Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116218181.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o
maloletého X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny G. G., dieťa rodičov - matky S.. H. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým po
bytom H. X, XXX XX G. G., právne zastúpenej AKMG, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Dolná

6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589 a otca S.. S. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S.
XX, XXX XX G. G., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17P/4/2016-186 z 21. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 09. 2017 zveril maloletého X. E., nar. XX. XX.
XXXX (ďalej aj ,,maloletý“, resp. ,,maloleté dieťa“) do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená
maloletého zastupovať, spravovať jeho veci a majetok (prvý výrok). Súd prvej inštancie uložil otcovi
maloletého X. E., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,otec“) povinnosť prispievať na výživu maloletého X. E.,
nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 180 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky počnúc dňom 01. 10. 2017 (druhý výrok). Styk otca s maloletým upravil súd prvej inštancie tak,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým X. E., nar. XX. XX. XXXX každý nepárny týždeň a to tak,
že v piatok o 17.00 h dieťa prevezme pred bytom matky a v nedeľu o 17.00 h dieťa matke na tom istom
mieste odovzdá (tretí výrok), pričom otec je oprávnený stýkať sa s maloletým X. E., nar. XX. XX. XXXX
každý rok počas letných prázdnin a to tak, že 16. 07. toho ktorého roku o 17. 00 h dieťa prevezme pred
bytom matky a 31. 07. toho ktorého roku o 17.00 h dieťa matke na tom istom mieste odovzdá a 16. 08.

toho ktorého roku o 17.00 h dieťa prevezme pred bytom matky a 31. 08. toho ktorého roku dieťa matke
na tom istom mieste odovzdá (štvrtý výrok). Zároveň otec je oprávnený stýkať sa s maloletým X. E.,
nar. XX. XX. XXXX každý párny rok počas vianočných sviatkov a to tak, že 23. 12. toho ktorého roku
o 17.00 h dieťa prevezme pred bytom matky a 26. 12. toho ktorého roku o 17.00 dieťa matke na tom
istom mieste odovzdá (piaty výrok). Okresný súd uložil matke povinnosť styk otca s dieťaťom umožniť
a dieťa na styk pripraviť (šiesty výrok).

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (siedmy výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že otec dosahuje priemerný mesačný príjem
vo výške 1.658,84 Eur.
Matka maloletého dieťaťa (ďalej aj ,,matka“) od mesiaca máj 2016 poberala nemocenské dávky, pričom
do nástupu práceneschopnosti matka dosahovala u zamestnávateľa A. s.r.o., Z. H. X, G. G. priemerný

mesačný príjem vo výške 644,59 Eur. Matke bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 281,60 Eur
mesačne.Zo správy zo sociálneho zisťovania kolízneho opatrovníka zo dňa 14. 03. 2017 mal okresný súd
preukázané, že dňa 21. 03. 2017 bolo vykonané sociálne zisťovanie v domácnosti rodičov a zároveň
bol 22. 03. 2017 na úrade vykonaný pohovor s maloletým X.. Matka žije v trojizbovom byte, maloletý má

samostatnú izbu, v byte bolo čisto a poriadok. Podľa vyjadrenia matky, striedavá starostlivosť funguje
rovnako a podľa matky je problém pri odovzdávaní X., keďže nechce ísť s otcom a plače a matka nie je
schopná za takéhoto stavu psychicky pripraviť X. na styk s otcom. Matka preto chce zveriť maloletého
X. do svojej starostlivosti.
Otec obýva trojizbový byt, ktorý je zrekonštruovaný, moderne zariadený, v byte bolo čisto a poriadok,

maloletý má svoju izbu zariadenú lôžkom, kobercom, nábytkovou zostavou, písacím stolíkom s PC. Pri
sociálnom zisťovaní sa otec maloletého vyjadril, že striedavá starostlivosť funguje, niekedy nie. Maloletý
navštevuje H. K. S.. H. v O. P. J. N. G. G., kde maloletý X. chodí kvôli výkyvom v správaní. Otec
trval na striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť vo veci zverenia
maloletéhoX.dostriedavejstarostlivosti,prípadnedostarostlivostijednémuzrodičov,kolíznyopatrovník
odporučil vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.

