Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200024
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816200024.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: s Autoleasing

SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Juraj Klimčo s.r.o., IČO: 51123592, P.O.BOX č. 10, 902 05 Pezinok, proti žalovanej: B. B., X..
XX.X.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX Y. X. V., zast. JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou so sídlom
Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, adresa pracoviska: Námestie slobody č. 6, 09301 Vranov nad
Topľou, o zaplatenie sumy 2.642,91 eur s príslušenstvom, o protižalobe žalovanej o zaplatenie sumy
1235,33 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o spätvzatí žaloby žalobcu v časti 600,- € z a s t a v u j e .

II. Súd konanie o žalobe žalobcu, pokiaľ sa týka sumy 1.046,97 € s prísl., z a s t a v u j e .

III. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku, z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania, ohľadne zaplatenia sumy 2.642,91
€, a to v plnom rozsahu.

V. Pokiaľ sa týka trov konania o zamietnutí žaloby, súd v y s l o v u j e , že žalobcovi náhradu trov
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 2642,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.642,91
eur od 25.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 18.04.2013 Zmluvu o úvere UDTA13/61000218 (ďalej len
„Zmluva o úvere“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru financovanie kúpy motorového vozidla vo

výške 5.420,30 eur (ďalej aj ako „Úver“). Žalovaný si na základe Zmluvy o úvere, ktorá predstavuje
dohodu medzi žalobcom, žalovanou a splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorým je spoločnosť
AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 35 858 699, kúpil osobný automobil Citroen C4 1.6i 16V Top, V
IN: VF7LANFUC74408563 (ďalej len „Motorové vozidlo“). Cena motorového vozidla bola určená sumou
vo výške 5.237,- eur, pričom žalovaná uhradila priamou platbou sumu vo výške 523,70 eur. Zvyšok
kúpnej ceny motorového vozidla bol financovaný z poskytnutého Úveru. Žalovaná v zmysle Protokolu o
prevzatí vozidla k Zmluve o úvere zo dňa 18.04.2013 potvrdila svojim podpisom prevzatie motorového

vozidla spolu s ostatným príslušenstvom. Žalovaná sa zaviazala splatiť Úver v 72 mesačných splátkach
po114,61eur,tedavšetkysplátkycelkomvovýške8.251,92eur.PrvásplátkabolavzmysleSplátkového
kalendára, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o úvere, splatná dňa 18.05.2013 a ostatné splátky boli splatné
vždy k 18. dňu v mesiaci. Posledná splátka bola dohodnutá dňa 18.04.2019. Zmluvné strany si dohodlipoplatok za uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 707,- eur uvedenej v čl. 1 zmluvy o úvere, pričom
tento poplatok bol uhradený prostredníctvom poskytnutého Úveru a bol zahrnutý do celkovej výšky
Úveru. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,50 % ročne, pričom bola dohodnutá ako pevná.

Žalovaná však svoju povinnosť riadne a včas splácať úver nesplnila, pretože uhradila iba 23 splátok.
Žalovaná podmienky pre splácanie riadne nedodržiavala a dostala sa so splácaním do omeškania.
Žalobca ju na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ju na úhradu jeho splatných záväzkov. V zmysle
čl. II Zmluvy o úvere a bodu 6.1 Všeobecných obchodných podmienok je súčasťou Zmluvy o úvere
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej žalovaný svojím podpisom na Úverovej

zmluve previedol na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu v súlade s ustanovením § 553 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastnícke práva nadobudla platnosť
podpisom Zmluvy o úvere a účinnosť dňom prevzatia motorového vozidla od predajcu. V zmysle
čl. II Zmluvy o úvere a bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok je súčasťou Zmluvy o úvere
Zmluva o výpožičke, účelom ktorej je umožniť žalovanému na základe Zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva previesť vlastníctvo k motorovému vozidlu na žalobcu, užívanie motorového

vozidla a jeho účtovanie a odpisovanie žalovaným podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov. Zmluva o výpožičke nadobudla platnosť podpisom Zmluvy o úvere a
účinnosť dňom prevzatia motorového vozidla od predajcu. Nakoľko došlo k uplatneniu práva Spoločnosti
na okamžité splatenie úveru vykonané v súlade a za podmienok stanovených v čl. 8 Všeobecných
obchodných podmienok, žalobca požadoval okamžité vrátenie motorového vozidla a začal výkon

