Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010812
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316010812.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
19.09.2018, v trestnej veci obžalovaného O. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 3T/150/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 3T/150/2016 bol obžalovaný O. Z.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom
na § 138 písm. h/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.04.2014 asi o 12.45 hod. v Regionálnom centre zhodnocovania biologicky rozkladateľného
materiálu, v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine, ako zamestnanec Mesta Snina pri obsluhe
kolesového nakladača zn. KRAMER 750, počas sypania drobných konárov zdvihnutou lyžicou
nakladača do zásobníka drviaceho zariadenia - štiepkovača, ktorý obsluhoval M. A., z dôvodu
nedostatočného venovania svojej pozornosti pri manipulácii s lyžicou nakladača, keď sa snažil touto
uvoľniť vzpriečený konár, pritlačil pravú ruku M. A. o hranu zásobníka drviaceho stroja, pričom porušil

ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/, c/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie § 16 príl. 8 bod 1, 9 písm. a/ vyhlášky
č. 147/2013 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri stavebných prácach a nekonal v súlade
s návrhom na obsluhu kolesového nakladača, lebo nezabezpečil, aby M. A., ktorý sa nachádzal v
oblasti nebezpečenstva, nemohol byť ohrozený prevádzkou kolesového nakladača, čím mu spôsobil
zranenia, a to ťažké pomliaždenie pravého predlaktia, rozdrvenie svalovej časti ohýbačov a vystieračov

predlaktia,pomliaždenienervov,tržnozhmoždenérany,ktorézraneniasivyžiadaliliečenieaobmedzenie
v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 65 až 70 dní.
Za uvedený skutok bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/,
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní jedného roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodené W., R. a Z. A. C. odkázané s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote riadne a včas a to po vyhlásení rozsudku, odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku, odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,ktoré bližšie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa
08.06.2018.Obžalovanýnamieta,žepredanýskutokvedenétrestnéstíhanieboloopakovanezastavené
rozhodnutiami povereného príslušníka PZ, ktorý v týchto uviedol, že na základe vykonaných dôkazov

nevidel, ako jeho kolega M. A. dáva ruku do násypníka štiepkovača, pretože sledoval lyžicu stroja
a všimol si to až na poslednú chvíľu, kde už nedokázal zabrániť tomu, aby lyžica stroja nepritlačila
poškodenému ruku o násypník štiepkovača, resp., že pracovný úraz si zavinil M. A. svojou vlastnou
neopatrnosťou, keď nedodržal pravidlá bezpečnosti práce a vyberal zaseknutý konár z násypníka
štiepkovača v čase, keď bola lyžica pracovného stroja tesne nad násypníkom. Porušenie právnych

predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP poškodeným A. konštatoval aj Inšpektorát práce
Prešov v protokole č.: IPV-15-35-2.2/P-J-4-14, kde je v závere konštatované, že zo strany poškodeného
A.došlokporušeniuprávnychpredpisov,keďneuvoľňovalvzpriečenýkonárinýmvhodnýmkonárom,ale
rukou.S.N.,akoautorizovanýbezpečnostnýtechniknahlavnompojednávanídňa30.08.2017vypovedal
tak, že kritického dňa poškodený A. pracoval na pracovisku ako obsluha linky na likvidácii bioodpadu, a
na danom pracovisku sa v žiadnom prípade nevykonávali stavebné práce, ako to uviedol prokurátor v

podanej obžalobe a nekriticky to prevzal súd do výroku rozsudku a to, že došlo k porušeniu vyhlášky č.
147/2013 Zb. § 16 príl. bod 1. 9 písm. a/ o bezpečnosti a ochrane zdravia pri stavebných prácach. Súd
mlčky pominul a žiadnym spôsobom nevyhodnotil konanie M. A. v predúrazovom deji, ktoré jednoznačne
bolo v rozpore s právnymi predpismi na úseku BOZP. Poškodený A. kritického dňa na pracovisku ako
obsluha ovládacieho panelu linky nesmel opustiť obslužné miesto a pohybovať sa v priestore pohybu a

