Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207886
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215207886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, registračné číslo 572 79 667, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1.mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: B. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E., I. XX, o zaplatenie 1.812,94 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/566/2015-113 zo dňa 27.11.2017
takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 952,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.08.2015
do zaplatenia v mesačných splátkach po 80 eur, splatných k 20. dňu toho ktorého mesiaca počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnsoti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.565,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.08.2015 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 72 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1; § 52 ods. 1 až 4; § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb., § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., § 497 Obchodného zákonníka, § 1

ods. 2; § 2 písm. a), b); § 9 ods. 1, 2; § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

3. Prvoinštančný súd skonštatoval, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 28.08.2012 platne zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má charakter
spotrebiteľského úveru a je absolútnym obchodom. Žalobca resp. jeho právny predchodca vystupoval
voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania v

zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá nečerpala
finančné prostriedky na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania v zmysle § 2 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd daný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďv zmysle ustanovení § 1 ods. 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru poskytnutého
veriteľom spotrebiteľovi a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených

v § 1 ods. 3 cit. zákona. Išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po
uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná
dôvodne iba čiastočne.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme revolvingového, teda opakujúceho sa úveru na
základe zmluvy uzatvorenej dňa 28.08.2012 formou úverového rámca vo výške 320 Eur, s uvedením
výšky mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy a dvoch úrokových sadzieb 26,28 % a 11,88 % v závislosti
na výške vyčerpanej čiastky s odkazom na sadzobník poplatkov. Zmluva obsahuje údaj o priemernej
hodnote RPMN 23,63%. Súd prvej inštancie posúdil obsah zmluvy a úverové zmluvné podmienky a
mal za to, že zmluva medzi stranami bola uzavretá platne. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal

poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
v splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky mesačne. Žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti uplatnených
úrokov a poplatkov, pretože zmluva o úvere síce obsahuje niektoré náležitosti podľa § 9 ods. 1, 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, avšak neobsahuje údaj o poplatkoch, o
RPMN,auvedenieúrokuvzmluvejeneurčité,apretohosúdpovažujezanedohodnuté.Žalobcauviedol,

že ročná úroková sadzba bola vo výške 26,28 % a 11,88 % a že poplatky boli dohodnuté v sadzobníku
poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluva neobsahuje jednoznačne presne dohodnutú
výšku úroku, z toho dôvodu vyhodnotil, že úrok v danej zmluve nie je dohodnutý (v zmluve uvedené
dve sadzby). Sadzobník poplatkov, ktorý žalobca predložil, nebol žalovaným podpísaný a zo žiadneho
ustanovenia zmluvy nevyplýva, žeby tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva tiež neobsahovala

údaje o RPMN. Aj keď žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie KS v Prešove 6Co/95/2010, v
zmysle ktorého pri revolvingovom úvere nie je možné stanoviť RPMN, tento názor je už prekonaný,
pretože zo vstupných údajov uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere je možné RPMN stanoviť. V tejto
súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/215/2012
zo dňa 10.10.2012, ktorý dospel k záveru, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2

písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia či ide o
revolving,resp.inýdruhúveru),akcentujúcjejdôležitosťzákonnýmznením,žeakniejeRPMNuvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca ako dodávateľ finančnej
služby na profesionálnom finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať resp. zanedbávať. Údaj o
RPMN je najdôležitejším údajom pre rozhodnutie spotrebiteľa o výhodnosti či nevýhodnosti ponúkaného

úveru, pretože zahŕňa všetky náklady spojené s poskytnutím úveru. Obligatórnou náležitosťou zmluvy
je aj uvedenie ročnej úrokovej sadzby. V tomto konkrétnom prípade v zmluve sú uvedené dve rôzne
úrokové sadzby, pričom žalobca žiadnym spôsobom dôvod takéhoto postupu nevysvetlil. V tejto časti
je preto zmluva pre neurčitosť v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Z predloženej
úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že táto neobsahuje údaj o RPMN, vrátane predpokladov

použitých pre výpočet RPMN, ani údaj o priemernej hodnote RPMN, preto s poukazom na neplatné
zmluvné dojednanie o výške úrokovej sadzby, sa predmetný spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11
ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému vzniká iba povinnosť
vrátiť sumu reálne čerpaných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca. Okrem úroku žalobcovi
teda nevznikol nárok ani na poplatky. Poplatky neboli pri uzatváraní zmluvy dohodnuté, nakoľko neboli

súčasťou zmluvy, pričom Úverové podmienky ani Sadzobníky poplatkov neboli podpísané žalovaným,
čím žalobca nepreukázal, že by žalovaného s uvedenými sadzobníkmi poplatkov oboznámil. Na základe
uvedeného nebol žalobcovi priznaný nárok na úroky a poplatky uplatnené žalobou.

