Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. október 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224414
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:7112224414.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu GENERAL

FACTORING, a.s., Mostová 2, Bratislava, IČO 35 838 825 zast. Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO 47 255 706 proti žalovanému: 1./ O. zast. JUDr. Ivetou Tóthovou,
advokátkou v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28 a 2./ E. za účasti bývalého vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO 42 305 675
(do 30. 06. 2016) o zaplatenie 9.485,54 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 6.252,45 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 7 %
ročne zo sumy 5.252,45 eur z a s t a v u j e .

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby na základe podania žalobcu zo dňa 03. 08. 2016.

Žalovaní 1./, 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 3.233,09 eur so 7 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 9.342,04 eur od 01. 07. 2010 do 27. 12. 2013, zo sumy 8.972,04 eur od 28. 12. 2013
do 20. 01. 2014, zo sumy 8.597,04 eur od 20. 01. 2014 do 20. 02. 2014, zo sumy 8.247,04 eur od 20.
02. 2014 do 17. 03. 2014, zo sumy 3.649,59 eur od 17. 03. 2014 do 12. 05. 2014, zo sumy 3.089,59

eur od 12. 05. 2014 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných alebo plnením dlžníka
Štefana Maga, nar. 02. 03. 1975, bytom Gemerský Jablonec 63, ktorého povinnosť vyplýva na základe
notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Jánom Kovácsom pod číslom N537/2002, Nz470/2002
zo dňa 11. 11. 2002, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, kde žalovanej 1./
sa povoľuje splácať žalovanú sumu istiny s príslušenstvom a trovami konania v mesačných splátkach
vo výške 300,- eur mesačne, počnúc mesiacom november 2018, vždy do konca toho ktorého mesiaca,
pod stratou výhody splátok a žalovaný 2./ je povinný zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami
konania do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa voči žalovaným 1./, 2./ priznáva právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na povinnosť zaplatiť
žalobcovi pôvodne sumu 10.546,54 eur s príslušenstvom titulom nároku z uzavretej zmluvy o úvere,
ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. so C., kde predmetom
zmluvy o úvere bol úver vo výške 19.916,35 eur, ktorý bol hlavným dlžníkom, pričom žalovaní 1./, 2./

prevzali ručenie za predmetný úver voči veriteľovi na základe ručiteľskej listiny. Po čiastočných úhradách
zo strany dlžníka predmetom konania zostala suma 3.233,09 eur s príslušenstvom, ktorá zmena žaloby
bola pripustená na pojednávaní dňa 16. 01. 2017.2. Žalobca svojím podaním zo dňa 03. 08. 2016 na základe úhrad zobral žalobu späť v časti zaplatenia
istiny vo výške 6.252,45 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 5.252,45 eur
a vzhľadom na tú skutočnosť v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v

rozhodnutí vo veci samej.
3. Žalovaný 1./ podal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný na základe podanej žaloby,
následkom čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Obaja žalovaní namietali zostatok
úveru, kde tvrdili, že podľa tvrdenia hlavného dlžníka úver by mal byť už vyrovnaný, oni sami na úvere
neuhradili žiadnu splátku a následne vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou zo dňa 11. 11. 2002,
ručiteľskými listinami čl. 1 a 2 zo dňa 11. 11. 2002, okamžitou splatnosťou úveru zo dňa 27. 02.
2006 s dokladmi o doručení žalovaným, notárskou zápisnicou č. N537/2002, návrhom na vykonanie
exekúcie, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 12. 2007 a prílohou k zmluve o postúpení,
odporom žalovaného 1./, vyjadrením žalobcu zo dňa 24. 10. 2013, 30. 10. 2013, 03. 08. 2016 a 23. 12.
2016, prehľadom pohybov na úverovom účte, námietkami premlčania vznesenými žalovanými a zistil

nasledovný skutkový stav.
5. Právny predchodca žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. so C. uzavrel úverovú zmluvu dňa
11. 11. 2002, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 600.000,- Sk s dohodnutou
úrokovou sadzbou 5 %, s mesačnými splátkami 3.600,- Sk. Dňa 11. 11. 2002 žalovaní 1./, 2./ uzavreli s
veriteľom ručiteľskú listinu č. 1 a 2, ktorými prevzali ručiteľský záväzok titulom poskytnutého úveru pre

C.. Keďže hlavný dlžník si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, stavebná sporiteľňa
požiadala o okamžité splatenie zostatku úveru dňom 27. 02. 2006, ktoré okamžité splatenie úveru
bolo žalovaným doručené dňa 03. 03. 2006. Stavebná sporiteľňa zároveň podala návrh na vykonanie
exekúcie proti hlavnému dlžníkovi C. v roku 2006, ktorá exekúcia sa stále vedie na tunajšom súde
pod číslom konania 1Er/1813/2006. Na základe zmluvy o postúpení stavebná sporiteľňa postúpila

