Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/221/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309200678
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5309200678.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade N. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. nad Y. XXX a v 2/ rade C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. nad Y. XXX, právne zastúpení JUDr.
Miroslavom Stopkom, advokátom so sídlom C. XXXX/XA, Q., proti odporkyni: H. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. nad Y. XXX, právne zastúpenej JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom so sídlom Q. Y. XXXX,
Q., v konaní o uloženie povinnosti odstrániť dvere, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu

Čadca č.k. 4C/22/2009-287, zo dňa 7. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. uložil odporkyni povinnosť umožniť navrhovateľom
1/, 2/ na náklady odporkyne prístup cez spoločný vchod (dvere) nachádzajúci sa pod rodinným domom
odporkyne č. XXX, čiastočne postavený na parcele č. CKN 538/3 - zastavaná plocha, nádvoria o výmere

155 m2, zapísaný na LV č. XXX Správy katastra Čadca, kat. úz. Y. nad Y. ako samostatnú uzavretú
časť suterénu rodinného domu č. XXX o šírke 1,20 m2, dĺžke 2,90 m2, výmere 3,48 m2 podľa nákresu
znalca Ing. D. Y., tvoriaceho prílohu znaleckého posudku č. 117/2011 zo dňa 7.11.2011, označenú ako
pôdorys suterénu, pričom spoločný vchod, samostatná uzavretá časť suterénu rodinného domu č. XXX
je postavený na parcele navrhovateľov 1/, 2/ CKN 538/2 - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 116
m2, zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Čadca, kat. úz. Y. nad Y. do pivnice navrhovateľov 1/, 2/

v ich rodinnom dome č. XXX, postavenom na parcelách CKN 533/2, 538/1/2, zapísaných na LV č. XXX
Správy katastra Čadca, kat. územie Y. nad Y., a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
výroku II. uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania vo výške 1143,60 Eur
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/ JUDr.
Miroslava Stopku, advokáta, AK v Q..

Výrokom III. súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu
v Čadci titulom súdneho poplatku za odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu sumu 33
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. odporkyni súd uložil povinnosť zaplatiť
SlovenskejrepublikenaúčetOkresnéhosúduvČadcititulomtrovpreddavkovanýchštátomsumu476,72
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že skutkový stav je taký, že sporný priestor čo do pozemku vlastnícky
patrí navrhovateľom a predtým vlastnícky patril spoločným právnym predchodcom. Budova suterénu,
spoločný vchod, vlastnícky patrí odporkyni, ale predtým bola súčasťou pôvodného rodinného domu č.
XXX a vlastnícky patrila spoločným právnym predchodcom, rodičom. Výsluchom samotnej odporkyne
mal súd preukázané, že asi v roku 2008 na vchod dala dvere a ohliadkou a znaleckým dokazovaním mal
preukázané, že vchod do pivnice rodinného domu č. XXX je zamurovaný. Nezamurovaný je len vchod do

pivnice rodinného domu XXX vedúci zo spoločného vchodu. Súd poukázal na ust. § 123 Občianskeho
zákonníka.Bolo preukázané, že navrhovatelia predmet svojho vlastníctva - rodinný dom č. XXX, vrátane pivnice,
užívali aj tým spôsobom (vrátane ich právnych predchodcov), že užívali pivničné priestory rodinného

domu č. XXX takým spôsobom, že vstupovali cez spoločný vchod a cez dvere, ktoré odporkyňa
zamurovala a znemožnila im tak užívanie predmetu ich vlastníctva. Je preto na mieste, že navrhovatelia
sa domáhali svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd teda uložil
odporkyni, aby sa zdržala takého konania, ktorým navrhovateľom bude obmedzovať užívanie ich
vlastníckeho práva. Ide teda o žalobu negatórnu, žalobu na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov

do vlastníckeho práva navrhovateľov. Navrhovatelia svoje vlastnícke právo k budove č. XXX preukázali,
rovnako preukázali svoje vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je vybudovaný spoločný vchod do
pivnice k rodinnému domu č. XXX. V konaní boli preukázané zásahy odporkyne (nasadenie, uzamknutie
dverí, zamurovanie vchodu, priestupkové a trestné konania, zastavovanie vody). V čase rozhodovania
súdu zásahy existovali a pretrvávali. Nebol sprístupnený vchod do pivnice rodinného domu č. XXX, preto
súd návrhu vyhovel. Z celého hmotno-právneho správania je zrejmé, že pôvodní vlastníci pozemku pod

