Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217172
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617217172.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : Rozhlas a
televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Mlynská dolina , Bratislava, právne zastúpený : Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava proti žalovanému : U. Š., O..
XX.XX.XXXX, Z. XX, o zaplatenie 394,24€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 153,01€, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Súd konanie čo do zaplatenia sumy 236,64€ zastavuje.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 394,24€ ( z toho istina vo výške 377,24€ + pokuta vo výške 17,-€ + poštové sadzby vo výške
1,45€ ) a náhrady trov konania titulom nezaplatenej úhrady za užívanie Rozhlasu a televízie Slovensko.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. zistil, že

žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu, a to za kontrolované obdobie od 01.01.2009
do 31.05.2017. Písomnou výzvou zo dňa 18.05.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy. Nakoľko žalovaný nezaplatil vyúčtovanú úhradu a poštovné sadzby v lehote 30 dní od doručenia
výzvy, je v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. povinný zaplatiť aj pokutu. Žalobca zároveň
poukázal na to, že ním uplatnený nárok nie je nárokom, ktorý by vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisel so spotrebiteľskou zmluvou, keďže vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z. , pričom ide o

neekvivalentné plnenie ( podľa § 3 zákona č. 340/2012 Z. z. je osoba platiteľom bez ohľadu na to, či
službu žalobcu využíva alebo nie ), ktoré sa svojou povahou približuje dani.

2. Súd v zmysle návrhu žalobcu vydal dňa 22.11.2017 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaná
včas odôvodnený odpor, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený uznesením právoplatným dňa
21.02.2018.

3. V podanom odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň poukázal na to, že žalobca
si uplatňuje svoj nárok bez právneho dôvodu a svoj nárok nijako nepreukázal. Žalovaný má za to, že
žiaden nedoplatok nemá, pretože nie je vlastníkom rozhlasu a televízie, nie je mu dodávané žiadne
plnenie a nikdy nedostal od žalobcu žiadnu zmluvu alebo výzvu. Mal tiež za to, že vzťah medzi ním a
žalobcom je vzťahom spotrebiteľským a s poukazom na Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a na

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 má právo na spravodlivé súdne konanie a spravodlivé
súdne rozhodnutie.4. Vo vyjadrení k odporu žalobca poukázal na to , že v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 340/2012
Z. z. je účelom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska finančné

zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania poskytovaných
Rozhlasom a televíziou Slovenska. V zmysle zákona je každý odberateľ elektriny povinný platiť úhrady
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalobca vychádza z údajov v
rozsahu evidencie odberateľov elektriny v domácnosti poskytnutej dodávateľom elektriny v zmysle § 9
ods. 2 písmeno a/ zákona č. 340/2012 Z. z. Skutočnosť, že žalovaný tieto služby nevyužíva, nemá

vplyv na jeho zákonnú povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným
založený na ustanoveniach uvedeného zákona nemožno klasifikovať ako zmluvný vzťah, nakoľko ide
o zákonnú povinnosť žalovaného platiť koncesionárske poplatky, preto žalobca a žalovaný neuzatvorili
žiaden typ zmluvy a vzťah medzi nimi nie je možné klasifikovať ako vzťah spotrebiteľský.

5. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že mu zo strany žalobcu nebola doručená žiadna výzva poukázal,

že uvedené sa nezakladá na pravde, pretože prílohou žalobného návrhu je výzva s doručenkou, ktorú
prevzal žalovaný.

6. K námietke premlčania žalobca poukázal, že u žalovaného eviduje nedoplatok na úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska za obdobie 01.01.2009 - 31.05.2017. Keďže

žalobu doručil súdu v novembri 2017, nepremlčaná časť nároku zodpovedá obdobiu od novembra
2014 do novembra 2017. Na základe uvedeného vzal žalobca čiastočne žalobu späť v časti svojho
uplatneného nároku istiny v rozsahu, ktorý zodpovedá obdobiu od 01.01.2009 do 31.10.2014, t.j. sumu
236,64 EUR ( 51 mesiacov x 4,64€ ) a vo zvyšnej časti, t.j. čo do zaplatenia sumy 157,60€, sumy 1,45€
titulom poštových sadzieb a náhrady trov trval na podanej žalobe.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinnými
dôkazmi. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a
to prehľad predpisov a platieb žalovaného, výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.05.2017 s
doručenkou, potvrdenie Slovenskej pošty a.s. o tarifnej cene za úradnú zásielku. Žalovaný ako

prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia, vzniesol námietku premlčania a navrhol, aby
súd vykonal výsluch žalobcu v osobe riaditeľa RTVS resp. jeho zástupcu za účelom ich vyjadrenia sa k
tomu, že žalobca je podnikateľský subjekt a prečo má platiť koncesionárske poplatky.