pohľadávku titulom uzavretej zmluvy o úvere na žalobcu, na základe ktorej skutočnosti je daná aktívna
legitimácia žalobcu na vedení sporu a žalobca je oprávnený vymáhať nároky titulom uzavretej zmluvy
o úvere a s ňou súvisiacich ručiteľských záväzkov. Predmetom postúpenia bol zostatok úveru k 14. 12.
2007 vo výške 281.438,40 Sk (9.342,04 eur) s príslušenstvom.
6. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, t.j. zmluva o úvere

a ručiteľská listina, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade
jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.
7. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa
musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/
EHS z 05. 04. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami

sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní
ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho
dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
8. V zmysle článku 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem

a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Vnútroštátny súd je povinný vykladať svoje vnútroštátne
právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa 3. odseku článku 189
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. I keď v čase uzavretia úverovej zmluvy smernica o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nebola transformovaná do slovenského vnútroštátneho
poriadku, je potrebné, aby súd vykladal právne vzťahy v súlade s touto smernicou, tkz. eurokomforný

výklad s poukazom na ustanovenie § 879 písm. f) ods. 3 a 4 Obč. zákonníka v znení Zákona č. 150/2004
Z.z., kde bolo potrebné od účinnosti novely Občianskeho zákonníka dať do súladu s Občianskym
zákonníkom spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka
do 30. 06. 2004.
9. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného

zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka, v
danom prípade vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ustanovenia § 101 a nasl. Obč. zákonníka.
10. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.11. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.
13. Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v

čase uzavretia zmluvy o úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia

existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu.
15. Súd charakterizuje právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol na
základespotrebiteľskejzmluvy,ikeďbolauzavretázmluvaoúverepodľaObchodnéhozákonníka,keďže
jednoznačne na jednej strane zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v rámci svojich

podnikateľských aktivít a na druhej strane zmluvu uzavrel spotrebiteľ mimo rámca podnikateľských
aktivít, ako aj výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Napriek spotrebiteľskému charakteru
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu sa na ich právny vzťah neaplikuje Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. s poukazom na horecitované ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) zákona,
keďže v danom prípade bola uzavretá zmluva o stavebnom sporení s poukazom na ustanovenie článku

I. úverovej zmluvy na riešenie bytových potrieb dlžníka.
16. Zmluva o stavebnom sporení medzi veriteľom a hlavným dlžníkom bola uzavretá v zmysle § 7
Zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v
zmysle ktorého ustanovenia odseku 1 stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou
vydanýchzásadschválenýchNárodnoubankouSlovenskapodohodesministerstvom.Vzmysleodseku

2 citovaného ustanovenia zmluvy o stavebnom sporení musia obsahovať výšku a časovú postupnosť
vkladov stavebného sporiteľa, úrokové sadzby vkladov a stavebných úverov, podmienky poskytnutia
stavebných úverov, postup pri určení poradia poskytnutia stavebných úverov, ako aj podmienky a postup
pri výplate vkladov, spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebných úverov, ako aj ďalšie zákonné
náležitosti.

17. Na základe zmluvy o úvere pre hlavného dlžníka bol poskytnutý úver vo výške 600.000,- Sk, t.j.
19.916,35 eur formou medziúveru s dohodnutou úrokovou sadzbou 6,50 % ročne, bola dohodnutá
mesačná splátka 3.600,- Sk, bola dohodnutá možnosť okamžitého splatenia úveru v prípade omeškania
so zaplatením dvoch splátok, úver bol zabezpečený ručiteľskými listinami č. 1 a 2, na základe ktorých
prevzali žalovaní ručenie za poskytnutý úver do výšky 299.000,- Sk. Keďže hlavný dlžník si neplnil svoje

povinnosti vyplývajúce z úveru, pôvodný veriteľ Stavebná sporiteľňa Wüstenrot pristúpila k okamžitému
splateniu úveru listom zo dňa 27. 02. 2006, ktoré okamžité splatenie úveru bolo doručené žalovaným 03.
03. 2006. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku titulom úveru
voči dlžníkovi a ručiteľom na žalobcu zmluvou o postúpení zo dňa 21. 12. 2007, kde výška zostatku
úveru, ktorý bol predmetom postúpenia k 14. 12. 2007, bola 9.342,04 eur s príslušenstvom. Takto

možno konštatovať, že predmetná zmluva o stavebnom úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti
vyžadované v zmysle § 7 Zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o úver. Touto zmluvou o úvere a s ňou súvisiacimi ručiteľskými listinami sú strany sporu viazané,
došlo platne k uzavretiu ručiteľského záväzku, a teda žalovaní 1./, 2./ ako ručitelia zodpovedajú za
zostatok úveru, ktorý bol postúpený na žalobcu. Žalovaní nepopierali uzavretie zmluvy o úvere ani

ručiteľských listín, nevedeli sa vyjadriť bližšie k platbám, ktoré realizoval na úvere len hlavný dlžník,
tvrdili len, že podľa ich názoru úver mal byť už vyrovnaný, o tejto okolnosti však nepredložili žiadny
dôkaz, žalobca svojím podaním zo dňa 03. 08. 2016 upravil predmet konania tak, že po jednotlivých
úhradách zostatok úveru predstavuje sumu 3.233,09 eur s príslušnými úrokmi z omeškania podľa
jednotlivých období, podľa úhrad hlavného dlžníka. Keďže žalovaní 1./, 2./ nevedeli predložiť ďalšie