Maloletý dňa 22. 03. 2017 pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že chodí do F.. ročníka do Základnej
školy na S. ulici. V škole sa mu páči, má rád telesnú výchovu, matematiku aj slovenčinu. Po škole chodí
na H., zatiaľ ho to baví. V škole hráva G.. K ocinovi a k mamine chodí striedavo už viac rokov, má s tým
problém, že musí chodiť raz tam, raz tam. Chcel by bývať u maminy a ocina by chcel pozrieť na sobotu
a na nedeľu každý druhý týždeň. Rád chodí k ocinovi, ale radšej by bol u maminy viac. Mamkin priateľ je

na neho dobrý, keď mamina nie je doma, tak sa učia, čítajú, pozerajú spolu seriál. S mamou chodia do E.
X., kde majú chalupu starkí z maminej strany. Chodia do V. a do welness na K. E.. Keď je u ocina, býva
mu smutno za maminou, lebo mamina je doma sama. Keď je s ocinom, chodia spolu na chalupu na O..
Z oznámenia N. L. - I. J. V. N., vyhotoveného dňa 05. 06. 2017 S.. K. H., primárom K. Q., súd prvej
inštancie zistil, že matka bola opakovane hospitalizovaná na ich K. oddelení, naposledy od 10. 04. do

19. 04. 2017. Aktuálne je jej zdravotný stav kompenzovaný a je spôsobilá zvládnuť starostlivosť o
maloleté dieťaťa.
Prvoinštančný súd zo správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou G. G. - ambulancie H. K. X
zistil, že maloletý X. je vedený pre K. N. od februára 2017, pričom K. N. boli dominantné v škole,
prejavovali sa nedostatočným rešpektovaním autority a konfliktami so spolužiakmi. Vyšetrenie iniciovala

matka. Ambulanciu navštevujú obaja rodičia pravidelne a maloletý X. bol v ambulancii 10 krát a s
rodičmi preberajú výchovné usmernenia voči synovi. V ambulancii prišli k záveru, že maloletý je H. O.
sa rozvíjajúci, v D. X. a F. prejave aj s manipulatívnou zložkou. Manipulatívne správanie bolo zistené
dominantne voči matke a voči matke bola zvýšená citová/emočná fixácia. Akcentovaná je výchovná
nejednotnosť a nedostatočné pevné výchovné hranice u dieťaťa, ktoré stoja v popredí porúch správania

a emotivity. K otcovi má tiež tendenciu k M. a je traumatizovaný V. K. symptomatikou. Zo záveru lekárskej
správy vyplýva masívna J. vývinu osobnosti dieťaťa na pozadí J. terénu osobnosti. Osobnosť je detská,
vo vývine toho času bez výraznejších porúch správania a emotivity. Z odporúčania vyplynula striedavá
starostlivosť aj naďalej, nakoľko X. obaja rodičia saturujú dostatočne. Matrimuniálne nezhody medzi
rodičmi by nemali zasahovať do výchovnej starostlivosti o dieťa.

