Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234502
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114234502.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky a
matky maloletého dieťaťa: E. V., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, A. Z. F., zastúpenej
splnomocneným zástupcom JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom G. A. XXXX, P. O. Box XX,
G., proti otcovi maloletého dieťaťa: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, A. Z. F., zastúpenému

splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom O. X, I., o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: F. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto ako kolíznym opatrovníkom, na čas po
rozvode manželstva rodičov maloletého, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. 9P/273/2014 zo dňa 28. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletého F. V. na čas po rozvode do starostlivosti matky

a naň nadväzujúce výroky o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku, o výživnom a úprave
styku otca s maloletým zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 9P/273/2014 zo dňa 28.10.2016 manželstvo E. V. a F. V.

uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce Z., zväzok 11,
ročník 2010, strana 135, poradové číslo 3, rozviedol (výrok I.). Maloletého F. V., nar. XX.XX.XXXX,
na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.) s tým, že zastupovať maloletého a
spravovať jeho majetok budú obaja rodičia (výrok III.). Otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého sumou 180,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Súd zároveň upravil styk otca maloletého

s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od štvrtku od
15:00 hod., kedy si otec prevezme syna zo škôlky, do nasledujúceho pondelka rána, kedy syna odovzdá
do škôlky a každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00
hod. Súd matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť, s tým, že otec
si prevezme dieťa v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska
(výrok V.). Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania (výrok VI.).

V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.10.2014 domáhala rozvodu svojho
manželstva uzavretého dňa 06.02.2010 v Nesluši. Pre prípad rozvodu navrhla zveriť mal. syna F. do
jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného vo výške 250,- eur mesačne. Styk otca
s dieťaťom navrhla neupravovať. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil, vo vzťahu k
maloletému však požadoval jeho zverenie do striedavej starostlivosti.
Aplikujúc ust. § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd manželstvo rozviedol, majúc za to, že toto je lenformálne, bez materiálneho obsahu. Vzťahy medzi manželmi považoval za vážne narušené a trvalo
rozvrátené, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vychádzajúc z ust. § 24 ods. 1, 2, 5, § 25, § 28, § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76

ods. 1 zákona o rodine súd upravil práva a povinnosti rodičov k ich maloletému synovi na čas po
rozvode. Súd nevyhovel návrhu otca maloletého na zverenie maloletého syna do striedavej starostlivosti
oboch rodičov, nakoľko nemal za preukázané, že uvedené bude v záujme maloletého. Konštatoval, že
vzťah rodičov je hlboko rozvrátený a títo nedokážu efektívne komunikovať ani vo veciach týkajúcich
sa maloletého. Maloleté dieťa je zo strany rodičov pod veľkým tlakom, pociťuje nutnosť voľby medzi

nimi a ich záujmami, čo naň pôsobí stresujúco. V prípade maloletého ide o dieťa predškolského veku,
ktoré potrebuje stabilné a jedno výchovné prostredie, ktoré mu dá pocit bezpečia. Takéto dieťa vyžaduje
intenzívnu starostlivosť matky, samozrejme aj otca, ktorý bude mať s dieťaťom upravený široký rozsah
styku (blížiaci sa striedavej starostlivosti). Z uvedeného dôvodu súd maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky a určil styk otca so synom každý nepárny týždeň od štvrtku od 15:00 hod., kedy si
otec prevezme syna zo škôlky, do nasledujúceho pondelka rána, kedy otec odovzdá syna do škôlky a

každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.
Súd osobitne neupravoval styk otca počas rôznych sviatkov, konštatujúc, že takáto úprava by sa takmer
vôbec nedala zosúladiť so všeobecnou úpravou a ponechal rodičom priestor na dohodu.
Keďže súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi vyživovaciu povinnosť.
Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených mesačných výdavkov pre dieťa na

stravu vo výške 125,- eur, oblečenie 30,- eur, hygienické a iné základné potreby 15,- eur, lieky 15,-
eur, voľnočasové aktivity 20,- eur. Pravidelné opakujúce sa výdavky na dieťa súd ustálil spolu vo výške
cca 205,- eur mesačne. Matka bola v čase rozhodovania súdu dočasne práceneschopná, poberala
nemocenské s príplatkom vo výške cca 350,- eur. Priemerný príjem otca bol cca 1.200,- eur mesačne
v čistom. Zohľadniac vyššiu životnú úroveň otca a skutočnosť, že tento počas rozšíreného styku bude

uspokojovať značnú časť potrieb maloletého, považoval súd za primerané výživné zo strany otca vo
výške 180,- eur mesačne.
Nakoľko v rámci dokazovania súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorému z
účastníkov priznať náhradu trov konania v zmysle § 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„C. m. p.“), o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov konania nárok.

