Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Csp/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818201790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca Poštová

banka, a.s., Dvořákovo nábrežie č. 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., ul. Martinčeková č. 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, žalovaný B. O.,
nar. X.X.XXXX, bytom ul. X. č. XXX/X, O., o zaplatenie 3.488,44.- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 3.488,44 eur, úroky 209,24 eur, úroky 2.119,89
eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.488,44 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, všetko v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 150 eur s účinnosťou od októbra 2018, najneskôr do 28.
dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 16.4.2018, podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
žalovanému zaplatenia istiny 3.488,44.- eur, úrokov 209,24.- eur, úrokov 2.119,89.- eur, úrokov zo
zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 3.488,44.- eur vo výške 19,90% ročne od 1.11.2017 do

zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.488,44.- eur od 1.11.2017 do
zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.11.2013 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o úvere č.
7908478686, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver.
Na základe zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- eur, a ktorý sa ako dlžník zaviazal vrátiť
v splátkach vo výške vyplývajúcej z predpisu splátok. V mesačnej splátke bolo zahrnuté aj dohodnuté

poistné. Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak
je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné
splatenie úveru, vrátane príslušenstva. Žalovaného upozornil, že po dobu viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti je v omeškaní s úhradou pohľadávky, a že ak ju v určenej lehote nezaplatí, je ako veriteľ
oprávnený využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu
pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, listom označeným ako výzva
na úhradu dlžnej sumy pristúpil k zosplatneniu úveru.

3. Žalovaný ponechal na úvahu súdu rozhodnutie vo veci, s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania. Na zaplatenie dlžnej sumy žiadal povoliť splátky vo výške 150,- eur mesačne.4. Právny zástupca žalobcu sa na určený termín pojednávania nedostavil. Doručenie mal riadne
vykázané, Neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

5. Súd vo veci (a to i s poukazom na ustanovenie § 295 Civilného sporového poriadku) vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
28.11.2013, s Obchodnými podmienkami pre úver, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s
aktuálnym stavom úveru, s predpisom splátok, s upozornením na zosplatnenie úveru, s výzvou na
úhradu dlžnej sumy, so Sadzobníkom poplatkov.

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Dňa 28.11.2013 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o úvere č. 7908478686, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa ako dlžník zaviazal uhradiť v
60 mesačných splátkach po 109,95.- eur. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 19,90% ročne,

celková výška nákladov 2.357,37.- eur, RPMN 23,01%, priemerná RPMN 21,09%, dátum 1. splátky
10.12.2013, dátum konečnej splatnosti úveru 10.11.2018, dátum každej ďalšej splátky k 10. dňu v
mesiaci.

8. Podľa čl. 5.5 písm. i/, písm. a/ Obchodných podmienok pre úver, ak je dlžník v omeškaní s platením

čo i len jednej splátky alebo jej časti, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru banka úročí nesplatený úver, a to až do jeho úplného splatenia
dohodnutou úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z omeškania, ktorého výška je stanovená v oznámení
o úrokových sadzbách.

9. Podaním zo dňa 4.5.2015, označenom ako upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru,
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 575,38.- eur (pozostávajúcej z omeškanej splátky
525,- eur, z poplatkov 36,15.- eur a z poistného 14,23.- eur) v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
Súčasne ho upozornil, že ak dlžnú sumu nezaplatí, je oprávnený využiť ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka.

10. Podaním zo dňa 18.5.2015 žalobca oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa k uvedenému
dátumu stala predčasne splatnou v celom rozsahu.

11. Z výpisu z účtu vyplýva, že z poskytnutého úveru 4.000,- eur žalovaný zaplatil sumu 511,56.- eur

a neuhradená istina predstavuje 3.488,44.- eur, a dlžné úroky ku dňu zosplatnenia sumu 209,24.- eur
plus 2.119,89.- eur.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 28.11.2013, tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až y/.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 28.11.2013, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17.Podľa§52ods.3citovanéhozákona,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne

sčasti.

20. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými
znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Z toho
vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na

tie právne vzťahy, ktoré vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva.

21. Dňa 28.11.2013 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o úvere č. 7908478686, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa ako dlžník zaviazal uhradiť
v 60 mesačných splátkach po 109,95.- eur. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 19,90%

ročne, celková výška nákladov 2.357,37.- eur, RPMN 23,01%, priemerná RPMN 21,09%, dátum 1.
splátky 10.12.2013, dátum konečnej splatnosti úveru 10.11.2018, dátum každej ďalšej splátky k 10.
dňu v mesiaci. Žalobca zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé
aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie pôžičiek a
úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri jej

uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje
za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy, z Obchodných podmienok pre úver, zo Všeobecných obchodných
podmienok je zrejmé, že žalovaný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
na predtlačenom formulári, lebo sa uzatvárali vo viacerých prípadoch pre väčší počet spotrebiteľov.

22. S poukazom na uvedené zistenia, predmetná vec sa týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku, v zákone č. 129/2010 Z.z.. Súd nepopiera úver ako absolútny obchod, avšak v prípade
dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s
princípmi ochrany spotrebiteľa, aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.

Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach, len
s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch, by bolo argumentačne
zjednodušené (porovnaj I. ÚS 402/2013).

23. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z. bolo prebrať do slovenského jazyka smernicu Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008.

24.PodľaZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXXzodňa28.11.2013jejneoddeliteľnousúčasťousúObchodné
podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky.

25. Podľa čl. 10 ods. 1 prvý pododsek smernice č. 2008/48 zmluvy o úvere sa vypracujú písomne alebo
na inom trvalom nosiči.

26. Uvedená smernica však žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje toto
ustanovenie musia byť vyhotovené v jedinom dokumente.

