Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200693
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8016200693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej

a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu
(sťažovateľa): SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., so sídlom Rovná 4240, Poprad, IČO: 46 537 911, právne
zastúpený: JUDr. Valéria Brečková, advokátka so sídlom Daľkovská 470/14, Snina, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1351815/2016 zo dňa 21. júla 2016, rozhodujúc o kasačnej
sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/35/2016-59 zo dňa 28. februára
2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
1S/35/2016-59 zo dňa 28. februára 2017 z a m i e t a.

Kasačnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd” alebo ,,správny súd”) rozsudkom č. k. 1S/35/2016-59
zo dňa 28. februára 2017 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku

(ďalej len ,,SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1351815/2016 zo dňa 21.07.2016. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 a
§ 168 SSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.

1.2 Napadnutým rozhodnutím č. 1351815/2016 zo dňa 21.07.2016 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,Daňový poriadok”) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102557477/2016 zo

dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH”) za
zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 9.584,19 € s odôvodnením, že žalobca nesplnil podmienky
uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH”), keďže žalobca si
neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2013/059 (int.č. 3005/13) dátum dodania 31.03.2013,
základ dane v sume 47.920,94 €, DPH 20 % v sume 9.584,19 € za vykonané stavebné práce a dodávky
na stavbe: 1484 Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany.

1.3 Krajský súd považoval žalobcom vznesené námietky za nedôvodné, pretože z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane nekonal v súčinnosti s daňovým subjektom,
pretože vzhľadom na to, že išlo o zdaňovacie obdobie január až december 2013, je zrejmé, že ak je navykonanie daňovej kontroly stanovená ročná lehota, ak by správca dane žalobcu oboznamoval s každou
odpoveďou na dožiadanie správcu dane, išlo by o neefektívnu kontrolu. Podľa názoru krajského súdu
z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by boli žalobcovi upreté nejaké práva a z citovaných

zápisníc a z podaní žalobcu je zrejmé, že okrem návrhu v elektronickom podaní zo dňa 20.08.2015
nenavrhoval žiadne dôkazy ani žiadne listinné dôkazy nepredkladal. Ak teda správca dane vykonal
vypočutie svedka p. S. v rámci vyrubovacieho konania, v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že
došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu. Námietka žalobcu, že žalovaný sa dostatočne nevyrovnal
s námietkami žalobcu vo vzťahu k nezákonnému postupu správcu dane, nie je dôvodná. Aj keď dôkaz

- svedecká výpoveď p. S. bola uskutočnená až vo vyrubovacom konaní a nie v rámci daňovej kontroly,
žalobcom navrhovaný dôkaz vykonaný bol. Iba z dôvodu, že nebol dodržaný formálny postup, nemožno
hovoriť o nezákonnej daňovej kontrole.

1.4 Podľa názoru krajského súdu je bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade, ak si daňový subjekt
uplatní nárok na odpočet DPH, je povinný svoj nárok aj dostatočným a vierohodným spôsobom

preukázať. Žalobca okrem faktúry a výpovedí svedka p. S., ktorý potvrdil dodanie služby, nepredložil
žiadne dôkazy, a teda aj podľa názoru krajského súdu neuniesol dôkazné bremeno, pretože dôkazné
bremeno tak, ako upravuje citované ustanovenie § 24 Daňového poriadku a to podľa zákona o DPH,
konkrétne § 49 ods. 2 a § 51 je predovšetkým na daňovom subjekte. Ak teda si žalobca uplatnil právo
na odpočet DPH, je aj jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a tak, ako zákon

o DPH, stanovuje podmienky. Žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie DPH,
neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal dodanie služby
od spoločnosti PAMAX, s.r.o. Za nedôvodnú krajský súd považoval aj argumentáciu žalobcu nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07, pretože tento na predmetnú vec je neaplikovateľný, keďže sa
vzťahuje k dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z., pričom je zrejmé, že ide o iný charakter dane

a tento zákon má aj inak nastavené kritéria pre uznanie výdavkov atď.

1.5 Námietku žalobcu, že správca dane maril účel daňovej kontroly, krajský súd vyhodnotil ako
nedôvodnú vzhľadom na počet preverovaných spoločností, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné preveriť
za zdaňovacie obdobie január až december 2013, uskutočnenie služieb. Ak žalobca namietal, že

správcovi dane predložil faktúru ako doklad, ktorý preukazuje zdaniteľný obchod a o uskutočnení
dodania služby vypovedal aj svedok S., je treba poukázať na to, že faktúra je dokladom, ktorý iba
deklaruje zdaniteľný obchod, pretože daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla na základe vyhotovenia
faktúry, ale na základe samotného aktu dodania tovaru alebo služby a faktúra preukazuje deň, ktorým
k dodaniu došlo, teda deň vzniku daňovej povinnosti.

