Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010273
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617010273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného N. W., pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

N. W., narodený XX. A. XXXX v D., trvale bydliskom D. XX/X, XXX XX D.,

sa uznáva vinným, že

dňa 31.07.2016 v čase okolo 00.40 h v Malackách, v Zámockom parku, počas hudobnej akcie Dohoda
prešiel nezisteným spôsobom do uzatvorenej časti areálu vyhradenej pre usporiadateľov a účinkujúcich,
pričom táto časť areálu bola zabezpečená 2 m vysokým drôteným mobilným oplotením, vošiel do
nezabezpečeného pláteného prístrešku usporiadateľov tejto akcie a v tomto sa pokúsil odcudziť 1 ks
kamerový stabilizátor zn. Clidecam 4000pro v hodnote 400,- eur, na ňom namontovaný 1 ks fotoaparát
zn. Canon 70D v hodnote 600,- eur s 1 ks upevneným objektívom zn. Canon EFS 10-22 mm, 3,5

clona v hodnote 350,- eur a 1 ks pripevneným LED svetlom zn. Yonguo v hodnote 30,- eur, pričom
bol pristihnutý poškodeným K. B., čím k dokonaniu činu nedošlo, pričom v prípade dokonania činu by
spôsobil poškodenému K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, U., škodu vo výške spolu
1.380,- eur, pričom tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že dňa 18.08.2015 bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T 107/2015, právoplatným dňa 28.08.2015 a tiež dňa
26.05.2016 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 9T 19/2016, právoplatným

dňa 14.06.2016,

teda

sa pokúsil prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej chcel zmocniť a spôsobiť tak malú škodu a bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu trestného činu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujepodľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4
Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22. júna 2017 bola na Okresnom súde podaná obžaloba na N. W., nar. XX. A. XXXX, pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu trestného činu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul

obžalovaného N. W., svedka - poškodeného K. B., prečítal podstatné listinné a oboznámil obrazové
dôkazy a zistil skutkový stav tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný N. W. vypovedal, že je nevinný, v inkriminovaný deň bol so ženou v bufete u I. na
železničnej stanici v K.. Počuli hudbu z parku a išli sa tam pozrieť - on (obžalovaný), brat, švagor a žena

obžalovaného. Keď tam došli, žena bola hladná, šla do bufetu, brat so švagrom sa mu tiež stratili a on
zostal sám. Zbadal otvorený plot, tento bol odsunutý, resp. vysunutý zo zábrany, medzera v plote bola
asi 1 - 1,5 metra veľká. Hľadal brata so švagrom. Ako prešiel medzerou, šiel si kúpiť niečo na pitie. Bolo
tam pódium, potom mu prišlo zle a sadol si na lavičku. Potom dnu vošiel poškodený a začal kričať, že
obžalovaný mu chcel odcudziť fotoaparát, začal hľadať nejaké šroubiky, stále kričal, on mu ich pomohol

hľadať, jeden našli a jeden nie. Poškodený zavolal SBS, neskôr došla aj polícia, nič u neho nenašli a
vzali ho na policajnú stanicu.

Na návrh prokurátora bola prečítaná skoršia výpoveď obžalovaného, v ktorej uviedol, že sa išiel prejsť
ďalej okolo plotu a tam zbadal otvorený plot a za ním záchody, keďže potreboval na wc, išiel cez ten

otvorený plot. Ten plot bol odsunutý, vybratý z tej zábrany dole. Lístok na vstup kúpený nemal, ale aj tak
vošiel, lebo potreboval na wc a keď bol už tam, išiel sa potom pozrieť medzi dav k pódiu a tam pri pódiu,
ako bol taký nafúknutý biely panák, tak tam boli zas ploty od seba, jeden bol vysunutý od druhého asi
na pol metra, za nimi boli biele stany a on si myslel, že sú tam bufety, nevedel, že sú to šatne alebo
také niečo, v tých bolo sedenie, v jednom sedel nejaký človek, tak si chcel tiež sadnúť a počkať tam na

ženu, vošiel do stanu hneď vedľa, kde bolo sedenie - lavičky, tak si tam sadol, ako si sadol, tak bol o
lavičku opretý foťák na stojane, ktorý chytil a posunul ďalej, aby nespadol, ako ho posúval, tak prišiel
nejaký chlap, ktorý začal vrieskať, čo tam robí a poslal obžalovaného preč zo stanu, ale za chvíľu za
ním dobehol, že nech mu ide hľadať nejaké šróby, že mu chýbajú na tom foťáku, čo posúval. Nakoľko
tam strašne vrieskal, povedal mu, že dobre, že mu pomôže nájsť tie šróby, aby sa ukľudnil. Vrátili sa do

stanu a on mu tam teda pomáhal hľadať ten šrób, jeden aj našiel, ale druhý nie. A potom zavolal SBS-
kára a políciu. Nič nechcel odcudziť, do stanu si išiel len sadnúť a foťák mal v rukách len preto, že ho
posúval, nič z neho nešroboval.

