Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207681
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216207681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudcov: JUDr. Daniel

Ilavský a JUDr. Silvia Hýbelová v sporovej veci žalobkyne: GST EU, s.r.o., Sereď, Šintavská 27/1, IČO:
45 586 551, zast. splnomocnenkyňou: FUTEJ & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava,
Radlinského 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: H. E., nar. XX. P. XXXX, bytom G. K. XXX, E. K.,
štátnyobčanKórejskejrepubliky,zast.advokátom:JUDr.MilanCíbik,Bratislava,Tomášiková4,o15.600
eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.
apríla 2017 č. k. 16C/198/2016-177, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 28. apríla 2017 rozhodol
tak, že I. konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil v časti o zaplatenie 2.551,83 eur a 5,05
% ročného úroku z omeškania z uvedenej sumy od 27. septembra 2016; II. žalovanému uložil povinnosť
do troch dní od právoplatnosti zaplatiť žalobkyni 14.107,77 eur a 5,05 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 13.048,17 eur od 27. septembra 2016; III. v časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 15.600 eur za deň 25. mája 2015 žalobu zamietol a IV. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok

na náhradu 100 % trov konania.

2. Právne vec posúdil podľa § 588, § 591 a § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník
(ďalej len O.z.) s tým, že podaním došlým dňa 23. februára 2017 žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu
petitu žaloby tak, že namiesto istiny 15.600 eur bude žalovaný povinný zaplatiť jej len istinu 13.048,17
eur s vymedzeným úrokom z omeškania, pričom toto posúdil prvoinštančný súd nie ako zmenu žaloby
v zmysle § 140 ods. 1 C.s.p., pretože sa ním nerozširuje uplatnené právo ani neuplatňuje iné právo,

ide v skutočnosti o vzatie žaloby späť v časti istiny ako i časti úroku z omeškania. Vzhľadom k tomuto
rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p. tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie.

3. Vecne vo vzťahu k výroku II. argumentoval tým, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha
nároku na zaplatenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy z 15. mája 2015, pričom žalobkyňa bola
v čase vyhotovenia kúpnej zmluvy obchodnou spoločnosťou zapísanou do obchodného registra, teda
podnikateľom z titulu svojej právnej formy v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. a žalovaný bol

konateľom tejto spoločnosti. V zmysle § 261 ods. 6 písm. a) Obch. zák. sa treťou časťou Obch. zák.
spravujú okrem iného vzťahy medzi štatutárnym orgánom a obchodnou spoločnosťou. Podľa súdu prvej
inštancie citované ustanovenia treba vykladať tak, že sa týkajú len právneho vzťahu vecne a funkčne
súvisiaceho s výkonom činnosti štatutárneho orgánu. Do rámca uvedených vzťahov nepatria právnevzťahy, ktoré nemajú súvis s výkonom funkcie štatutárneho orgánu. O takýto prípad ide aj v prerokúvanej
veci. Nadobúdanie majetku od spoločnosti, navyše majetku, ktorý bol do spoločnosti nadobudnutý
výslovne za účelom, aby slúžil konateľovi spoločnosti ako voľno-časová aktivita nemá žiaden vecný ani

funkčný súvis s výkonom funkcie štatutárneho orgánu. V dôsledku toho sa citovaný § 261 ods. 6 písm.
a) Obch. zák. na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným z predmetnej kúpnej zmluvy nepoužije.
Keďže žalovaný nie je podnikateľom, nevzťahuje sa naňho ani § 261 ods. 1 Obch. zák. a v dôsledku
toho je právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným z predmetnej kúpnej zmluvy vzťahom občiansko-
právnym, nie obchodno-právnym, čo sa napokon výslovne konštatovalo aj v článku 6 kúpnej zmluvy z

