Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/581/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208207159
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2208207159.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova ulica 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, proti povinnému: Y. S., W..
XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, W. F. Y. Y. XXXX/XX, Š., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mgr.
Andrej Dembický, Exekútorský úrad so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 31 274 765, pod sp.zn.

EX 1826/2008, o vymoženie 1 000,- Sk s príslušenstvom takto:

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený dňa 28.05.2008 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Blok na pokutu vydaný
Okr.riaditeľstvom, ODI PZ Bratislava I dňa 27.06.2006, ev.č. AA 840626. Exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť dňom 12.07.2006.

2/ Súdny exekútor dňa 17.10.2014 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný
zomrel dňa 09.06.2010 a dedičské konanie po neb.povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku.
Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 62,63 EUR a na ich náhradu navrhol
zaviazať oprávneného.

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho

nástupcu niet, súd konanie zastaví.7/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

8/ Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9/ Súd konštatuje, že vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov povinnej osoby, nakoľko povinný zomrel
ako nemajetný a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené s poukazom

na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného
konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníka na strane povinného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, preto že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem
iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav

Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str.207). Posudzovanie majetku
(majetnosti) povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ povinný právne
zanikol (fyzická osoba smrťou), nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti, vylučuje to
povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom
exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom.

10/ Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h)
a k) je prípustné odvolanie.

11/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12/ Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

13/ Keďže podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného - ako fyzickej
osoby mať práva a povinnosti, zanikla smrťou a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníka na strane povinného súd nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej
osoby) na náhradu trov exekúcie.

14/ V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť,
že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä
ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na
zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

15/ Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd.
Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu.
Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 EP, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie
nezavinil a nemohol ho predvídať.

16/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie
oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste
preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne

rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v
príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva,
že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie,
ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú

opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých
sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť
rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať
s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálnehoúsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
tak nemožno vyvodiť. Exekúcia sa začala v roku 2008 a do smrti povinného bola vedená 3 roky. Ak
súdny exekútor po začatí exekúcie zistil, že povinný je nemajetný, mohol zvážiť iniciovanie zastavenia

exekúciepretútoskutočnosť,čímbysizabezpečilajnáhradutrov,ktorémuvzniklivsúvislostisvýkonom
exekúcie. Exekútor však od 25.07.2008, kedy vydal Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy až
do dňa 19.01.2011 nevykonal žiaden úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky, dokonca 17.10.2014
viedol exekúciu proti neexistujúcemu účastníkovi konania. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy
zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie

znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý
krátuloženímpovinnostinanáhradutrovzastavenejexekúcie,čímbysaparadoxneoprávnenýdostaldo
horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného
súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému
stanovisku ktorý tam prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady

trov exekúcie s prihliadnutím na ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody osobitného
zreteľa, najmä tie, že súdny exekútor po tom ako zistil, že povinný je nemajetný ešte za života povinného
nepodal návrh na zastavenie exekúcie pre túto skutočnosť, čím prišiel o možnosť náhrady trov konania
podľa ust. § 203 ods. 2 EP, ako aj to, že na náhradu trov nemá súd koho zaviazať.

17/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

18/ Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I/ a II/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).

Proti výroku III/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).