K čítanej výpovedi sa obžalovaný vyjadril tak, že už si to presne nepamätá, pripúšťa, že tam mohol byť

ďalší plot, resp. ďalšie oplotenie, ktoré prekonal okrem toho prvého; na záchode napokon nebol.

Svedok - poškodený K. B. vypovedal, že na Dohode bol pracovne. Prišiel si do stanu po veci, po
techniku a videl obžalovaného, ako držal stabilizátor aj s fotoaparátom. Najskôr nevedel, či to nie je
niekto z pracovníkov, nakoľko ich všetkých nepoznal. Potom obžalovaný fotoaparát pustil a poslal ho

preč. Následne si všimol, že tam chýbajú skrutky, zavolal obžalovaného a hľadali ich. Neskôr prišla SBS.
Keď došiel do stanu, obžalovaný sa prejavoval tak, ako by si fotoaparát prezeral. Daný stan bol pre Fun-
rádio, nevie, či bol označený, označená bola VIP zóna, v ktorej bol stan. Táto zóna bola zabezpečená
plotom a tento bol zrejme uzavretý, ale to presne neskúmal, plot fotili policajti. Okrem skrutiek z jeho
techniky nechýbalo nič. Išlo o akciu - Dohoda, ktorá bola pre platiacich divákov. Okrem stanu bol celý

areál tejto akcie - Dohody oplotený. Vchod do areálu bol z dvoch strán. Oficiálny vchod bol jeden - od
kaštieľa, tieto vchody boli jasne označené aj SBS-kármi, ktorí boli pri vchodoch prítomní a účastníkov
usmerňovali.

Na návrh prokurátora bola prečítaná skoršia výpoveď poškodeného, kedy poškodený uviedol, že

obžalovanéhoprvýkrátvidelvdeňskutkuatodňa31.júla2016,kedysavZámockomparkuvMalackáchkonalaakciaDohoda.Obžalovanéhostretolniekedypopolnocivčasecca00.40h,keďvošieldostanu,v
ktorom mal odloženú výbavu na fotenie a to kamerový stabilizátor Glidecam 4000 pro v hodnote 350,- €,
zakúpený v r. 2013, na ktorom bol upevnený fotoaparát Canon 70D v hodnote 650,- €, zakúpený niekedy

začiatkom r. 2015, s objektívom zn. Canon EFS 10-22 mm 3,5 clona v hodnote 400,- €, zakúpený tiež
začiatkom r. 2015 a led svetlom zn. Yonguo v hodnote 25,- €. Vtedy sa vracal od hlavného pódia, vošiel
do stanu a videl tam chlapa, ktorý nemal náramok usporiadateľov ani hostí, teda nemal na akcii čo robiť.
Svoju výbavu mal opretú o svoj ruksak, ktorý stál pevne na zemi vedľa chladničky. Keď vošiel do stanu,
videl, že fotoaparát nie je na mieste, na ktorom ho nechal, ale má ho v rukách ten cudzí chlap. Ten

chlap sedel na lavičke, ktorá voľne stála cca 1 - 2 m od jeho vecí a chladničky. Videl, ako má ten chlap,
teda obžalovaný, v sediacej polohe na lavičke medzi nohami opretý stojan o zem a rukami manipuluje
s vrchnou časťou, kde bol foťák s príslušenstvom priskrutkovaný 4 šróbami k stojanu. Keď vošiel, videl,
ako s foťákom manipuluje, ruky mal v oblasti upevnenia fotoaparátu k stojanu a hneď ako ho obžalovaný
zbadal, upustil od tej manipulácie a robil sa, že foťák len niekde prekladá, chcel ho niekde oprieť, ale
on hneď pristúpil k nemu a foťák si vzal. Najprv poškodenému nedošlo, že to je niekto cudzí, tak sa

ho normálne spýtal, čo tam robí a prečo má jeho foťák, on odpovedal niečo také, že sa len pozerá,
poškodený mu foťák zobral a obžalovaný vyšiel zo stanu, ale vtom si všimol, že na jednej strane je foťák
od odšrobovaný a šróby chýbajú, tak hneď vybehol za ním, že čo robil s jeho foťákom a kde má z neho
šróby. Obžalovaný sa s ním vrátil do stanu a šróby začal hľadať v tráve, na to, čo robil s jeho foťákom,
povedal, že si ho len pozeral, nervózne pritom v tráve pred lavičkou, kde sedel, hľadal tie šróby a vtom