1.6 Krajský súd považoval za neaplikovateľné na predmetnú vec žalobcom uvádzané rozhodnutia ESD,
pretože správca dane a ani žalovaný netvrdia, že došlo k podvodu, alebo že nedošlo k dodaniu služby
podľa faktúry od dodávateľa PAMAX, s.r.o. Obe rozhodnutia založili na tom skutkovom základe, že
žalobca vierohodne nepreukázal, že službu dodala spoločnosť PAMAX, s.r.o. V tejto súvislosti poukázal

na Smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v čl. 218 upravuje,
že členské štáty majú akceptovať ako faktúru každý doklad alebo oznámenie, ktoré sú vyhotovené
na papieri alebo elektronicky, a ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a Smernica umožňuje členským
štátom stanoviť lehotu na vyhotovenie faktúr, pričom faktúru na účely DPH je podľa uvedenej Smernice
a zákona o DPH je treba chápať ako klasickú účtovnú faktúru, pričom zákon o DPH v § 71 ods. 2

taxatívne vymedzuje obsahové náležitosti faktúry, pričom reálny obsah uvedený na faktúre musí byť
daňovým subjektom, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH aj reálne preukázaný. Ak teda v konaní
žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k samotnému dodaniu služby v skutočnosti došlo
deklarovaným dodávateľom (PAMAX, s.r.o.), čo zistil správca dane pri výkone daňovej kontroly, potom
na strane dodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, a teda povinnosť

platiť daň podľa § 69 ods. 1 tohto právneho predpisu, ale mu vznikla povinnosť platiť daň uvedenú na
faktúre podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH a odberateľ, teda žalobca nemôže odpočítať daň, pretože mu
nevzniklo právo odpočítať daň v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH, teda dodávateľovi
nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby, vznikla mu len povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedol
na faktúre. Článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie

túto daň na faktúre. Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam,
t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateniu z dôvodu ich splatnosti.1.7 S poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak
napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil. Po preskúmaní rozhodnutia
a postupu žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe krajský súd dospel k záveru, že k

procesným pochybeniam správcu dane a žalovaného v konaní nedošlo, rozhodnutia sú správne a
zákonné, preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2.

2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“, „kasačný sťažovateľ“) z dôvodov
uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/, a h/ SSP, kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ sa v prvom rade
nestotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom.

2.2Vdôvodochkasačnejsťažnostisťažovateľuviedol,žekrajskýsúdnesprávnymprocesnýmpostupom

znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom dôvody podľa § 440 ods. 1
písm. f/, g/ a h/ SSP odôvodnil s názorom, že nesúhlasí s právnym posúdením žalobných námietok
krajským súdom a jeho odôvodnením, v ktorom prvostupňový súd uviedol, že vznesené námietky

považoval za nedôvodné, pretože z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby správca dane
nekonal v súčinnosti s daňovým subjektom, pretože vzhľadom na to, že išlo o zdaňovacie obdobie
január až december 2013, je zrejmé, že ak je na vykonanie daňovej kontroly stanovená ročná lehota,
ak by správca dane žalobcu oboznamoval s každou odpoveďou na dožiadanie správcu dane, išlo by o
neefektívnu kontrolu. Krajský súd uviedol, že z obsahu citovaného administratívneho spisu nevyplýva,

žeby žalobcovi boli upreté nejaké práva a mal za preukázané, že okrem návrhu v elektronickom podaní
zo dňa 20.08.2015 nenavrhoval žiadne dôkazy ani žiadne listinné dôkazy nepredkladal. V nadväznosti
na uvedené sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa
ktoréhosprávcadanepostupujeprisprávedanívúzkejsúčinnostisdaňovýmsubjektomainýmiosobami
a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

2.3 Sťažovateľ poukázal, že správca dane ho oboznámil so svojimi zisteniami a pochybnosťami pri

daňovejkontroletakmerpodesiatichmesiacochodjejzačatia,odvtedysožalobcomnekomunikoval,čím
došlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku.
Z uvedeného dôvodu je žalobca názoru, že krajský súd nesprávne vyhodnotil postup žalovaného, čím
dospel k nesprávnemu záveru, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby správca dane
nekonal v súčinnosti s daňovým subjektom.