Súd prvej inštancie z výpovede maloletého X. uskutočneného dňa 17. 08. 2017 na Okresnom súde
Banská Bystrica zistil, že maloletý ,,ukončil F.. ročník základnej školy, vysvedčenie mal dobré, bol s
vysvedčením spokojný, taktiež rodiča. S maminkou a ockom nežijú v jednom byte a on je v súčasnej
dobe v striedavej starostlivosti rodičov tak, že jeden týždeň je s maminkou a jeden týždeň s ockom.
Cez prázdniny bol s ocinom na dovolenke v Y.. S ockom chodia na výlety, ocko varí, perie, upratuje a

vie aj žehliť. Taktiež maminka varí a perie, niekedy jej pomáha s upratovaním. Nechce byť v striedavej
starostlivosti, pretože mu je smutno za maminkou a taktiež ďalším dôvodom, prečo nechce byť v
striedavej starostlivosti je to, že maminka je na neho milšia a ocko na neho kričí, keď niečo zlé spraví.
Ocko je prísnejší ako maminka, má radšej maminku z dôvodu, že je k nemu milšia. Milý vie byť aj
ocko, ale nie tak, ako maminka. Ak nebude v striedavej starostlivosti, s ockom by bol každú druhú

sobotu a nedeľu. Ockovi sám nepovedal, že nechce byť týždeň u neho a týždeň u maminy a nevedel sa
vyjadriť, prečo mu to nepovedal. Maminka býva chorá, ale nie často, niekedy býva aj v nemocnici, ale
dlho už nebola. V prípade, že by maminka musela ísť do nemocnice, išiel by k ocinovi, alebo k starkej.
Nemyslí si, že ockovi bude za ním smutno, keď nebude striedavka, ale jemu za ním smutno nebude.
Za maminkou mu je smutno, lebo maminka je vždycky doma sama, maminku má radšej ako ocina. S

maminým priateľom vychádza dobre, je na neho dobrý. Jeho prianím bolo, aby bol u maminy a to viac
ako s ocinom a má o tom takú predstavu, že jeden týždeň, potom tých ďalších 5 dní bude s maminou a
v sobotu a nedeľu bude s ocinom. V zime športuje na N., čo ho baví, v lete ho baví U. a N.. Futbal ho až
tak nebaví, ale zahrá si ho. Ocka baví cyklistika, lyžovanie a volejbal. To, čo povedal si nerozmyslel.“Okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na vek maloletého X.
a jeho citovú naviazanosť na matku. Podľa názoru okresného súdu je výchovné prostredie matky v
súčasnej dobe vhodnejšie aj napriek tomu, že sa doposiaľ dlhodobo realizovala striedavá starostlivosť v

týždenných intervaloch, s čím maloletý X. nemal výraznejšie problémy. Otec maloletého X. zabezpečil
po bytovej, materiálnej, výchovnej a aj citovej stránke potreby maloletého X.. Podľa názoru okresného
súdu ,,vzhľadom na vek maloletého X. a na jeho väčšie inklinovanie k matke je potrebné zabezpečiť
potreby maloletého dieťaťa výraznejšie po citovej stránke. Maloletý X. má X rokov a preto súd
jednoznačneprihliadolnajehonázorajednoznačnúvôľužiťsmatkouavtejtosúvislostisúdpoukazujeaj

na čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa podľa, ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Podľa článku 9 Dohovoru, tento ukladá štátu povinnosť
zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti jeho vôli, okrem prípadov, keď
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní
určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. V danom prípade maloletý X. vyjadril
svoj názor, bez nátlaku a tak, ako to cíti. Z hľadiska rozhodovania o právach dieťaťa by malo byť

také rozhodnutie, ktoré je na prospech detí a rešpektuje Dohovor o právach dieťaťa. Je potrebné však
zdôrazniť, že žiadne rozhodnutie nemôže byť to najlepšie a správne, pretože dieťa prišlo o úplnú rodinu
a už nikdy nebude možné dosiahnuť stav, ktorý je štandardný. Potom zostáva len možnosť, aby na
dieťa rozchod jeho rodičov dopadol v minimálnej miere a to, čo môžu obidvaja rodičia urobiť pre svoje
dieťa je, aby prestali so vzájomným seba obviňovaním, povyšovaním sa, začali spolu komunikovať na