vošli do stanu dve usporiadateľky a im poškodený naznačil, aby zavolali SBS, ktorí hneď došli, pričom
obžalovaný ešte hľadal druhý šróbik. SBS povedal, čo sa stalo a že tam ten človek nemá čo robiť, oni
ho vyviedli von a poškodený zatiaľ zavolal políciu, tým potom ukázal obžalovaného a povedal čo sa
stalo. Na otázku, či si všimol na plote, ktorý chránil priestor pre usporiadateľov, nejaké medzery medzi
panelmi, poškodený odpovedal, že k tomu by uviedol, že celý areál, v ktorom sa konala táto akcia, bol

oplotený cca dvojmetrovým plotom a pri vchode bola SBS služba a tiež areál pre usporiadateľov bol v
tomto areáli vyčlenený a tiež oplotený 2 metrovým plotom a vchod do neho tiež strážila SBS služba,
on si nevšimol žiadne medzery v oplotení tohto areálu, tak nevie, ako sa tam obžalovaný dostal, ale
muselo mu byť jasné , že tam nemá čo robiť, nakoľko na akciu sa dalo dostať len zakúpením vstupenky
pri hl. vchode, pričom hosť dostal náramok, ktorý obžalovaný vôbec nemal, tiež mu muselo byť jasné,

že sa nemá predierať cez plot do stanu, ktorý bol celkom jasne pre usporiadateľov. Stan v ktorom mal
poškodený veci, bol neuzamknutý, ale prístupný len pre personál.

K čítanej výpovedi poškodený uviedol, že to, čo bolo čítané, všetko sedí, bolo to tak ako prokurátor čítal.
Na kovovej platničke stabilizátora je priskrutkovaný fotoaparát, keď vošiel do stanu, videl obžalovaného,

ako túto techniku drží, akoby fotoaparát chcel dať zo stabilizátora dole. Keď sa dajú dole 4 skrutky,
fotoaparát sa dá oddeliť od stabilizátora a dá sa vziať samotný fotoaparát. Účasť na tomto podujatí bola
podmienená zaplatením vstupného, ktoré sa preukazovalo náramkom na ruke. Následne poškodený
načrtol na čistý papier A4 približný náčrtok celého areálu s vyznačenými oploteniami aj so stanom s
technikou. Tento náčrtok bol umožnený na nahliadnutie prokurátorovi (ktorý ho navrhol založiť do spisu)

ako aj obžalovanému. Poškodený ďalej uviedol, že SBS-kári strážili predovšetkým vchody, pri tomto
predmetnom stane neboli a to prečo tam neboli, tak to nie je otázka naňho.

K výpovedi poškodený sa vyjadril obžalovaný tak, že podľa neho mali tento stan s technikou strážiť
SBS-kári.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 31. júla 2016 vyplýva, že miesto obhliadky (realizovanej dňa 31.
júla 2016 od 02:40 hod. do 03:00 hod.) sa nachádza v Malackách, v časti zv. Zámocký park, pri pravej
strane budovy starej nemocnice, kde v časti za hudobným pódiom vidno rad plátenných prístreškov
bielej farby, posledný prístrešok v rade smerom k budove nemocnice v ľavom rade má otvorený vchod a

v prístrešku vidno 1 ks chladničku, na ktorej je rýchlovarná kanvica a potraviny. Od chladničky napravo
vidno skladaciu stoličku, lavicu, stôl a prenosný držiak šatstva. Stan plátenný prístrešok v ktorom došlo
ku krádeži sa nachádza vo vyčlenenej samostatne oplotenej 2 m vysokým drôteným plotom časti
areálu akcie Dohoda, ktorej areál je tiež oplotený 2 m vysokým drôteným plotom a strážený SBS.
Fotodokumentácia na CD-nosiči, týkajúca sa zápisnice o obhliadke miesta činu, zachytáva celkový

záber na miesto, kde prišlo k pokusu krádeže Zámocký park Malacky, záber oplotenia areálu a záber
na kamerový stabilizátor. Z trestných rozkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, ako aj z odpisu
registra trestov vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z 18. augusta 2015, sp.
zn. 0T/107/2015, právoplatným dňa 28. augusta 2016, bol N. W. uznaný vinným zo spáchania prečinukrádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Výrok o treste
uložený obžalovanému trestným rozkazom špecifikovaným v predchádzajúcej vete, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad, bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 13. januára 2016, sp. zn.
46T/62/2015, právoplatným dňa 02. júna 2016, ktorým bol N. W. uznaný vinným zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo

inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo
výmere 4 roky. Okrem toho trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z 26. mája 2016, sp. zn.
9T/19/2016, právoplatným dňa 14. júna 2016, bol N. W. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody na 1 rok.

Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný, sa stal a spáchal ho obžalovaný.