dosahu pohybu lyžice univerzálneho nakladača. Rovnako znalec L.. O. vo svojom odbornom vyjadrení
konštatuje, že k pritlačeniu ruky obsluhy štiepkovača došlo bezprostredne po jej vložení do priestoru
pod klesajúcu lopatu nakladača a jeho obsluha už nemohla pritlačeniu ruky poškodeného lopatou
nakladača zabrániť. Prvostupňový súd nevzal do úvahy a nevyhodnotil v napadnutom rozsudku výpoveď
svedka N. z hlavného pojednávania dňa 30.08.2017, keď vypovedal, že navzájom s poškodeným A.

sa nemohli počuť, lebo stroje vydávajú hluk v rozsahu 90 - 95 decibelov a je možná len minimálna
slovná komunikácia, pričom ďalej uviedol, že on, ako obžalovaný, z miesta obsluhy honky - kabínky
vo výške cca 1,7 m má lyžicu s odpadom a bol mu zabránený výhľad priamo nad zásobník nakladača
lyžicou, takže si nemohol ani všimnúť, či poškodený je pri zásobníku. Namieta, že súd mu uprel právo na
spravodlivý proces, keď bezdôvodne odmietol návrh na rekonštrukciu celého skutku za prítomnosti súdu

a znalca, ktorého navrhol pribrať do konania, s cieľom uskutočniť vyšetrovací pokus, či z kabíny stroja
pri zdvihnutej lyžici pred strojom mal skutočne perfektný výhľad pred seba, ako to tvrdí prvostupňový
súd v napadnutom rozsudku. Z uvedených dôvodov považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, keď
prvostupňový súd objektívne a nestranne nevyhodnotil vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, ale
výrok čo do viny oprel o obsah jeho výsluchu v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, ktorý tak vytrhol

z kontextu logický sled súvisiacich dôkazov svedčiacich v jeho prospech, ktoré tvoria ničím nerušenú
reťaz. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a sám podľa
§ 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol tak, že ho spod obžaloby okresného prokurátora oslobodí podľa §
285 písm. b/ Tr. poriadku.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnúcajnachyby,ktoréneboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený
akoprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a/Tr.zákona,spoukazomnaustanovenie
§ 138 písm. h/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným

spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje
krajskýsúdzasprávneasnimisastotožnil,akeďžesúdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutia
podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd
na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností,

v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy
boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa stýmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných
strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že
obžalovaný O. Z. spáchal skutok, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvoril vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v
zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o

tom, či k spáchaniu skutku došlo, ak áno ako, a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického
myslenia.

V súlade s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede obžalovaného, ktorý síce na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa

cíti byť nevinným a uviedol, že poškodený ho videl ako ide vysypávať lyžicu kolesového nakladača
do zásobníka štiepkovača, stál za stĺpom a v čase, keď on pustil lyžicu smerom dole, poškodený tam
strčil ruku, čomu už nestihol zabrániť, lebo všetko sa stalo veľmi rýchlo, avšak pri svojom výsluchu v
prípravnom konaní, ktorý súd na odstránenie rozporov prečítal, uviedol, že bol preškolený k obsluhe
stroja - kolesového nakladača a mal príslušné oprávnenie na jeho používanie a ak poškodený stal blízko

pri štiepkovači a on ho tam videl, tak nemal používať kolesový pracovný stroj a nemal vysypávať z
lyžice do zásobníka štiepkovača konáre, ale jeho povinnosťou bolo zastaviť vozidlo a zabezpečiť, aby
sa v priestoroch manipulácie tohto stroja v okruhu 15 metrov nepohybovala žiadna osoba, teda videl,
že poškodený bol neďaleko lyžice stroja, ktorý obsluhoval, ale tento nezastavil a pokračoval v práci,
pričom napriek tomu, že videl poškodeného stáť neďaleko štiepkovača, prišiel k zásobníku štiepkovača