inej úrovni, ako doteraz, to znamená tak, aby dieťa prestalo byť týmito invektívami traumatizované.
Je veľmi ťažké jednoznačne uviesť, čo je pre dieťa vhodnejšie, či bývanie u otca, či u matky, pretože
na vývoj dieťaťa a jeho blaho vplývajú mnohé ďalšie skutočnosti. Aj keď možno dieťaťu sa môže javiť
prístup otca za nevhodný z hľadiska výchovy, môže ísť o kladný vplyv a nepochybne je treba udržiavať
určitú disciplínu a podriadiť sa určitým pravidlám. Nie je vhodný postup, kedy by sa dieťaťu všetko

dovolilo. V danom prípade obaja rodičia majú vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti
o maloletého X., obaja rodičia majú dobrý citový vzťah k maloletému X. a naopak maloletý X. k obidvom
rodičom. Na strane ani jedného z rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, preto sa javí ako vhodnejšia
forma výchovného prostredia striedavá starostlivosť, ktorú matka maloletého X. neodmieta, ale maloletý
X. jednoznačne prejavil vôľu žiť s mamou a s otcom sa stretávať len počas víkendov. Maloletý X. je

dostatočne rozumovo vyspelý na to, aby posúdil svoje rozhodnutie zostať len vo výchovnom prostredí
matky. Súd tak rešpektoval predovšetkým názor maloletého X. a v konečnom dôsledku ho zveril len do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zároveň oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok.“
Súd prvej inštancie upravil rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletého X. tak, že otcovi

uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 180,-Eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2017, ktoré
prvoinštančný súd považoval za primerané veku a potrebám maloletého, ktorý navštevuje X. ročník
základnej školy, venuje sa záujmovej činnosti a to jednak školskej a mimoškolskej, s ktorou sú zvýšené
výdavky ale na uhrádzaní ktorých sa doposiaľ rodičia maloletého X. dohodli a uhrádzali ich spoločne.
Okresný súd konštatoval, že ,,doposiaľ sa realizuje striedavá starostlivosť rodičov v týždenných

intervaloch a počas tohto týždňa náklady na zabezpečenie potrieb a na výživu zabezpečuje každý z
rodičov zvlášť a navyše otec maloletého X. prispieva na jeho výživu dobrovoľne sumou 110,-Eur. Súd
preto nevidel dôvod určiť výživné vo výške 180 Eur spätne tak, ako sa matka malol. podaným návrhom
domáhala.“
Okresný súd upravil styk otca s maloletým, ,,pretože v podstate sa rodičia maloletého X. na takejto

úprave styku dohodli, avšak nenavrhli súdu schválenie ich dohody o úprave styku.“
O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj ,,CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

prvoinštančného súdu a maloletého zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odvolanie odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ Civilného sporového poriadku
(ďalej aj ,,CSP“) a v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 CMP.
Uviedol, že dôvodom pre vylúčenie striedavej starostlivostí môžu byť len kritériá v zmysle ust. 24 ods. 2
Zákona o rodine (t.j. záujem dieťaťa resp. lepšie zaistenie jeho potrieb), rozhodne nie citová naviazanosť

na jedného z rodičov. Záver okresného súdu pritom vychádza výlučne len z vyjadrenia maloletého pred
okresným súdom bez toho, aby prvoinštančný súd objektívne skúmal a najmä preukázal, že práve
zverenie maloletého X. do osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletého a že takto budú lepšiezaistené jeho potreby. Taktiež okresný súd žiadnym spôsobom nezisťoval dôvody takéhoto vyjadrenia
maloletého X..
V konaní matka spolu s ním opakovane deklarovali, že ich komunikácia je bezproblémová a dokážu

sa dohodnúť na všetkých podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletého. Striedavá osobná
starostlivosť sa realizovala bezkonfliktne nepretržite až do súčasnej doby. Matka sa v konaní pred
prvoinštančným súdom vyjadrila, že so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nemá
problém, ale rešpektuje vyjadrenie maloletého X., že chce s ňou žiť a len z tohto dôvodu so striedavou
osobnou starostlivosťou nesúhlasila.

