Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010250
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010250.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
KatarínyStanislavskejaJUDr.RastislavaKresla,vtrestnejveciobžalovanéhoZ.V.,prezločinvydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 9T/8/2018-310 zo dňa 29.05.2018,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. V., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 9T/8/2018-310 zo dňa 29.05.2018 bol obžalovaný Z. V. uznaný
za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 17.08.2017 v čase približne o 20.30 hod v B. na ulici X. č. XX/X po tom, ako pristúpil k I. V., ktorý
tam sedel pred domom, opakovane od neho žiadal sumu vo výške 5.000,- €, následne vystrelil z pištole,
ktorou mu mieril nad hlavu, potom mu priložil pištoľ k ústam a povedal, že mu dáva lehotu do zajtra,
aby mu peniaze priniesol, teda iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím §
37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia
veci, a to:
- 1 ks expanznej zbrane - samonabíjacia pištoľ nemeckej výroby zn. Umarex Walther P22, kalibru 9 mm
PA Blanc, výrobného čísla: L160275435, 1 ks zásobníka s kapacitou 7 ks nábojok,

- 1 ks kovovej sekery s dreveným poriskom v dĺžke 60 cm.

Samosudca okresného súdu rozsudok zdôvodnil v rozsahu č. l. 310-315.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na základe výsledkov dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní okresný súd uznal obžalovaného Z. V. za vinného zo zločinu vydierania podľa §

189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo v konaní preukázané, najmä výpoveďami
poškodeného a svedkov E. V., U. Z., Z. P. a U. P., ktorí boli priamymi účastníkmi skutkového deja, žeobžalovaný dňa 17.08.2017 asi o 20.30 hod. od poškodeného, so sekerou v ruke a s pištoľou v druhej
ruke, žiadal vrátenie sumy vo výške 5.000,- eur, ktorá predstavovala dlh poškodeného k obžalovanému
a jeho bratovi Z. V.. Súd neuveril obrane obžalovaného, že sekeru chcel v ten večer vrátiť kamarátovi

svedkovi C. N., ani tomu, že pištoľ mal u seba z dôvodu vlastnej ochrany, pretože zistil, že cesta
obžalovaného smerovala priamo k poškodenému, teda primárnym cieľom bola návšteva poškodeného
so sekerou a pištoľou, čo samo o sebe vzbudzovalo dôvodný strach. Svedok P. potvrdil, že videl
poškodeného sedieť na stoličke, pričom obžalovaný stál pri ňom so sekerou a pištoľou v ruke a z pištole
aj vystrelil, avšak nie priamo na poškodeného, pričom ich rozhovor bol konfrontačný, kričali na seba a

poškodenýmalstrach.Obžalovanýtakýmtokonanímnaplnilskutkovúpodstatutrestnéhočinuvydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu okresný súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona a dospel k záveru, že je potrebné upraviť zákonom
stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona,

pretože u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že
obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Okresný súd tak pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal
z takto upravenej trestnej sadzby v rozsahu 6 až 10 rokov, pričom uložil trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 6 rokov. Okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný už bol
v minulosti 10 krát právoplatne odsúdený a predmetný zločin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.
Zároveň okresný súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a to 1 kus expanznej zbrane a 1 kus kovovej sekery, nakoľko tieto boli použité na spáchanie
trestného činu.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil v rozsahu
č. l. 320-324 spisu.

V odôvodnení odvolania zdôraznil, že v konaní nebola jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností

dokázaná subjektívna stránka konania obžalovaného, teda jeho úmysel konať a ani objektívny stránka
trestného činu. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne na takto zistený
stav aplikoval právnu normu. Taktiež sa nedostatočne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré svedčia v
prospech obžalovaného. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru nezaoberal zápisnicou o konfrontácii
z prípravného konania medzi obvineným Z. V. a poškodeným I. V., čo považuje za porušenie práva na

obhajobu. Považuje za paradoxné, že súd prvého stupňa odsúdil obžalovaného za konanie, ktoré okrem
obžalovaného poprel aj samotný poškodený a to nie len v zápisnici o výpovedi zo dňa 19.09.2017
ale aj v zápisnici o konfrontácii zo dňa 23.11.2017. Sám poškodený poprel akékoľvek nezákonné
konanie obžalovaného a zo strany obžalovaného sa necítil byť nijako poškodený. Skutočnosť, že
obžalovaný mal pri sebe sekeru a plynovú pištoľ, neznamená protizákonné konanie, nakoľko tieto

veci nepodliehajú žiadnemu povoľovaciemu konaniu. Záver súdu prvého stupňa, že obžalovaný nútil
poškodenéhovrátiťdlhvlehotedo18.08.2017,nemáoporuvovykonanomdokazovaní.Výpoveďsvedka
P. je potrebné považovať za nedôveryhodnú, pretože pri skutku nebol priamym účastníkom a sám na
hlavnom pojednávaní uviedol, že komunikáciu obžalovaného a poškodeného nepočul.

Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obhajcu

obžalovaného, a obžalovaného.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného

odvolania a z tohto dôvodu žiada odvolací súd rozhodnutie súdu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu I.
stupňa.Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje s odvolacími návrhmi
svojho obhajcu a z tohto dôvodu žiada odvolací súd rozhodnutie súdu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu
I. stupňa.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek
1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku: Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku: Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

K výroku o vine:

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy, po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať
v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015).

Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na
obhajobu.

Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplne
dokazovanie a dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z
hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba
konštatovať, že neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku
správne vyhodnotil jednotlivo v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v

ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval prihodnotení dôkazov, najmä, ak si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona: Kto iného násilím alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo
konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 189 ods. 2 písm. a) Trestného zákona: Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona: Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný Z. V. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistení napadnutého rozsudku. Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka U. P.,

ktorý videl priebeh skutku, t. j. ako sa obžalovaný vyhráža poškodenému so sekerou a s plynovou
pištoľou, pričom žiadal od poškodeného vrátenie peňažnej sumy vo výške 5.000,- eur a volal na
políciu. Výpoveď svedka U. P. je zhodná s výpoveďami svedkov E. V., U. Z. a Z. P., ktorí v konaní
potvrdili, že obžalovaný prišiel za poškodeným so sekerou v jednej ruke a s plynovou pištoľou v
druhej ruke s tým, že žiadal od poškodeného vrátenie peňazí. Taktiež uvedený svedkovia potvrdili, že

poškodený mal z obžalovaného strach, hoci boli kamaráti. Svedkovia ďalej potvrdili, že obžalovaný
zo zbrane vystrelil, pričom nemieril na poškodeného. Uvedený výstrel súd prvého stupňa správne
vyhodnotil ako tzv. „varovný výstrel“, ktorého cieľom bolo demonštrovať hrozbu ujmy, ktorú možno
touto zbraňou z bezprostrednej blízkosti spôsobiť, čo vyplývalo i zo znaleckého posudku KEU
PZ zo dňa 06.10.2017, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/10745. Súd prvého stupňa rovnako správne

vyhodnotil výpoveď poškodeného ako nedôveryhodnú, nakoľko poškodený mal snahu zľahčovať
konanie obžalovaného a spoločenskú nebezpečnosť tohto konania. Poškodený navyše bezdôvodne
odoprel vypovedať v konaní pred súdom. Opakovane však poškodený zdôrazňoval, že nechce
obžalovanému spôsobiť problémy, z čoho je zrejmé, že sa snažil zakryť a zľahčiť konanie obžalovaného,
preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil výpoveď poškodeného z prípravného konania ako

nevierohodnú.

Odvolací súd si všetky závery I. stupňového súdu osvojuje a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu
ako na správne na ne odkazuje.

K výroku o treste:

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné

dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval priťažujúcu okolnosť v súlade

s § 37 písmeno m) Trestného zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený). Obžalovaný bol v
minulosti 10 krát právoplatne odsúdený a predmetný zločin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Správne okresný súd vyhodnotil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona, keď u obžalovaného bola
zistená len jedna priťažujúca okolnosť a žiadna poľahčujúca okolnosť. Trestná sadzba vyplývajúca z

ustanovenia § 189 odsek 2 Trestného zákona je štyri roky až desať rokov, preto sa dolná hranica trestnej
sadzbyvprípadeobžalovanéhozvýšilazoštyrochrokovnašesťrokov.Okresnýsúdpostupovalsprávne,
keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, teda na spodnej hranici zvýšenej trestnej
sadzby,ktorýtrestpovažovalajodvolacísúdzaprimeraný.Rovnakosprávnejezaradenieobžalovaného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona, pretože obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním skutku vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.K námietke obžalovaného, že v konaní nebola dokázaná subjektívna stránka konania obžalovaného,
pretože nebol preukázaný jeho úmysel odvolací súd uvádza, že uvedené sa nezakladá na pravde,
pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný dňa 17.08.2017 v čase okolo 20.30 hod.