27. Ako vyplýva z čl. 10 ods. 2 smernice č. 2008/48 v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice,
požiadavka zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere, vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom
nosiči náležitosti uvedené týmto ustanovením, je nevyhnutná na to, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť
so svojimi právami a povinnosťami.

28. Predmetná zmluva spĺňa všetky v ustanovení § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení
účinnom ku dňu 28.11.2013 predpísané náležitosti, preto úver nie je možné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.29. Podľa § 565 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené.

30. Uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie
podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a
dlžníkom, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie

celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

31. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona. Môže k nej dôjsť najmä na základe
výslovnej dohody účastníkov záväzkového vzťahu (alebo rozhodnutia súdu).

32. V Obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č.

7908478686 zo dňa 28.11.2013 sa jej zmluvné strany dohodli, že ak je dlžník v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky alebo jej časti, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.

33. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

34. Ako to už bolo uvedené, v podaní zo dňa 4.5.2015 označenom ako upozornenie - výzva na splatenie
dlžnej časti úveru, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 575,38.- eur, a to v lehote 15 dní

od doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak dlžnú sumu nezaplatí, je oprávnený využiť ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil a dňa 18.5.2015 žalobca, ako veriteľ
úver zosplatnil.

35. Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu zosplatnenia úveru dlžná istina predstavovala 3.488,44.-

eur (4.000,- eur poskytnutý úver mínus 511,56.- eur zaplatená suma). Nárok o zaplatenie sumy
3.488,44.- eur bol opodstatnený.

36. V Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013, si žalobca a žalovaný dohodli úrok 19,90%
ročne, ako celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Dohodnutá výška úrokovej sadzby sa neprieči

dobrým mravom, nie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka.

37. Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu zosplatnenia úveru dlh na dohodnutých úrokoch
predstavoval 209,24.- eur plus 2.119,89.- eur (výpočet podľa prvej až tretej tabuľky, uvedenej v žalobe).
Nárok o ich zaplatenie bol opodstatnený.

38. Žalobca svojím dispozičným úkonom predmetom súdneho konania urobil aj nárok o zaplatenie
úrokov z omeškania.

39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

41. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku.

42. Žalobca si úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne uplatnil z istiny 3.488,44.- eur od 1.11.2017
do zaplatenia.43. Ako to už bolo uvedené, ku dňu 18.5.2015 žalobca úver zosplatnil, pričom na zaplatenie dlžnej
sumy žalovaného vyzval v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Podanie označené ako výzva na úhradu
dlžnej sumy, si žalovaný prevzal dňa 22.5.2015 a od 23.5.2015 mu začala plynúť 10 dňová lehota, ktorá

uplynula dňa 2.6.2015. Dňa 3.6.2015 sa začalo omeškanie, avšak žalobca si úroky z omeškania uplatnil
až od 1.11.2017. Súd však bez návrhu žalobný petit nemohol prekročiť a priznať viac. Žalobcovi, preto
priznal úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 3.488,44.- eur od 1.11.2017 do zaplatenia.

44. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov 19,90% ročne, uplatňovaných zo

sumy 3.488,44.- eur od 1.11.2017 do zaplatenia, t. j. po zosplatnení úveru.

45. Je potrebné rozlišovať medzi splatením a zosplatnením úveru, ide o pojmy s odlišnými dôsledkami
pre existenciu nároku veriteľa. Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi.
Splatením úveru aj s úrokom zaniká nárok veriteľa. Zosplatnením sa naopak rozumie určenie splatnosti
celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu dohodnuté vo forme splátok.

46. Splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu
dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov

v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je
však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde navrhovateľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie

jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele, podľa názoru súdu,
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru

poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade, by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia

povinnosti a plnenia, a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo
však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej

nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej
poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo
vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým

dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní
s vrátením dlžnej sumy. Naopak, s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym

stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na
škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou.
Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z..
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával

aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne
ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného
súdu SR č. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 4Obo 143/98,z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (určenie splatnosti celého dlhu zosplatnením), ďalej na rozhodnutie Krajského
súdu Trenčín č. k. 5Co 171/2016, Krajského súdu Prešov č. k. 24Co 72/2017. Od splatnosti je dlžník v

omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade, by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

47. Zásadný posun v uvedenej otázke predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach i judikatúra

Súdneho dvora Európskej únie (porovnaj napr. C-416/11). V tejto súvislosti súd opätovne udáva, že
prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť za ďalšie sankcie aj po
splatnosti pohľadávky, a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, a tým zhoršuje jeho postavenie oproti zákonnej úprave, ktorá ho chráni v úverových
vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru.

48. S poukazom na uvedené dôvody, žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po
zosplatnení úveru. V tejto časti súd žalobu, ako neopodstatnenú zamietol.

49. Žalovaný navrhol, aby mu súd povolil na zaplatenie dlžnej sumy splátky po 150,- eur mesačne.

50. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

51. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

52. Ustanovenie § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť
povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti

rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže
súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach.

53. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva
oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený

právom povinného (žalovaného) na zachovanie dôstojných životných podmienok.

54. Žalovaný je zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný netto zárobok 800,- eur, z ktorého titulom
uzavretej nájomnej zmluvy mesačne platí sumu 300,- eur. Má aj ďalšie dlhy, ktoré spláca vo výške:
160,- eur, 120,- eur mesačne. Jeho náklady na stravu mesačne sú 200,- eur. Je nemajetný, bez úspor.

Zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom naraz, by ho dostalo do stavu hmotnej núdze, keďže je zrejmé,
že na tieto účely by musel žiadať o poskytnutie úveru. Preto mu súd povolil splátky vo výške 150,- eur
mesačne, avšak s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

55. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

57. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo.

58. Žalobca bol v konaní, pokiaľ ide o istinu, úspešný v rozsahu 100%.59. Po právoplatnosti rozhodnutia, osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.