Súd prvej inštancie neskúmal motív, ktorý viedol matku k podaniu návrhu. Podľa jeho názoru
prvoinštančný súd sa nesnažil objektívne preskúmať, či je situácia skutočne tak dramatická, ako
ju popisovala matka, resp. či je alebo nie je striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého.
Hoci v konaní navrhoval vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti, uvedený dôkaz okresný súd odmietol vykonať. Je ťažko pochopiteľný postoj
kolíznehoopatrovníka,ktorýkonštatoval,žeobajarodičiamajúvytvorenévhodnépodmienkynavýchovu

maloletého a na druhej strane navrhol zveriť maloletého výlučne matke, a to bez akéhokoľvek bližšieho
zdôvodnenia.
Súd prvej inštancie mal skúmať, či sú splnené podmienky podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. či takáto
forma starostlivosti je v záujme maloletého a či budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa.
Okresný súd aj napriek dlhodobo funkčnému modelu striedavej osobnej starostlivosti neskúmal a v

odôvodení rozsudku nevysvetlil, prečo nie je vhodné tento model zachovať a aké zákonné dôvody ho
viedli k výroku zveriť maloletého do starostlivosti matky.
Podľa jeho názoru je rozhodnutie prvoinštančného súdu arbitrárne, došlo k porušeniu jeho základného
práva na spravodlivý súdny proces a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 1554/14 zo dňa 30. 12. 2014.

Mal za to, že nebol preukázaný žiadny racionálny a právne akceptovateľný dôvod, pre ktorý maloletý
nemal byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Jedine striedavou osobnou starostlivosťou je
možné zabezpečiť maloletému realizáciu jeho práva na starostlivosť zo strany oboch rodičov v zmysle
čl. 7 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na to, že obaja rodičia majú s maloletým vybudované
pevné a hlboké osobné vzťahy, majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého a

zároveň má vytvorené dostatočné podmienky, aby starostlivosť o maloletého dokázal zabezpečiť i po
materiálnej stránke. Jeho pracovná doba mu umožňuje, aby v širokej miere trávil voľný čas s maloletým
dieťaťom. Maloletý má v jeho bydlisku vlastnú izbu, vzdialenosť medzi jeho bydliskom a bydliskom matky
jezanedbateľná(cca.400-500metrov).Maloletýnetrpížiadnymizdravotnýmiproblémamialebovážnymi
psychickými poruchami, v prípade ktorých by eventuálne striedavá starostlivosť mohla byť nevhodná. I

vek maloletého si vyžaduje, aby súčasťou jeho výchovy bol i mužský vzor, ktorý by mu mal poskytovať
práve on ako jeho otec.
Vyjadrenie maloletého X. pred prvoinštančným súdom považoval primerané jeho veku, avšak súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom neskúmal a nevyhodnotil dôvody, ktoré viedli maloletého k takémuto
záveru. Argumenty maloletého majú emocionálny a citový základ, avšak vzhľadom na vek dieťaťa musí

súd prihliadať na rozumovú a emocionálnu zrelosť maloletého a jeho vyjadrenie zohľadňovať v tomto
kontexte.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezobral do úvahy ani predbežnú lekársku správu H. K. O. P.
J. N. v G. G., ktorá konštatuje u maloletého X. zmiešanú poruchu N. a D. a odporúča naďalej
realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Okresný súd tento dôkaz žiadnym spôsobom nevyhodnotil

a pri zohľadnení vyjadrenia maloletého v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil emocionálnu zrelosť
maloletého a jej dopad na samotné vyjadrenie maloletého pred súdom.
Účelom článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa je zaistiť, aby sa pri všetkých aktivitách týkajúcich sa
detí vykonávaných verejnými či súkromnými inštitúciami sociálneho zabezpečenia, súdmi, správnymi
alebo legislatívnymi orgánmi, v prvom rade prihliadlo na najlepší záujem dieťaťa. To znamená, že každá