15. mája 2015. V zmysle § 588 O. z. vzniká z kúpnej zmluvy predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu,
pričom v zmysle § 591 O. z. platí, že ak nie je dohodnutý inak sú účastníci zmluvy povinní plniť bez
zbytočného odkladu. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že kúpna zmluva
bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná 25. mája 2015 a k jej splneniu došlo zo strany žalobkyne
okamžite, keďže motocykel bol žalovanému odovzdaný pri podpise. Článok 3 kúpnej zmluvy upravoval

splatnosť dohodnutej kúpnej ceny tak, že žalovaný ju zaplatí pri podpise zmluvy, t. j. 25. mája 2015,
pričom zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný túto povinnosť splnil len čiastočne vo výške
2.551,83 eur a aj to s omeškaním. Vo zvyšnej časti svoju povinnosť nesplnil, preto sa žalobkyňa dôvodne
domáha jej splnenia. Omeškaním zo zaplatenej kúpnej ceny vznikol žalobkyni podľa § 507 ods. 2 O. z.
ako aj § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom nárok na úrok z omeškania vo výške o 5 %

k prvému dňu omeškania. Žalovaný bol povinný plniť 25. mája 2015, do omeškania sa teda dostal 26.
mája 2016, pričom základná úroková sadzba ECB v daný deň bola 0,05 % a sadzba úroku z omeškania
tak predstavuje 5,05 %. Prvoinštančný súd vzal na prehľadnosti úrok zo sumy 15.600 eur za obdobie
od 26. mája 2015 do 26. septembra 2016 vyčíslil na sumu 1.057,60 eur.

4. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.),
keďže žalovaný časť nároku splnil až za konania, v dôsledku čoho zavinil, že konanie v tejto časti muselo
byť zastavené a vo zvyšnej časti mala žalobkyňa plný úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.). Prvoinštančný súd vyhovel žalobe s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno v tom, že kúpna cena za motocykel bola uhradená. Vychádzal iba z údajov uvedených v kúpnej
zmluve vo vzťahu k časovému okamihu skúmania zaplatenia kúpnej ceny a keďže nebolo preukázané

zaplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy bola žaloba podaná dôvodne. Súd prvej inštancie však
neprihliadol na výpoveď svedkyne Ing. S. X., zamestnankyne žalobkyne, ktorá sa vyjadrila k vzniku a
podpisu písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 15. mája 2015 a rovnako potvrdila, že už v čase vyhotovenia
písomnej kúpnej zmluvy na predmetný motocykel bola kúpna cena uhradená. Súd jej výpoveď označil
za nevierohodnú. Skutočnosť, že kúpna cena za predmetný motocykel bola uhradená do času podpisu

kúpnej zmluvy nevyplýva len z tvrdení svedkyne, žalovaného, ale aj z predložených listinných dokladov,
kúpna cena bola uhradená dňa 6.11.2013 na účet žalobkyne vo výške 9.000 eur, dňa 14.12.2013 bola
uložená do pokladne žalobkyne suma vo výške 2.000 eur a 12.12.2014 uhradená na účet žalobkyne vo
výške2.048,17eur.Skutočnosť,žeplatbyboliuhradenénaúčetžalobkynenespochybnilaanižalobkyňa,
ani súd prvej inštancie, avšak neposúdili platby za kúpnu cenu motocykla, hoci to potvrdil žalovaný

ako aj účtovníčka žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila žiaden doklad, ktorý by preukazoval povinnosť
platby žalovaného vo výške 2.048,17 eur na účet žalobkyne z iného dôvodu. Žalobkyňa ako aj súd
prvej inštancie poukázali na výpis z pokladničnej knihy, z ktorej má vyplývať, že žalovaný mal v dni
kedy boli uhradené časti kúpnej ceny za motocykel, vybrať v hotovosti rovnakú cenu z pokladne a túto
následne uložiť na účet. V tejto súvislosti treba uviesť, že z vyjadrenia konateľa účtovnej spoločnosti G.

