Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209793
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415209793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne X. D., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX, XXX XX F., prechodne bytom R. XX/XX, XXX XX V., právne
zastúpenej Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom V. Paulínyho - Tótha
30, P.O.BOX 121, 905 01 Senica, proti žalovanému X. D., nar. XX.XX. XXXX, s trvalým pobytom V. č.
XX, XXX XX V., právne zastúpenému JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Námestie Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 220 Eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/288/2015-33

zo dňa 17. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 17. 02. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 220 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 05. 05. 2014 do zaplatenia, všetko do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni

náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 640,12 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa (prostredníctvom
právneho zástupcu) sa podanou žalobou domáhala vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej uplatňovanú istinu vo výške 220 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že
dňa 18. 03. 2014 omylom vložila na účet žalovaného sumu 320 Eur. Žalovaný jej z tejto sumy vrátil len
100 Eur. Zostávajúcu časť v sume 220 Eur jej i napriek výzve nevrátil a ďalej odmietal s ňou komunikovať

a preto podala žalobu na súd.
1.3.Následnesúdprvejinštanciekonštatoval,ževovecibolvydanýplatobnýrozkaz,protiktorémupodal
žalovaný odpor. V dôsledku toho bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu a
na vykonané dokazovanie, a po uvedení zákonného znenia ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka
konštatoval: „Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalovaný je majiteľom účtu, na ktorý
žalobkyňa poslala 18. 03. 2014 finančné prostriedky a preto je správne pasívne legitimovaný. Nie je

sporné, že finančné prostriedky žalobkyňa poslala na účet žalovaného omylom, teda bez právneho
dôvodu. Žalovaný na účte musel vidieť, že účel platby je napísaný marec 2014, musel vedieť, že mu táto
suma neprináleží a aj napriek tomu, miesto toho, aby sumu neoprávnene prijatú vrátil, bezprostredne
ju so svojou rodinou minul v domácnosti.“ V súvislosti s obranou žalovaného uviedol: „Aj keď sažalovaný bránil tým, že poskytol žalobkyni protihodnotu v podobe detskej štvorkolky, čo mala potvrdiť
jeho manželka a sestra, súd tomuto tvrdeniu neverí, výpovede považuje za účelové a to vzhľadom
na to, že samotný žalovaný v priebehu pojednávania nevedel detailne dokázať priebeh nadobudnutia

štvorkolky, odovzdania a prevzatia. Nevedeli v priebehu konania preukázať nadobudnutie uvedenej
štvorkolky, nevedeli preukázať komunikáciu medzi nimi a žalobkyňou týkajúcej sa uvedenej štvorkolky
a rozpory sú aj vo výpovediach svedkyne a žalovaného, ktorí tvrdia, že inzerát na štvorkolku bol vo
výške 220 Eur, pričom svedkyňa neskôr uvádzala, že inzerát bol na 200 Eur a keď sa ozvala žalobkyňa,
tak sa dohodli, že jej detskú štvorkolku dovezú, za čo budú žiadať 20 Eur. Ďalej súd poukazuje na

tú skutočnosť, že v rodine žalovaného sa jedná o päťčlennú rodinu, kde je zamestnaný iba žalovaný,
jeho manželka je bez príjmu a aj tzv. rýchle spotrebovanie finančných prostriedkov po neoprávnenom
nadobudnutí finančných prostriedkov vo výške 320 Eur spochybňuje tvrdenie svedkyne o dostatku
finančných prostriedkov vo výške 200 Eur na kúpenie detskej hračky.“ Následne zároveň konštatoval:
„Na druhej strane žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, listinnými dôkazmi dokázala zaslanie finančných
prostriedkov na účet žalovaného, preukázala listinné výzvy, výzvy od advokáta, na ktoré žalovaný

nereagoval a svedkyňa potvrdila aj tvrdenie žalobkyne, že po dvoch výzvach si ju rodina vymazala z
komunikácie na D., prostredníctvom ktorého v minulosti komunikovali. Súd preto verí žalobkyni, že zo
strany žalovaného nedošlo k žiadnej kompenzácii neoprávnene spotrebovaných peňazí.“ Keďže podľa
ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal, žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti vydať žalobkyni

bezdôvodné obohatenie vo výške 220 Eur.
1. 5. Rozhodnutie o priznaní úrokov z omeškania k uvedenej istine odôvodnil prvoinštančný súd
aplikáciou ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia
vlády SR č. 586/2008 Z.z.
1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a

účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore
úspešná priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva voči žalovanému, ktorý bol v spore
neúspešný. Priznaná náhrada trov konania pozostávala z náhrady trov vzniknutých z titulu zaplateného
súdneho poplatku a z náhrady trov vzniknutých z titulu právneho zastúpenia, za presne špecifikované
úkony právnej služby.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že nikdy nepopieral a nepopiera skutočnosť, že na jeho účet bola

pripísaná suma 320 Eur. Nemal vedomosť o tom, kto túto sumu na jeho účet poukázal, až neskôr sa
dozvedel, že malo ísť o omyl, ktorý vyvolala nesprávnym označením číselného kódu účtu žalobkyňa.
Pred tým, ako sa to dozvedel, nepredpokladal, že táto možnosť skutočne nastala. Manželka v uvedenom
období obchodovala a z tohto dôvodu prichádzali na účet rôzne platby a preto sa domnieval, že ide
o oprávnenú platbu. Až s odstupom času po vybratí tejto sumy z účtu sa ozvala žalobkyňa a žiadala

o vrátenie peňazí, pričom, keď sa dozvedel od manželky, že ide o peniaze, ktoré boli na jeho účet
poukázané omylom, dohodli sa s manželkou, že žalovanej budú na ňou označené platobné miesto
poukazované platby v 50 Eur splátkach. Medzičasom manželka inzerovala predaj štvorkolky, a keď sa o
tomdozvedelažalobkyňa,žiadala,abyjejtútoštvorkolkudaliakoprotihodnotuzostatkuuvedenéhodlhu,
t. j. za 200 Eur, pričom 20 Eur boli náklady na cestovné pre prípad odvozu štvorkolky do miesta bydliska

žalobkyne. Toto sa i uskutočnilo a štvorkolka jej bola odovzdaná. Žalobkyňa si štvorkolku prevzala aj
jej prevzatie, respektíve jej prebratie ako protihodnotu uvedeného dlhu nereklamovala, a napriek tomu
podala žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia zostatku nevrátenej sumy, teda 220 Eur.
2. 3. Žalovaný ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na to, že v rámci prvoinštančného konania
jednoznačne uviedol, že o celej záležitosti skoro nič nevie. Nevedel o omyle, ktorý vznikol pri poukázaní

z sumy 320 Eur na jeho účet a nevedel ani o tom, že niekto požaduje vrátenie tejto sumy, pretože s ním
o tom nikto nejednal a ohľadom celej záležitosti jednala jeho manželka. Účastníkom konania teda nemal
byť on, ale jeho manželka. Je síce pravdou, že majiteľom predmetného účtu je on, avšak dispozičné
právo s týmto účtom mala i jeho manželka, ktorá s ním voľne nakladala bez toho, aby si od neho, ako
majiteľa účtu, vyžadovala súhlas.

2. 4. Okrem toho žalovaný uviedol, že výpoveď, ktorú urobila jeho manželka prvoinštančný súd
nesprávne vyhodnotil, keď z jej výpovede vyvodil, že nemali dostatok finančných prostriedkov, pretože v
rodine pracuje iba on. Tento záver nie je správny, pretože zarába slušné peniaze a nikdy nebol odkázaný
na to, aby cudzie peniaze použil pre svoju potrebu.2. 5. V závere odôvodnenia odvolania žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru si mal prvoinštančný
súd „objasniť okruh účastníkov konania a rozhodnúť, kto mal byť v danom spore účastníkom konania
a to či na strane žalobkyne alebo žalovaného. Súd nezisťoval ani tú skutočnosť, či žalobkyňa je vydatá,

či finančné prostriedky patria do BSM alebo ide o osobný majetok žalobkyne, a tak isto pokiaľ týmto
konaním bola vytvorená majetková výhoda bolo potrebné skúmať komu, a kto nesie zodpovednosť za
tento postup a konečný stav.“

3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného

uviedla, že jeho odvolanie považuje za účelové a nedôvodné.
3. 2. V úvode vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že nie je zrejmé, z akého zákonného dôvodu žalovaný
podal odvolanie, avšak z jeho argumentácie vyextrahovala dva dôvody - nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie aktívnej a pasívnej legitimácie sporových strán.
3. 3. V súvislosti s implicitne namietanou jej aktívnou vecnou legitimáciou (keď žalovaný v odvolaní
namietal, že prvoinštančný súd neskúmal, či finančné prostriedky, ktoré omylom zaslala na účet

žalovaného patrili do BSM) poukázala na to, že právo domáhať sa ochrany voči neoprávneným zásahom
do majetku BSM patrí obom manželom spoločne, ale zároveň každému osobitne bez toho, aby na to
bol potrebný súhlas druhého z manželov.
3. 4. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou spochybňoval svoju pasívnu vecnú
legitimáciu žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že majiteľom účtu a teda aj zodpovedným z finančných

transakciínaúčteježalovaný.Vlastníkúčtu,ktorýdobrovoľneumožnilinémudisponovaťsprostriedkami
na jeho účte nemôže tvoriť nerozdielne spoločenstvo s disponentom, môže za určitých okolností tvoriť
iba samostatné spoločenstvo.
3. 5. V reakcii na argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní, že jej ako protihodnota bola odovzdaná
štvorkolka žalobkyňa uviedla, že táto jeho argumentácia je lživá a bola postavená na výpovedi dvoch

svedkýň, blízkych príbuzných bývajúcich na jednej adrese. Poprela, že by akoukoľvek detskú štvorkolku
kupovala alebo chcela kúpiť. V tom čase už mala deti odrastené a detská štvorkolka pre trojročné dieťa
jej bola zbytočná. Má k dispozícii facebookovú korešpondenciu s manželkou žalovaného a z nej nikdy
ani náznakom nevyplynulo, že by jej manželka žalovaného bola ponúkala detskú štvorkolku.
3. 6. V závere vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal,

