Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/68/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202556
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216202556.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
žalobcu : žalobcov: X) Z. R.X., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XXX/X, XXX XX Š., X) C. R.Á., X.. XX.XX.XXXX,
L. P. XXX/X, XXX XX Š., obaja právne zastúpení: JUDr. Helena Buzgóová, Advokátska kancelária so
sídlom Alžbetínske námestie 2, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovaným: 1) K. R.Á., X.. XX.XX.XXXX,
L. V. N. XXX/X, XXX XX Š., X) E. F.Ž., X.. XX.XX.XXXX, L. D. K. XX/X, XXX XX Š., X) V.B. K., X..
XX.XX.XXXX, L. K. XXX, XXX XX K., X) E. F., X.. XX.XX.XXXX, L. A. XXXX/X, XXX XX L.a, o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 26.02.2016 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
katastrálnom území Š., F. X. J. Č.. XXXX/X B. J. C. X. S. Y.H. XXXmX, J..Č..XXXX/X B. J. C. X. S. Y.
XXXmX, J..Č..XXXX/X B. J. C. X. S. Y. XmX, J..Č..XXXX/X B. S. Y. XXXmX C. J. Č..XXXX/X B. J. C.
X. S. Y. XXmX, B. D. J. Č..X/XXXX, vyhotovený dňa 12.02.2016, tvrdiac ich nadobudnutie z časti kúpou
v roku 1972 na výstavbu rodinného domu, zaregistrované bývalým štátnym notárstvom pod č. K. XXX/
XX, za ktorú vyplatili kúpnu cenu. Následne v roku 1977 na týchto nehnuteľnostiach vystavali garáž,
s vedomím mesta, keď časť nehnuteľnosti o dĺžke 4m medzi odkúpenou časťou stavebnej parcely a
parcelou na ktorej bola zriadená škôlka ostala prázdna. Nehnuteľnosť zamerali a stavbu realizovali na
základe stavebného povolenia. Nedokončené oplotenie za domom dokončili až po vybudovaní garáže.
Kúpnu cenu za nehnuteľnosť nezaplatili. V rámci realizácie ROEP sa dožadovali časti nehnuteľností
žalovaní ,odvolávajúc sa na list vlastníctva Č.. XXXX Okresného úradu, katastrálny odbor Dunajská
Streda. Na základe šetrení, mali za preukázané, že právnym predchodcom žalobcov bola vyvlastnená
nehnuteľnosť pôvodne parcely XX/X C. XX/X, F. Ú. Č., na základe zameraní geometrickým plánom
vyhotoveným mestom Šamorín v roku 1970, nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu, neskôr mesta
Šamorín. Žiadali žalobe vyhovieť titulom dobromyseľnej nerušenej držby , ktorú nehnuteľnosť odkúpili,
oplotili a nerušene užívali od roku 1972. Na dôkaz svojich tvrdení predložili rozhodnutie o pridelení
pozemku do osobného užívania, dohodu o zriadení práva osobného užívania, ústrižok poštovej
poukážky o zaplatení kúpnej ceny, faktúru č. 602/2620/78/5, rozhodnutie stavebného úradu o povolení
stavby, stavebné povolenie, rozhodnutie o oslobodení od platenia dane, list vlastníctva Č.. XXXX kat
územia Šamorín, list vlastníctva č.541 kat. územia Šamorín, kúpnu zmluvu, pozemkovoknižnú vložku
č. XX F.. Ú. M., D. J. Č.. XXX-XXXX-XX, Y. J. F. D. J. Č..XXX-XXXX-XX, D. J. Č.. X/XXXX C. Ž. Y. R.
A.. Y. L. na ozrejmenie genézy zamerania a prechodu vlastníctva k pôvodným parcelám. V priebehu
konania vzali žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám XXXX/X,XXXX/X

C. XXXX/X späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť a vo zvyšku žalobe vyhovieť, majúc naliehavý
právny záujem vlastnícky usporiadať vzťah k nehnuteľnosti užívanej už 44 rokov.

2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, zhodne tvrdiac, že žalobcovia nikdy nemohli byť dobromyseľní o
nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, keď nemali žiadny titul nadobudnutia k parcelám na ktorom
garáž stojí. Mali vedomosti o vyhlásení žalobcu v 1.rade pred ich príbuzným, že mu vlastnícky nepatrí
celá oplotená nehnuteľnosť. Návrhy na dokazovanie nepredniesli.

3. Na základe navrhnutých dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobcovia sú vedení ako vlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Š., J..Č.. XXXX
zastavanej plochy a nádvoria o výmere 506m2, titulom nadobudnutia zaregistrovanej zmluvy na
bývalom Štátnom notárstve v Dunajskej Strede pod č. registrácie K..XXX/XX-XX/XX, žalovaní vlastníkmi
nehnuteľností vedené na Z. Č..XXXX F.. Ú. Š. J.. Č.. XXXX B. S. Y. XXXmX.

5. Podľa výkazu plôch ku geometrickému plánu Č.. XXX-XXXX-XX na rozdelenie parciel v okrese
Dunajská Streda, obec Šamorín, vyhotovený Oblastným ústavom geodézie v Bratislave dňa 30.10.1970,
boli pojaté nehnuteľnosti právneho predchodcu žalovaných Z. F. C. R. F. F., Y. Y. Y. Č..XX, J..Č..XX/X K.
S. Y. XXXXXmX C. J..Č..XX/X M. S. Y. XXXmX F. Y. J. 1..X. B. F. B. N. G.Ň. XX.X.XXXX Y. S. Y. H. Ú.
Y. Š.X., C. B. Š., L. Z. F. Y. F. M. XXXX,-F. B. E. B. J. B. Y. J. XX/X XX/X kat. územia Šamorín zamerané
geometrickým plánom Č..XXX-XXXX-XX.

6. Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru Dunajská Streda- odbor finančný dňa
27.03.1973 č. R..O..X XXX/XXXX-L. bola žalobcom pridelená do osobného užívania parcela č.
XXX/X o výmere 546m2 nachádzajúca sa v kat. území Šamorín. Dňa 16.04.1973 bola podpísaná
dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi H. X.K. Y. Š., ako zriaďovateľom a
užívateľmi, odkazujúc na vyššie uvedené rozhodnutie, za náhradu 3276,-Kčs, s podmienkou zastavania
najneskôr od 27.03.1976. Zmluva zaregistrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede
dňa XX.XX.XXXX J. Č.. K. XXX/XX, ktorým dňom nastali právne účinky zmluvy. Ústrižok poštovej
poukážky zo dňa 03.04.1973 svedčí o zaplatení kúpnej ceny za zriadenie osobného užívania za uvedenú
nehnuteľnosť.

7. Rozhodnutím S. Y. C. H. P. H. Y. Š. Č..XXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX povolilo stavbu rodinného
domu na parcele č. 100/3. Rozhodnutím H. Y. Š. Č.. O.-X/XXXX-D. zo dňa 10.10.1975 boli žalobcovia
oslobodení od platenia dane domovej na zvyšok roka, v ktorom bolo vydané užívacie povolenie na
nasledujúcich 15 rokov , stavba mala byť skolaudovaná dňa 03.01.1975.

8. Rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor výstavby, MH, dopravy, obchodu a M. Y. Š. Č..XXX/
XXXX G. XX-X-XXXX, bolo vydané stavebné povolenie žalobcom na výstavbu garáže na parcele
Č..XXX/X vedené na Z. Č..X-XX/XX, kat. územia Šamorín., s dokončením stavby najneskôr do apríla
1978.

9. Podľa § 129 ods.1 a 2 Občianskeho zákona držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

10. Podľa § 130 ods.1 Obč. zákona ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

11. Podľa § 134 ods.1 Obč. zákona oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobcov do držby nehnuteľnosti pozemkov
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravovala. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č.131/1982Zb., účinnou od 1.apríla
1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený(vydržanie bolo obmedzené na občanov/ a

rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č.509/1991Zb., účinné od
1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku,
predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, ak držiteľ
pozemku t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným/ spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej
držby, trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným, nadobudol k tomuto dňu
vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

13. Na základe dôkazov predložených žalobcami, bolo nesporné, že doba na vydržanie sa týka obdobia
rokov 1977, kde bolo vydané stavebné povolenie príslušným úradom. Žalobcovia nadobudli právo
užívania nehnuteľnosti na základe riadne zaregistrovanej dohody o jeho zriadení, ktorá podmieňovala
účinnosť predmetnej dohody. Nesporne bolo preukázané, že žalobcovia takto nadobudli len výmeru
546m2, keď stavebné povolenie na výstavbu garáže dostali výlučne len na parcelu 100/3 o výmere
546m2.Žalobcovia vedomí si, že priľahlú parcelu , ktorá pokračovala k hranici pozemku, kde bola
zriadená škôlka nikdy neodkúpili, ani im nebolo zriadené právo osobného užívania, pôvodne si celkom
neoplotili, keď oplotenie okolo domu, ako uviedol žalobca v 1.rade postavili na vyznačenom mieste
kolíkmi a v zadnej časti vyhotovili oplotenie až po dostavaní garáže v roku 1978. Faktúra Č..XXX/XXXX/
XX/X svedčí o zaplatení ceny zamerania už vystavanej garáže, keď bola datovaná 09.06.1978, a stavba
bola začatá v roku 1977.

14. V zmysle § 129 ods.1 a §130 ods.1 Obč. zákona oprávneným držiteľom je ten, ktorý nakladá
s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť, teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobného presvedčenia/ účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom
o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisoval z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú ignoratia
iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje/nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa
vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v
dobe, kedy držiteľa sa ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď
znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.(Zbierka stanovísk NS a súdov SR č.6/2015/

15. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že žalobcovia sa ujali nehnuteľnosti na ktorej bola postavená
garáž najskôr v roku 1977, keď začali s výstavbou garáže, po vydaní stavebného povolenia, pričom
zmluvu o zriadení práva osobného užívania k uvedenej parcele im štát nezriadil, hoci tak postupoval
v prípade pridelenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu, ktorá dohoda bola riadne
zaregistrovaná bývalým štátnym notárstvom. Žalobcovia preto nemohli byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkmi, a aj keď subjektívne mohli byť o svojom práve presvedčení, keď
dlhodobo nikým neboli rušený, garáž postavili na základe riadneho povolenia. Požiadavka, aby zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom bola v Občianskom
zákonníku upravená celkom jasne. Jednoznačne bola vymedzená v ustanovení § 134 ods.2 (v znení
platnom do 31.12.1991/ tak, že“ ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod
do socialistického vlastníctva.

16. V tomto smere ako vyššie súd poukázal na odôvodnenie citovaného rozhodnutia NS SR, ako
prijatého stanoviska, keď konštatoval, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za
účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1993Zb. o štátnom notárstve a
o konaní pred štátnym notárstvom(notársky poriadok. ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010
sp.zn.4 Cdo 283/2009/.

17. Podľa § 220 ods.2 Civilného sporového poriadku V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s odkazom na rozhodovaciu prax súdov, zjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu SR, zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania jedného z atribútov vydržania
nehnuteľnosti, dobromyseľnosť držby.

19. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaní náhradu trov konania nežiadali súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.