s.r.o. vyplýva, že predmetné transakcie zaúčtoval iba na základe výpisu z účtu, kde bolo uvedené meno
žalovaného ako vkladateľa sumy na účet spoločnosti a iba na základe toho zapísali údaj do pokladničnej
knihy aj ako výber v hotovosti. Z pokladničné knihy ale vyplýva, že v danom čase november - december
2013 mal byť na pokladni zostatok vo výške 80.000 eur, čo však nie je pravda ani to nie je možné.
Poukázal na trestný rozkaz Okresného súdu v Galante sp. zn. 3T/110/2014 zo dňa 2. októbra 2015,

z ktorého vyplýva, že cca v čase od 5. októbra 2013 do 6. októbra 2013 bol zo spoločnosti žalobkyne
odcudzený okrem iných vecí aj mobilný skriňový trezor - pokladňa. Teda v žiadnom prípade nemohla
byť suma v pokladni po tomto dátume cez 68.000 eur ako sa uvádza v účtovnej knihe, pretože celá
pokladňabolaodcudzená.VtejtoskutočnostisanapokonvyjadrilaisvedkyňaIng.S.X.,ktoráuviedla,žev pokladni sa nikdy nenachádzala hotovosť vyššia ako cca 2.000 eur. Taktiež uviedol, že kúpnu zmluvu
nevypracoval žalovaný, ale Ing. S. X., ktorá potvrdila, že motocykel chcel odkúpiť od začiatku za kúpnu
cenu 15.600 eur a túto postupne platil a až následne sa uzatvorila kúpna zmluva, kde bola síce uvedené,

že platba prebehne v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, avšak kúpna cena bola v čase jej podpisu
splatená. K uvedeným skutočnostiam bola vypočutá Ing. S. X. a aj na pojednávaní toto potvrdila. Taktiež
potvrdila aj prijatie platby vo výške 2.000 eur v hotovosti do pokladne ako úhrady časti kúpnej ceny za
motocykel.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s výpoveďou svedkyne Ing. S. X. tak, že túto označil za nevierohodnú, pretože táto obsahovala
viaceré logické rozpory medzi iným svedkyňa uviedla, že zhromažďovala podklady pre externú účtovnú
spoločnosť, t. j. jej úlohou bolo aj zhromažďovať podklady týkajúce sa úhrady žalovanej kúpnej ceny
za motorku, v účtovníctve žalobkyne sa však nikde o úhrade kúpnej ceny neuvádza žiadna zmienka.
Sama svedkyňa uviedla, že si od žalovaného nemala nechať vystaviť žiadny doklad pri prevzatí

hotovosti. Svedkyňa žiadnym spôsobom neuviedla, z akého dôvodu mala považovať financie, ktoré jej
poskytol žalovaný za jeho súkromné finančné prostriedky, túto informáciu mala mať podľa nej uvedenú
v jej poznámkach, ktoré jej poslal samotný žalovaný, avšak ktoré v konaní neboli nikdy predložené.
Informáciu, že sa má jednať o súkromné finančné prostriedky mala mať výlučne od žalovaného,
pričom nie je zrejmé, či skutočne išlo o jeho súkromné finančné prostriedky alebo finančné prostriedky

žalobkyne, ktoré predtým napríklad vyberal v hotovosti z bankového účtu žalobkyne. Svedkyňa v
priebehu výpovede uviedla, že na samotnú kúpu motocykla si už nepamätá, avšak na skutočnosť, že na
úhradu mal žalovaný použiť svoje vlastné finančné prostriedky si už pamätá, dokonca na skutočnosť,
že „časť pomerne vysokú mal zaplatiť už pred samotnou kúpou“. Žalobkyňa má za to, že svedkyňa
spochybňuje svoje tvrdenia a zmenšuje dôveryhodnosť výpovede, keď na samotnú kúpu si nepamätá,

avšak na jednotlivé úhrady vrátane skutočnosti, že sa malo jednať o súkromné financie žalovaného si
prekvapivo a presne pamätá. Taktiež nie je zrejmé, z čoho žalovaný vyvodzuje tú skutočnosť, že platby
vo výške 9.000 eur a 2.048,17 eur boli uhradené na účet žalobkyne a boli platbami kúpnej ceny za
motorku, čo mal potvrdiť účtovník žalobkyne.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej
inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