2.4 Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, v ktorom prvostupňový súd
vyjadril svoj právny názor, že je bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade, ak si daňový subjekt uplatní
nárok na odpočet DPH, je povinný svoj nárok aj dostatočným a vierohodným spôsobom preukázať.
Žalobca okrem faktúry a výpovedí svedka p. S., ktorý potvrdil dodanie služby, nepredložil žiadne dôkazy,

a teda aj podľa názoru krajského súdu neuniesol dôkazné bremeno, pretože dôkazné bremeno tak, ako
to upravuje ust. § 24 Daňového poriadku ako aj § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH je predovšetkým
na daňovom subjekte. Uviedol, že ak si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH, je aj jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a tak, ako zákon o DPH stanovuje podmienky. Prvostupňový
súd považoval za neaplikovateľné na predmetnú vec žalobcom uvádzané rozhodnutia Európskeho

súdneho dvora, pretože správca dane ani žalovaný netvrdili, že došlo k podvodu alebo, že nedošlo k
dodaniu služby podľa faktúry od dodávateľa PAMAX, s.r.o. Obe rozhodnutia založili na tom skutkovom
základe, že žalobca vierohodne nepreukázal, že službu dodala spoločnosť PAMAX, s.r.o.

2.5 Sťažovateľ je názoru, že odôvodnenie a právne posúdenie krajským súdom v rozsudku absentuje.

Uviedol, že prvostupňový súd sa len stotožnil s názorom žalovaného o neunesení jeho dôkazného
bremena,pričomsažiadnymspôsobomnevysporiadalsjehožalobnounámietkou,ženiejepovinnosťou
daňového subjektu predkladať relevantné dôkazy iných (tretích) daňových subjektov na preukázanie
uskutočnenia zdaniteľných obchodov. V nadväznosti na tvrdenie krajského súdu, že správca dane anižalovaný netvrdia, že došlo k podvodu alebo, že nedošlo k dodaniu služby podľa faktúry od dodávateľa
PAMAX, s.r.o., teda nespochybňuje dodanie služby, sťažovateľ poukazuje, že v ďalšej vete už uvádza,
že obe rozhodnutia založili na tom skutkovom základe, že žalobca vierohodne nepreukázal, že službu

dodala spoločnosť PAMAX, s.r.o. Podľa názoru sťažovateľa si v uvedenom tvrdení správca dane a
žalovaný vnútorne odporujú, keď na jednej strane nespochybňujú dodanie služby podľa faktúry od
dodávateľa PAMAX, s.r.o., pričom uvedené vo svoje výpovedi potvrdil aj svedok p. S., teda správca
dane a žalovaný mali za preukázané, že k dodaniu služby došlo, avšak na druhej strane uvádzajú, že
žalobca vierohodne nepreukázal, že službu dodala spoločnosť PAMAX, s.r.o. Je názoru, že uvedené

tvrdenia správcu dane a žalovaného vzbudzujú dôvodné pochybnosti, s ktorými sa krajský súd žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Z uvedeného dôvodu je sťažovateľ názoru, že rozhodnutie žalovaného je
nezákonné a má byť zrušené, nakoľko krajský súd rovnako ako žalovaný nezdôvodňoval a nezaoberal
sa, a teda ani právne neposúdil žalobné námietky žalobcu. Poukázal, že podľa ustálenej a rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo

dňa 27.04.2006).

3.

3.1 Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti nebolo podané.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452
ods. 1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú

sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), s prihliadnutím na formálnu viazanosť
posudzovaniakasačnejsťažnosti(§453ods.2časťvetyprvejpredbodkočiarkou),preskúmalnapadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná (§ 461 SSP).

4.2 Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.10.2018 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

4.3 Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

4.4 Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4.5Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

4.6 Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

4.7 Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Podľa ods. 4 § 24 Daňového poriadku - ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získanév rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady

k nim.

4.8 Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

4.9 Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

4.10 Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia,
e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

4.11 Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako
40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sa vykonáva
daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti,

daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený
v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch

ich nepredloženia. Podľa ods. 8 § 46 Daňového poriadku - zamestnanec správcu dane z daňovej
kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;
protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca

dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty

nemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektpodľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku - daňová kontrola je

ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - lehota na
vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.4.12 Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,

ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty

na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku,
ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo

miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

4.13 Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

4.14 Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k dňu 31.12.2013 v § 2 ods.

1 upravuje, že predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v
postavení zdaniteľnej osoby.

4.15 Podľa § 8 ods. 1 dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy... .

4.16 Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH - dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

4.17 Podľa § 19 ods. 1 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti
je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisuvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o
dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8
ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 zákona o

DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

4.18Podľa§49ods.1citovanéhozákona,právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia,
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c/ ním uplatnená pri nadobúdaní tovaru v tuzemsku z iného z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

4.19 Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §71.

4.20 Z predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Daňový úrad Prešov,

pobočka Poprad listom zo dňa 14.08.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.08.2014 č.
9712402/5/3865068/2014, žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
obdobie január až december 2013 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 11.09.2014 o 10.00 hod. v
priestoroch Daňového úradu.