že by jej vrátil peniaze v hotovosti alebo protihodnotou. Odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu
je logické a vychádzal z vykonaného dokazovaniam. Dostatočne podrobne je v ňom rozobratá dôkazná
situácia aj právna argumentácia.

4. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho

odvolaniu uviedol, že s jej tvrdeniami nesúhlasí. Ďalej uviedol, že jemu išlo „len o právnu čistotu veci, aby
súd vôbec uvažoval v tom smere, že pokiaľ došlo k čerpaniu zo spoločného účtu, že je nutné preveriť
toto výsluchom manželky, či vôbec táto mala vedomosť o tom, a čo sa malo za financie kúpiť.“ V závere
vyjadreniauviedol,žepoukazujenadôvodysvojho odvolania,stým,žepodľajehonázoruprvoinštančný
súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu veci.

5. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu
žalovaného uviedla, že toto vyjadrenie je spísané ťažkopádne. Skonštatovala, že v uvedenom vyjadrení
žalovaný žiadne nové prostriedky procesnej obrany neuviedol, len opakovane navrhol vypočuť svoju
manželku za účelom zistenia, či táto mala vedomosť o tom, že ona (žalobkyňa) omylom poukázala na

účet patriaci žalovanému peniaze a čo sa za tieto peniaze malo kúpiť, a k okolnostiam jednania ohľadom
dohody o vrátení peňazí. V tejto súvislosti uviedla, že manželka žalovaného bola vypočutá ako svedok
a obe sporové strany jej mohli klásť otázky, ktorých zodpovedanie považovali v prejednávanej veci
za relevantné. Prvoinštančný súd žiadnym spôsobom strany vo výsluchu neobmedzoval a výpovede
svedkyne riadne zaznamenal. Svedkyňa sa vyjadrila k tomu, že vedela o mylnom preukázaní platby na

účet žalovaného, a taktiež sa vyjadrila aj k vzájomnej komunikácii. Keďže žalovaný nenavrhol vykonať
žiadny nový dôkaz v konaní, považuje tento jeho odvolací dôvod za irelevantný. Okrem toho, bol
navrhnutý až po lehote na podanie odvolania.

6. Odvolanie žalovaného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zcitovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, z ktorého vyplýva, že právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti

alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného

uvedené v odvolaní.

12. V súvislosti s v odvolaní implicitne namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne odvolací súd
uvádza, že uplatňovaný nárok žalobkyne je takého charakteru, ktorý umožňuje, aby si ho mohla uplatniť
v súdnom konaní samostatne, bez ohľadu na to, či finančné prostriedky, ktoré omylom poukázala na účet

žalovaného patrili do BSM. Uvedená argumentácia žalovaného je preto nedôvodná a neopodstatnená.

13. Rovnako nedôvodná a neopodstatnená je i jeho argumentácia ohľadom nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie. V spore bolo jednoznačne preukázané, že je vlastníkom účtu, na ktorých žalobkyňa
omylom zaslala finančné prostriedky a preto pasívne vecne legitimovaným subjektom na vrátenie tej

časti finančných prostriedkov, ktorá ešte doteraz nebola vrátená, je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka jednoznačne žalovaný ako vlastník účtu. Skutočnosť, že s účtom žalovaného
mohla disponovať i jeho manželka je z tohto hľadiska irelevantná, pretože výlučne on ako vlastník účtu
zodpovedá za to, komu umožnil so svojím účtom disponovať a v dôsledku toho nesie zodpovednosť
i za konanie osoby, ktorej dispozíciu s vlastným účtom umožnil. Iná situácia by bola v prípade, ak by

manželka žalovaného disponovala s jeho účtom neoprávnene. Táto skutočnosť však v spore nebola zo
strany žalovaného tvrdená.

14. V súvislosti s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní, že k uspokojeniu uplatňovanej
pohľadávky žalobkyne došlo tým, že jej bola ako protihodnota odovzdaná detská štvorkolka odvolací súd

uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že žalovaný nepreukázal
pravdivosť tohto tvrdenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Ako správne poukázal prvoinštančný
súd, žalovaný nedokázal preukázať ani len nadobudnutie detskej štvorkolky a ani akúkoľvek vzájomnú
komunikáciu ohľadom potencionálnej dohody o tomto spôsobe uspokojenia pohľadávky žalobkyne.

15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.16. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).