dôkazy o úhradách na úvere, či už zo strany hlavného dlžníka, alebo zo stranami samotných ručiteľov,
súd vychádzal len z úhrad na úvere, ktoré uviedol žalobca s tým, že pri zohľadnení týchto úhrad zostatok
úveru predstavuje sumu 3.233,09 eur, na ktorú sumu súd žalovaných 1./, 2./ zaviazal s tým, že plnenímjedného zo žalovaných alebo plnením hlavného dlžníka C. zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť
ostatných žalovaných.
18. Súd zároveň zaviazal žalovaných 1./, 2./ aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže zostatok úveru

žalovaní nevyrovnali v lehote splatnosti úveru po doručení okamžitej splatnosti úveru, ktorý úver sa stal
splatným k 27. 02. 2006, sú preto v omeškaní v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a sú povinní
uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania. Výška úrokovej sadzby je stanovená ako dvojnásobok diskontnej
sadzby, v čase splatnosti úveru 3,5 %, spolu teda 7 % ročne, pričom žalobca si uplatňoval úroky z

omeškania z jednotlivých zostatkov úveru po úhradách hlavného dlžníka od 01. 07. 2010 do 12. 05.
2014 a od 12. 05. 2014 zo zostatku úveru až do zaplatenia.
19. V rámci konania žalovaní 1./, 2./ vzniesli námietku premlčania celého nároku žalobcu, keďže podľa
ich názoru splatnosť úveru nastala v roku 2006 a žaloba bola podaná na súd až v roku 2012.
20. Podľa § 546 Obč. zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením, ručenie
vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku

uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
21. Podľa § 548 ods. 1 Obč. zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na
to veriteľ písomne vyzval.
22. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu došlo platne k uzavretiu ručiteľského záväzku, ktorý
zabezpečuje poskytnutý úver pre hlavného dlžníka, kde vzhľadom na tú skutočnosť, že hlavný dlžník

úver nesplácal v dohodnutých lehotách, veriteľ žalovaných vyzval na zaplatenie úveru pri doručení
okamžitej splatnosti úveru. Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom a
veriteľom, ktorý slúži k zaisteniu veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu medzi dlžníkom
a veriteľom a ktorého obsahom je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu pohľadávku veriteľa v prípade,
ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľský záväzok sa viaže na samotnú pohľadávku z hlavného právneho

vzťahu a ručiteľský záväzok zaniká až zánikom samotnej pohľadávky. Pokiaľ teda nie je premlčaný
hlavný záväzok, v danom prípade z úveru voči hlavnému dlžníkovi, nemôže dôjsť k premlčaniu práva
veriteľa voči ručiteľovi, ktoré pravidlo je obsiahnuté aj v samotnom ustanovení § 310 Obch. zákonníka.
Ak teda došlo k zosplatneniu úveru v roku 2006, kde v roku 2006 veriteľ podal návrh na exekúciu voči
hlavnému dlžníkovi, ktorá exekúcia sa stále vedie, nemohlo dôjsť k premlčaniu hlavného záväzku, t.j.

dlžníka voči veriteľovi a tým pádom pred premlčaním tohto záväzku nemohlo dôjsť k premlčaniu ani
ručiteľského záväzku, keďže s poukazom na ustanovenie § 112 Obč. zákonníka veriteľ v premlčacej
dobe si uplatnil právo na súde a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie, čo platí pre nielen konanie na súde, ale aj pre navrhnutý výkon rozhodnutia,
či exekúciu. Vzhľadom na tieto závery súd nemohol prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania zo

strany žalovaných, a preto súd priznal žalobcovi zostatok úveru s príslušnými úrokmi z omeškania.
Zároveň súd podotýka, že nebolo možné rozhodnúť o vrátení časti súdneho poplatku po čiastočnom
späťvzatí žaloby, keďže k tomuto došlo po tom, ako vo veci prebehlo už pojednávanie.
23. Súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného 1./ splácať zostatok úveru s príslušenstvom v 300,-
eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom november 2018, vždy do konca toho ktorého mesiaca,

pod stratou výhody splátok zohľadňujúc jeho sociálnu situáciu, keďže žalovaný 1./ pracuje s hrubým
mesačným príjmom 600,- eur a má jednu vyživovaciu povinnosť s poukazom na ustanovenie § 232
ods. 3 C.s.p. Ak bude vynechaná čo i len jedna splátka, stane sa splatným celý dlh. Uložením splátok
žalovanému 1./ nedôjde k neúmernému predĺženiu splatnosti úveru vzhľadom na zostatok úveru po
posledných úhradách. Povinnosť žalovaného 2./ bola určená v lehote troch dní, keďže žalovaný 2./

nepredložil žiadne doklady o prípadnej možnosti povoliť splátky na úvere.
24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalobca mal
vo veci plný úspech a súd mu preto priznal voči žalovaným 1./, 2./ právo na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v

dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohamitak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.