8. Súd návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom riaditeľa RTVS resp. jeho zástupcu

zamietol z dôvodu, že tento dôkaz pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko
povinnosť platiť koncesionárske poplatky je zákonná povinnosť a to, v akom rozsahu je RTVS oprávnená
podnikať vyplýva tiež z § 6 zákona č. 532/2010 Z. z.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že listom zo dňa 18.05.2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu

dlžnej sumy za obdobie od 01.04.2008 do 31.05.2017 vo výške 378,69€ a zároveň bol poučený o
tom, že pokiaľ dlžnú sumu neuhradí do 30 dní od doručenia výzvy, uplatní si žalobca v zmysle zákona
aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,-€. Podľa priloženej doručenky žalovaný predmetnú výzvu
prevzal dňa 22.05.2017. V zmysle prehľadu predpisov a platieb mal žalovaný uhradiť sumu 513,25€, z
ktorej uhradil čiastku 134,56€. Žalobca eviduje u žalovaného úhrady za obdobie apríl 2008, máj 2008,

jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008,
január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, júl 2009, september 2009, november
2009, december 2009, júl 2010, august 2010, august 2011, september 2011, október 2011, november
2011, december 2011, november 2012, apríl 2016 a júl 2016. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty a.s.
bola v období od 01.10.2016 cena za 1 ks úradnej zásielky vo výške 1,45€.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada zamietnuť z dôvodu, že nemá televíziu a
nevyužíva žiadnu službu, preto mu nemôže byť uložená žiadna povinnosť poukazujúc na § 53 ods.
8 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalobcu považuje za irelevantné a neodôvodnené a všetky ich
popiera. Má za to, že nie je povinný platiť za služby, ktoré nevyužíva tak ako tisíce iných občanov.

Poukázal na § 6 zákona č. 532/2010 o RTVS a na to, že zo strany žalobcu ide o podnikanie, preto sa
na tieto vzťahy vzťahuje Občiansky zákonník ako aj ústava. Myslí si, že poplatky sú príjmom žalobcu,
nakoľko podľa výpisu z obchodného registra je zrejmé, že RTVS je podnikateľský subjekt, vyplýva to
z predmetu podnikania. Potvrdil, že elektrinu odoberá a platí za ňu prostredníctvom SIPO s tým, žedoklad je vystavený na jeho meno. V rámci SIPO poplatky pre RTVS neplatil, väčšinou mu prišla
upomienka na nedoplatok za elektrinu a tam už poplatok za RTVS nebol. Televíziu a rozhlas zapojenú
nemá, pretože nemá signál a nevyužíva tieto služby ani prostredníctvom mobilných operátorov. Pokiaľ

ide o doručenku k výzve od žalobcu poukázal, že trvá na tom, že výzvu neprevzal, pretože v tom čase
nebol ani doma a dozvedel sa o nej až v tomto súdnom konaní.

11. K tvrdeniam žalovaného žalobca poukázal na to, že žalovaný potvrdil, že je odberateľom elektriny a
za tento odber platí aj úhrady, preto ako už uviedol, platiteľom úhrad za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska v zmysle § 2 zákona č. 340/2012 Z. z. je každá fyzická osoba, ktorá je
dodávateľom elektriny evidovaná v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Z uvedeného dôvodu
skutočnosť, že žalovaný služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania nevyužíva,
nemá žiadny vplyv na jeho zákonnú povinnosť platiť úhrady za tieto služby. Vzhľadom na zákonnú
povinnosť žalovaného platiť koncesionárske poplatky, návrh žalovaného na doplnenie dokazovania

výsluchom žalobcu ohľadom podnikania žalobcu a zákonnej povinnosti žalovaného platiť tieto poplatky,
považuje žalobca za nedôvodný a neopodstatnený. Nakoľko sa jedná o zákonnú povinnosť žalovaného
platiť koncesionárske poplatky a žalobca so žalovaným neuzavreli žiadnu zmluvu, nemožno vzťah
medzi nimi klasifikovať ako spotrebiteľský vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. K námietke žalovaného, že
žiadnu výzvu neprevzal uviedol, že trvá na tom, že sa nezakladá na pravde, pretože žalovaný podpísal

doručenku o prevzatí výzvy, pričom svoje tvrdenia žalovaný nijako nepreukázal.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa § 3 písm. a.) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ako " zákon č. 340/2012 Z.
z. " ), platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v

evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,
pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za
každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny

v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za
jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods.
6 písm. c).

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a
zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

18. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

19. Podľa § 8 zákona č. 340/2012 Z. z., kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

20. Podľa § 9 ods. 6 písm. a.) zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi
úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu

a zároveň túto skutočnosť preukázať.

21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní
so zaplatením úhrady.22. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

23. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17 eur.

24. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v
omeškaní,pokutypodľaodsekov3a4apoštovýchsadziebjepovinnývyberateľúhradyuplatniťnasúde.