spoločným vchodom boli rodičia navrhovatelia a jeho sestry právnej predchodkyne odporkyne. Rodičia
vchod do svojej pivnice v rodinnom dome č. XXX mali totožný s tzv. spoločným vchodom. Dcére, právnej
predchodkyni odporkyne, dovolili pristaviť k už existujúcemu rodinnému domu. Dôvodne táto skutočnosť
viedla súd k záveru, že pokiaľ by medzi rodičmi navrhovateľov a právnou predchodkyňou odporkyne
nebola dohoda o spoločnom užívaní tzv. spoločného vchodu do pivníc, rodičia ani navrhovateľ by neboli

súhlasili s tým, aby si právna predchodkyňa odporkyne, resp. odporkyňa pristavila suterén svojej budovy
na nehnuteľnosť vlastnícky patriacu navrhovateľov, resp. ich právnym predchodcom. To súd viedlo k
záveru, že medzi nimi existovala táto dohoda, ktorá prešla na právnych nástupcov o tom, že vstup
do pivníc bude spoločný, pričom každý z nich má pivnicu umiestnenú vo svojej časti rodinného domu.
Pojem „spoločný“ je teda daný aj tým, že v prospech spoločnej veci zo strany navrhovateľov svedčí

vlastnícke právo k pozemku a k pôvodnému spoločnému vchodu a v prospech odporkyne vlastníctvo k
tejto suterénnej časti budovy. Svedčí tomu aj hmotno-právne užívanie tejto spoločnej veci, čo dokazujú
dva samostatné vchody do pivníc navrhovateľov i odporkyne cez spoločný vchod. Tieto skutočnosti sú
preukázané objektívne ohliadkou, znaleckým dokazovaním.

Preto súd zaviazal odporkyňu, aby sa zdržala takého konania, ktorým by obmedzovala riadne užívanie
vlastníctva navrhovateľov, riadne užívanie ich pivnice v rodinnom dome č. XXX cez spoločný vchod,
teda, aby im na svoje náklady tento vstup umožnila, pretože odporkyňa spoločný vchod uzamkla a
zamurovala vstup do pivnice navrhovateľov. Je preto spravodlivé, aby tento protiprávny stav odstránila
a zdržala sa ďalšieho obmedzovania vlastníckeho práva navrhovateľov.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa odvolala proti nariadenému predbežnému opatreniu, súd ju zaviazal
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 33 Eur podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych
poplatkov a poznámky 3 k položke 1.

Odporkyňu ako neúspešnú účastníčku konania súd zaviazal k náhrade trov konania titulom trov
preddavkovaných štátom, a to titulom znalečného vo výške 212,48 Eur, ktoré bolo priznané a zaplatené
znalcovi Ing. Y.. Titulom trov preddavkovaných štátom bolo priznané znalečné Ing. Y. vo výške 255,73
Eur, za použitie osobného motorového vozidla okresného súdu na účely ohliadky bolo účtované 8,51
Eur. Spolu tak trovy preddavkované štátom predstavovali 476,72 Eur. U odporkyne neboli zistené

podklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Úspešnými účastníkmi konania sú navrhovatelia,
ktorým boli priznané trovy právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej pomoci bližšie špecifikovaných
v prvostupňovom rozhodnutí ako aj z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh a predbežné
opatrenie vo výške 132,- Eur. Trovy konania tak predstavujú 1.143,60 Eur.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa. Rozsudok považuje za
nesprávny, predovšetkým petit napadnutého rozsudku je nejasný a nezrozumiteľný. Na začiatku sa
hovorí o prístupe cez spoločný vchod a potom pravdepodobne chýbajú niektoré slová, keď sa hovorí
o samostatnej uzavretej časti suterénu. Predovšetkým však navrhovatelia svojim návrhom zo dňa
12.2.2009 žiadali, aby ako odporkyňa bola povinná odstrániť na svoje náklady dvere do pivníc rodinného