kolesovým nakladačom a vysypával konáre z lyžice do zásobníka s tým, že došlo k vzpriečeniu konára
a on chcel pohybom lyžice smerom dolu tento konár uvoľniť a až v poslednej chvíli si všimol, že
poškodený mal ruku na vrchnej hrane zásobníka, ale lyžicu stroja, ktorá sa pohybovala smerom dole,
už nedokázal zastaviť. Obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní rovnako uviedol, že vie,
že porušil predpisy BOZP, keď poškodeného videl v priestore manipulácie kolesového stroja, ktorý

obsluhoval, a ktorý tam nemal čo robiť, pričom tomu nevenoval dostatočnú pozornosť a je si plne
vedomý toho, že nekonal správne a je zodpovedný za úraz, ktorý sa poškodenému stal, aj keď si ho
z časti poškodený zapríčinil aj sám. Rovnako uviedol, že jeho povinnosťou, ak videl poškodeného pri
štiepkovači, bolo zastaviť stroj a poškodeného poslať z priestoru prevádzky tohto vozidla preč, že porušil
predpisy BOZP pri manipulácii kolesového stroja a nedohliadol na to, aby sa v priestore prevádzky

tohto stroja nenachádzali žiadne osoby. Obžalovaný taktiež vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
uviedol, že videl, ako k zásobníku štiepkovača, kde sa vzpriečil konár, išiel poškodený A. ale nič mu na
to nepovedal, lebo sa plne venoval obsluhe stroja a snažil sa lyžicou uvedený konár uvoľniť, ako aj, že
lyžicou kolesového nakladača mohol sypať konáre priamo do zásobníka iba vtedy, ak by sa v priestore
práce s uvedeným strojom nenachádzala žiadna osoba.

Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenil a poprel, aby poškodeného pri
zásobníku štiepkovača videl, súd túto jeho obranu vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti. Uvedené je v zhode s protokolom Inšpektorátu práce Prešov č. IPV-15-35-2.2/P-
J4-14, zo dňa 24.07.2014, z ktorého o. i. vyplýva, že zamestnanec O. Z. nedodržal právne predpisy

a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne a
preukázateľne oboznámený tým, že v rozpore s návodom na obsluhu kolesového nakladača KRAMER
750 nezabezpečil, aby postihnutý M. A., ktorý sa nachádzal v oblasti nebezpečenstva, nemohol byť
ohrozený prevádzkovaním tohto vozidla, čo je v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a/, c/ zákona č. 124/2006
Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 16 príl. č. 8 bod 1. 9 písm. a/

vyhlášky č. 147/2003 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri stavebných prácach, ako aj so
znaleckým posudkom č. 6/2016 znalca L.. M. A. z odboru BOZP, odvetvie strojárstvo, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný O. Z. bol v čase úrazu dostatočne oboznámený s predpismi o bezpečnosti
pri práci v rozsahu zodpovedajúcom jeho pracovnej pozícii a bol oprávnený obsluhovať stavebný
stroj, pričom v návode na obsluhu kolesového nakladača KRAMER 750, s ktorým bol obžalovaný

preukázateľne oboznámený, je o. i. uvedené, že oblasťou nebezpečenstva je oblasť, kde sú osoby
ohrozené pohybmi vozidla pracovných zariadení, dodatočných zariadení alebo nákladu a vodič má
zodpovednosť voči tretím osobám nachádzajúcim sa v pracovnej oblasti a zároveň obžalovaný nemal
pristúpiť na takýto spôsob nakladania materiálu do zásobníka štiepkovača, ale mal zvoliť bezpečnýpostup tak, že najprv mal byť pripravený materiál na zemi vedľa štiepkovača a tento mal byť nakladaný
do násypníka štiepkovača ručne, resp., pokiaľ bola potreba nakladať materiál do násypníka štiepkovača
priamo nakladačom, toto sa malo diať tak, že obsluha štiepkovača nemôže stáť pri ovládacom

paneli, nakoľko je to nebezpečný priestor. Aj keď v uvedenom protokole Inšpektorátu práce, ako aj
znaleckom posudku znalca L.. A. sa konštatuje spoluzodpovednosť poškodeného M. A. na vzniknutom
následku, táto nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Uvedené
skutočnosti sú podporované aj lekárskymi správami poškodeného M. A., znaleckým posudkom znalca
z odvetvia chirurgie - traumatológie O.. O. Z., písomnosťami týkajúcimi sa školení zamestnancov BOZP,

písomnosťami týkajúcimi sa predmetného pracovného úrazu, ako aj ďalšími.