zabezpečovacieho práva. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok došlo po odobratí motorové
vozidla k predaju motorového vozidla a dlžná suma bola znížená o výnos z predaja vo výške 2.500,-
eur.. Žalobca v zmysle čl. 8 bod 8.1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok listom zo dňa
18.7.2015 uplatnil právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru a ku dňu 18.07.2015 zosplatnil
úver. Žalobca následne zaslal žalovanej Protokol o konečnom vyrovnaní zo dňa 06.11.2015, v ktorom

presne vyčíslil dlh žalovanej a vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy vo výške 2.642,91 eur do
14 dní od doručenia Protokolu. Žalovanému bol Protokol doručený dňa 10.11.2015. Žalobcovi vznikla
ku dňu 06.11.2015 (ďalej len „Rozhodný deň“) pohľadávka voči žalovanej vo výške 2.642,91 eur, ktorá
pozostáva z pohľadávky po lehote splatnosti (dlžné splátky Úveru a iné platby podľa Zmluvy o úvere,
ktorýchsplatnosťnastalanajneskôrvdeňukončeniaZmluvyoúvereaúrokyapoistnéododňasplatnosti

poslednej vystavenej splátky do dňa predčasného ukončenia Zmluvy o úvere) vo výške 458,44 eur. Ďalej
z nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu skončenia Zmluvy po zohľadnení výťažku z predaja vozidla
vo výške 1.392,67 eur. Ostatné neuhradené záväzky vo výške 791,80 eur predstavujú zmluvné pokuty
vo výške 400,- eur, náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov zo Zmluvy o úvere vo výške
158,80 eur, nevysporiadané záväzky na poistnom vo výške 3,-eur, poplatok za predčasné ukončenie

Zmluvy o úvere vo výške 200,- eur, ostatné dlžné záväzky vo výške 30,- eur. Žalobca si uplatňuje nárok
na úhradu úroku z omeškania v zmysle bodu 4.15 a 11.4 Všeobecných obchodných podmienok odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej žalobcom v Protokole, a to od 25.11.2015.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 04. 10. 2016 žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi

sumu 995,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 995,94 eur od 25.11.2015
dozaplatenia, atovšetkojejpovoliluhradiťv40-eurovýchmesačnýchsplátkachsplatnýchvždykaždého
30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod
následkami straty výhody splátok. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol. Žalovanej priznal proti
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24,64 %. Protižalobu žalovanej o zaplatenie 1235,33 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1235,33 eur od 25.11.2015 do zaplatenia zamietol.
Žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná, v rozsahu výroku, ktorým
súdu prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 995,94 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 995,94 Eur od 25.11.2015 do zaplatenia, ako aj výroku, ktorým súd
žalobcovipriznalprotižalovanejnáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Namietala,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s tvrdením žalovanej, že zmluva o úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. f, i, k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve
nie je obsiahnutý povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a to termín konečnej splatnosti úveru. Aj keď v úverovej zmluve je uvedené, že lehota
splatnosti je 72 mesiacov po poskytnutí úveru, v zmluve chýba konkrétny dátum, teda termín konečnejsplatnosti úveru. Táto náležitosť musí byť v zmluve presne určená už v čase jej podpisovania účastníkmi,
a to konkrétnym dátumom, nie spôsobom závislým od ďalšej skutočnosti, ktorá vznikne v presne
neurčenej dobe v budúcnosti. V zmluve absentuje uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Súd nesprávne posúdil aj tvrdenie žalovanej, že v zmluve sa uvádza len výška splátky 114,61 Eur bez
bližšej špecifikácie. Z uvedeného nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku istiny, koľko ide na
splátkuúroku,koľkonaprípadnúsplátkupoplatkov.Nevyplývatoanizúverovýchzmluvnýchpodmienok.
Nie je tak splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Žalovaná má za to, že podmienka stanovená § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere a preto musí byť obsiahnutá
priamovzmluveoúvereanievsplátkovomkalendári,anivamortizačnejtabuľke.Súdzároveňneposúdil
predmetnú zmluvu a s ňou súvisiace konanie žalobcu z pohľadu § 7 a nasl. Zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľa.Zmluvnéstranyvykonávalijednotlivéúkonyoddesiatejhodinyvečeraždopolnoci,
v čase oslabenej bdelosti žalovanej, bol na ňu vyvíjaný tlak pri uzatváraní zmlúv. Nekalé obchodné
praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Súd síce zohľadnil sociálnu