2. Proti tomuto rozsudku čo do zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného a
úpravy styku podal otec maloletého odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny v tejto časti spočívajúcej
vo zverení maloletého syna do striedavej starostlivosti oboch rodičov s určením trvalého bydliska

maloletého na adrese A. Z. F., P. XXXX/X a s uložením povinnosti otcovi prispievať počas trvania
striedavej starostlivosti na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne. Pre prípad potvrdenia zverenia
maloletého do osobnej starostlivosti matky sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku čo do výroku o
výživnom a určenia vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur mesačne.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec

nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval, že s matkou nedokážu spolu
komunikovať ani vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a maloletý potrebuje jedno stabilné
výchovné prostredie. Poukázal na to, že matka maloletého opustila spoločnú domácnosť v auguste
2015 a od tohto času funguje striedavá starostlivosť o maloletého, maloletý si na takúto formu
starostlivosti zvykol. Minimálne trikrát do týždňa si s matkou maloletého telefonujú, informujú sa o

maloletom. Ich syn je sa takouto starostlivosťou plne stotožnený, čo vyjadril aj pred súdom. Matka
maloletého sa presťahovala na sídlisko, na ktorom žili počas manželstva a kde stále býva aj on.
Maloletý začal navštevovať materskú školu na sídlisku, majú tak vytvorené ideálne podmienky pre
striedavú starostlivosť. Obaja majú osobnostné predpoklady pre zabezpečenie osobnej starostlivosti
o maloletého a striedavú starostlivosť aj realizujú. Z hľadiska citových väzieb maloletého niet pochýb,

že dieťa má silnú citovú väzbu na oboch rodičov. Aj podľa správy kolízneho opatrovníka, referátu
poradensko-psychologických služieb zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti by bolo preň
prínosom. Rovnako kolízny opatrovník uprednostňoval striedavú starostlivosť, za predpokladu, že sa
na nej dohodnú a ak k dohode nedôjde navrhol znalecké dokazovanie. Nie je pravdou, že by syn
pociťoval nutnosť voľby medzi rodičmi a ich záujmami. Poukázal na to, že ani pri výchove dieťaťa v

manželskom zväzku nemajú rodičia úplne rovnaké názory na výchovu, takisto musia jeden druhého
dopĺňať a rešpektovať. Má za to, že sú vytvorené všetky podmienky, aby mal. F. bol zverený do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov a takáto starostlivosť je v záujme mal. dieťaťa.V súvislosti s výživným uviedol, že nakoľko v priebehu súdneho konania zistil, že jeho platové pomery
sú v porovnaní s príjmami matky lepšie, v záujme syna navrhol, aby súd rozhodol o jeho povinnosti
prispievať počas striedavej starostlivosti na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne.

Pre prípad, že by súd druhej inštancie potvrdil rozsudok v časti týkajúcej sa zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti matky a úpravy styku maloletého s ním, má za to, že suma 180,- eur, ktorou
ho prvoinštančný súd zaviazal prispievať na výživu maloletého, nezodpovedá odôvodneným potrebám
maloletého. Súd ustálil pravidelne sa opakujúce výdavky na dieťa sumou 205,- eur mesačne, na ktorých
sa bude podieľať aj matka, rovnako on počas času, keď bude maloletý u neho počas jeho styku s ním.

Suma zodpovedajúca odôvodneným potrebám maloletého, ktorou by mal prispievať na jeho výživu je
podľa neho 150,- eur mesačne, keď nie je vhodné, aby výživné, ktoré by platil a ktoré by presahovalo
odôvodnené potreby maloletého, nepriamo uspokojovalo aj potreby iných osôb.

3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť.