Súhrn uvedených priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného O. Z. a tvorí logický
a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky
okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138
písm. h/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal
čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia a
uloženej mu podľa zákona. Na základe uvedeného preto aj odvolací súd má za to, že obžalovaný naplnil

tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného sa zároveň v rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a
priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a
zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného a na základe uvedeného, vzhľadom na odpis z registra
trestov obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol
ani priestupkovo postihnutý, mal aj odvolací súd za to, že trest uložený obžalovanému na spodnej

hranici trestnej sadzby v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu rovnako na
spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní jeden rok, možno považovať za trest primeraný a dostatočný na
nápravu obžalovaného, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne rozhodol,
ak takýto trest obžalovanému uložil. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd dodáva, že vo výmere
trestu uloženého na spodnej hranici trestnej sadzby, ale najmä vo výmere dĺžky skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia rovnako na spodnej hranici trestnej sadzby je zohľadnené aj spoluzavinenie
poškodeného M. A. na spôsobenom následku.

Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že predmetné trestné stíhanie bolo opakovane zastavené povereným
príslušníkom PZ, ktorý konštatoval, že obžalovaný nevidel, ako poškodený dáva ruku do násypníka

štiepkovača, pretože sledoval lyžicu stroja a všimol si to až na poslednú chvíľu, resp. že pracovný
úraz si zavinil poškodený svojou vlastnou neopatrnosťou, keď nedodržal pravidlá BOZP, toto považuje
odvolací súd za irelevantné, vzhľadom na to, že po zastavení trestného konania sa v tomto riadne a
procesným spôsobom pokračovalo, v predmetnej trestnej veci bola podaná obžaloba a prvostupňový
súd o obžalobe riadne aj rozhodol. Rovnako za irelevantné považuje odvolací súd námietky obhajoby

v tom, že vzhľadom na vysokú hlučnosť bola možná medzi obžalovaným a poškodeným iba minimálna
slovná komunikácia, ako aj skutočnosť, že obžalovanému bol zabránený výhľad na poškodeného
a na zásobník štiepkovača lyžicou nakladača, a to vzhľadom na už uvedené skutočnosti, najmä s
poukazom na výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní, kde uviedol, že poškodeného pri zásobníku
štiepkovača videl, vedel, že v tomto priestore sa pohybuje a napriek tomu, aj keď vedel, že vzhľadom

na prítomnosť poškodeného v danom priestore sa tam kolesovým nakladačom nemal pohybovať, aj
napriek tomu sa tam pohyboval a lyžicou nakladača spôsobil poškodenému vzniknuté poranenia. Z
uvedených dôvodov odvolací súd preto nepovažoval za potrebné ani doplniť dokazovanie o vykonanie
rekonštrukcie, resp. vyšetrovacieho pokusu za účelom preverenia, či z kabíny stroja pri zdvihnutej
lyžici možno mať „perfektný výhľad pred seba“ tak, ako to uviedol obžalovaný v písomnom odôvodnení

odvolania. Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že na danom stanovisku sa nevykonávali stavebné práce,
ako to uviedol prokurátor v podanej obžalobe a nekriticky to prevzal súd do výroku rozsudku, a teda,
že došlo k porušeniu vyhlášky č. 147/2013, § 16 bodu 1. 9 písm. a/ odvolací súd konštatuje, že práve
v § 16 a prílohe č. 8 bod 1.9 je upravený postup na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práciso strojom, z ktorého o. i. vyplýva, že pri prevádzke stroja sa nesmie používať stroj, ak je okrem osoby
obsluhujúcej stroj v jeho nebezpečnej blízkosti ďalšia osoba.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a
zákonné a odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.