Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/350/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716206148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716206148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava,
ul. Pajštúnska 5 IČO: 36 613 843, proti žalovanému Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX, o zaplatenie
13.970,04 eur istiny s prísl.,, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C/146/2016 - 19 z 28.3.2017
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 13.970,04
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.691,24 eur od 25.12.2014 do
zaplatenia, a 5,05% ročne zo sumy 10.278,80 eur od 1.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Vychádzal zo zistenia , že žalobkyňa žaluje žalovaného Z.B. Z.B. ako fyzickú osobu - držiteľa
osobného motorového vozidla zn. L., G.: Z.-XXX L. a žalovaného v 2. rade ( v čase podania žaloby)N.B.

E.B. ako fyzickú osobu - vodiča tohto vozidla, že prevádzkou tohto vozidla bola spôsobená škoda.
Dňa 21.1.2013 spôsobil vodič, t.j. žalovaný 2 predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody
škodu na zdraví poškodenému Milanovi Majerníkovi. Za uvedený skutok bol uznaný vinným a odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 3T/138/2013 zo dňa 17.9.2013 a zároveň
zaviazaný zaplatiť poškodenému škodu titulom bolestného vo výške 5.635,- eur. Pretože k dátumu
nehody nebolo k vozidlu žalovaného 1. uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla tak žalobkyni povinnosť uhradiť poškodenému z

poistného garančného fondu poistné plnenie za spôsobenú škodu prevádzkou motorového vozidla. Z
garančného fondu žalobkyňa poskytla poškodenému 23.10.2014 poistné plnenie vo výške 4.060,36 eur,
z ktorého suma 369,12 eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobkyňa nárok neuplatňuje.
Žalobkyňa poskytla poškodenému aj 3.9.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške
11.298,68 eur, z ktorého suma 1.019,88 eur predstavuje garančný poplatok, ktorý si tiež neuplatňuje.
Žalobkyňa si uplatnila právo na náhradu poistného plnenia voči pôvodne žalovaným 1. a 2. vo výške
poskytnutého plnenia, o čom ich informovala listami z 24.11.2014 s tým, aby dlžnú sumu uhradili

najneskôr do 24.12.2014. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný v 2. rade 19.7.2015 zomrel. Z
uvedeného dôvodu súd uznesením 10C/543/2015-101 zo 14.3.2016 konanie voči nemu zastavil a nárok
žalobcu vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.zn. 10C/146/2016. Vykonaným dokazovaním,
oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov , ako aj podstatným obsahom spisu, súdzistil skutkový stav tak, ako ho žalobkyňa opísala v žalobe. Vychádzajúc z § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm.
b), ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov , § 420 ods. 1 a § 427 ods.

1 Obč. zák. ( ich znenie citoval), urobil záver, že žalovaný v 2. rade N. E. v priebehu konania zomrel a
žalovaný v 1. rade Z. Z. si nesplnil svoju zákonnú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že
vznikol tak žalobkyni voči tomuto žalovanému oprávnený nárok v zmysle § 24 ods. 7 cit. zák. a to právo
proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 tohto zák., na náhradu toho, čo za neho plnila.

Citujúc znenie § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2009), po
zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov mal za preukázané, že vodič N. E., teda žalovaný
2. motorovým vozidlom zn. L., G.: Z.-XXX L., E. M. A. Z. Z., teda žalovaný 1., zavinil týmto vozidlom
dopravnúnehodudňa21.1.2013akeďžektomutodňunapredmetnévozidlonebolouzatvorenépovinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla tak

povinnosť žalobkyne uhradiť poškodenému Z. Z. poistné plnenie z garančného fondu za žalovaných
1. a 2. a povinnosť týchto žalovaných nahradiť žalobkyni toto poskytnuté plnenie. Keďže žalovaný 2
zomrel, žalovaný 1 je tak povinný vrátiť poskytnuté plnenie žalobkyni v aktuálnej výške 13.970,04 eur
poškodenému, ktoré doteraz nezaplatil, čím sa s úhradou voči žalobkyni dostal do omeškania a preto
je povinný platiť aj úroky z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a

úspešnej žalobkyni priznal 100 % náhradu trov konania. O jej výške bude rozhodnuté s poukazom na
§ 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný.

4. V odvolaní , o.i., namietal, že keď žalovanému v 2. rade (S.. E.) dával auto, tak mu povedal, že nie
je na aute zákonná poistka s tým, že on mu povedal, že on si ju urobil, že nemohol si urobiť zákonnú
poistku, keď on zobral auto a nemal žiadne doklady od autá. Ďalej namietal, že nemal vedomosť, že
pôvodne žalovaný v 2. rade neurobil zákonnú poistku. Zdôraznil, že auto nepoužíval, že nemohol urobiť
žiadnu zákonnú poistku, keď nemal žiadne doklady od auta, že nie je vinný z dopravnej nehody , je

na dôchodku, na zdravotné problémy svojej manželky a že nehodu zavinil pôvodne žalovaný v 2. rade.
Nesúhlasil s tým, aby platil za žalovaného v 2. rade, ktorý nesie všetku vinu a zodpovednosť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu sa v plnom rozsahu stotožnila s rozsudkom, ktorý považovala za
vecne správny. Odvolanie žalovaného považovala za neodôvodnené, nakoľko z neho nevyplýva, čo v

skutočnosti žalovaný rozporuje. Navrhla rozhodnutie súdu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 387 ods. 1 C.s.p.), na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané dovolanie žalovaným.

7. Aj keď žalovaný v odvolaní vyslovene neuviedol odvolacie dôvody, skutočnosti v ňom uvedené sa
podľa obsahu dajú podradiť pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že súd vec
nesprávne právne posúdil.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).9. Súd použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval,
to zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno dodať, že Poistný garančný fond sa podľa
§ 24 ods. 1 zák. tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov
podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16 a jeho účelom je podľa § 24 ods. 2 písm. b) poskytovať z
neho poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti, t.j. pre prípad, keď prevádzkovateľ motorového vozidla si nesplní svoju
zákonnú povinnosť poistiť motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, resp. prevádzateľom.

11. So zreteľom na tú skutočnosť, že prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla bol žalovaný
(pôvodne žalovaný v 1. rade) a že predmetné motorové vozidlo nebolo v čase vzniku dopravnej nehody ,
v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody u poškodeného kryté zákonným poistením, t.j. poistením

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistné plnenie bolo poskytnuté
žalobkyňou z garančného fondu podľa § 24 ods. 2 zákona , z čoho si následne vyvodila svoje právo na
plnenie voči nej zo zodpovednosti podľa § 24 ods. 7 cit. zákona, ktorý je osobitným právnym predpisom
(rex specialis), v ktorom je osobitne upravené jej právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods.
2 písm. a) a b) a náhradu toho, čo za neho plnila, v tomto prípade za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti , preto si žalobkyňa mohla
uplatniť vo vzťahu k žalovanému nárok v dôsledku plnenia poistného plnenia z garančného fondu
poškodenej osobe.

12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Skutočnosti uvádzané žalovaným, okrem iného až v odvolacom konaní , nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný bol prevádzkovateľom predmetného motorového
vozidla, preto bolo jeho povinnosťou si predmetné motorové vozidlo poistiť pre prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to, že predmetné motorové vozidlo viedol pôvodne

žalovaný v 2. rade, že žalovaný nemal k dispozícii doklady od motorového vozidla, sú v predmetnej
právnej veci bez právneho významu.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 § 256 C.s.p.

15. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech , avšak trovy odvolacieho konania jej nevznikli a
žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná.

16. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).