Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116214857
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116214857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: S. A., nar. XX.XX.XXXX, štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom H. XXXX/XX, C., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s. so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 12. decembra 2017, č.k. 16Csp/36/2016-37, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaný nie je
oprávnený domáhať sa plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 18.09.2015
medzi žalobcom a žalovaným, ktorou bol zabezpečený spotrebiteľský úver č. 4509168584 poskytnutý
žalovaným žalobcovi. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súčasne zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 16Csp/36/2016-8 zo dňa 13.07.2016 s účinnosťou
od právoplatnosti napadnutého rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. Dôvodil, že uzavrel so žalovaným dňa 18.09.2015 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal žalovaný žalobcovi poskytnúť úver vo výške 9.800,- eur.
Žalobcasazaviazalzmluvoužalovanémuvrátiťsumuvcelkovejvýške20.007,36eur.Predmetnázmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a jej podmienky neboli individuálne dojednané. Predmetná zmluva
o úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich
zo zmluvy o úvere uzavreli strany dňa 18.09.2015 dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá neobsahovala

predpísané náležitosti, keď neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, ale opisuje
len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné.
Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je nadriadeným a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké
pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v
prospech veriteľa. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola
individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v
neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní takej dohody musí dlžník - spotrebiteľ vedieť pohľadávku akého

druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Pokiaľ mal žalobca záujem
získať od žalovaného úver, musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke
o zabezpečení pohľadávky formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka bola
s ním individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcuhrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa
a umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu bez toho, aby mohol zabrániť vykonávaniu
zrážok zo mzdy. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu bez

vydania súdneho rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval stavom
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je ohrozenie právneho postavenia v
otázke rozsahu plnenia žalobcu v prospech žalovaného. Rozsah plnenia určuje žalovaný
vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu bez súdneho preskúmania, či je tento nárok
oprávnený a v súlade so zmluvou o úvere. Dňa 19.02.2016 zaslal žalovaný žiadosť o vykonávanie

zrážokzomzdyzamestnávateľovižalobcu.Nanávrhžalobcuzodňa19.07.2017súdpripustiluznesením
č.k. 16/36/2016-31 zo dňa 01.08.2017 zmenu žaloby v znení, že súd určuje, že žalovaný nie je
oprávnený domáhať sa plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.09.2015, ktorou
bol zabezpečený spotrebiteľský úver č. 4509168584. Uznesením pod č.k. 16Csp/36/2016-8 zo dňa
13.07.2016, právoplatným dňa 18.10.2016 súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania
zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.09.2015 na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky z úverovej
zmluvy č. 4509168584, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 16Csp/36/2016. Zároveň súd uložil VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. so
sídlom J. Jonáša 1, Bratislava, IČO 35 757 442 povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným dňa 18.09.2015 na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky z úverovej zmluvy
č. 4509168584, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 16Csp/36/2016. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sú len vo všeobecnej rovine,
nekonkrétne.Realizáciazrážokzomzdypredstavujedodržiavanieustanoveníúverovejzmluvyadohody
o zrážkach zo mzdy a je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, zákonná úprava dohody

o zrážkach mzdy vyžaduje, aby táto mala písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť
väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Strany uzavreli dňa 18.09.2015 písomnou formou
zmluvu o úvere č. 4509168584, ktorej súčasťou bola aj samostatná listina s názvom dohoda o zrážkach
zo mzdy. V dohode o zrážkach zo mzdy sa nachádza vyhlásenie, podľa ktorého dlžník si je vedomý
toho, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a že bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť. Dohoda o

zrážkach zo mzdy je žalobcom podpísaná, preto žalovaný považoval za zavádzajúce tvrdenie žalobcu,
že sa žalovaný musel podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení
pohľadávkyformoudohodyozrážkachzomzdynazískanieúveru.Pokiaľžalobcaustanoveniamdohody
o zrážkach mzdy nerozumel, nemal ju podpisovať, alebo si ich mal nechať žalovaným vysvetliť. Dohodou
o zrážkach zo mzdy sa zmluvné strany dohodli, že ak sa žalobca oneskorí so splácaním úveru z vyššie