domu č. XXX k.ú. Y. nad Y. a rodinnému domu č. XXX. Rozsudkom OS Čadca zo dňa 7.2.2012 však súd
rozhodol už nie o povinnosti odstrániť dvere do pivníc ale o povinnosti umožniť navrhovateľom prístup
cez spoločný vchod do pivnice navrhovateľov 1/, 2/. Je zrejmé, že okresný súd rozhodol napadnutým
rozsudkom o niečom, čo navrhovatelia 1/, 2/ nežiadali. Poukazuje na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., zktorého ustanovenia vyplýva, že súd nesmie prisúdiť viac, ale tiež nesmie prisúdiť nič iné. Keďže súd
rozhodol o niečom inom, ako navrhovatelia žiadali, ide o závažné procesné pochybenie. Napadnutý
rozsudok má teda vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa aj

neúplne zistil skutkový stav veci, vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Y., ktorý uviedol, že hranica
podľa katastra nehnuteľností je označená bodmi 1, 2, 3, 4, vytiahnutá v posudku čiernou čiarou. Ďalej
konštatoval, že hranica označená bodmi 2, 3, 4 medzi spornými parcelami podľa katastra vyznačená
v katastrálnej mape nie je správna. Plocha označená bodmi 3, 4, 7, 3 o výmere 64 m2 nemá byť
súčasťou parcele navrhovateľov č. 538/2 ale parcely odporkyne č. 538/3. Otázny ostal úsek pôvodnej

hranice medzi bodmi 2, 3. OS v Čadci v rozsudku konštatoval, že hranica medzi spornými parcelami
podľa katastra nehnuteľností je správna a závery znalca o nesprávnosti tejto hranice považoval za
právnu kvalifikáciu. Tento postup vedie k tomu, že súd nezistil riadne skutkový stav veci. Je všeobecne
známe, že katastrálne mapy a tým aj hranice určené podľa nich, sú často nesprávne a z toho dôvodu
súdy nariaďujú znalecké posudky. Znalec v posudku bližšie nekonkretizoval, z akých dôvodov je táto
hranica nesprávna. Okresný súd sa nemal uspokojiť len s písomným posudkom znalca Ing. Y., mal

ho na pojednávaní aj vypočuť, a to z akých dôvodov považuje hranicu za nesprávnu. Nejde o žiadnu
právnu kvalifikáciu zo strany znalca, ale posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Tým,
že okresný súd nevypočul znalca Ing. Y., nezistil riadne skutkový stav veci a preto je jeho rozhodnutie
prinajmenšom predčasné. Rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny aj z iného dôvodu. Má
za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keby pripustila, že jej dom je z časti

postavený na parcele navrhovateľov, t.j. KN 538/2, vlastníkom tejto časti parcely sa stala odporkyňa, a
to na základe právneho titulu spracovania. Rodinný dom č. XXX postavili jej právni predchodcovia na
základe rozhodnutia bývalého ONV Kysucké Nové Mesto z 22.4.1959. Toto rozhodnutie bolo vydané na
základe stavebnej zápisnice zo dňa 11.10.1958. Vtedy sa stavebná komisia dostavila na miesto samé
a aj so súhlasom navrhovateľov 1/, 2/ jej právni predchodcovia postavili rodinný dom č. XXX na mieste,

na ktorom je v súčasnej dobe postavený. Keď právni predchodcovia postavili časť rodinného domu č.
XXX na časti parcele navrhovateľa 1/, 2/, stali sa vlastníkmi tejto časti nehnuteľnosti a to právnym titulom
spracovania podľa ust. § 125 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Z.z. Jej právni predchodcovia
boli nesporne dobromyseľní v tom, že svoj dom stavajú na svojom pozemku. Nadobudli tak vlastnícke
právo titulom spracovania. Žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému

súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasí ani s platením poplatkov, ktoré má znášať protistrana.

Navrhovatelia 1/, 2/ vo vyjadrení udávajú, že nesúhlasia s konštatovaním odporkyne, že petit rozsudku
nie je zhodný s petitom žalobného návrhu. Nestotožňujú sa s výkladom odporcov, ani rigidným a príliš
formalistickým výkladom ust. § 127 O.s.p. so strany odporcov. Poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 909/2003. Odporcom vytýkané formálne vady sú už judikatúrou
Najvyššieho súdu prekonané. Slovnými spojeniami uvedenými v žalobnom návrhu a v petite rozhodnutia
súdu sa docieli rovnaký výsledok, ktorým je umožnenie využívať pivnicu vo vlastníctve navrhovateľov,
ktorá sa nachádza na ich pozemku a v ich rodinnom dome a ku ktorej z dôvodu počinov odporkyne a jej
neustálych schválností nemajú prístup. Tiež poukazuje na ust. § 125 Stredného občianskeho zákonníka,