V prvom rade súd konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že na hlavnom pojednávaní

bolo, mimo akékoľvek rozumné pochybnosti, preukázané, že v noci z 30. júla 2016 na 31. júla 2016
sa v Malackách v Zámockom parku konal hudobný festival „Dohoda“, na ktorom sa pracovne zúčastnil
poškodený K. B., pričom svoju výbavu na fotografovanie mal odloženú v stane, nachádzajúcom sa v
uzavretej časti, ktorá sa nachádzala vnútri uzavretého areálu hudobného festivalu, pričom od priestoru
mimo areálu, teda aj od ľudí, ktorí neboli návštevníkmi festivalu, bol stan oddelený dvomi 2-metrovými

plotmi; išlo o stan určený pre Fun-rádio, resp. pre usporiadateľov festivalu. V uvedenom stane odložená
výbava poškodeného na fotografovanie pozostávala z kamerového stabilizátora Glidecam 4000 pro v
hodnote určenej odborným vyjadrením v sume 400,- eur, na ktorom bol upevnený fotoaparát Canon
70D v hodnote 600,- eur, s objektívom zn. Canon EFS 10-22 mm 3,5 clona v hodnote 350,- eur, a LED
svetlom zn. Yonguo v hodnote 30,- eur. Nesporným bolo aj to, že v noci v čase konania festivalu Dohoda

prišiel k areálu festivalu obžalovaný, prekonal najskôr jedno oplotenie a po prečítaní skoršej výpovede
obžalovaného z prípravného konania obžalovaný pripustil, že okrem prvého oplotenia tam bolo aj ďalšie,
druhé, ktoré tiež prekonal, až sa napokon dostal do stanu, v ktorom bola výbava na fotografovanie,
patriaca poškodenému. Spor takisto nebol ani ohľadom toho, že v stane obžalovaný fotoaparát držal
v rukách, manipuloval s ním v okamihu, keď do stanu vošiel poškodený a videl takejto pozícii a takto

konajúceho obžalovaného. Tieto nesporné skutočnosti vyplývajú najmä z výpovede poškodeného K. B.
ako aj z výpovede obžalovaného N. W..

Sporným medzi stranami bolo a kľúčovým v prejednávanej trestnej veci je zodpovedanie predovšetkým
otázky, akú povahu mala manipulácia obžalovaného s fotoaparátom, resp. s kompletnou výbavou na

fotografovanie (pretože išlo o jeden kus techniky - stabilizátor, na ktorom bol upevnený fotoaparát s
objektívom a LED svetlom), nakoľko obžaloba podopretá výpoveďou poškodeného bola toho názoru,
že obžalovaný sa pokúšal fotoaparát odcudziť či už jeho odskrutkovaním, alebo neodskrutkovaním od
stabilizátora,pričomobžalovanývšaktvrdil,žefotoaparátlenposúval,abynespadol.Súd,povykonanom
dokazovaní, dospel k záveru (mimo rozumné pochybnosti), že páchateľom skutku uvedeného vo

výrokovej časti rozsudku, bol práve obžalovaný a svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona. Súd k uvedenému záveru viedli nasledovné dôkazy, úvahy a argumenty:

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď poškodeného, ktorý detailne opísal formu a spôsob

manipulácie fotoaparátu obžalovaným, kedy poškodený uviedol, že keď vošiel do stanu, videl, že
fotoaparát nie je na mieste, na ktorom ho nechal, ale má ho v rukách obžalovaný. Obžalovaný sedel na
lavičke, ktorá voľne stála cca 1 - 2 m od jeho vecí a chladničky. Videl, ako obžalovaný má v sediacej
polohe na lavičke medzi nohami opretý stojan o zem a rukami manipuluje s vrchnou časťou, kde bol
fotoaparát s príslušenstvom priskrutkovaný 4 skrutkami k stojanu. Keď vošiel, videl, ako obžalovaný s

fotoaparátom manipuluje, ruky mal v oblasti upevnenia fotoaparátu k stojanu a hneď ako ho zbadal,
obžalovaný upustil od tej manipulácie a robil sa, že fotoaparát len niekde prekladá, chcel ho niekde
oprieť.Takto učinená výpoveď poškodeného, ako svedka ktorý videl správanie a úkony obžalovaného,
jednoznačne preukazuje a popisuje konanie niekoho, kto sa snaží rozobrať, odmontovať, resp.
odskrutkovať fotoaparát zo stabilizátora. Konanie obžalovaného popísané poškodeným tak, že

„obžalovaný sedel na lavičke a poškodený videl, ako obžalovaný má v sediacej polohe na lavičke medzi
nohami opretý stojan o zem a rukami manipuluje s vrchnou časťou, kde bol fotoaparát s príslušenstvom
priskrutkovaný 4 skrutkami k stojanu“, a keď poškodený vošiel, „videl, ako obžalovaný s fotoaparátom
manipuluje, ruky mal v oblasti upevnenia fotoaparátu k stojanu a hneď ako ho zbadal, obžalovaný upustil
od tej manipulácie a robil sa, že fotoaparát len niekde prekladá, chcel ho niekde oprieť“, neumožňuje

súdu urobiť iný záver, ako taký, že obžalovaný chcel fotoaparát oddeliť od stojana za účelom jeho
odcudzenia.