uvedenej zmluvy, je žalovaný oprávnený, aby mu platca mzdy žalobcu vykonával mesačnú zrážku,
a to do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky
stanovenej v úverovej zmluve, do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej
splátky úveru stanovenej v zmluve. Mesačná splátka úveru bola 208,41 eur, jej dvojnásobok predstavuje
sumu 416,82 eur. Postavenie poskytovateľa úveru je oproti postaveniu dlžníka z úverového vzťahu

nevýhodnejšie, nakoľko poskytovateľ úveru plní svoj záväzok z úverovej zmluvy vopred, pričom dlžník
plní až následne v splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto iba
zvyšuje istotu veriteľa, že dlžník svoj záväzok splní. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné kritériá
stanovené v § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.. Namietal
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca z úverového vzťahu čerpal

9.800,- eur a do dňa podania vyjadrenia žalovanému zaplatil celkovo iba 2.058,87 eur a žalobca ďalej
svoj dlh nespláca. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd vo veci nariadil pojednávanie na
termíny 18.07.2017 a 12.12.2017, ktorých sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaniach
vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Žalobca na pojednávaní dňa 18.07.2017 uviedol, že žalovaný mu vhodil do schránku informačný leták s

ponukou úveru. Reagoval naň a žalovaný mu poslal papiere. Telefonicky mu zamestnanci žalovaného
povedali, že má podpísať listiny všade, kde je uvedené „podpis klienta“, ak chce dostať úver. Listiny
čítal, ale moc im nerozumel. Povedali mu, že v papieroch je to všetko vysvetlené a že má podpísať
listiny všade tam, kde je uvedené podpis klienta, teda aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Tiež mu povedali,
že ak nepodpíše všetky dokumenty ako je uvedené, tak mu úver nedajú. Listiny poslal späť a oni mu

poslali peniaze na účet.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4509168584 zo
dňa 18.09.2015 zistil, že na základe nej poskytol žalovaný žalobcovi účelový úver, z ktorého časť slúžilaku úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1 zmluvy, a to v celkovej sume 9.800,- eur, ktoré
sa zaviazal žalobca splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 208,41 eur. Prvá splátka bola splatná
po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.

deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola
splatná prvá splátka. Ročná úroková sadzba bola 20,43 %, RPMN bola 22,7 %, odplata bola 20,43
%, priemerná hodnota RPMN bola 10,07 %, celková, splatná spotrebiteľom (bez platieb za doplnkové
služby) bola 20.007,36 eur. Termín konečnej splatnosti bol 96 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do
15. dňa v poslednom mesiaci. Poplatok so zmenou výšky a počtu splátok bol 1,49 eur mesačne, bol

zahrnutý v splátke. Poplatok za službu odložené splátky bol vo výške 1,49 eur mesačne, a bol zahrnutý v
splátke. Predmetnou zmluvou bola zároveň uzavretá zmluva o revolvingovom úvere vo výške úverového
rámca 500,- eur, ktorého ročná úroková sadzba bola 26,28 %, mesačná úroková sadzba bola 3,19 %,
výška mesačnej splátky bola 4 % z dlžnej čiastky, minimálne 12,- eur, RPMN bola 38,81 %, odplata bola
30,19 %, priemerná hodnota RPMN bola 23,53 %, celková čiastkou splatná spotrebiteľom bola 590,73
eur, termín splatnosti splátok bol 20. deň v mesiaci. V zmluve je v každom rámčeku označenom šípkou

a názvom podpis klienta uvedený podpis žalobcu. Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.09.2015
vyplýva, že túto uzavrel žalobca ako klient so žalovaným, ako spoločnosťou. V dohode je uvedené, že
zmluvné strany v rovnaký deň uzavreli úverovú zmluvu č. 4509168584. Zmluvné strany sa dohodli, že ak
sa klient oneskorí so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, je spoločnosť oprávnená požadovať,
aby žalobcovi jeho platca mzdy vykonával mesačnú zrážku zo mzdy, a to do doby uhradenia dlžných

splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky v stanovenej vo vyššie uvedenej
úverovej zmluve, a od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky
úveru v stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve. Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody
bola vyššia než pripúšťajú platné právne predpisy, bude zrážka vykonávaná v maximálnej možnej výške,
stanovenej platnými právnymi predpismi. Predmetnou dohodou mal žalobca vyhlásiť, že si je vedomý

toho, že uzavretie dohody je dobrovoľné a bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť. V dohode je v
rámčeku označenom šípkou a názvom „podpis klienta“ uvedený podpis žalobcu. Žiadosťou o výplatu
zrážok zo mzdy zo dňa 19.02.2016 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobcu do doby zaplatenia dlžnej čiastky 637,23 eur vo výške dvojnásobku mesačnej splátky, čo
predstavuje 416,82 eur a po doplatení dlžnej čiastky realizovať platby vo výške jednej mesačnej splátky

v sume 208,41 eur s tým, že ku dňu 19.02.2016 bola dlžná čiastka 19.810,95 eur.

4. Po právnej stránke posúdil súd zmluvné vzťahy v súlade s právnou úpravou platnou ku dňu uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. k 18.09.2015. Za aplikácie § 137 písm. c/ CSP, § 551 ods. 1, § 37
ods. 1, § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Vzhľadom k tomu, že na základe žalobou napadnutej
dohodyozrážkachzomzdysižalovanýmôžeuplatniťakoveriteľsvojeprávoapožiadaťzamestnávateľa
žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, čo aj urobil, mal súd zato, že žalobca preukázal existenciu
naliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,nakoľkobezurčenia,čimáalebonemážalovaný
právo domáhať sa voči žalobcovi práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy,

by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na
disponovanie so mzdou. Z textu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobca nemá oprávnenie
túto vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť a iba vyhovujúci rozsudok
( určujúci), že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči žalobcovi práva na zrážky zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka, by mohol zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom

žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky,
ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.
Tieto náležitosti napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje, keď absentuje výška pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená. Hoci v texte dohody je uvedené, že zmluvné strany dňa 18.09.2015 uzavreli

úverovú zmluvu č. 4509168584, v tomto texte nie je uvedená výška zabezpečovanej pohľadávky.
Vymedzeniezabezpečovanejpohľadávkysodkazomnatvrdenie,ževrovnakýdeňbolauzavretázmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 4509168584 je neurčité, v dôsledku čoho je táto dohoda o zrážkach zo
mzdy neurčitá, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,

inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí dlžník - spotrebiteľ vedieť,
pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Samotný odkaz na
uzavretú zmluvu o úvere pre uvedené označenie zabezpečovanej po pohľadávky nepostačuje. Žalobounapadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala ani dostatočne určité zmluvné dojednanie
týkajúce sa výšky splátok. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že žalovaný môže požiadať platcu
mzdy žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej

splátky stanovenej v uvedenej úverovej zmluve do doby uhradenia dlžných splátok úveru a vo výške
pravidelnej mesačnej splátky úveru stanovenej v úverovej zmluve od doby uhradenia dlžných
splátok úveru. Predmetné ustanovenie je neurčité, a preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatné, ale aj predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý
má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto navyšovanie

zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie dohody v časti výšky mesačných
zrážok zo mzdy, čo súd považoval za neprípustné. Neurčitosť splátok spočíva aj v tom, že tieto neboli
časovo obmedzené a vzťahovali sa nielen na uhradenie poskytnutého úveru vrátane úrokov, ale aj na
sankcie, náhrady škody, poplatky za poskytnuté služby a ostatné záväzky z uvedenej zmluvy, a to až do
momentu, keď žalovaný oznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávky sú splatené. Žalovaný
v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobcu o následkoch uzavretej dohody o zrážkach

zo mzdy poučil a že by žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť túto dohodu, ktorá
je zabezpečovacím prostriedkom poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu je predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavujeformulárovúzmluvu,ktoránebolazmluvnýmistranamiindividuálnedojednaná,očomsvedčí
výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že zamestnanci žalovaného mu v telefonickom rozhovore oznámili,