prišiel taxíkom za poškodeným so sekerou v jednej ruke a s plynovou pištoľou v druhej ruke, čo samo
o sebe dostatočne vzbudzovalo obavu a strach z obžalovaného a zároveň bolo v konaní svedeckými
výpoveďami preukázané, že obžalovaný kričal na poškodeného, aby mu vrátil peniaze. Z takéhoto
konania obžalovaného nemožno vysloviť iný záver ako ten, ku ktorému dospel i okresný súd vo svojom
rozhodnutí, že obžalovaný uvedeným konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Úmysel obžalovaného je dostatočne zjavný
zo samotného prístupu obžalovaného, ktorý prišiel za poškodeným s jasným cieľom - vzbudiť v ňom
dôvodnú obavu s cieľom dosiahnuť aby poškodený vrátil obžalovanému peniaze, pričom túto dôvodnú
obavu vzbudzoval obžalovaný u poškodeného násilím alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, čo vyplýva zo
skutočnosti, že obžalovaný mal v ruke sekeru a pištoľ. Obžalovaný už išiel za poškodeným s jasným
cieľom - vzbudiť v ňom pod hrozbou násilia obavu o svoj život a zdravie, keď za poškodeným prišiel

so sekerou a s pištoľou. Z uvedeného konania vyplýva jednoznačný záver, že obžalovaný mal priamy
úmysel vzbudiť u poškodeného dôvodný strach o svoj život a zdravie s cieľom nútiť ho, aby niečo konal.

Odvolací súd k námietke obžalovaného, že skutočnosť, že obžalovaný mal pri sebe sekeru a
plynovú pištoľ neznamená, že sa dopustil protiprávneho konania a spáchal tým nejaký trestný čin,

nakoľko ani sekera ani plynová pištoľ nepodliehajú povoľovaciemu konaniu, uvádza, že takéto tvrdenia
obžalovaného považuje za účelové a scestné. Okresný súd vo svojom rozhodnutí neuvádzal, že by
obžalovaný samotnou skutočnosťou, že mal pri sebe sekeru a plynovú pištoľ, spáchal nejaký trestný
čin. Obžalovaný bol okresným súdom uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že nútil poškodeného hrozbou

násilia k vráteniu sumy vo výške 5.000,- eur, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- so zbraňou, konkrétne so sekerou a pištoľou. Preto tvrdenia obžalovaného, že záver okresného súdu
nie je správny, nakoľko mohol mať pri sebe aj sekeru aj pištoľ, nemajú logické opodstatnenie a odvolací
súd ich považoval za irelevantné s cieľom zľahčiť konanie obžalovaného.

Ohľadom námietok obžalovaného spočívajúcich v tom, že poškodený sám vypovedal v jeho prospech
s tým, že obžalovaný sa nedopustil žiadneho trestného činu voči nemu a okresný súd nemal
dôvod spochybniť takúto výpoveď poškodeného a považovať ju za nevierohodnú, odvolací súd
uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu ohľadom nedostatočnej
vierohodnosti výpovede poškodeného. Samotné konanie poškodeného, ktorý v konaní pred okresným

súdom bez relevantného dôvodu odmietol vypovedať, pričom opakovane uviedol, že nechce spôsobiť
obžalovanému žiadne problémy, čo vyplývalo i z opisu priebehu skutku poškodeným v prípravnom
konaní, bolo potrebné vyhodnotiť ako nevierohodné, s cieľom neublížiť a nepoškodiť obžalovanému.
Z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na ostatné svedecké výpovede v konaní, nemožno
dospieť k inému záveru, ako že poškodený neuviedol pravdu a snažil sa konanie obžalovaného zľahčiť

s cieľom aby obžalovaný nebol potrestaný.

K výpovedi svedka U. P., ktorú obžalovaný považoval na nevierohodnú, odvolací súd uvádza, že svedok
U. P. v konaní nemal dôvod klamať ani priťažovať obžalovanému, bol priamym účastníkom skutkového
deja, v jeho výpovediach nie sú žiadne rozpory a jeho výpoveď plne korešponduje s výpoveďami

ostatných svedkov. Preto odvolací súd považoval výpoveď svedka U. P. za relevantnú.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania okresný súd mal po objektívnej ako aj subjektívnej stránke

preukázanú skutkovú podstatu uvedeného trestného činu, keďže je zjavné, že obžalovaný sa dopustil
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.