8. Predmetom odvolacieho konania je žalovaným napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 14.107,77 eur a 5,05 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 13.048,17 eur od 27. septembra 2016 a závislý výrok o náhrade trov konania. Súd prvej
inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, keďže
v prejednávanom prípade nebolo medzi stranami sporné to, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej

medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25. mája 2015 nadobudol žalovaný do vlastníctva motocykel za
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 15.600 eur vrátane DPH. Spornou zostalo to, koľko za uvedenú
kúpnu cenu žalovaný zaplatil, pričom súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
na kúpnu cenu žalovaný zaplatil 2.551,83 eur a zostala tak nezaplatená časť 13.048,17 eur, čo bolo
medzi stranami sporné. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho

konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a či vec právne správne posúdil.9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyne u tvrdeného nároku, ktorý bol vyčerpávanom rozsahu,
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto

nemôžedaťzapravduodvolateľovi.Súdprvejinštanciesavosvojomrozhodnutívysporiadalsovšetkými
námietkami, ktoré uplatnil v podanom odvolaní žalovaný, pričom na zdôraznenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď výpoveď

svedkyne Ing. S. X., zamestnankyne žalobkyne, ktorá potvrdila, že už v čase vyhotovenia písomnej
kúpnej zmluvy na predmetný motocykel bola kúpna cena uhradená v celom rozsahu považoval za
nevierohodnú a taktiež nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy a jeho výpoveď.

11. Podľa § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak (ods. 2).

12. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 C.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané

procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom
ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

13. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia

dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a
z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie

dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi
podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
súdu prvej inštancie.

14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie

v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ichzávažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

15. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolenou otázka zaplatenia časti
kúpnej ceny (3.048,17 eur) žalovaným žalobcovi. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne zaplatenia predmetnej časti kúpnej ceny,
odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné a odvolací

súd poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sú
uvedené všetky vykonané dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce.

16. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.

j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V
prejednávanom prípade to znamená, že od žalobkyne nemožno požadovať, aby preukazovala, že jej
žalovaný ešte nezaplatil predmetnú časť kúpnej ceny a je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že
kúpnu cenu zaplatil v celom rozsahu, t. j. aj v súdom prvej inštancie priznanom rozsahu. Prisudzovanie

hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr
izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama osebe (svedecká výpoveď)
je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací
súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi,

pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť). Predpokladom zamietnutia žaloby
by totiž bolo preukázanie žalovaným tvrdené zaplatenie kúpnej ceny aj v súdom prvej inštancie
priznanom rozsahu, čo sa však tak výpoveďou Ing. S. X. nepodarilo preukázať, a to najmä vzhľadom na
nevierohodnosť jej výpovede, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd a rovnako aj vykonané listinné dôkazy
v spojení s výpoveďou žalovaného, viedli správne súd prvej inštancie k záveru o neunesení dôkazného

bremena tvrdených skutočností žalovaným. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazovalo žiadne
logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu
samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem
na celkom inom výsledku konania).

17. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v
zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 C.s.p. a vec aj správne právne posúdil.
Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii povinnosti žalovaného zaplatiť
súdom prvej inštancie uloženú mu povinnosť (výrok II.).

18. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť,
že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce
relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd
prvejinštanciejasneadostatočnevysvetlilprávnedôvody,prektoréžalobevodvolanímnapadnutejčasti
vyhovel. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli

potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu
podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 588 a nasl. O.z., keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový
stav,ktorý bolomožnépodriadiťpoduvedenéhmotnoprávnenormy.Odvolacísúdsapretostotožňujeso
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobkyni predmetnú časť
kúpnej ceny. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre

odlišné skutkové závery vyvodzované žalovaným, pričom žalovaným namietaná nesprávnosť vytvorenia
skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej
nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.19.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasneazrozumiteľneodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázkysúvisiacesuplatnenýmnárokomžalobkyne.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so

všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré
správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny
záver o preukázaní nároku uplatneného žalobkyňou.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie

sú naplnené.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil
žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

23. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).