ktoré sa týkalo len socialistických právnických osôb a nie je im známe, že by odporkyňa alebo jej právni
predchodcovia boli socialistickými právnickými osobami, preto sa domnievajú, že v tomto prípade sa
nemôže odvolávať na spracovanie. Súd vykonal náležité dokazovanie, pričom ani odporkyňa nemala
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, iba tvrdila, že dôkazné bremeno je na navrhovateľoch, čo
vyplýva aj z opisu zápisnice zo dňa 7.2.2012. V tomto smere neobstojí argument, že súd rozhodol

predčasne a nevykonal náležité dokazovanie. Poukazuje na ust. § 120 ods. 4 O.s.p., keď na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Majú za to, že nimi uvádzané skutočnosti
boli preukázané aj znaleckým dokazovaním.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. s poukazom
na ust. § 212 ods. 3 O.s.p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolanie odporkyne je dôvodné. Okresný súd sa dopustil procesného pochybenia, na ktoré je krajský

súd povinný prihliadať ex offo, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p., na ktoré odporkyňa v odvolaní správne poukazuje, je vyjadrením
dispozičnej zásady, ktorou je ovládané sporové konanie a výrazom ktorej je právo aj povinnosť súdurozhodnúť iba o tom, čo účastník konania v návrhu žiadal. Z tejto zásady zákon v niektorých prípadoch
výnimočne umožňuje a dokonca aj ukladá povinnosť rozhodnúť nad rámec návrhu účastníka konania.
O takýto prípad však v danej veci nejde. Viazanosť súdu návrhom síce nemožno chápať tak, že súd je

bezvýnimočne viazaný konkrétnym znením žalobného petitu (navrhovaného znenia výroku rozhodnutia
súdu) a je povinný doslovne prevziať navrhovateľom formulovaný žalobný petit do svojho rozhodnutia,
musí byť však zachovaná obsahová zhodnosť toho, čoho sa navrhovateľ domáha. V danom prípade
navrhovatelia 1/, 2/ jednoznačne vyjadrili petit svojho návrhu, na ktorom počas celého konania zotrvali
tak, že odporkyňa je povinná odstrániť na svoje náklady dvere do pivníc k rodinnému domu č. XXX kat.

územia Y. nad Y. a rodinnému domu č. XXX kat. územia Y. nad Y. postaveného na parc. CKN 538/2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 zapísaného na LV č. XXX v bodoch A, B, nákresu súdom
ustanoveného znalca.

Výrok napadnutého rozsudku okresného súdu však obsahovo prekročil navrhovaný petit, keď odporkyni
uložil inú povinnosť, než ktorej sa navrhovatelia domáhali, pričom nemožno konštatovať, že by išlo o

obsahovú zhodnoť vyjadrenú iba inými slovami.

Zároveň krajský súd konštatuje, že takto formulovaný výrok rozsudku nie je dostatočne určitý a
zrozumiteľný aj s poukazom na zistený skutkový stav veci.

Ako krajský súd už konštatoval v skoršom zrušujúcom uznesení, navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade sa
domáhali ochrany vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na
vlastníctvo rodinného domu č. XXX v Y. nad Y.. K zásahu do ich vlastníckeho práva malo dôjsť tým, že
odporkyňa na vchod do pivníc navrhovateľov nasadila dvere, ktoré uzamkla a znemožňuje im tak vstup
do ich nehnuteľnosti. Navrhovatelia 1/, 2/ sa z tohto dôvodu domáhajú, aby odporkyňa bola povinná

odstrániť dvere do pivníc k rodinnému domu č. XXX kat. územia Y. nad Y. a rodinného domu č. XXX
v kat. území Y. nad Y.. Ide o zapieraciu - negatórnu žalobu, ktorá chráni vlastníka veci pred každým
iným zásahom do jeho oprávnenia, než je zadržiavanie veci. Aktívne legitimovaným na podanie takejto
žaloby je vlastník, resp. spoluvlastník veci. Pasívne legitimovanou osobou je osoba, ktorá ruší vlastníka
vo výkone jeho vlastníckeho práva. Musí ísť pritom o neoprávnené zásahy, ktoré boli vykonané, trvajú,

alebohrozíichopakovanie.Naneoprávnenýzásahdovlastníckehoprávaviažehmotnéprávopovinnosť
zdržať sa tohto zásahu a odstrániť jeho následky.

