Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115234050
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115234050.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. - T.
XXX, a 2/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. T. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie sumy 2.971,41 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/619/2015-48 zo

dňa 08.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,41 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.971,41 eura od

05.09.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 eur vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca
počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovaných 1/,2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi aj trovy konania v sume 135 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Rozsudok vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 51, § 52 a nasl.,
§ 488, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 546, § 559 ods. 1 a 2, § 657, § 658 ods. 1, § 879j) Občianskeho
zákonníka a § 160 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,

účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 3
OSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
2.971,41 eura s 5% úrokom z omeškania zo sumy 2.971,41 eura a 7,99% úrokom zo sumy 2.257,96
eura od 05.09.2015 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca so žalovanými uzatvoril zmluvu o úvere dňa
19.04.2007, ktorí prestali úver splácať. Žalobca listom zo dňa 04.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
celého dlhu a od zmluvy odstúpil. Žalovaní mali 5 dní od doručenia vyhlásenia na úhradu dlhu, pričom

zásielku prevzali dňa 09.09.2015. Dlžná suma predstavuje istinu vo výške 2.257,96 eura ako aj úroky
v sume 713,45 eura ku dňu vyhlásenia splatnosti dlhu. Žalobca trval na tom, že má zákonný nárok na
úrok aj po splatnosti celého dlhu. Žalovaná 1/ dlh akceptovala a vzhľadom na finančnú situáciu žiadala
úhradu v splátkach po 50 eur mesačne. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu
spotrebiteľskú, uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V konaní bolo preukázané, že medzi
stranami sporu vznikol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaní 1/,2/ nesplnili svoju povinnosť, žalobcom

preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval žalobu, čo sa týka nesplatenej istiny, poplatkov,
úroku do 04.09.2015 a úroku z omeškania za dôvodne podaný. Žalovaných ako spoludlžníkov zaviazal
na úhradu sumy 2.971,41 eura (istina 2.257,96 + vyčíslené úroky z omeškania 713,45) spolu s 5%
úrokom z omeškania od 05.09.2015 do zaplatenia s tým, že výška úroku z omeškania je daná zákonom
a ani dohodou strán ju nemožno prekročiť.

2. Nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval zmluvné úroky aj do budúcnosti, t. j. po odstúpení od zmluvy, súd
neakceptoval. Odstúpením od zmluvy totiž zmluva ako celok zaniká, a teda platnosť všetkých zmluvnýchdojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola časovo ohraničená do splatenia splátok a po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať
úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž uplatňovať len v prípade,

že si to účastníci zmluvy výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktoré si to dohodnú. Podľa
čl. VII bodu 6. zmluvy si strany dohodli úrok až do úplného zaplatenia dlhu i po odstúpení od zmluvy.
Zmluvabolavopredpripravená(formulárovýtypzmluvy),atakvuvedenombodenemožnopovažovaťza
vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov. V časti 7,99 % úroku zo sumy 2.257,96 eura od 05.09.2015
do zaplatenia súd žalobu zamietol, pričom žalobcovi nepriznal nárok na úrok po odstúpení od úveru

s odôvodnením, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Obo 143/1998) dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu.
Splatnosť nastáva ku dňu odstúpenia od zmluvy alebo vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Od splatnosti
dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na jeho ťarchu
ako spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tom

nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok
len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie má
na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník - svoj dlh riadne spláca. Nič to však nemení na situácii, že ak
veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), nastúpi režim platenia
úrokov z omeškania, a nie aj úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so

zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy, či vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Súd poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008, podľa ktorého i
v prípade obchodnoprávneho vzťahu odstúpenie od zmluvy má za následok zánik práva veriteľa na
úhradu dohodnutých úrokov a vznik práva na úrok z omeškania, a aj na rozhodnutie odvolacieho súdu
č.k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015.

3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý výrok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, čo odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b),f) OSP. Uviedol, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenie. Súd nepostupoval správne, keď daný zmluvný vzťah
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je totiž podľa § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a bez ohľadu na povahu účastníkov sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto súd nesprávne posúdil nárok na úroky za úver, keď nevzal
do úvahy príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva nárok na úrok až do vrátenia

poskytnutých peňažných prostriedkov, teda nie len do splatnosti úveru. Ustanovenie § 497 Obchodného
zákonníka priznáva veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov,
ale zároveň právo požadovať aj úroky z úveru. Čo sa týka splatnosti úveru, povinnosť dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky splatnosťou nezaniká; menia sa len podmienky, za
ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Je nelogické, aby dlžníci, ktorí prestali splácať úver

riadne a včas a užívajú peňažné prostriedky, ktoré dostali od veriteľa, bez toho, aby boli povinní platiť
odplatu za ich poskytnutie. Úrok z omeškania predstavuje sankciu len za to, že porušili svoju povinnosť.
Súd prvej inštancie neuviedol žiadne ustanovenia zákona, ktoré by nárok žalobcu na úrok za úver po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučovalo.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách

konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok v prvom výroku, ktorým bolo žalobe sčasti vyhovené, v dôsledku
absencie odvolania žalovaných nadobudol právoplatnosť.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal ešte za účinnosti OSP. Odvolací súd rozhodujúc

vo veci už za účinnosti nového procesného predpisu postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Podľa obsahu spisu sa žalobca žalobou zo dňa 23.11.2015 domáhal toho, aby súd zaviazal
žalovaných 1/, 2/ zaplatiť mu sumu 2.971,41 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že ako stavebná sporiteľňa s nimi ako s dlžníkmi uzatvoril zmluvu o mimoriadnom
medziúvere č. 2690259704 a stavebnom úvere č. 2690259202 zo dňa 26.04.2007, na základe ktorej
im poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eura. Žalovaní však porušili podmienky zmluvy
a medziúver prestali splácať riadne a včas. Preto listom zo dňa 04.09.2015 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalovaní pohľadávku nezaplatili, preto podal na súd žalobu

o zaplatenie sumy 2.971,41 eura, ktorá pozostáva z istiny 2.257,96 eura a úrokov z úveru vo výške
713,45 eura. Zároveň si uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvného úroku ako aj úroku z omeškania za
dobu od 05.09.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie čiastočne žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.791,41 od 05.09.2015 do zaplatenia splátkami po 100 eur mesačne pod hrozbou
straty výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo

ohraničená do splatenia splátok a po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len
úrok z omeškania; zmluvný úrok je možné totiž uplatňovať len počas obdobia, na ktoré si to strany
dohodli. Podľa zistenia súdu prvej inštancie si strany síce dohodli úrok až do úplného zaplatenia dlhu
i po odstúpení od zmluvy, ale zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy), a tak nemožno
považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov. Od splatnosti dlhu bol dlžník v omeškaní a

musí platiť (len) úroky z omeškania, pretože inak by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch, a na tom nič nemení ani zákon o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie
od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Skutkový záver o tom, že žalobca od zmluvy
odstúpil, súd prvej inštancie neoprel o konkrétny ním vykonaný dôkaz, a v odôvodnení rozsudku bez

bližšieho zdôvodnenia operoval nielen s pojmom „vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu“ ale súbežne
s tým aj s pojmom „odstúpenie od zmluvy“.

7. Odvolací súd urobil záver, že pri rozhodovaní bolo potrebné vychádzať najmä z nižšie citovaných
zákonných ustanovení:

8. Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Na vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, t. j. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy strán sporu 19.04.2007 (Pozn.: Odo dňa 01.07.2007 je účinný nový zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov). Tento zákon sa podľa § 1 ods. 3 prvej vety vzťahoval na predaj výrobkov
a poskytovanie služieb v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky, pričom

podľa § 2 ods. 1 písm. a),g) sa na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre
seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a g) službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku
spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov. V ustanovení § 23a ods. 1 tento zákonuvádzal, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

12. Špeciálnym právnym predpisom upravujúcim stavebné sporenie, ktoré žalobca vykonáva, je zákon
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, ktorého účelom je financovanie
bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo forme stavebného sporenia. Fond
stavebného sporenia tvoria jednak vklady od účastníkov stavebného sporenia, úrokov, príspevkov zo

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, splátky úverov a iné zdroje. Stavebným sporením sa pritom
rozumie nielen prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov ale aj poskytovanie úverov stavebným
sporiteľom.

13. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi účastníkmi zmluvy, o
ktorú žalobca opieral uplatnené právo, išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu z obsahu predmetnej zmluvy nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je síce v
základeakozmluvaoúvereupravenýObchodnýmzákonníkom,akotouvádzalajžalobca,alesohľadom
na spotrebiteľský právny vzťah sa prednostne aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) upravoval niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa však podľa § 1 ods. 2 písm. a) nevzťahoval na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu (o čo šlo aj v tomto prípade). Keďže

však nesporne išlo o zmluvu spotrebiteľskú, na daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré citoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku.
Okrem toho je zrejmé, že predmetný právny vzťah upravoval najmä špeciálny zákon č. 310/1992 Zb. o
stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, ktorý v ustanovení
§ 7 ods. 3 uvádzal základné náležitosti zmluvy o stavebnom úvere.