a finančnú situáciu žalovanej a z tohto dôvodu jej povolil dlžnú sumu splácať v splátkach. Nepriaznivú
životnú situáciu žalovanej však nezohľadnil pri povinnosti platiť náhradu trov konania. Žalovaná má za
to, že súd mal určiť, že je oslobodená od platenia náhrady trov konania, aj z toho dôvodu, že žalobcovi v
súvislosti s konaní o protižalobe nevznikli žiadne trovy konania. Na základe uvedeného žalovaná navrhla
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie

rozhodnutia v rozsahu vyhovujúceho výroku. Podľa § 9 ods. 2 písm. g, k) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce

jeho čerpanie; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z obsahu zmluvy o úvere č. UDTA13/61000218 zo dňa
18.04.2013 vyplýva, že celková čiastky úveru (5.420,30 Eur) pozostáva z dvoch zložiek: 1/ čiastka na
úhradu vozidla (4713,30 Eur) a 2/ čiastka na úhradu poplatku za uzavretie (707,- Eur). Súdny dvor

Európskej únie vo veci C-377/14 konštatoval, že čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES,
ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie
sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V zmysle predmetného rozhodnutia odvolací súd uvádza,

že žalovanej bola k dispozícii daná len suma 4.713,30 Eur, pričom túto sumu je nutné považovať za
celkovú výšku úveru.. Zrejmý rozpor medzi skutočnou a formálne vymedzenou výškou úveru má tak
za následok porušenie ust. § 9 ods. 2 psím. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Osobitná obsahová
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru - musí
zodpovedať jeho kogentnému pojmovému vymedzeniu. V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal

byť poskytnutý na účel financovania doplatku kúpnej ceny a predstavoval sumu 4.713,30 Eur. Uvedená
peňažná suma mala byť preto aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Všetky ostatné
náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru musia byť zahrnuté do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobca však vychádzal z iného právneho
názoru, pričom táto skutočnosť ovplyvnila jeho konanie pri uzatváraní zmluvy, a tým aj vznik porušení

zákona, ktoré sa odvíjajú od tejto skutočnosti. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že z obsahu
splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť zmluvy o úvere, možno vyčítať len výšku mesačnej splátky a
zostatok neuhradenej istiny. Nie je v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak
výšku splátok úrokov a poplatkov možno vypočítať z ostatných premenných. Veriteľ musí mať vedomosť
o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, preto vo svojich

zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom.
Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 odsek 1 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške,
počte a termíne splátok úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanomustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
pod § 9 odsek 1 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od
vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

Táto odvolacia námietka tak bola žalovanou dôvodne uplatnená. Pokiaľ ide o poukaz na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóva vo veci C-42/15, tak
podľa tohto rozhodnutia čl. 10 odsek 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 odsek 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takútopovinnosťvosvojejvnútroštátnejprávnejúprave.Uvedenékonštatovanievšakvplyvnasprávnosť
rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho
rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom
nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú
rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou

prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad
práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii. Za daného stavu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcich výrokoch a výrokoch o trovách konania, v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude úlohou
súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať predloženou zmluvou o úvere č. UDTA13/61000218 zo dňa

18.04.2013, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nesprávne uviedol celkovú výšku poskytnutého úveru.
Uvedené zakladá pochybnosti o výpočte ostatných obligatórnych náležitostí zmluvy, a to v neprospech
spotrebiteľa, s relevantnými právnymi následkami, v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Je nevyhnutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca v predloženom Splátkovom kalendári
spotrebiteľa neinformoval o tom, aká časť mesačnej splátky pripadá na úhradu úrokov a úhradu

poplatkov, čím porušil ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a vyporiadať sa s
námietkou žalovanej, týkajúcej sa nekalosti obchodnej praktiky, spočívajúcej v skutočnosti, že predajca
motorového vozidla bol zároveň sprostredkovateľom poskytnutia spotrebiteľského úveru, preto mal
záujem na uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úveru v čo najvyššej výške. Je tiež zrejmé, že súd prvej
inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu v súvislosti s protižalobou žalovanej

nevyporiadal s namietanou aplikáciou ust. § 257 C.s.p..