Súd prvej inštancie podľa nej na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
s ktorými sa v celom rozsahu stotožnila. Mala za to, že súd upravil styk otca so synom správne,
stotožnila sa i s názorom súdu o neschopnosti ich komunikácie vo veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa a o
potrebe jedného stabilného výchovného prostredia pre dieťa. Zo strany otca podľa nej ide len o zámerné
využívanie inštitútu striedavej starostlivosti, a to len z dôvodu, aby mu bolo znížené výživné, alebo aby

výživné neplatil vôbec. Namietala, že otec syna nedáva do materskej školy, je s ním doma, na čo jej
bolo učiteľkou materskej školy povedané, že syn asi nenastúpi od septembra 2017 do prvého ročníka
základnej školy, nakoľko nemá prebraté všetko učivo, a teda sa nepripravuje súvisle na nástup do školy
so svojimi rovesníkmi. Z uvedeného vyplýva, že striedavá starostlivosť je nevhodná, nakoľko maloletý
nemá u otca žiadne pravidlá.

Vo vzťahu k výživnému uviedla, že jej finančné pomery sa od posledného pojednávania na okresnom
súde dňa 26.10.2016 výrazne zmenili. Dňa 19.12.2016 ukončila práceneschopnosť, ktorá mala trvanie
jeden rok. Ku dňu 31.01.2017 so zamestnávateľom podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru,
nakoľko po pracovnom úraze jej zamestnávateľ oznámil, že nie je možné vrátiť sa k pozícii, ktorú v
práci vykonávala a iné pracovné miesto vzhľadom na jej zdravotné poškodenie nie je voľné. Vzhľadom

na jej zdravotný stav jej bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % a ku
dňu 01.02.2017 je evidovaná na úrade práce. V súvislosti s týmito okolnosťami došlo na jej strane k
výraznému zníženiu príjmov. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu o výške výživného, majúc za to, že takto
určené výživné zodpovedá potrebám maloletého F..

4. Otec v reakcii na vyjadrenie matky (v tzv. replike) uviedol, že v starostlivosti o syna sa naďalej
striedajú v pravidelných týždenných intervaloch, táto striedavá starostlivosť funguje a nie je s ňou žiaden
problém. Syn je na ňu zvyknutý. Napriek tomu, vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia v
časti výživného, uhrádza k rukám matky výživné vo výške určenej súdom. Nevie prečo matka tvrdí, že
nedokážu spolu o synovi komunikovať. Správy o synovi si vymieňajú pravidelne, niekedy sú v kontakte

aj viackrát denne. Navrhol, aby súd vyžiadal od mobilných operátorov prehľad hovorov z ich telefónnych
čísel, nakoľko tento dôkaz nemôže zabezpečiť sám. Pokiaľ matka tvrdí, že kvôli nemu syn nenastúpi
od septembra 2017 do školy, ich syn dovŕši vek 6 rokov dňa 09.09.2017, povinná školská dochádza mu
začína až 01.09.2018. Spolu s matkou navštívili materskú školu, ktorú ich syn navštevuje, absolvovali
rozhovor s pani učiteľkou a tá nedoporučila, aby výnimočne žiadali prijať syna na plnenie školskej

dochádzky od 01.09.2017. Spolu s matkou sa zhodli, že nebudú výnimočne žiadať o prijatie ich syna do
školy od 01.09.2017. Nie je pravdivé ani tvrdenie matky, že syn počas jeho starostlivosti nenavštevuje
materskú školu. Je zamestnaný a keďže si musí plniť pracovné povinnosti syn chodí do materskej školy
aj počas doby, keď je v jeho starostlivosti, na účely preukázanie ktorej skutočnosti predložil vyjadrenie
materskej školy, ktorú syn navštevuje. Nesúhlasil ani s konštatovaním matky, že o striedavú starostlivosť

má záujem len z dôvodu neplatenia výživného. V súvislosti s finančnými pomermi matky poukázal na
to, že od svojho zamestnávateľa obdržala pri skončení pracovného pomeru desaťmesačné odstupné,
neuviedla ani nároky, ktoré jej z dôvodu pracovného úrazu plynú z úrazového poistenia. Navrhol preto,
aby súd vyžiadal správu od Sociálnej poisťovne aké nároky si matka z titulu úrazového poistenia
uplatnila, aké dávky sa jej vyplácajú a na aké ďalšie dávky má nárok.