14. Odvolací súd po prejednaní veci posudzujúc dôvodnosť zamietnutia žaloby v časti zmluvne
dohodnutých úrokov prijal záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto zamietajúcej časti nie
je správne. Súd prvej inštancie vyvodil čiastočne nesprávny skutkový záver o odstúpení od zmluvy,
odôvodnenie rozsudku pri posúdení odstúpenia od zmluvy či vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu je

rozporné a jeho rozhodnutie nie je úplne preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z toho dôvodu bolo
možné prijať záver o tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15.Vdanomprípadežalobcaakoveriteľpodľaobsahuspisupristúpilkvyhláseniumimoriadnejsplatnosti
úveru pre neplnenie si povinností zmluvných povinností žalovaných, a tak nie je zrejmé, z čoho súd prvej
inštancie vyvodil záver o tom, že žalobca v skutočnosti od zmluvy odstúpil. Keďže podľa tvrdenia žalobcu
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, dlh sa považuje dňom doručenia tohto jednostranného
právneho úkonu žalobcu za splatný v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach, a to

za predpokladu, že pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu boli splnené všetky zákonné podmienky.
Pokiaľ teda súd prvej inštancie operoval s tým, že žalobca od zmluvy odstúpil, tento skutkový záver
nijako nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a nie je jasné, z čoho súd vychádzal. Ani sám
žalobcavžalobevôbecnetvrdil,žebyodzmluvyodstúpil(§48ods.1Občianskehozákonníka),aletvrdil,
že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (§ 565 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho boli žalovaní

povinní splniť splatný dlh naraz. V tomto smere bolo potrebné vysporiadať sa aj s tým, že žalobca
doručil žalovaným oznámenie žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu ako jednostranného
právneho úkonu dňa 09.09.2015 listami datovanými dňom 04.09.2015. Okrem toho odvolací súd ustálil,
že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na vec aj zákon o spotrebiteľských úveroch (bez označenia
konkrétneho ustanovenia), hoci jeho aplikáciu priamo vylučuje ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a), ako je

to uvedené vyššie v bode 10.

16. Súd prvej inštancie dospel k tomu, že veriteľovi patria zmluvné úroky z poskytnutých úverových
prostriedkov v prípade spotrebiteľského vzťahu len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu jedlžník v omeškaní, pričom musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom
nestotožnil a zároveň ustálil, že takýto záver súd prvej inštancie neodôvodnil primerane s odkazom na
konkrétne znenie právneho predpisu, ktorý by zákaz súbehu úrokov a úrokov z omeškania upravoval,

resp. oba tieto nároky popri sebe vylučoval. Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, že by si
strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov
len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku nie je jasné, z
ktorého zákonného ustanovenia by mal daný právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava vo
všeobecnosti pripúšťa súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z

omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé,
z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že
platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov,
resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením
svojho dlhu. Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v
podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo

vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, odvolací súd hodnotil ako neprimerané zvýhodnenie
spotrebiteľa v dôsledku evidentného porušenia jeho zmluvných povinností. Spotrebiteľ si totiž musí byť
vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky a v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z
omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté

veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu
zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia
dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne
nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania.

17. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky,
potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných
prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou
za porušenie povinností dlžníka a úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu)
za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu

možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné
strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i
za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za
dobu,vktorejsadlžníkocitnevomeškanísosplnenímsvojhozáväzku,pretožeistinuvdojednanejlehote
splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou

praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú
odmenouzaužívanieistiny,úrokyzomeškaniapredstavujúzákonnúsankciuzaomeškaniasosplatením
istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu
existovať popri sebe. Odvolací súd poznamenáva, že záver súdu prvej inštancie o tom, že odstúpením

od zmluvy zanikla zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa
zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy, nemá podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania, keďže k
odstúpeniu od zmluvy v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo.

18. Odvolací súd s ohľadom na uvedené dospel k tomu, že odvolanie žalobcu bolo podané

opodstatnene, pretože daný právny záver súdu prvej inštancie nebol relevantne odôvodnený ani s
odkazom na konkrétnu právnu úpravu a ani na konkrétne zmluvné dojednanie, a ak nebolo takej právnej
úpravyalebozmluvnéhodojednania,potombolomožnéustáliť,žedlžníkbolpovinnýveriteľovizaplatiťaj
zmluvné úroky a aj úroky z omeškania do dňa úplného splatenia dlhu. Odvolací súd sa preto nestotožnil
ani s poukázaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo 54/2007 prijatého v

obchodnoprávnej veci dňa 17.06.2008, a ani s odkazom na rozhodnutie odvolacieho súdu prijaté v inom
senáte sp.zn. 25Co/527/2015, z dôvodov opísaných vyššie v bodoch 16. a 17.

19. Keďže odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za opodstatnené, rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie vec nanovo prejedná, pričom bude vychádzať z toho, že žalobca doručil dlžníkom vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti dlhu podľa doložených dokladov o doručení, a posúdi aj dodržanie ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu doručovania oznámenia o vyhlásenímimoriadnej splatnosti úveru (v spise na č. l. 12 - 17). Následne rozhodne o žalobe žalobcu v časti
uplatnených zmluvne dohodnutých úrokov z danej istiny viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP). Svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade so skutkovými zisteniami z vykonaných

dôkazov v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP tak, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V
novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396
ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).