že doručené listiny musí podpísať vo všetkých kolónkach označených šípkou a názvom podpis klienta,
inak mu žiadaný úver nebude poskytnutý. Toto tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval a
nie je možné pre popretie tohto záveru poukazovať na predtlačené vyhlásenie klienta vo formulárovej
dohode o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého si mal byť žalobca vedomý toho, že uzavretie dohody
je dobrovoľné a bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť. Z tohto vyhlásenia ani nevyplýva tvrdenie

žalovaného, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo jednou z podmienok pre
poskytnutie úveru. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou rady
93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzavretá zmluvnými stranami je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53
Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ bol v čase vzniku úverového vzťahu nútený uzavrieť dohodu
o zrážkach zo mzdy zamestnancami žalovaného, ktorí mu v telefonickom rozhovore uviedli, že všetky
listiny ktoré mu boli zaslané, musí podpísať na miestach kde je vyznačená šípka a uvedený názov podpis
klienta, inak mu úver poskytnutý zo strany žalovaného nebude. Vzhľadom k tomu, že dohoda o zrážkach

zo mzdy č. 4509168584 neobsahovala určité označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku
dohodnutých zrážok a bola spotrebiteľovi vnútená, súd ju považoval za neplatnú, preto žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v
konaní stranou s úplným úspechom vo veci a preto by mu patril nárok na náhradu trov konania

proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. Nakoľko si žalobca nárok na náhradu trov konania
neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Súčasne za aplikácie § 337 ods. 3 CSP vzhľadom k tomu, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, podľa
§ 337 ods. 3 CSP rozhodol o tom, že sa zrušuje uznesenie Okresného súdu Trenčín o neodkladnom

opatrení č.k. 16Csp/36/2016-8 zo dňa 13.07.2016 s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný,
navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alternatívne zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že žaloba bude zamietnutá a

žalovanému bude priznaná náhrada trov konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP, keďže žalovaný namietal tiež nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal„uvedenou argumentáciou žalovaného“, preto žalovaný považuje napadnutý rozsudok za predčasný,
nedostatočný a neodôvodnený a nespĺňajúci kritéria podľa § 220 ods. 2 CSP. Ďalej namietal správnosť
záveru súdu prvej inštancie, že medzi stranami uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy by mala byť

neplatnou. Podľa jeho názoru táto bola uzatvorená korektne, v súlade so zákonom, z iniciatívy žalobcu,
jej uzatvorenie mu nebolo vnucované. Bolo povinnosťou žalobcu si túto vrátane dohody o zrážkach zo
mzdy riadne prečítať a v prípade, ak s touto nesúhlasil, vyjadriť s ňou nesúhlas. Žalobca však neprejavil
záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení a rovnako od tejto neodstúpil. Mal
možnosťjutiežodmietnuť.Úverovázmluvazakladásynalagmatickýzáväzkovýprávnyvzťah,nazáklade

ktorého si strany majú navzájom plniť, čo znamená právu jednej strany poskytnúť úver, zodpovedá
povinnosť druhého účastníka splácať splátky. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy upravoval inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k spotrebiteľom zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v ust. § 5a ods. 1 pod písm. a/ tak, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky, alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho, alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ

bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V posudzovanej veci bola dohoda
uzatvorená vo forme osobitnej listiny, čo nenamieta žiadna zo strán. V texte sa nachádza tiež vyhlásenie
žalobcu, že bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť, tento ju však bez výhrad podpísal. Pokiaľ ide o rozsah
zrážok, ich výška je stanovená priamo v dohode o zrážkach zo mzdy a to do doby uhradenia dlžných
splátokúveruvovýškedvojnásobkupravidelnejmesačnejsplátky vstanovenejúverovejzmluve

od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v uvedenej
úverovej zmluve. Ak by výška zrážky zo mzdy bola vyššia, než pripúšťajú platné právne predpisy, bola
by zrážka vykonávaná len v maximálne možnej výške stanovenej zákonom. Postavenie poskytovateľa
úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne nevýhodnejšie práve s ohľadom na skutočnosť, že
on plní vopred, pričom dlžník plní spravidla počas dlhšieho časového obdobia. Realizácia dohody o