Súd neuveril výpovedi obžalovaného, že v stane na lavičke len sedel, resp. fotoaparát chytil len s cieľom
jehopremiestnenia,abynespadol.Pokiaľbytotižobžalovanýchcelfotoaparátlenpresunúť,nebolžiadny
dôvod, aby v priebehu tohto úkonu sedel na lavičke, a počas toho mal - o zem opretý - stabilizátor medzi

nohami a aby rukami manipuloval s vrchnou časťou, kde bol fotoaparát s príslušenstvom priskrutkovaný
4 skrutkami k stojanu. Takáto pozícia obžalovaného a poloha stabilizátora s fotoaparátom nie je súladná
s len samotným premiestneným fotoaparátu.

Poškodený navyše ďalej uviedol, že keď vošiel dnu do stanu a videl manipuláciu obžalovaného s

fotoaparátom rukami v oblasti upevnenia fotoaparátu k stojanu, hneď ako obžalovaný poškodeného
zbadal, upustil od tej manipulácie a robil sa, že fotoaparát len niekde prekladá, chcel ho niekde
oprieť. Uvedeným tvrdením poškodeného sa obžalovaný nijako nezaoberal, neopísal fázu svojho
konania predtým, ako sa snažil fotoaparát niekde oprieť. Nespochybnil, ani nevyvrátil uvedené tvrdenie
poškodeného, ani sa o to nepokúsil. Reakcia obžalovaného - kedy až potom, ako spozoroval

poškodeného, sledujúceho obžalovaného, začal predstierať premiestnenie fotoaparátu - zodpovedá
reakcii páchateľa prichyteného pri čine.

Nelogicky vyznieva aj odpoveď obžalovaného na otázku poškodeného, že čo tam obžalovaný robí a
prečomáfotoaparátpoškodeného(pretožepoškodenýspočiatkunevedel,jevprípadeobžalovanéhoide

o niekoho úplne cudzieho, nevedel, či nejde o niekoho zo zamestnancov, resp. usporiadateľov, všetkých
nepoznal), keď poškodenému odvetil, že sa len pozerá. V takomto zmysle poškodený vypovedal tak v
prípravnomkonaní,akoajvkonanípredsúdom.Obžalovanýverziuoposunutífotoaparátuzdôvodu,aby
nespadol, poškodenému v stane neuviedol, pričom v záujme obžalovaného bolo na tejto verzii trvať po
celý čas o to viac, ak sa nachádzal na mieste prístupnom len - dokonca ani nie pre platiacich účastníkov

festivalu, ale - pre zamestnancov a usporiadateľov, kde každý pohyb akéhokoľvek iného človeka v danej
chvíli dôvodne vzbudzoval pochybnosti o čestnosti jeho úmyslov.

Obžalovaný nijakým spôsobom nerozporoval ani časť výpovede poškodeného o chýbajúcich skrutkách,
ktorýmibolfotoaparátpripevnenýkstabilizátoru.Keďpoškodenýchytilfotoaparátspäťodobžalovaného,

zistil, že na jednej strane už skrutky chýbajú, a to 2 z celkovo 4-och skrutiek. Skrutky sa na
fotoaparáte nachádzali presne na mieste, kde obžalovaný s technikou manipuloval. Keď poškodený
vyzval obžalovaného na hľadanie skrutiek, obžalovaný opäť povedal, že fotoaparát si len pozeral,
nervózne pritom v tráve pred lavičkou, kde sedel, hľadal tie skrutky, nakoniec sa jedna skrutka našla.
Poškodený protim žiadnym spôsobom ani len nenaznačil, že by mal nejaký (napr. technický) problém s

pripevňovaním fotoaparátu k stojanu pomocou skrutiek, že by sa skrutky zvykli samovoľne odskrutkovať,
že by išlo o nespoľahlivý spojovací materiál a pod., naopak, ihneď za príčinu chýbania skrutiek označil
konanie obžalovaného.

