Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213148
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216213148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej: S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., L. XXX/XX, o zaplatenie 4.936,76 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 4. decembra 2017,
č. k. 8Csp/50/2016-126, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4
013,85 eura, úroky vo výške 438,17 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
4 013,85 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100
eur splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

splatnosť celého plnenia, v časti o zaplatenie 240 eur konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 04. 07. 2013 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5 000 eur a tento sa
zaviazala zaplatiť v 72. mesačných splátkach po 123,85 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 19 %. Dátum
konečnejsplatnostibolstanovenýnadeň 25.07.2019.RPMNpredstavovala20,73%,priemernáRPMN

predstavovala 19,47 % a celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť 3 462,60 eura. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 10. 06. 2013. Žalovaná prestala riadne
splácať, a preto žalobca využil svoje právo a ku dňu 15. 05. 2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom
úveru za splatnú, ktorý list si žalovaná prevzala 22. 05. 2014 a k tomuto dátumu požadoval od žalovanej
zaplatenie sumy 5 379,35 eura, ktorá suma pozostávala z dlžnej istiny vo výške 4 936,76 eura,
úroku vo výške 438,17 eur a bankových poplatkov vo výške 4,42 eura. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy
žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal za preukázané

realizované transakcie na tomto účte, po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 682,91 + 190 + 50 eur.
Rozsudkom OS Komárno 11T/53/2014-126 zo dňa 19. 06. 2014 bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu
úverového podvodu spolupáchateľstvom a W. banka a.s. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná
na občianske súdne konanie.3. Opierajúc sa o ust. § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5,
§ 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods. 1 a 2, § 11

ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 23a zák. č. 634/1992 Zb. a Posudzujúc uvedenú zmluvu dospel k záveru,
že i keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah, predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri
jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda
na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého sa na právny vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a vzťahujú sa aj na právne vzťahy založené
pred jeho účinnosťou. Argumentoval, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5 000
eur, pričom žalovaná vychádzajúc zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad titulom

úveru uhradila len časť. Z listiny o zosplatnení ku dňu 15. 05. 2014 vyplýva, že zosplatnená suma vo
výške 5 379,35 eura, pozostávala z dlžnej istiny vo výške 4 936,76 eura, úroku vo výške 438,17
eura a bankových poplatkov vo výške 4,42 eura. Žalobcovi priznal sumu 4 013,85 eura titulom istiny
(zosplatnená istina 4 936,76 mínus 922,91 Eur zaplatené žalovanou 682,91 eura - čl. 33 v spise a po
podaní žaloby zaplatila 190 + 50 eur), úroky vo výške 438,17 eura (úrok do vyhlásenia splatnosti). V

časti o zaplatenie sumy 240 eur konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP. Vo zvyšku súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Dodal, že pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
2 388,03 eura (upresnené dňa 01. 12. 2017) nebolo jasné ako boli tieto vypočítané, z akej sumy, za
aké obdobie. Priznal úroky len vo výške 438,17 eura (určené v oznámení o zosplatnení), po zosplatnení
úrokyžalobcovinepatria.Čosatýkazmluvnéhoúrokuvovýške19%ročnezosumy4936,76euraod01.

05. 2016 do zaplatenia súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich
nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný
úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom
zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto

jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu.
Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením
splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V tejto súvislosti poukázal i na ust.
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo
žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od

zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. Ďalej priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny 4 013,85 eur od 01. 05. 2016, ku ktorému dňu už žalovaná bola
v omeškaní s plnením dlhu, poukazujúc na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Lehotu na plnenie určil v súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), keď vyhovel žiadosti žalovanej o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach

po 100 eur pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú výšku splátky súd považoval za primeranú
osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovanej, výške dlžnej sumy a lehote splácania pri
stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška
s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie
podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP s
konštatovaním, že žalobca žiadal zaplatiť sumu 4 936,76 eura, úroky 2 388,03 eura a zmluvný úrok
vo výške 19%, priznané bolo 4 013,08 eura + úroky 438,17 eura, takže každá zo strán bola úspešná
takmer v polovici.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V prvom rade
namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé,z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na

vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Poukázal
na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatení úveru je
rôznorodá, že nie je v súlade s princípom právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej
istoty. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy,
a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do

okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Dohodnuté úroky predstavujú
odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti -
nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza
k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Poukazuje i na to, že predmetné
rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné a poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných

súdov a Ústavného súdu SR. Ust. § 52 ods. 2 OZ nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
01. 04. 2015, pretože by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Navrhol rozsudok
v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a
žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

8. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z
omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca /W. a. s./ so žalovanou uzatvoril
dňa 04. 07. 2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 5 000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 72-och mesačných anuitných
splátkach po 123,85 eura a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 25. 07. 2019.

Žalovanáriadneúvernesplácala,apretožalobcakudňu15.05.2014vyhlásilúverzapredčasnesplatný.
Pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia vyčíslil vo výške 5 379,35 eura, ktorá suma pozostávala
z dlžnej istiny vo výške 4 936,76 eura, úroku vo výške 438,17 eura a bankových poplatkov vo výške 4,42
eura. Súd prvej inštancie sčasti žalobe vyhovel a žalovanú istinu povolil žalovanej splácať v mesačných
100 eurových splátkach pod stratou výhody splátok, konanie o zaplatenie sumy 240 eur zastavil a vo

zvyšku žalobu zamietol.