Navrhovateľ v tomto prípade musí preukázať vlastníctvo k veci. V danom prípade navrhovatelia 1/, 2/
odvíjajú svoje právo od vlastníckeho práva k domovej nehnuteľnosti č. XXX v Y. nad Y., o ktorej bolo

nesporne preukázané, že navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade sú jej vlastníkmi.

Pokiaľ sa však navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade domáhajú ochrany vlastníckeho práva v zmysle ust.
§ 126 Občianskeho zákonníka, možno im priznať iba ochranu, ktorá im hmotnoprávne vo vzťahu k
tvrdenému vlastníctvu patrí, t.j. právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a

úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka).

Ako to však vyplýva zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom a opierajúceho sa o
vykonanie ohliadky a výsledky znaleckého dokazovania, vstup do pivničných priestorov domu súp. č.
XXX vo vlastníctve navrhovateľov 1/, 2/ je spojený nielen s prechádzaním po pozemkovej nehnuteľnosti

vo vlastníctve navrhovateľov 1/, 2/ ale sčasti aj vstupovaním do suterénneho priestoru vo vlastníctve
odporkyne-dodomuč.s.XXX.TakýtozávervyplývazoznaleckéhoposudkuIng.D.Y.(strana174spisu),
ktorý skutkový záver doposiaľ nijakým spôsobom nebol spochybnený a okresný súd sa pri právnom
posúdení s týmto záverom nevysporiadal.

Navrhovatelia1/,2/savšakztituluvlastníckehoprávakdomovejnehnuteľnostič.XXXnemôžudomáhať
vstupu do nehnuteľnosti odporkyne - domu č. XXX a ani sa nedomáhajú, keď v návrhu neuviedli také
skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo oprávnenie navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade ako vlastníkov
rodinného domu súp. č. XXX v Y. nad Y. vstupovať do domu odporkyne.

Navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade sa domáhali iba odstránenia dverí do pivnice k rodinnému domu XXX a
XXX kat. územie Y. nad Y. z titulu vlastníckeho práva k domu č. XXX.Úlohou okresného súdu bolo preto v zmysle návrhov účastníkov vykonať dokazovanie so zameraním na
zistenie takých skutkových okolností, ktoré umožnia súdu rozhodnúť o navrhovateľmi 1/, 2/ vymedzenom
petite.

Z návrhu nevyplýva, že by sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali práva vstupovať do nehnuteľností vo
vlastníctve odporkyne, napriek tomu výrok rozsudku takúto povinnosť odporkyni uložil. Uloženie takejto
povinnosti odporkyni nemá oporu ani v skutkových a právnych záveroch okresného súdu.

Tým, že okresný súd rozhodoval o uložení inej povinnosti, než ktorej sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali,
odňal tým odporkyni aj možnosť konať pred súdom, keď odporkyňa vo svojej obhajobe sa mohla vyjadriť
a navrhovať a predkladať dôkazy len vo vzťahu k uplatnenému petitu.

Výrok rozsudku okresného súdu je tak prekvapivý a v rozpore s dispozičnou zásadou vyjadrenou v ust.
§ 153 ods. 2 O.s.p.

Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť o tom, čoho sa navrhovatelia domáhajú a čo jednoznačne
vymedzili v petite žaloby, vychádzajúc z rozhodných skutočností, ktoré uviedli vo svojom návrhu.

Okresný súd zameria svoje skutkové zistenia a právne závery vo vzťahu k uplatnenému nároku, a to
či odporkyni možno uložiť povinnosť, ktorej sa navrhovatelia domáhajú z titulu ich vlastníckeho práva
k domovej nehnuteľnosti súp. č. XXX v Y. nad Y.. V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti
okresného súdu, že je potrebné rozlišovať vlastníctvo k stavbe - domovej nehnuteľnosti a vlastníctvo k
pozemkovej nehnuteľnosti, na ktorej je stavba postavená. V ďalšom konaní rozhodne okresný súd aj o

trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.