Veľmi významným je v tomto smere aj zodpovedanie otázky, ako a prečo sa obžalovaný dostal do

stanu s výbavou na fotografovanie. Z výpovedí obžalovaného, poškodeného i náčrtku poškodeného
realizovaného na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že obžalovaný z priestoru mimo celkového areálu
festivalu musel cestou do stanu s fotoaparátom prekonať dve 2-metrové oplotenia. Sám obžalovaný
uviedol, že ako prešiel medzerou, teda po prekonaní prvého oplotenia, šiel si kúpiť niečo na pitie, bolo
tam pódium, išiel sa pozrieť medzi dav k pódiu a tam pri pódiu, boli opäť ploty, ktoré prekonal, za týmto

druhým plotom boli biele stany, kam si išiel sadnúť. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že v
prípade predmetného hudobného festivalu išlo o akciu, ktorá bola iba pre platiacich divákov. Celý areál,
v ktorom sa konala táto akcia, bol oplotený 2-metrovým plotom a pri vchode bola SBS služba a tiež
areál pre usporiadateľov bol v tomto areáli vyčlenený a tiež oplotený 2-metrovým plotom a vchod doneho tiež strážila SBS služba. Vchod do celého areálu bol z dvoch strán, oficiálny vchod bol jeden - od
kaštieľa, tieto vchody boli jasne označené aj príslušníkmi SBS-služby, ktorí boli pri vchodoch prítomní
a účastníkov usmerňovali. Obžalovanému teda muselo byť jasné, že tam nemá čo robiť, nakoľko na

akciu sa dalo dostať len zakúpením vstupenky pri hlavnom vchode, pričom hosť dostal náramok, ktorý
obžalovaný vôbec nemal. Tiež obžalovanému muselo byť jasné, že sa nemá predierať cez plot do stanu,
ktorý bol celkom jasne pre usporiadateľov.

Osobitne nevierohodne vyznievajú tvrdenia obžalovaného o dôvode, prečo vôbec prekonal prvé -

základné oplotenie, chrániace celý areál. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že hľadal brata so švagrom,
a ako prešiel medzerou, šiel si kúpiť niečo na pitie. V rámci výpovede v prípravnom konaní obžalovaný
uviedol, že sa išiel prejsť ďalej okolo plotu a tam zbadal otvorený plot a za ním záchody, keďže
potreboval na WC, išiel cez ten otvorený plot, ktorý bol odsunutý, vybratý z tej zábrany dole, lístok na
vstup kúpený nemal, ale aj tak vošiel, lebo potreboval na WC. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný
uvedený rozpor neodstránil, neuviedol, ktorá výpoveď je pravdivá, resp. prečo vypovedal rozdielne.

Svoje vyjadrenie obžalovaný v tejto časti obmedzil len na konštatovanie, že na WC napokon nebol.
Nebolo teda preukázané, resp. potvrdené vyjadrenie obžalovaného, že do areálu neoprávnene vstúpil
za účelom kúpy jedla, pitia, vykonania potreby, a pod., čo takisto nesvedčí v prospech vierohodnosti
tvrdení obžalovaného. Aj v tomto prípade treba zvýrazniť, že obžalovanému muselo byť ihneď jasné, že
v areáli nemá čo robiť, nakoľko na akciu sa dalo dostať len zakúpením vstupenky pri hlavnom vchode,

pričom hosť dostal náramok, ktorý obžalovaný vôbec nemal.

Z uvedených výpovedí súd vyvodzuje, že poškodený na základe svojho pozorovania označil činnosť,
resp. konanie obžalovaného v stane v noci počas hudobného festivalu ako konanie, ktorým sa
obžalovaný snažil odskrutkovať, oddeliť fotoaparát s objektívom a LED svetlom, pričom jediným

dôvodom a úmyslom tohto konania obžalovaného bolo odcudzenie tejto výbavy na fotografovanie,
patriacej poškodenému, k čomu však nedošlo z dôvodu náhleho príchodu poškodeného do stanu.
Poškodený pritom nemal žiadny dôvod, aby si vymýšľal, prípadne nepravdivo označil obžalovaného a
jeho konanie, aby si tým poškodený privodil nebezpečenstvo trestného stíhania pre krivé obvinenie,
resp. krivú prísahu a krivú výpoveď. Nebol zaznamenaný ani žiadny konflikt medzi obžalovaným

a poškodeným, na základe ktorého by poškodený mohol mať motiváciu obžalovanému uškodiť.
Poškodený vtedy videl obžalovaného prvý krát

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania
skutku uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, je

výpoveď poškodeného. K uvedenému súd dodáva, že z judikátu Jtk 11/09 (uznesenie Krajského súdu
v Žiline z 03. septembra 2009, sp. zn. 1To/97/2009), vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako
jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Takáto situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi poškodeného na hlavnom
pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného, možno podporne priradiť aj ostatné vykonané
listinné a obrazové dôkazy, ktoré sú v súlade s výpoveďou poškodeného, ktorú dopĺňajú a umožňujú
si o skutku utvoriť celkový obraz. Aj bez týchto dvoch podporných dôkazov súd považuje výpoveď