4.21 Na základe daňovej kontroly bol Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad dňa 19.08.2015 č.
20694040/2015vypracovanýprotokolzdaňovejkontroly,zktoréhovyplýva,žepredmetdaňovejkontroly
za kontrolované zdaňovacie obdobie bola daň z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov marec 2013, apríl 2013, jún 2013, september 2013,
október 2013. Predmetom preskúmania v tomto konaní je zdaňovacie obdobie marec 2013.

4.22 Zameranie daňovej kontroly bolo na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na odpočítanie dane podľa § 49 až § 55, uskutočnenie
zdaniteľných obchodov podľa § 8 a § 9 a kontrola záznamov DPH. Zo súpisu kontrolovaných dokladov
a iných písomností predložených ku kontrole vyplýva, že kontrolovaná bola hlavná kniha rok 2013,

účtovný denník rok 2013, prehľad nákladov a výnosov rok 2013, zoznam uplatnených odpisov rok
2013, záznam o prevádzke strojov, kniha dodávateľských faktúr rok 2013, dodávateľské faktúry - Int.
č. dokladu 3001-3133, evidencia odberateľských faktúr rok 2013, odberateľské faktúry č. 2001-2002,
bankové výpisy Tatrabanka č. ú.: 292087094, výpis č. 2-12/2013, 1/2014, záznamy DPH 1-12/2013,
príjmové a výdavkové pokladničné doklady č. 1001-1457, objednávky č. 30072013, obj. 13050712,

2013/FA/002/055,023/2013,027-MS27/0513,1204449,zmluvaodieloZML13001292,421/21012,ZML
1201541 + dodatok č. 1, rámcová kúpna zmluva N/0163/2013Sp.

4.23 Vo vzťahu k zdaniteľnému obdobiu marec 2013 preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie
dôkazov z protokolu vyplýva nasledovné, že žalobca nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie

dodatočné daňové priznanie s konštatáciou daňové priznanie 696,92 €, výsledný vzťah k štátnemu
rozpočtu po kontrole 10.281,11 €, rozdiel je 9.584,19 €. Ďalej sa konštatuje odpočítanie dane podľa §
51 ods. 1, § 52 až § 54a zákona v riadku 20 a 21 daňového priznania, vznik práva na úplné odpočítanie.
Daňový úrad zistil, že spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., M. R. Štefánika, Dolný Kubín, vystavila pre
spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., faktúru č. 2013/059, int. č. 3005/13, dátum dodania 31.03.2013,

zdaniteľné dodanie 47.920,94 €, DPH 9.584,19 € za vykonané stavebné práce a dodávky na stavbe
1484 Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany a z tejto faktúry si žalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške
9.584,19 €.

4.24 Z protokolu ďalej vyplýva, že za účelom preverenia dodania týchto služieb správca dane dňa

22.10.2014 na Daňový úrad Žilina doručil dožiadanie č. 9712402/5/4719091/2014 a z odpovedí
na dožiadanie zo dňa 10.11.2014 č. 9514402/5/4970124/2014Cg. DÚ Žilina uviedol, že zásielky
adresované na spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., sa vracajú s poznámkou, že adresát je neznámy. Na
adrese sídla spoločnosti sa táto spoločnosť nenachádza, nie je označená a na základe informácie odmajiteľa administratívnej budovy bolo zistené, že na tejto adrese spoločnosť nikdy nesídlila. Posledné
daňové priznanie spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., podala za zdaňovacie obdobie jún 2013 a tomuto
subjektu bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty a bolo mu určené posledné zdaňovacie

obdobie december 2013. Správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, ktorými by subjekt PAMAX
servis, s.r.o., preukázal, že ekonomickú činnosť deklarovanú podanými daňovými priznaniami k dani z
pridanej hodnoty aj v skutočnosti vykonával. Z odpovedí na dožiadanie ďalej mal správca dane žalobcu
zistené, že spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., zastupoval K., ktorý sa dňa 09.01.2014 v zápisnici o
ústnom pojednávaní vyjadril, že od dátumu 02.11.2011 nekonal za spoločnosť PAMAX servis, s.r.o.,

žiadne doklady spoločnosti PAMAX Servis s.r.o. nevie predložiť, lebo ich odovzdal novým konateľom,
pričom toto tvrdenie nepodložil žiadnym dokladom a K. sa plnej moci vzdal 12.04.2013. Uvedená
spoločnosť na základe žiadosti správcu dane nepredložila žiadne doklady a správcovi dane bola dňa
14.01.2014 doručená zápisnica o prevzatí firemných dokladov, podľa ktorej dňa 22.04.2013 prevzal
doklady spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., nový konateľ V., od S. (bývalý konateľ spoločnosti v čase
od 16.03.2012 do 22.04.2013). Následne správca dane vyzval na predloženie dokladov aj pána S.,

ktorý doklady taktiež nemá a Daňový úrad Žilina uviedol, že firma PAMAX servis, s.r.o. nemá žiadnych
zamestnancov, preto stavebné práce nemohli byť vykonané touto spoločnosťou.