5.Taksúdprvejinštanciemalvpredmetnejvecipreukázané,žežalovanýčerpalúvervovýške20.792,65

Eur. Z priloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný celkom zaplatil
žalobcovi resp. jeho predchodcovi sumu 19.227,06 Eur, a preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu vo výške 1.565,59 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým
úverom a úhradami žalovaného. Žalovaný síce namietal žalobu, jej dôvodnosť, avšak ako to vyplýva
z predloženého výpisu a prehľadu o čerpaní úveru, žalovaný podľa rozpisu úver čerpal za obdobie od

28.08.2012 do 29.07.2015 celkom v sume 20.792,65 Eur, pričom čiastočnými úhradami zaplatil celkom
19.227,06 Eur. Aj bez úroku a poplatku je tak žalobcovi dlžný sumu 1.565,59 Eur a s jej zaplatením je
dodnes v omeškaní.6. Z dôvodu, že žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo
právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.565,59 Eur od 15.08.2015 až do zaplatenia. Takto priznané úroky z

omeškania sú v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., pretože pri spotrebiteľskom úvere sa jedná o
občiansko-právnyvzťahupravenýustanoveniamiObčianskehozákonníka,ktorýmaximálnuvýškuúroku
z omeškania limituje vykonávacím predpisom.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca si žalobou

uplatnil právo na zaplatenie sumy 1.812,94 Eur, 44,38 Eur titulom úroku z omeškania za obdobie od
15.08.2015 do 04.12.2015 a úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z 1.812,94 Eur od 04.12.2015
do zaplatenia. Pre účely ustálenia pomeru úspech súd požadovaný úrok z omeškania prepočítal ku
dňu vyhlásenia rozsudku (obdobne ako v rozsudku NS SR z 27.04.2004, sp. zn.: 1MCdo/1/2004).
Rozsudkom súdu bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie sumy 1.565,59 Eur spolu s úrokom z
omeškania, ktorý súd tiež vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku. Žalobca bol tak voči žalovanému pomerne

úspešnejší a patrí mu právo na pomernú náhradu trov konania. Po tomto prepočte súd ustálil pomer
úspechu žalobcu v čistom na 72%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Prvoinštančný súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade

s § 232 ods. 3 CSP.

9. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil
v zmysle Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a § 3 ods.

3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že s právnym
predchodcom žalobcu uzavrel dňa 28.08.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške dohodnutého úverového rámca 1.940 eur. Vytýkal však
súdu prvej inštancie, že neskúmal, akým spôsobom boli ním uhrádzané splátky prerozdeľované. Tvrdil,
že sa nezakladá na pravde, že čistá istina bez kapitalizovaných poplatkov a riadnych úrokov predstavuje

sumu 20.792,65 eur a že celkom uhradená suma bola vo výške 19.227,06 eur. Tvrdil, že právnemu
predchodcovi žalobcu okrem istiny uhrádzal aj nezákonné a neprimerané poplatky a úroky, ktoré žalobca
započítal do úhrad. Uvedené však nevie potvrdiť, lebo nedisponuje presnými výpismi o jeho úhradách.
Jelogické,žeprávnypredchodcažalobcusiautomatickyzkaždejsplátkyodpočítalúrokyzposkytnutých
finančných prostriedkov a na istinu odpočítal zvyšnú časť splátky. Má za to, že dávno splatil právnemu

predchodcovi žalobcu istinu so zákonom stanovenou úrokovou sadzbou príslušenstva, preto neuznal
celý nárok žalobcu v rozsahu a výške uplatnenej žalobou. Namietal tiež výšku zosplatnenej istiny, výšku
úhradúrokov, úrokovzapoistné,úrokovzúrokov,poplatkyzavýpiszúčtu,úhradyzaupomienkyavýšku
zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprimeranosti a hrubého nepomeru v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd mal za

to,žerozsudokOkresnéhosúdujevecneaprávnesprávny,žiadaljehoodvolanievyhodnotiťakožiadosť
o možnosť plniť priznanú dlžnú sumu v splátkach. Pracuje ako štáty zamestnanec Ministerstva vnútra
SR - policajt v Prešove s mesačným príjmom cca od 800 eur. Z príjmu hradí nájomné, inkaso, stravu,
hygienu,lieky,ošatenieazákladnépotreby.Momentálnejepoťažkejautonehode,kdemuprioperačnom
zákroku odstránili slezinu, preto má zvýšené náklady na lieky a zdravotnú starostlivosť ( úprava stravy,