poškodeného ako dôkazný prostriedok za jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a
zároveň platí, že nebol inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Zásadne spochybnená,
resp. vyvrátená výpoveď poškodeného, nebola ničím a nikým (dokonca ani obžalovaným), je po celý
čas konštantná, obsahuje dostatočné množstvo zažitých detailov, poškodený vypovedal podrobne,
vierohodne, súvislo, konzistentne a obsahovo nadväzujúco, resp. doplňujúco s ostatnými vykonanými

dôkazmi. Naproti tomu výpoveď obžalovaného je úsečná, z hľadiska postupu nelogická a neobsahuje
žiadne zažité a spontánne prvky, ktoré by podporovali vierohodnosť výpovede obžalovaného, navyše
obžalovaný vypovedal v dôležitých okolnostiach rozdielne v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní, pričom takéto rozpory vierohodne, resp. žiadnym spôsobom neodstraňoval.

Z uvedených skutočností súd uzatvára, že obžalovaný N. W. sa pokúsil prisvojiť si cudziu vec tým, že
sa jej chcel zmocniť a spôsobiť tak malú škodu a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Čo sa viny obžalovaného týka, z
takto vykonaného dokazovania, bolo tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bezrozumných pochybností preukázané, že obžalovaný, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim
úmyselným konaním priamym, ohrozil záujem chránený Trestný zákonom spočívajúci vo vlastníctve
veci, jej držbe, resp. faktickej dispozícii vecou. Zo strany obžalovaného došlo k pokusu prisvojenia si

cudzej vec tým, že sa jej chcel zmocniť a spôsobiť tak malú škodu. Obžalovaný sa teda pokúsil odňať
vec z dispozície vlastníka (poškodeného), bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou
(§ 130 ods. 4 Trestného zákona), a to tým že sa jej chcel zmocniť, teda chcel odňať vec z faktickej
moci poškodeného, ktorý nad ňou túto moc má a tým vytvoriť vo vonkajšom svete taký stav, ktorým
skutočnému vlastníkovi - poškodenému fakticky znemožňuje dispozíciu s jeho vecou, pričom zároveň

umožňuje výkon takejto dispozície pre seba (R 21/1972). Zároveň došlo k naplneniu kvalifikačného
znaku - spôsobenie malej škody, nakoľko na základe odborného vyjadrenia bola hodnota predmetnej
výbavy na fotografovanie určená celkom v sume 1.380,- eur; škodou malou sa pritom rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266,- eur (§ 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona). Súčasne došlo k naplneniu
znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
pretože obžalovaný (prejednávaný) čin uvedený v § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchal dňa 31. júla

2016, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený - konkrétne:
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z 18. augusta 2015, sp. zn. 0T/107/2015, právoplatným
dňa 28. augusta 2015, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a tiež trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z 26. mája
2016, sp. zn. 9T/19/2016, právoplatným dňa 14. júna 2016, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, vrátane
prisvojenia,pretožeobžalovanýchcelodňaťveczdispozíciepoškodeného,bezjehosúhlasu,súmyslom

nakladať s ňou ako s vlastnou vecou, teda skutočnému vlastníkovi znemožniť dispozíciu s jeho vecou,
pričom zároveň chcel umožniť výkon takejto dispozície pre seba; k dokonaniu trestného činu nedošlo,
obžalovaný stihol odskrutkovať len časť skrutiek, ktorými bol fotoaparát pripevnený k stojanu, keď
ho napokon vyrušil poškodený a obžalovaný upustil od dovtedajšieho konania a začal predstierať
prezeranie si celej výbavy na fotografovanie. Vina obžalovaného je založená predovšetkým na výpovedi

jednej osoby, avšak táto výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, je presvedčivá a vo
významnej miere ju dopĺňajú aj dôkazy plynúce z iných dôkazných prostriedkov vykonaných na hlavnom
pojednávaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu

spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu

trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Priukladanítrestuobžalovanémusúdvychádzalzozávažnostiprečinu,zpokusuktoréhobolobžalovaný
uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v

danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 3 Trestného zákona) v rozpätí 6
mesiacov až 3 roky. V tejto súvislosti došlo k aplikácii § 14 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pokus
trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. Súd teda vychádzal
tiež z toho, že trest bol obžalovanému ukladaný podľa trestného činu, ktorý obžalovaný spáchal v štádiupokusu a preto bolo nutné vziať do úvahy nielen povahu a závažnosť spáchaného pokusu, ale aj to, do
akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a dôvody,
pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo [§ 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona]; k dokonaniu

trestného činu nedošlo v dôsledku (z pozície obžalovaného) náhodného náhleho príchodu poškodeného
do stanu s obžalovaným, ktorého týmto poškodený vyrušil. Okrem toho súd vzal na zreteľ samozrejme
aj povahu, charakter, závažnosť a spôsob spáchania činu vrátane jeho následku, osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Pokiaľ
ide o priťažujúce okolnosti, tak súd zistil jednu - recidívu podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný a to konkrétne trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava II zo 06. júla 2016, sp. zn. 1T/117/2016, právoplatným dňa 23. júla 2016, za spáchanie
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, v rámci ktorého odsúdenia bolo upustené