4.25 V protokole Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad poukázal na to, že kontrolovanému platiteľovi,
teda žalobcovi doručil výzvu zo dňa 07.07.2015 č. 20470583/2015, ktorou ho vyzval na predloženie

dokladov a dôkazov, ktoré by preukazovali, že práce a služby boli dodané spoločnosťou PAMAX servis,
s.r.o., súčasne ho poučil, že v prípade nepredloženia dôkazov o dodaní tovarov a služieb uvedených
na faktúrach tejto spoločnosti nebude preukázané, že nakúpené tovary a služby boli dodané platiteľom
PAMAX servis, s.r.o., a nebude preukázané, že dodávateľovi pri dodaní vznikla daňová povinnosť,
a že kontrolovanému daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane v súlade s § 49 ods.

1 a 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty v spojení s § 51 tohto právneho predpisu a z uvedeného
dôvodu nebude priznané uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane
ďalej poukázal na to, že 20.07.2015 mu bolo predložené generálne splnomocnenie zo dňa 22.04.2013,
ktorou spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., splnomocnila na konanie S. a kontrolovaný daňový subjekt
predložil súhlas spoločnosti Váhostav - SK, a.s., zo dňa 25.01.2013 na vykonanie diela treťou osobou.

Uvedené doklady nepreukazujú, že práce dodala spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., tak, ako je uvedené
na predmetnej dodávateľskej faktúre. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že preniesol dôkazné
bremeno na platiteľa podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že kontrolovaný platiteľ nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa

PAMAX servis, s.r.o., nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by potvrdili skutočnosť, že práce
uvedené na faktúre č. 2013/059 kontrolovanému platiteľovi dodala spoločnosť PAMAX servis, s.r.o.,
t.j. nevedel preukázať, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o
DPH a kontrolovanému platiteľovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Poukázal na to, že platiteľ môže
odpočítať daň, len ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré

sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Platiteľ porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v tom, že uplatnil právo na
odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, lebo služby mu neboli dodané.

4.26 Správca dane konštatoval, že platiteľ neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne doklady a

dôkazy a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, nepreukázal, žeby došlo k dodaniu tovarov
a služieb od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o. Existencia materiálneho plnenia dodanie stavebných
prác potvrdil iba dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť PAMAX
servis, s.r.o., ktorá deklarované stavebné práce pre kontrolovaný daňový subjekt nedodala a nevznikla
jej daňová povinnosť platiť daň podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ale podľa § 71 ods. 6 zákona o

DPH, t.j. uvedením dane na faktúre a kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane
z predmetných faktúr nevzniklo.

4.27 Ďalej správca dane Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad v protokole konštatoval, že tým, že
kontrolovaný daňový subjekt vykonal odpočítanie vo výške 9.584,19 € z faktúry č. 2013/059, s dátumom

dodania 31.03.2013, dodávateľa PAMAX servis, s.r.o., ktorému nevznikla daňová povinnosť podľa § 19
ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, porušil ustanovenie § 51 ods. 1
písm. a/ Zákona o DPH v spojení s § 49 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu, lebo právo odpočítať daň zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť a správca dane neuznalodpočítanie dane z uvedenej faktúry, rozdiel vzniku práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm.
a/ základná sadzba 9.584,19 €. Ďalej poukázal na odpočítanie dane podľa § 49 až § 54a zákona v riadku
20 a 21 daňového priznania úplne a pomerné odpočítanie dane.

Výpočet rozdielu odpočítania dane podľa § 49-54a v riadku 20 a 21 DP:
v EUR
Riadok DP Daňový subjekt Po kontrole Rozdiel* - zvýšenie odpočítania + zníženie odpočítania
Koeficient X 1,00 X

20/1 - úplné odpočítanie 0.00 0.00 0,00
20/2 - pomerné odpočítanie 0.00 0,00 0,00
20/2/1 - pomerné odpočítanie (20/2 x koeficient) x 0,00 x
20 - uplatnenie odpočítania dane § 49-54a (20/1 +20/2/1) 0,00 0,00 0,00
21/1 - úplné odpočítanie 12 816.06 3 231,87 9 584.19
21/2 - pomerné odpočítanie 0,00 0.00 0,00

21/2/1 - pomerné odpočítanie (21/2 x koeficient) X 0,00 X
21 - uplatnenie odpočítania dane § 49-54a (21/1 +21/2/1) 12 816,06 3 231,87 9 584,19
*Rozdiel = DS - Po kontrole

Rozdiel dane v riadku 20 DP celkom 0,00 €

Rozdiel dane v riadku 21 DP celkom 9.584,19 €

4.28 Na základe uvedeného protokolu rozhodol vo veci Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad
rozhodnutím zo dňa 15.02.2016 č. 102557477/2016 tak, že podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov predpísal daňovému subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o. rozdiel dane v

sume 9.584,19 € za zdaňovacie obdobie marec 2013 tak, že daň vyrubená podaným daňovým priznaní
doručeným 25.04.2013 je 696,92 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 10.281,11 €
a rozdiel dane v sume 9.584,19 € je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

4.29 Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.07.2016 č.