zrážkach zo mzdy nastáva vždy až ako následok neplnenia povinnosti klientov, ktorí svoj dlh z úverovej
zmluvy neplnia riadne a včas, teda prestanú ho splácať. V takýchto prípadoch nemá žalovaný inú
možnosť ako sa k uspokojeniu pohľadávky dostať, preto je nútený pristúpiť k realizácii zrážok zo mzdy. S
rovnakou otázkou sa identickým spôsobom vysporiadaval vo svojom rozhodnutí Okresný súd Dunajská
Streda(sp.zn.16C258/2016),zodôvodneniaktoréhožalovanývodvolanícituje.Rovnakovtomtosmere

poukazuje aj na právny názor Okresného súdu Rožňava v rozhodnutí pod sp.zn. 5Csp 37/2017. V čase
uzatvorenia zmluvy žiaden právny inštitút nezakazoval takéto zabezpečenie pohľadávok veriteľov, len
striktnejšie stanovoval podmienky koncipovania dohody o zrážkach zo mzdy v prípade spotrebiteľov.
Tieto však žalovaný považuje za dodržané v súlade so zákonom a preto nie je dôvod ho prostredníctvom
vydaného rozhodnutia sankcionovať.

8. Žalobca nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu

procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá
by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
12. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V

situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý
strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, akým spôsobom sa súd vysporiadal s
prostriedkamiprocesnéhoútoku,čiprocesnejobranyuplatňovanýmistranami,jepretieto veľmiobtiažne
pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožnovylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa
súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu
porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo

a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
13. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom stranám musí dať

odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti
takémuuplatneniu.Odôvodnenierozhodnutiaobsahujedostatokskutkovýchaprávnychzáverov,pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že

žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nad
rámecvyššieuvedenéhopoznamenáva,žežalovanýspochybňujedostatokodôvodneniavúvodesvojho
odvolanialenprostredníctvomzovšeobecňujúcehotvrdenia,žesúdprvejinštanciesa„vôbecnezaoberal
uvedenou argumentáciou žalovaného“, ktorú však nekonkretizoval.

14. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, resp. vo vzťahu k uplatnenej odvolacej námietke nebola zistená ani žiadna
tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo
veci.

15. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že zostávajúce odvolacie námietky žalovaného
smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých
založil svoje rozhodnutie o neplatnosti dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy, v dôsledku čoho vyhovel
žalobe a určil, že žalovaný nie je oprávnený sa z tejto domáhať plnenia, čo viedlo podľa jeho názoru k
naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupujeprihodnotenídôkazovpodľa §191CSP.Dôkazy súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie

dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti

alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).
18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keďprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúvere,naktorúnadväzujedohodaozrážkachzomzdyposúdilako
spotrebiteľský (§ 52 OZ), identifikovanú dohodu pre absenciu jej podstatných náležitostí (výšku
pohľadávky, ktorá má byť ňou zabezpečená, nedostatočne určené vymedzenie výšky splátok) posúdil

ako neplatnú (§ 551 ods. 1, § 37 ods. 1 OZ), vzhľadom na okolnosti za ktorých bola uzatvorená, s
prihliadnutím na jej obsah, ako nekalú, značne znevýhodňujúcu žalobcu, ako spotrebiteľa. Správne
tiež, vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore, konštatoval vznik práva na jeho strane na náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1 CSP), i keď mu vo výsledku toto nepriznal, keďže tomuto vznik trov z obsahu spisunevyplynul. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s
požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva
nasledovné:
20. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. V spore identifikovaná dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi stranami
uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Ide o formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
veriteľa bez individuálneho dojednania, ktorý na základe neho uplatnil u
zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy, čím je žalobca priamo ohrozený vo svojej
majetkovejsfére,keďže mzdapredstavujezdrojjehopríjmu.Žalovanémuspornádohoda umožňuje bez
súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka (žalobcu) bez toho, aby žalovaným požadovaná

pohľadávka voči žalobcovi, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti a žalobca je tak vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čím reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu, ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy teda tak, ako správne uvádza súd prvej inštancie, umožňuje obísť dôležitý prvok úniového
práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak
existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí brať zreteľ.
21. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v

porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,
Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor

preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných
strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27;
Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na

dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 /
EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na
dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci
účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi
zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,

Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 41). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
22. V preskúmavanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi stranami uzavretá v identický deň,
ako zmluva o úvere, pričom žalovaný nepreukázal, že úver by bol poskytnutý žalobcovi aj vtedy, ak

by dohodu o zrážkach zo mzdy nebol podpísal, z čoho vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere,
bol žalobca ako spotrebiteľ nútený súčasne uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, keďže ňou bolo
podmienené poskytnutie úveru. Žalobca tak mal na výber (vychádzajúc tiež z ním tvrdených okolností,
za ktorých mu bola daná k podpisu), mohol síce dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by
si však reálne zmaril možnosť poskytnutia úveru alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach

zo mzdy podpísať, čím sa podrobil vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly
opodstatnenosti výšky pohľadávky, keďže vychádzajúc z obsahu dohody tieto zrážky nie sú obmedzené
len na istinu, ale aj na sankcie, náhrady škody, poplatky a dokonca vychádzajúc z jej obsahu aj na
bližšie nešpecifikované záväzky z ďalšieho (revolvingového úveru), čo spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, už len ktoré

skutočnosti, majúzanásledokopodstatnenýzáveroneprijateľnejzmluvnejpodmienkeznevýhodňujúcej
spotrebiteľa s následkom neplatnosti (ust. § 53 OZ), ako správne konštatoval súd prvej inštancie.
23. Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie prijal záver o absolútnej neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy z hľadiska ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ktorým sa odvolací súd v plnomrozsahu identifikuje, má však pôvod v zistení, že v dohode o zrážkach zo mzdy absentuje jej podstatná
náležitosť a to presné konkrétne a určité vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, pričom rozhodne,
ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nemôže byť postačujúcim odkaz na číslo úverovej zmluvy

o to viac, že z obsahu predmetnej dohody vyplýva, že medzi stranami mala byť uzatvorená aj zmluva o
revolvingovom úvere a preto táto dohoda mala byť uzatváraná aj k zabezpečeniu úhrady záväzkov zo
zmluvy o revolvingovom a to v rovnakom rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu je nesporne právnym úkonom, ktorý musí spĺňať základné atribúty právneho
úkonu uvedené v ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Avšak pre absenciu podstatných náležitostí a to

výšku dlžnej sumy a tiež nedostatočnú určitosť výšky jednotlivých zrážok, nemožno považovať dotknutú
dohodu za určitú a zrozumiteľnú, ktorá vada právneho úkonu je sankcionovaná neplatnosťou. Vzhľadom
na tieto vady právneho úkonu, je bez relevancie námietka žalovaného, že táto bola uzatvorená na
osobitnej listine. Formulácia samotnej výšky zrážky rovnako nenasvedčuje v prospech istoty právneho
postavenia žalobcu. Keďže vychádzajúc zo zistenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne
určitá v časti zabezpečenej pohľadávky, nebolo možné prijať iný záver, ako záver o neplatnosti celej

dohody,keďžeurčeniepohľadávky,ktorámábyťzrazená, jeobsahovounáležitosťoudohodyozrážkach
zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.
24. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobe vyhovel, keď
prejudiciálne dotknutú dohodu posúdil ako neplatnú, odvolací súd jeho závery považuje za v celom
rozsahu správne, v nadväznosti na čo, je vecne správne aj rozhodnutie v časti o trovách konania a v

nadväzujúcej súvisiacej časti o zrušení vydaného neodkladného opatrenia.

25. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie
je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom skutkovo
totožné námietky ako v odvolacom konaní, produkoval žalovaný už v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne a dostatočne vysporiadal, rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a
ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako síce úspešnej strane sporu
v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto vznik trov v
odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva a tento náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnil.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).