hospitalizácia, cesty na ošetrenie a vyšetrenia... ). V spoločnej domácnosti žije s manželkou a dvoma
deťmi.Úhradatakvysokejsumynarazbyznačneohrozilafinančnýchodrodinyadomácnostiaspôsobila
by iné zadlženie. Po zvážený jeho finančnej situácii je schopný bez ohrozenia základných potrieb pre
chod rodiny splatiť dlh v splátkach po 70 eur mesačne. Žiadal preto odvolací súd, aby zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP s ohľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.565,59 eur v splátkach po 70 eur mesačne, vždy do 25.
dňa príslušného mesiaca, až do úplného vyrovnania, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku, pod stratou výhody splátok. V ostatnej časti, aby ponechal rozsudok nedotknutý.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.08.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je

dôvodné.

12. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň

stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať.

13. Vzhľadom na odvolanie žalovaného, ktoré smeruje proti výrokom o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 1.565,59 eur s prísl. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výroku o trovách konania,
v zmysle § 367 ods. 2 CSP výrok označený II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol,

nadobudol právoplatnosť.

14. Vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. výroku I. a výroku III., odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na správne právne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu, t. j. okrem výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku

zamietol. Odvolací súd preto poukazuje na správne právne posúdenie predmetného nároku súdom prvej
inštancie, na ktoré tiež odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza,
že je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že splátky, ktoré uhrádzal právnemu predchodcovi
žalobcu, boli započítané aj na úroky za poistné, úroky za nevyužitie GP - poistné, upomienku II., úrok,
poistenie, Bill Protection, upomienku II., upomienku I., poplatok za výpis z účtu, opravné úroky - grace

period.Uvedenévyplývazrekapitulácieúhradaplatiebnachádzajúcejsanač.l.45.Znejjemožnézistiť,
že žalovanému bola poskytnutá istina vo výške 20.792,65 eur a uhradil sumu celkom 19.840,48 eur. Súd
prvejinštancietaknesprávnevypočítalrozdielmedziposkytnutouistinouprávnympredchodcomžalobcu
žalovanému a úhradou zrealizovanou žalovaným. Rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje sumu
952,17 eur, na ktorú mal súd prvej inštancie žalovaného zaviazať.

15. Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil právny vzťah medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu ako spotrebiteľský, správne aplikoval aj ustanovenia tak Občianskeho zákonníka,
ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto správne vyhodnotil, že úver je v dôsledku absencie,
resp. neurčitosti údajov o poplatkoch, o RPMN, úroku, úverom bezúročným a bezpoplatkovým s

povinnosťou vrátiť žalovaným žalobcovi iba istinu. Nesprávne však vypočítal výšku uvedenej sumy. Táto
je v sume 952,17 eur ( poskytnutá istina právnym predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 20.792,65
eur - žalovaným realizovaná úhrada vo výške 19.840,48 eur ). Prvoinštančný súd pri ustálení výšky
dlžnej sumy vychádzal z údaju 19.227,06 eur, ktorá je však sumou, ktorú právny predchodca si započítal
na istinu a nevzal do úvahy sumu 613,42 eur, ktorú si z úhrad žalovaného započítal na úroky, upomienky,

poistenie a poplatky, hoci úver bol bezúročný a bezpoplatkový.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
I. výroku zmenil postupom podľa § 388 CSP tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 952,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.08.2015 do zaplatenia,

v mesačných splátkach po 80 eur, ktorých podmienky splatnosti špecifikoval s tým, že pri omeškaní
čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie, a to v zmysle § 233 ods. 4 CSP. Rozhodol o
povinnosti žalovaného zaplatiť priznanú sumu v splátkach vzhľadom na terajšiu situáciu žalovaného,
ktorý ako živiteľ rodiny s dvoma maloletými deťmi sa výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom po
ťažkej dopravnej nehode zvýšili. Odvolací súd tak zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. K istine bol v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
do 31.01.2013 priznaný aj úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná
úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. O trovách konania pred súdom prvej inštancie bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.812,94 eur s prísl.
Žalobcovi bol priznaný nárok na zaplatenie sumy 952,17 eur spolu s úrokom z omeškania. Z uvedenéhoje možné vyvodiť, že strany sporu mali pomerne rovnaký úspech v konaní. Preto bolo vyslovené, že
stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania súd nepriznáva.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 a § 262
ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania jednak neuplatnil, jednak zo spisu mu
žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemôže mať

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).