenia ÚVTOS Prešov, pracovne je zaradený mimo ústavu
na nestráženom pracovisku s voľným pohybom a na jeho pracovnú morálku ústav neeviduje žiadne

poznatky.Počasvýkonutrestuboljedenkrátdisciplinárneodmenenýpochvalou,disciplinárnepotrestaný
nebol; keďže jeho exmanželka Y. X. mu neskompletizovala žiadosť na výživné, finančné prostriedky za
účelom úhrady výživného jej zasielané neboli.

Vo vyššie uvedenej správe ÚVTOS Prešov ďalej konštatuje, že z dôvodu predchádzajúcich odsúdení,

slabej finančnej situácie rodiny a nízkeho dosiahnutého vzdelania je resocializačná prognóza
odsúdeného menej priaznivá, riziko jeho sociálneho zlyhania je stredné, odsúdený čiastočne preukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav ho odporúča podmienečne prepustiť s
dohľadom.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., podľa
ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky

zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,
ktorým je vykonanie v prejednávanej veci polovice uloženého trestu, ako aj materiálneho charakteru,

a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k
pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo
znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä
prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ
teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa

polepšil do takej miery, že je možné od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie
odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nie je
prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie
dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok

pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského
súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože
si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je
odhodlaný viacej takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových
vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu

trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania krajský súd (na
rozdiel od súdu prvého stupňa) dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie polovice uloženého trestu, boli splnené,

vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že odsúdený sa už doterajším
výkonom trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má okrem záznamu týkajúceho sa trestu, ktorý
momentálne vykonáva, ďalších desať záznamov, čo znamená, že v minulosti sa opakovane (desaťkrát)
dopúšťal rôznej trestnej činnosti a v šiestich prípadoch dokonca trestného činu zanedbania povinnej

výživy.Vtejtosúvislostijenutnéešteuviesť,žemožnosťprihliadaťnaodsúdeniesúdominéhočlenského
štátu Európskej únie ako na odsúdenie slovenským súdom zaviedlo ust. § 7b ods. 2 Tr. por. síce s
účinnosťou až od 01.01.2013, čo znamená, že odsúdenie iným členským štátom EÚ do 01.01.2013
bez jeho uznania nemá rovnocenné účinky ako odsúdenie slovenským súdom (§ 438e Tr. por.), do
toho dátumu napríklad súd nemôže prihliadať na odsúdenie iným členským štátom bez jeho uznania

ako na priťažujúcu okolnosť a podobne, aj v týchto prípadoch je však potrebné z hľadiska hodnotenia
osoby odsúdeného prihliadať na tú skutočnosť, že protiprávnej činnosti sa dopustil, pretože nie je
možné ignorovať fakt, že príslušný súdny orgán iného členského štátu EÚ konštatoval porušenie svojho
právnehoporiadkukonanímodsúdeného.Uvedenépotomnasvedčujetomu,žeodsúdenýmáľahostajný
prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel správania sa, čo vzbudzuje
pochybnosti o tom, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia

slobody sa práve teraz už ďalšej trestnej činnosti rovnakého druhu, nedopustí.

Navyše odsúdený, napriek tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody už viac ako deväť mesiacov,
mal príležitosť pracovať, si vytvoril podmienky pre získanie len jednej odmeny. Niet preto dostatočného
podkladu pre záver, že odsúdený sa už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil natoľko,

že možno od neho dôvodné očakávať, že v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude
viesť riadny život.

Jeho v zásade dobré správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody je nutné hodnotiť len ako
prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčí ale o tom, ako to už bolo vyššie

uvedené, že už doterajší výkon trestu odňatia slobody viedol k jeho náprave.

Preto krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že návrh
odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Na základe vyššie uvedených dôvodov teda krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.