1351815/2016 tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňovému úradu
Prešov č. 102557477/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového
poriadku v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2013 v sume 9.584,19 € daňovému subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o. potvrdil.

4.30 Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, ktorý
namietal, že vyrubený rozdiel dane je nezákonný, nesprávny, v rozpore s Daňovým poriadkom a
zákonom č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v rozpore s rozsudkami Európskeho súdneho
dvora a Ústavou Slovenskej republiky. Odvolacími námietkami žalobcu bolo, že správca dane od

začiatku kontroly, ktorá začala 11.09.2014, prvé úkony nevykonal v súčinnosti s daňovým subjektom,
konal tak až dňa 08.07.2015, kedy sa oboznámil so zisteniami z daňovej kontroly, a ktoré sú založené
na pochybnostiach správcu dane o prijatých zdaniteľných plneniach. Správca dane nevykonával
dokazovanie, ak ho vykonával bez jeho súčinnosti. Namietal, že 20.08.2015 predložil správcovi dane
návrh dôkazov, ktoré správca dane neakceptoval, lebo zavinením správcu dane končila lehota podľa §

46 ods. 10 Daňového poriadku na povinné ukončenie daňovej kontroly, ktorá bola ukončená 19.08.2015
vyhotovením protokolu. S odkazom na uvedené žalobca v odvolaní namietal porušenie právnych
predpisov zo strany správcu dane a to § 3 ods. 2 Daňového poriadku, nesúčinnosť s daňovým subjektom
v procese daňovej kontroly § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, upreté právo daňovému subjektu
predkladať dôkazy k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly a porušenie § 46 ods. 5, § 44

a § 45 Daňového poriadku.

5.

5.1 Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu,

ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1351815/2016 zo dňa
21.07.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov
č.102557477/2016zodňa15.02.2016,ktorýmbolsťažovateľovivyrubenýrozdielnaDPHzazdaňovacie
obdobie marec 2013 v sume 9.584,19 € s odôvodnením, že sťažovateľ nesplnil podmienky uvedené vust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže si neoprávnene
uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2013/059 (int.č. 3005/13), dátum dodania 31.03.2013, základ dane
v sume 47.920,94 €, DPH 20 % v sume 9.584,19 € za práce na stavbe: 1484 Diaľnica D1 Dubná Skala

Turany. Sťažovateľ si z tejto faktúry uplatnil odpočítanie dane vo výške 9.584,19 €.

5.2 Podľa názoru krajského súdu kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom,
že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok prác a materiálov (v prejednávanej veci ide o
stavebné práce) konkrétnym dodávateľom (resp. jeho subdodávateľom) tak, ako to bolo deklarované

vo faktúre predloženej správcovi dane. Vo vzťahu k posúdeniu, či sa toto podarilo žalobcovi preukázať,
krajský súd poukázal i na dôkazy zabezpečené správcom dane v daňovom konaní.

5.3 Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

5.4 Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu
k predmetu kasačných námietok sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu
a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody:

5.5 Dôležitou pre prejednávanú vec je dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný v

daňovom konaní preukazovať rozhodujúce skutočnosti. Takouto skutočnosťou je pri uplatnení odpočtu
DPH aj skutočnosť, že príslušný zdaniteľný obchod zrealizoval konkrétny platiteľ, t. j. v prejednávanej
veci dodávateľ stavebných prác, ktorý mal vyhotoviť aj dodávateľskú faktúru. Daňový subjekt si
preto musí (viď najmä povinnosť štatutárnych orgánov vykonávať v zmysle dotknutých ustanovení
Obchodného zákonníka svoju funkciu s riadnou starostlivosťou) zaobstarať dostatok dôkazných

prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženou faktúrou,
ako aj to, že jeho realizáciu zabezpečil dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy
v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za
následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru
alebo služby. V prípade stavebných prác, o ktoré ide v prejednávanej veci, je na mieste požadovať od

daňového subjektu napr. stavebný denník, prípadne svedectvá osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu,
doklady o obstaraní stavebného materiálu a jeho preprave a pod. Takéto dôkazné prostriedky žalobca
nepredložil, ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať riadne dodanie zdaniteľného plnenia
dodávateľom alebo jeho subdodávateľom. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej
základom sú poskytnuté služby pri výkone činnosti spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri

svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne
vykonaných žalobcom, alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno.