5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.08.2017 (č. l. 398 spisu) otec oznámil nové
skutočnosti - uzavretie manželstva matky maloletého dňa 05.08.2017 a jej tehotenstvo. Uviedol, že
maloletému do rodiny pribudne súrodenec a bude sa musieť vyrovnať so situáciou, že matka budesvoju pozornosť deliť medzi neho a jeho nového súrodenca. Aj s ohľadom na túto situáciu nie
je v záujme maloletého meniť zabehaný systém striedavej starostlivosti, ktorý funguje už tri roky.
Takáto starostlivosť pomohla maloletému prekonať rozchod jeho rodičov a dnes poskytuje maloletému

pravidelný, rovnocenný osobný styk s oboma rodičmi. Striedavá starostlivosť funguje bezproblémovo,
ako rodičia si o maloletom vymieňajú podrobné informácie, dokážu spoločne zvládať všetky situácie a
nie je dôvod na tom niečo meniť. Na preukázanie nadštandardnej komunikácie navrhol vykonať dôkaz
prepisom SMS správ za obdobie od mesiaca júl 2017. Uviedol tiež, že matke z titulu vyporiadania ich
zaniknutého BSM uhradil sumu 8.000,- eur. Na vyporiadaní BSM sa dohodli bez akýchkoľvek problémov,

čo tiež preukazuje, že vzťahy medzi nimi sú dobré a komunikujú spolu na dobrej úrovni.

6. Matka maloletého sa k replike otca, ani k jeho následnému podaniu nevyjadrila.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca, ani k následným podaniam rodičov maloletého, ktoré mu boli
riadne doručené, nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v časti úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v celom rozsahu (s výnimkou výroku o rozvode
manželstva) podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok v tejto časti (čo do úpravy osobnej
starostlivosti o maloletého, jeho zastupovania a spravovania jeho majetku, čo do výživného a úpravy
styku) podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v tejto časti vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa je dôvodné,
nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave a v
dôsledku toho na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
zároveň nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 C. s. p.

10. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že súd prvej inštancie potom čo rozhodol o rozvode
manželstva rodičov maloletého dieťaťa upravil ich práva a povinnosti k maloletému synovi a aplikujúc
ust. § 24 ods. 1, 2, 5 zákona o rodine mal. F. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté
dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine súd

upravil styk otca s maloletým synom a podľa § 24 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1
zákona o rodine rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého. Proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie podal otec maloletého odvolanie domáhajúc sa prioritne zverenia maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov.

11. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12. Ustanovenie § 24 zákona o rodine ustanovuje, za akých podmienok môže súd zveriť dieťa do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa
prichádza do úvahy, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú obaja záujem osobne
sa starať o maloleté dieťa a predovšetkým striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa a lepšie

zaisťuje jeho potreby.

13. Podľa čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,

v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa; okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa;
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou; podmienky na zachovanie identitydieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa; názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny; podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami; využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Záujem dieťaťa pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí zo strany súdu, verejných alebo súkromných
zariadení sociálnej starostlivosti, správnych alebo zákonodarných orgánov je prvoradým hľadiskom
aj podľa článku 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky pod č. 104/1991 Zb. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 10. júla 2013 sp. zn. II.
ÚS 97/2013 zdôraznil, že základom pre hmotnoprávne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do
výlučnej starostlivosti jednej osoby podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine alebo do striedavej starostlivosti
oboch rodičov podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme
dieťaťa.

15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s tým, či v záujme
maloletého dieťaťa je jeho zverenie do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej
starostlivosti oboch rodičov, keď vyššie uvedené kritériá dostatočne nevyhodnocoval.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (výpovede oboch rodičov, výpovede samotného

maloletého dieťaťa, správy kolízneho opatrovníka a správy z poradensko-psychologického procesu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina) vyplýva, že mal. F. má vytvorený dobrý vzťah k obom
rodičom a obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre výchovu maloletého. Z
obsahu spisu zároveň vyplýva, že v minulosti, rovnako ako v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa
realizovala striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletého, pričom psychologička kolízneho