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd preskúmal zmluvu o úvere č. UDTA13/61000218, ktorú uzavrel
žalobca a žalovaná dňa 18.4.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na obstaranie predmetu
financovania - motorového vozidla Citroen C4 1.6i 16V Top. Kúpna cena vozidla bola v zmluve uvedená

vo výške 5237,- eur časť kúpnej ceny, ktorú klient uhradil predajcovi - AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.
Košice, vo výške 523,70 eur. Úver bol v zmluve špecifikovaný ako účelovo viazaný spotrebiteľský úver
v celkovej výške 5420,30 eur, z toho na úhradu vozidla 4713,30 eur a na úhradu poplatku za uzavretie
zmluvy vo výške 707 eur. Úver mal byť splatený v 72 mesačných splátkach pri výške splátky 125,09 Eur,
celková čiastka zaplatená klientom bola uvedená vo výške 8251,92 eur. Zmluva mala trvať 72 mesiacov,

priemerná RPMN je uvedená vo výške 23,61%. V časti Platobné podmienky je uvedené, že dátum
splatnosti 1. splátky je jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom od predajcu. Dátum splatnosti ďalších
splátok počnúc druhou splátkou sa rozumie deň, ktorého poradové číslo v rámci kalendárneho mesiaca
zodpovedá poradovému číslu dňa prevzatia vozidla klientom od predajcu. Výpožičná úroková sadzba
bola stanovená ako pevná vo výške 15,50% ročne, výška RPMN je v deň uzavretia zmluvy 22,67%.

V časti II. Zabezpečenie je uvedené, že na zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok Spoločnosti voči
klientovi, ktoré vznikli či vzniknú v súvislosti s úverovou zmluvou, sa zriaďuje nasledujúce zabezpečenie:
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva: Na zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok Spoločnosti voči
klientovi, ktoré vznikli či vzniknú v súvislosti s úverovou zmluvou, klient podpisom tejto zmluvy a za
podmienok uvedených v čl. 6.1 Podmienok prevádza v súlade s ustanovením § 553 a nasl. zák. č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník na Spoločnosť vlastnícke právo k vozidlu a Spoločnosť toto vlastnícke
právo k vozidlu podpisom tejto zmluvy a za podmienok uvedených v čl. 6.1 Podmienok prijíma. Zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nadobúda platnosť okamihom podpisu úverovej zmluvy a
účinnosťdňomprevzatiavozidlaklientomodpredajcu.Zmluvaovýpožičke:Odovzdanievozidlaklientom
Spoločnosti a jeho prevzatie Spoločnosťou od klienta je nahradené podpisom protokolu o odovzdaní a

prevzatí vozidla. Spoločnosť a Klient sa dohodli na uzatvorení zmluvy o výpožičke podľa ust. § 659 a
nasl. Občianskeho zákonníka medzi klientom ako vypožičiavateľom a spoločnosťou ako požičiavateľom,
a to za podmienok uvedených v čl. 6.2 Podmienok. Účelom zmluvy o výpožičke je umožniť klientovi,
ktorý na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva previedol vlastníctvo k vozidluna Spoločnosť, užívanie vozidla a jeho účtovanie klientom a odpisovanie podľa zákona o dani z príjmov.
Zmluva o výpožičke, nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy a účinnosť dňom prevzatia vozidla
klientom od Predajcu, nie však skôr ako podpisom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.6.2016 žalobca špecifikoval žalovanú čiastku. Žalobca poskytol
žalovanej úver na financovanie motorového vozidla vo výške 5.420,30 eur. Predmetná suma bola
uhradená na účet spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.. Žalobca dňa 26.04.2013 uhradil

spoločnosti sumu vo výške 4.713,30 eur na úhradu predmetu financovania a dňa 06.05.2013 sumu vo
výške 707,- eur za poplatok za uzatvorenie Zmluvy. Žalovaná vykonala úhrady v celkovej výške 2.706,03
eur.Žalovanáuhradila23splátoka7upomienok.Zároveň jepotrebnéuviesť,že predajom motorového
vozidla bola získaná suma 2.500 eur.