9.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukázal aj na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak neuviedol konkrétne,v čom nepreskúmateľnosť rozsudku vidí. Odvolací súd skonštatoval, že vo vzťahu k zamietajúcej
časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové

zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia
má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej
inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd sa preto stotožňuje s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuaosvojenímnáležitéhoapresvedčivéhoodôvodneniarozhodnutia
prvoinštančnéhosúdu,naktorévplnomrozsahusúdodkazuje.Súdprvejinštancievosvojomrozhodnutí

jednoznačne poukázal na tú okolnosť, že došlo k zosplatneniu úveru a žalobca má nárok po zosplatnení
úverulennaúrokyzomeškaniaanienazmluvnéúrokyapodopreltoajpríslušnoujudikatúrou.Nemožno
preto prisvedčiť námietke žalobcu, že by rozhodnutie bolo v tejto časti nepreskúmateľné.

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/
CSP).

13. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 04.

07. 2013 k uzatvoreniu Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX , na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5 000 eur. Keďže po čerpaní úveru žalovaná
porušila svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácala ku dňu 15.5.2014 vyhlásil
poskytnutý úver za predčasne splatný, ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka podľa žalobcu vo
výške 5 379,35 eur pozostávala z dlžnej istiny vo výške 4 936,76 eura, úroku vo výške 438,17 eura

a bankových poplatkov vo výške 4,42 eura. Dňa 16. 06. 2017 žalobca oznámil, že po podaní žaloby
žalovaná uhradila sumu 190 eur v splátkach a v časti vyčíslených úrokov prevyšujúcej sumu vo výške
2 438,03 eura zobral žalobu späť a v tejto žiadal konanie zastaviť. Dňa 01. 12. 2017 žalobca oznámil,
že žalovaná uhradila sumu 50 eur dňa 21. 07. 2017, ktorú započítal do úrokov a tieto znížil na sumu
2 388,03 eur.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods.1 - 4 OZ v znení do 30. 09. 2013, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

19. Úvodom je potrebné uviesť, že ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje
celý komplex právnych noriem ako verejného práva, tak i práva súkromného. Verejnoprávnu ochranuspotrebiteľa garantuje najmä zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 01. 07. 2007 zrušil
predtým platný zákon č. 634/1992 Zb., ktorého predmetom je úprava práv spotrebiteľov a povinností
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany

spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a
označovanievýrobkovcenami.NaprotitomusúkromnoprávnaochranaspotrebiteľanáležíObčianskemu
zákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej
únie, týkajúce sa spotrebiteľov. Právna úprava spotrebiteľov bola výrazným spôsobom posilnená v
dôsledku prijatia zák. č. 150/2004 Z. z. počínajúc dňom 01. 04. 2004, kedy bola prvá časť Občianskeho

zákonníka doplnená V. Hlavou, ktorá v ust. § 52 - § 60 upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný
typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových
úsekoch. V pôvodnom znení ust. § 52 ods. 1 OZ platnom do 31. 12. 2007 sa zákonodarca pokúsil
o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné
pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov uvedených v 8. časti OZ, b) zmluvnými stranami
sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred

pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následne
zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 OZ tak, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda
zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri
poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si
vopredurčídodávateľaspotrebiteľnemámožnosťtietozmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniťstým,

že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov.
Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne,
v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Zákon č.
568/2007 Z. z. v novom ods. 2 § 52 OZ zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení občianskeho
zákona o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré

upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v
jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008
nahradil ust. § 52 OZ novým znením, v prechodnom ustanovení § 879j OZ zaviedol nepravú spätnosť
pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo však nejasné a vyvolávalo

viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej
správe,ktorálenkonštatuje,že„zavádzaabsolútnuneplatnosťdojednaní,ktoréobchádzajúustanovenie
o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto
sporné, či zákon pod formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného

zákonníka a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k ust. §
53 OZ, ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým,
že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou
takéhoto ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú
spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný

zákonník alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zák. č. 102/2014 Z. z., ktorým sa s
účinnosťou od 01. 05. 2014 dopĺňa ustanovenie § 52 ods. 2 OZ o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyObchodnéhopráva.Zákonodarcatakdefinitívneodstránil
doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych

vzťahoch, týkajúcich sa spotrebiteľa. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie
je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z
21. 04. 2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015, sp. zn. 2 MCdo 5/2015).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto platí, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na
ktorú dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné
aplikovaťnormyspotrebiteľskéhopráva,atozák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,Smernicu
rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravuobsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorá nemala
možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická
nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je
dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako to správne učinil i súd prvej inštancie.

21. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa
ustálenej súdnej praxe (uznesenie ÚS SR sp. zn IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09. 2012) vyplýva, že
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je
logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a

to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi.

22. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie

už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné
priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

23. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na
odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v
termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá
bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru
a jeho právny režim.

24. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej

istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda

zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ

mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané

zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

25. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,

prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia
úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálnedojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa
preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre
rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

26. S ohľadom na uvedené odvolací súd sumarizuje, že súd prvej inštancie správne žalobcovi priznal
sumu 4 013,85 eura titulom istiny, keď od zosplatnenej istiny 4 936,76 eura odrátal sumu 922,91 eura
zaplatenú žalovanou (682,91eura čl. 33 v spise a po podaní žaloby zaplatila 190 eur a 50 eur), úroky vo
výške 438,17 eura (úrok do vyhlásenia splatnosti). Súd prvej inštancie správne žalobu v časti zamietol

a nepriznal žalobcom o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2 388,03 eura, z
dôvodu že nebolo jasné ako boli tieto vypočítané, z akej sumy, za aké obdobie, ako aj zmluvného úroku
po zosplatnení úveru a správne skonštatoval, že po zosplatnení úveru úroky žalobcovi nepatria.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a naň nadväzujúci výrok o náhrade

trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnej
žalovanejnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,ikeďsohľadomnavýsledokodvolaciehokonania
principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanej podľa § 396 ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala
skutočnosť, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný
dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).