od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, a tiež trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III
zo 13. januára 2016, sp. zn. 46T/62/2015, právoplatným dňa 02. februára 2016, takisto za spáchanie
prečinuneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku,elektronickýchpeňazíaleboinej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, na 3-ročný trest odňatia slobody podmienečným
odkladom jeho výkonu na 4 roky do 28. augusta 2019. Na odsúdenia Okresným súdom Bratislava I

sp. zn. 0T/107/2015 a sp. zn. 9T/19/2016 súd neprihliadal, nakoľko v ich prípade ide o zákonný znak
skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu.

Vzhľadom na to, že prevažujú priťažujúce okolnosti, súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona
zvýšil zákonom ustanovenú trestné sadzbu o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u

obžalovaného vo výmere 16 mesiacov až 36 mesiacov (30 : 3 = 10, teda 10 mesiacov je jedna tretina z
30 mesiacov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného
zákona).

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového

deja bolo to, že obžalovaný v inkriminovaný deň (resp. noc) počas hudobného festivalu neoprávnene
vnikol cez dvojité oplotenie do stanu zreteľne a nepochybne určeného pre usporiadateľov, v úmysle
dopustiť sa majetkovej protiprávnej činnosti, pričom k dokonaniu odcudzenia výbavy na fotografovanie
nedošlo len z dôvodu nie na strane obžalovaného (jeho vôli), ale z dôvodu vyrušenia obžalovaného
náhlym vstupom poškodeného. Zo skutočností, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu súd vyvodzuje,

že konanie obžalovaného nemožno hodnotiť ako málo závažné, nakoľko nešlo len o vybočenie z inak
riadneho spôsobu života, ale obžalovaný, ako viackrát súdne trestaný recidivista, opätovne útočil na
cudzí majetok, a to obdobným spôsobom, ako v iných (priestupkových i trestnoprávnych) prípadoch.
Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný konal v priamom
úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko zo spáchania skutku, keď vedome a cielene

útočil na cudzí majetok, je evidentné, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem
chránený Trestným zákonom.

Okolnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania trestnej činnosti, miery zavinenia a zištnej pohnútky
obžalovaného, vyhodnotil súd, pri ukladaní druhu a výmery trestu, v neprospech obžalovaného.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu nemohol opomenúť i osobu obžalovaného, ktorý bol odsúdený -
v predchádzajúcom odseku spomenutými - trestnými rozkazmi Okresného súdu Bratislava II v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. 1T/117/2016, a Okresného súdu Bratislava III v trestnej veci vedenej pod sp. zn.
46T/62/2015, pričom v rámci prvého spomenutého odsúdenia je mimoriadne významnou okolnosť, že

skutku v prejednávanom prípade sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a v prípade druhého odsúdenia súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že prejednávaného skutku sa
obžalovaný dopustil len 8 dní po nadobudnutí právoplatnosti predmetného odsudzujúceho rozhodnutia.

V súvislosti s osobou obžalovaného súd poukazuje aj na lustráciu v registri priestupkov, v ktorej je

potreba akcentovať skutočnosť, že obžalovaný sa v roku 2015 dopustil dvoch priestupkov proti majetku,
za ktoré bol sankcionovaný peňažnými pokutami, pričom v jednom prípade išlo o odcudzenie veci -
navigáciezpriehradkyosobnéhomotorovéhovozidla.Ajspoukazomna4odsúdeniaevidovanévodpise
registra trestov, na ktoré možno prihliadať - mimochodom ku ktorým došlo v relatívne krátkom časovomúseku, od augusta 2015 do júla 2016 - možno vyvodiť záver, že protiprávna činnosť smerujúca proti
majetku obžalovanému nie je v žiadnom prípade cudzia.

Pri ukladaní druhu trestu bolo tiež nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že ak sa páchateľ dopustí
úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné mu už uložiť
opätovne podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného zákona). Preto súd dospel k záveru,
že vzhľadom na recidívu obžalovaného (opakované páchanie trestnej činnosti), ktorej sa dopustil aj
cca len 1 týždeň potom, čo už bol ostatne právoplatne odsúdený v inej trestnej veci, je nutné uložiť

nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody celkom
zjavne neviedol u obžalovaného k náprave a preto by pre nápravu obžalovaného neboli postačujúce ani
samostatné alternatívne tresty.

Súd preto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri polovici upravenej trestnej
sadzby (2 roky), pričom na výkon tohto trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko poškodený si takýto nárok neuplatnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.