25.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu
súd vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským. Úhrady za
službyverejnostiposkytovanéRTVSaichpríslušenstvo,ktorýchzaplateniejepredmetomtohtokonania,
totiž platiteľ t.j. žalovaný neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom. Táto povinnosť vyplýva

priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úhrada za služby verejnosti je platbou, ktorú
sú platitelia povinní platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie. V zmysle § 6
zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska môže žalobca ako verejnoprávna inštitúcia
podnikať iba za veľmi obmedzených podmienok. V zmysle § 19 ods. 6 zákona o RTVS žalobca nemôže

verejné prostriedky používať na podnikateľskú činnosť. Preto súd konštatuje, že v danom prípade sa
nejedná o klasický vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tak ako ho definuje Občiansky zákonník
v ustanovení § 52 a násl..

27. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu ostala suma vo výške

157,60€ a 1,45€ za poštové úhrady. Keďže žalovaný namietal celú uplatnenú sumu z dôvodu, že nie je v
žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a nevyužíva žiadne služby poskytované žalobcom, bola z tohto
dôvodu sporná celá suma. K námietkam žalovaného súd uvádza, že ich nepovažoval za relevantné v
tomto konaní, pretože zhodne s právnym názorom žalobcu je aj súd toho názoru, že povinnosť platiť
úhrady vyplýva pre žalovaného priamo zo zákona v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

a keďže sám žalovaný potvrdil, že je platiteľom elektriny, mal súd za preukázané, že ako odberateľ
elektriny je povinný úhrady za služby verejnosti platiť. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 153,01€, ktorá pozostáva zo sumy 134,56€ titulom neuhradenia sumy 4,64€
za 29 mesiacov ( november 2014, december 2014, január až december 2015, január až marec 2016,
máj a jún 2016, august až december 2016, január až máj 2017 ) , zo sumy 17,-€ titulom pokuty a sumy

1,45€ titulom poštovej sadzby. Pokiaľ ide o pokutu a poštovú sadzbu, nárok na ich zaplatenie vyplýva
priamo z § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z. z. s tým, že tento nárok mal súd za preukázaný, nakoľko
zo žalobcom predlžených listinných dôkazov bolo zrejmé, že žalovanému bola výzva zo dňa 18.05.2017
doručovaná poštou formou doporučenej zásielky do vlastných rúk, pričom doručenka zo dňa 22.05.2017
bola riadne podpísaná. Podľa § 111 ods. 1 CSP doručenka je verejnou listinou a údaje na doručenke sa

považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, preto vzhľadom k tomu, že žalovaný nijako nepreukázal
svoje tvrdenia o tom, že doručenku nepodpísal a výzvu neprevzal, považoval súd údaje na doručenke
za pravdivé.

28. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

30. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v

tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby saneprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to čo do zaplatenia istiny v rozsahu,
ktorá zodpovedá obdobiu od 01.01.2009 do 31.10.2014 t.j. o sumu 236,64 Eur. K tomuto čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania a nejde pritom ani o spor, kde spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd konanie

zastavil čo do zaplatenia sumy istiny vo výške 236,64Eur. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby zo
strany žalobcu bola námietka premlčania nároku uplatnená žalovaným.

33. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti, k tomu súd uvádza, že predmetom konania
bolo zaplatenie sumy 394,24€ ( istina vo výške 377,24€ + 17,-€ pokuta ) a sumy 1,45€ titulom poštovej
sadzby, t.j. spolu suma 395,69€ Žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške 236,64€, čo

malo tvoriť nárok na premlčané úhrady a trval na zaplatení sumy 157,60€, poštovných úhrad 1,45€ ako
aj náhrade trov konania. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 153,01€, ktorá pozostávala
zo sumy 134,56€ ( 29 neuhradených úhrad x 4,64€ ) + sumy 17,-€ titulom pokuty a sumy 1,45€ titulom
poštových úhrad. Z celkovej sumy 395,69€ tak po odpočítaní sumy 236,64€ a sumy 153,01€ ostala
suma 6,04€, ktorú súd nemal žiadnym spôsobom preukázanú, preto žalobu v tejto časti zamietol.

34. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

36. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol súd k tomu, že žalobca bol v konaní
úspešný čo do zaplatenia sumy 153,01€, v rozsahu ktorej súd žalobe vyhovel a čo predstavuje 39%

úspechu z celkovo požadovanej sumy 395,69€. Žalovaný bol v konaní úspešný čo do sumy zastavenia
konania 236,64€, nakoľko k čiastočnému zastaveniu došlo po tom, čo žalovaný vzniesol námietku
premlčania ako aj v časti zamietnutia žaloby v sume 6,04€, t.j. spolu v sume 242,68€ a tento úspech
žalovaného predstavuje 61%. Žalovaný tak mal v konaní väčší úspech, avšak keďže náhradu trov
konania si neuplatnil a z obsahu spisu vyplynulo, že mu ani žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd tak, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.