5.6 Podľa § 46a ods. 1 stavebného zákona stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce
a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

5.7 Podľa § 46d ods. 1 stavebného zákona, stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou
dokumentácie, uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa
na stavenisku stali. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach,
o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a

autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. V tejto
súvislosti žalobca nepredložil stavebný denník, ale presunul túto dôkaznú povinnosť na správcu dane,
že práve on bol povinný si tieto doklady zabezpečiť. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17
zo dňa 23.02.2011, vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim

právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak
si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako

oprávnený. Najvyšší súd je názoru, že sťažnostná námietka žalobcu ohľadne zabezpečenia dôkazov
správcom dane od iných štátnych inštitúcií nie je opodstatnená. Aj z rozsudkov ESD C-80/11 a C-145/11
z 21.06.2012, vyplýva, že súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosti
zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní obchodného partnera. Vprípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti,
preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako tomu došlo v danom prípade. Právna
otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu,

bola vyriešená i v rozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011:
„Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade,
ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len
formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie
sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre

nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje“.

5.8 Preukazovanie práva na odpočet DPH vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených
zákonom o DPH, ale taktiež je prepojené aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v daňovom
poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol. Povinnosť
preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb, teda vplýva z daňového poriadku ako

procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu po ktorú je dôkazná povinnosť
na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát obtiažné a
pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom
záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby v

budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii.

5.9 Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná. Je teda na mieste požadovať od daňového subjektu,
aby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení, obchodov deklarovaných účtovnými dokladmi prijal
opatrenia, ktoré by zaistili, že sa prijatím konkrétno plnenia nebude podieľať na daňovom podvode.

„Je pravda, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosť alebo daňový podvod,
obozretný subjekt môže, v závislosti od okolností prípadu, považovať za svoju povinnosť, zistiť si
informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby tak, aby sa uistil o
jeho spoľahlivosti.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, Mahagében
a David). Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídaví a obozretný, aby reálny

obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Právo na odpočítanie dane
nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre.

5.10 Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal, že uskutočnenie služby správcovi dane preukázal
ústnymi vyjadreniami oboch subjektov (SLUŽBY VAŽEC s.r.o., PAMAX servis, s.r.o.), ktoré sa podieľali

na reálnom uskutočnení služby, pričom vyhlásenie zainteresovaných zmluvných strán musí správcovi
dane postačovať na deklarovanie stavebných prác spojených so vznikom daňovej povinnosti podľa § 19
ods. 2 a § 71 ods. 6 zákona o DPH. Je názoru, že takto zrealizovaná služba je potom podľa § 51 zákona
o DPH právom na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Kasačný súd na uvedenú
sťažnostnú námietku uvádza, že p. S. bol konateľom spoločnosti v čase od 16.03.2012 do 22.04.2013.

Správca dane vyzval na predloženie dokladov p. X. a dňa 16.12.2015 správca dane s ním vykonal
ústne pojednávanie ako svedkom, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 21472583/2015.
Ústneho pojednávania sa zúčastnil aj konateľ kontrolovaného daňového subjektu p. I.. Pán S. X. sa do
zápisnice z ústneho pojednávania k realizácii stavebných prác podľa predloženej faktúry pre spoločnosť
SLUŽBY VAŽEC, s.r.o. vyjadril, že predloženú faktúru vystavil on v čase, keď bol konateľom. Podľa jeho

vedomostí, k dodaniu stavebných prác došlo, avšak tieto boli vykonané subdodávateľsky, pracovníkov
riešil p. S., ktorý stavebné práce vykonával so svojimi ľuďmi. K prácam podľa predloženej faktúry sa
svedok p. S. nevyjadroval. Najvyšší súd je názoru, že touto svedeckou výpoveďou svedok nepreukázal
dodanie služieb, nepredložil dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie prác, nepredložil žiadne doklady o tom,
kto skutočne práce vykonal (mená a kontaktné údaje osôb, ktoré mali práce vykonať, rozsah a druh

vykonaných prác, spoločnosť, ktorá mala práce v subdodávke vykonať). Aj miestne príslušný správca
dane vo svojej odpovedi na dožiadanie č. 9514402/5/4970124/2014/Cg zo dňa 10.11.2014 oznámil, že
písomné zásielky adresované spoločnosti PAMAX servis, s.r.o. sa vracajú späť s poznámkou „adresát
neznámy“. Správca dane vykonal dňa 07.11.2014 na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie so
zistením, že na uvedenej adrese sa nachádza administratívna budova, dvor a ďalšie menšie budovy. V

budove na prízemí sa nachádzal zoznam spoločností sídliacich na uvedenej adrese. Meno obchodnej
spoločnosti PAMAX servis, s.r.o. sa na tabuli ani na poštových schránkach nenachádzalo. Správca
dane sa skontaktoval s vlastníkom nehnuteľnosti p. F., ktorý sa vyjadril, že spoločnosť PAMAX servis,
s.r.o. nepozná a v tejto budove nikdy nesídlila. Nepozná ani súčasného ani bývalých konateľov tejtospoločnosti. Najvyšší súd ďalej poukazuje, že posledné daňové priznanie spoločnosť PAMAX servis,
s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie jún 2013. Daňovému subjektu bola z úradnej moci zrušená
registrácia na dani z pridanej hodnoty a bolo mu určené posledné zdaňovacie obdobie december 2013.

