Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/550/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211136
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4413211136.1

Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45869464,
Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s.r.o. so sídlom Karpatská
18, 811 05 Bratislava, IČO: 35940875, proti povinnému : G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXXX/
X, o vymoženie 1097,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jany Sitášovej,
Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A, Bratislava, zo dňa 18.04.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2013 domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na vymoženie 1097,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval
na Rozhodcovský Rozsudok sp.zn.IDA12100266 zo dňa 14.10.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený pri ROHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7,
831 04 Bratislava, IČO: 35862882 predsedajúci rozhodca Mgr. Michaela Helková, rozhodcovia JUDr.
Ján Huňady, JUDr. Marcel Hudák, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 29.01.2012 (ďalej len
rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu
1097,98 eur, úrok vo výške 15,68 % ročne zo sumy 1097,98 eur od 02.10.2010 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1097,98 eur od 02.09.2010 do zaplatenia istiny, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej
čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.10.2010 vo výške 323,44
eur,náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 56,86 eur, všetko na bankový účet, všetko do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa
19.07.2006 číslo zmluvy 7918563006, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť
povinnému ako dlžníkovi, úver v sume 1659,69 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v
60 mesačných splátkach po 43,08 eur. Súčasťou Zmluvy o úvere (ZoÚ) obchodné podmienky pre úver ,
kde v prechodných a záverečných ustanoveniach (č.9) sa v bode 2 uvádza: Zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ
a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.
IČO: 35862882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl.č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude
pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Súdny exekútor JUDr. Jana Sitášová, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, žiadal tunajší
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

- 2 -
Sp.zn. 14Er/550/2013

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v
ustanovení § 52.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z.
v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez
akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
(výpis z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného
vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom
rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už
vyššie špecifikovaná.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady
- 3 -
Sp.zn.14Er/550/2013

93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba
považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie
o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto
postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov
materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §
40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK
vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec
preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35
ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda
pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto
skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/,

- 4 -
Sp.zn.14Er/550/2013
ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud

v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ
musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej)
právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd je toho názoru,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je
spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť
úverovej zmluvy č. 7918563006 zo dňa 19.07.2006, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené
výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky je teda nulitným právnym aktom.
Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 3. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.