opatrovníka v správe z poradensko-psychologického procesu konštatovala, že ak by sa rodičia vedeli
dohodnúť na jednotnom prístupe vo výchove, bolo by prínosné dieťa zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti. I keď v správe ďalej konštatuje, že vzhľadom na to, že rodičia nevedia v tejto oblasti
dospieť k dohode, sa ako vhodnejšie javí zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, nie je možné zo
záverov psychologického vyšetrenia jednoznačne vyvodiť, či je v záujme maloletého jeho zverenie

do starostlivosti len jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a či
striedavou starostlivosťou ne/budú lepšie zaistené potreby dieťaťa v zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine.
Podľa názoru odvolacieho súdu závery psychologického vyšetrenia maloletého v danej veci nie sú na
posúdenie, či je v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
dostatočné. Zo správy totiž nevyplýva čo je príčinou nezhôd rodičov v prístupe k výchove, či uvedené má

vplyv na maloletého a jeho psychiku, či a akým spôsobom sa uvedené v správaní maloletého prejavuje
a pod. Za daného skutkového stavu, vzhľadom na to, že v minulosti sa realizovala striedavá starostlivosť
rodičov o maloletého (a podľa vyjadrenia otca v odvolaní, ktoré tvrdenie matka vo vyjadrení k odvolaniu
nepoprela sa táto realizuje i naďalej), pokiaľ mal súd pochybnosti o vhodnosti režimu striedavej osobnej
starostlivosti, bolo potrebné doplniť dokazovanie ustanovením znalca z príslušného odboru, a to práve

za účelom komplexného posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, posúdiac okolnosti na
strane oboch rodičov i samotného maloletého, jeho vzťah ku každému z rodičov, otázku vzájomných
citových väzieb, ako aj prípadného ovplyvňovania deiťaťa, vyhodnotiac doterajší priebeh realizovanej
striedavej starostlivosti a otázku vhodnosti či potreby jeho úpravy či zmeny. Odvolací súd preto nezdieľa
názor súdu prvej inštancie, ktorý návrh na takéto doplnenie dokazovania zamietol s odôvodnením, že vo

vzťahoch medzi účastníkmi konania a dieťaťom neexistujú také patológie, ktoré by si vyžadovali odborné
skúmanie a pre rozhodnutie postačovali závery psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
keď z tohto nevyplýva, či prebiehajúca striedavá starostlivosť negatívne vplýva na maloletého, príp. v
akom smere, či je možné negatívne vplyvy odstrániť a akým spôsobom.

17. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa ani náležitosti riadneho
odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p., keď z jeho odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akých
dôkazov súd pri jednotlivých skutkových zisteniach vychádzal a ako tieto vyhodnotil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku v bode 22. vyplýva, že súd prvej inštancie potom čo dospel k názoru, že maloleté
dieťa sa obáva, že ak by bolo zverené len matke s otcom by sa len stretávalo a nemohlo by u neho aj

prespať, konštatoval, že dieťa nezhody rodičov v podstate „využíva“, pričom je samozrejmé, že u otca
má voľnejší režim výchovy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé ako súd dospel k
záveru, že dieťa nezhody rodičov využíva ani, že režim u otca má voľnejší, keď režim dieťaťa u matky a u
otca v konaní nezisťoval. Rovnako súd v bode 29. odôvodnenia konštatoval, že „rodičia maloletého spolunedokážu efektívne (s pozitívnym výsledkom) komunikovať ani vo veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, toto je zo strany rodičov pod veľkým tlakom, lebo je vtiahnuté do ich súperenia. Pociťuje nutnosť
voľby medzi rodičmi a ich záujmami a to naň pôsobí stresujúco“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

však nie je zrejmé na základe akých dôkazov, skutočností súd dospel k záveru, že rodičia, resp. ich
správanie vyvíja na maloleté dieťa tlak a že dieťa pociťuje nutnosť voľby medzi rodičmi a ich záujmami
(najmä ak sa realizuje striedavá starostlivosť, ktorú chce maloletý zachovať), ako aj záver, že súčasná
prebiehajúca striedavá starostlivosť pôsobí na maloletého stresujúco. Rovnako nie je zrejmé na základe
akých konkrétnych situácií dospel súd prvej inštancie k záveru o zlyhávaní komunikácie medzi rodičmi

a o aké konkrétne názory rodičov na výchovu dieťaťa oprel svoj záver o nejednotnosti výchovných
postupov a pravidiel na výchovu maloletého. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to
ako sa súd vysporiadal s názorom maloletého prezentovaným pri jeho vypočutí a jeho prejavenou vôľou
zachovať striedavú starostlivosť. I keď ide o dieťa nízkeho veku, je potrebné, aby sa súd s jeho názorom
riadne vysporiadal, a uviedol z akého dôvodu na tento ne/prihliadal.