Správcovi dane neboli predložené žiadne doklady ktorými by platiteľ preukázal, že ekonomickú činnosť
deklarovanú podanými daňovými priznaniami k dani z pridanej hodnoty aj v skutočnosti vykonával.
Ďalej bolo preukázané, že spoločnosť PAMAX servis, s.r.o. zastupoval p. Pavol Adamec, ktorý do
zápisnice z ústneho pojednávania u správcu dane dňa 09.01.2014 uviedol, že od dátumu 02.11.2011
za spoločnosť nekonal, žiadne doklady nevie predložiť, pretože ich odovzdal novým konateľom. Tiež

uviedol, že plnej moci na zastupovanie tejto spoločnosti sa vzdal dňom 12.04.2013. Správcovi dane bola
dňa 14.01.2014 doručená zápisnica o prevzatí firemných dokladov, podľa ktorej dňa 22.04.2013 prevzal
doklady spoločnosti PAMAX servis, s.r.o. nový konateľ p. V. (ktorý zomrel v novembri 2014) od p. S.
X.. Pán S. X. bol konateľom spoločnosti v čase od 16.03.2012 do 22.04.2013. Správca dane vyzval na
predloženie dokladov aj p. S. X. a dňa 16.12.2015 správca dane s ním vykonal ústne pojednávanie ako
so svedkom o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 21472583/2015.

5.11 K sťažnostným námietkam sťažovateľa, kde poukazuje na nečinnosť správcu dane, keď ten
nevykonával počas dňovej kontroly dokazovanie a ak vykonával, tak bez súčinnosti daňového subjektu,
najvyšší súd uvádza, že správca dane za účelom preverenia dodania služieb podľa predložených faktúr
zaslaldňa22.10.2014dožiadanieč.9712402/5/4719090/2014naDaňovýúradŽilinaktomuodpoveďna

dožiadanie č. 9514402/5/4970124/2014/Cg zo dňa 10.11.2014, týkajúce sa spoločnosti PAMAX servis,
s.r.o. Za účelom overenia dodania prác zaslal správca dane dožiadanie č. 9712401/5/54076/2015/
Eib zo dňa 12.01.2015 na Daňový úrad Bratislava, odpoveď č. 887181/2015/9104407, doručená
dňa 09.05.2015 (daňový subjekt M&J stav, spol. s r.o.). Za účelom preverenia dodania služieb
zaslal správca dane na Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 12.01.2015 dožiadanie

č. 9712401/5/53464/2015/Eib. Uvedené skutočnosti boli preverené a správcovi dane bola zaslaná
odpoveď č. 9513401/5/258962/2015/And zo dňa 03.02.2015 týkajúca sa daňového subjektu I. E..
Správca dane preveroval skutočné dodanie služieb pre sťažovateľa SLUŽBY VAŽEC, s.r.o. a z
uvedeného dôvodu zaslal dňa 26.05.2015 a opakovane 04.06.2015 daňovému subjektu Poľovnícky
dvor, s.r.o. oznámenie o výkone miestneho zisťovania. Správca dane dňa 08.07.2015 oboznámil

sťažovateľa s priebehom a vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január
- december 2013. Na námietku sťažovateľa, že správca dane nevykonal dokazovanie na základe
návrhu zo dňa 20.08.2015 z dôvodu blížiacej sa lehoty v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku,
kasačný súd uvádza, že správca dane začal daňovú kontrolu dňa 11.09.2014 a ukončil ju v zákonom
stanovenej lehote, doručením Protokolu, t.j. 04.09.2015. Kasačný súd je názoru, že správca dane pri

kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu dbajúc na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Správca dane informoval sťažovateľa
o všetkých zisteniach, ktoré pri kontrole vyšli najavo. Ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúc pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Postupom správnych orgánov nebola odňatá

sťažovateľovi, ako účastníkovi konania, možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane
hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôslednej
postupoval podľa daňového poriadku.

5.12 Poukazujúc na uvedené, dospel senát kasačného súdu k záveru, že správny súd sa dostatočným
spôsobom vysporiadal a s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, vec správne právne
posúdil, kasačnú sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

6.

6.1 O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP
tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov kasačného konania.

6.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.