7. V podaní doručenom súdu dňa 31. 08. 2018 žalobca uviedol, že berie späť žalobný návrh v časti

zmluvných pokút vo výške 400 eur a poplatku za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 200 eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11.Vzmysle§53ods.2,ods.3Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

13. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvod zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.17. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

18. Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským

úverom ( § 2 písm. g) a h) Zákona).

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

21. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

25. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

27. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu

Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka

je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

28. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako

spotrebiteľskú zmluvu. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva
je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného
zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len
vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích

predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník uzavreli dňa 18.4.2013 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie
kúpy motorového vozidla. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár a Štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere, ktoré dokumenty boli žalovanou aj podpísané.

30. V danom prípade zmluve chýba údaj požadovaný podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine,
aká časť úroku a koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej

úpravy musia byť špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov
v jednotlivých splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokova iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal
byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého
nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková
cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyslovené napríklad rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015
zo dňa02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016
zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo

dňa01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu
Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo
dňa11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

32. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,

keďževýškaúrokovapoplatkovniejeuvedenávzmluveospotrebiteľskomúvere(porovnajajuznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

33. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné:

34. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

35. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej
zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

36. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí

okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

37. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúciv tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

38. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

39. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry

SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona

nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

40. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad

aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

41. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra
vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten

výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

42. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho

poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

43. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom
sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu

žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

44. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.

27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016
zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako

základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,
Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len
vnútroštátnym súdom.“45. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v zmysle § 9 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch,
celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru - musí zodpovedať jeho kogentnému pojmovému

vymedzeniu.Celkovávýškaspotrebiteľskéhoúverujemaximálnavýškaalebosúčetvšetkýchfinančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na

doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.

46. V danom prípade je v zmluve uvedená ako celková výška úveru suma 5.420,30 eur, pričom samotná
výška úveru bola 4713,30 eur a teda v danom prípade absentuje ďalšia zákonná náležitosť.

47. Pre absenciu týchto (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver
za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

48. Žalovanej reálne boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.713,30 eur, avšak žalovaná
žalobcovi uhradila 2706,03 eur, t.j. 27 splátok, pričom výťažok z predaja vozidla bol vo výške 2500 eur.

49. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

50. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

51. V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

52. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoj návrh
späť pred začatím pojednávania, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 600 eur spolu zastavil.

53. Nakoľko v rozhodnutí pod č.k. 4C/3/2016-92 zo dňa 04. 10. 2016 nebolo podané odvolanie týkajúce
sa výroku o zamietnutí žaloby, súd žalobu žalobcu z dôvodu res iudicata vo výške 1.046,97 eur s prísl.
zastavil.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.
01. 2018 mal za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 5.206,03 eur. Táto
žalovanouuhradenásumaniejesporná,nakoľkotietoúhradyvtejtovýškepotvrdilajsamotnýžalobcavo
svojom podaní. Žalovanej reálne boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.713,30 eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že predmetný úver súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaná žalobcovi uhradila vyššiu sumu ako jej bola reálne poskytnutá, súd žalobu
v prevyšujúcej časti, ktorá sa netýkala späťvzatia žalobcu ako aj sumy 1.046,97 eur zamietol ako
nedôvodnú.

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Žalovaná mala v konaní ohľadne (žaloby) 2.642,91 eur úspech a preto jej súd priznal nárok na
náhradu trov konania.

59. Čo sa týka rozhodovania o trovách konania týkajúcich sa protižaloby, súd rozhodol tak, že žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznáva. Podľa § 257 CSP stranám sporu súd nepriznal náhradu trov

konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že žalovaná je v nepriaznivej sociálnej
a finančnej životnej situácií. Zároveň poukazuje na úspech žalovanej v konaní. Teda podľa názoru súdu
výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej veci ako aj v okolnosti u strán sporu, pričom pri takomto
rozhodnutí sa použitie ustanovenia § 257 CSP nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a neodporuje ani dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.