18. V súvislosti s posudzovaním schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom v zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine odvolací súd zároveň poukazuje najmä
na ustálenú súdnu prax Európskeho sudu pre ľudské práva, podľa ktorého nedostatok spolupráce
medzi rodičmi nezbavuje príslušné orgány štátu uplatniť všetky prostriedky k zachovaniu rodinnej väzby
medzi rodičom, u ktorého nie sú spochybnené výchovné schopnosti, s dieťaťom (viď aj rozsudok

zo dňa 27.10.2011 vo veci Bergmann proti Českej republike). Keďže aj inštitút striedavej osobnej
starostlivosti podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine je právnym prostriedkom k zachovaniu rodinnej väzby
rodičov a dieťaťa, samotná nezhoda rodičov ohľadne výchovných postupov a pevných pravidiel vo
výchovnom postupe k dieťaťu, nemôže by sama osebe okolnosťou v zmysle § 24 ods. 2 zákona o
rodine, vylučujúcou aplikáciu inštitútu striedavej osobnej starostlivosti. I keď je prirodzené, že sledovaný

cieľ v podobe striedavej osobnej starostlivosti (a jej pozitívnych účinkov pre dieťa) možno dosiahnuť za
predpokladu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi, ak takáto komunikácia zlyháva, neznamená to
bezďalšiehovylúčeniemodelustriedavejosobnejstarostlivostirodičovodieťa.Vtejtosúvislostiodvolací
súd pripomína, že platná právna úprava v ustanovení § 35 zákona o rodine počíta aj s existenciou
nezhôd rodičov vo veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a takúto situáciu aj

priamo upravuje (a to bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie).

19. Zákon o rodine v ust. § 37 zároveň umožňuje súdom využívať prostriedky poskytnuté im zákonom o
rodine (ak tak neučiní orgán sociálnoprávnej ochrany detí) a nariadiť výchovné opatrenie, ak to vyžaduje
záujem na riadnej výchove dieťaťa, a to i v prípade poruchy správania rodičov. Ak sú zistené vážnejšie

nedostatky v komunikácii rodičov (ktorých príčinu je potrebné zistiť), ktorí už určitú dobu striedavú
starostlivosť realizujú, je potrebné ich primárne riešiť práve prostredníctvom výchovných opatrení, najmä
ak medzi rodičmi viazne komunikácia v dôsledku ich rozchodu ako partnerov. Potrebu zosúladenia
výchovnýchštýlovastýmspojenejspolupráceasúčinnostirodičovtotižnevyriešizvolenýmodelosobnej
starostlivosti (t. j. zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov), obdobne zverenie

dieťaťadovýlučnejstarostlivostijednéhozrodičovnevyriešinásledkyichnejednotnostivoblastivýchovy
(ktorú otec realizuje počas styku s maloletým).

20. V závere odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zverenie
maloletého dieťaťa do starostlivosti matky odôvodnil potrebou stabilného výchovného prostredia, je

potrebné uviesť, že už zavedenie samotného inštitútu osobnej striedavej starostlivosti do platného
právneho poriadku znamená, že za stabilné výchovné prostredie nie je bez ďalšieho možné považovať
len bývanie dieťaťa u jedného z rodičov, nežijúcich spolu. Samotné striedanie bydliska dieťaťa preto
nemôže byť bez ďalšieho považované za nie stabilné výchovné prostredie.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre správne rozhodnutie vo veci je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie v rozsahu, ktorý presahuje rámec odvolacieho konania, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou

okresného súdu doplniť dokazovanie pribratím znalca za účelom komplexného posúdenia vhodnosti
striedavej osobnej starostlivosti (a to aj s prihliadnutím na zmeny v rodinnej situácii matky maloletého),
vykonané dôkazy vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlades ust. § 220 ods. 2 C. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s novým
rozhodnutím o trovách konania v časti konania o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

22. Vo zvyšnej časti (vo výroku o rozvode manželstva a naň nadväzujúcom výroku o trovách konania
o rozvode), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)