aktivita vykonávaná v mene dieťaťa musí rešpektovať jeho najlepší záujem.
Najlepší záujem dieťaťa však nemôže byť zadefinovaný výhradne len prianím maloletého zisteným
po rozhovore s dieťaťom. Rovnako prianie maloletého nie je jediným faktorom, ktorý je potrebné pri
aktivitách vykonávaných inštitúciami, orgánmi a správou brať do úvahy a nemôže byť jediným dôkazom,
ktorým súd odôvodni svoje rozhodnutie.

Ďalej konštatoval, že okresný súd napriek tomuto vlastnému konštatovaniu, ktoré je v prospech
striedavej osobnej starostlivosti, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a to bez toho, aby
akýmkoľvek spôsobom odôvodnil nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti a jej prípadný negatívny
vplyv na záujem dieťaťa.3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Poukázala na ustanovenie § 38 ods. 1 CMP. Uviedla, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor

je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve
prostredníctvom tohto, čo dieťa vyjadrí. Pri vyhodnotení základných štandardov rozhodujúcich pre
naplnenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor by malo byť v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa
zohľadnené aj na slobodné vyjadrenie názoru maloletým, pre vyhodnotenie jeho najlepšieho záujmu má
prioritný význam jeho názor, pričom súd je povinný na názor maloletého prihliadnuť, čo by malo mať

reflexiu v odôvodnení súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 492/2015 z 22. 06. 2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/179/2013
z 30. 09. 2013.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého, pretože
maloletý bol vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopný samostatne prejaviť svoj názor na
prejednávanú vec a opakovane v priebehu konania spontánne odmietol možnosť striedavej osobnej

starostlivosti a ani len nenaznačil prianie striedavej starostlivosti, ba dokonca jeho prianím bolo „ostať u
maminky“,naktorújecitovonaviazaný.Sprihliadnutímnavekmaloletého,najehocitovúnaviazanosťna
ňu, jednoznačné postoje maloletého mala za to, že súd prvej inštancie správne prihliadal pri rozhodovaní
o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti, na jeho prianie a postoje.
Ďalej poukázala na to, že prianie maloletého predstavuje tzv. „zásadné vodítko“ pri hľadaní jeho

najlepšieho záujmu.
I v prípade, ak by súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, i znalec by okrem iných zisťoval
názor maloletého, ktorý by zohľadnil aj v znaleckom posudku. Znalecké dokazovanie by podľa jej názoru
nebolo spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu
prvej inštancie. Vykonanie znaleckého dokazovania by vykazovalo znaky nehospodárnosti, ktorým by

sa len predĺžil priebeh súdneho konania. Znalecké dokazovanie má opodstatnenosť u maloletých detí
útleho veku, resp. u maloletých, na ktorých názor nemožno prihliadať, čo nie je tento prípad, pretože
maloletý je školského veku a je dostatočne rozumovo vyspelý na to, aby posúdil svoje rozhodnutie zostať
v jej výchovnom prostredí. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konal správne hospodárne, keď
nepristúpil k vykonaniu znaleckého dokazovania.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podložené i správou kolízneho opatrovníka. Odôvodnenie rozsudku
okresného súdu spĺňa náležitosti podľa § 220 CSP.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že okresný súd rozhodol s prihliadnutím na vyjadrenie maloletého X.

a vzhľadom na jeho najlepší záujem.

5.OtecvovyjadreníkvyjadreniumatkypoukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúduČRsp.zn.ÚS1708/14.
Uviedol, že okresný súd nevyhodnotil pri zohľadnení vyjadrenia maloletého X. jeho emocionálnu zrelosť
a jej dopad na samotné vyjadrenie maloletého pred súdom, pričom nezobral do úvahy predbežnú

lekársku správu H. K. O. P. J. N. v G. G. ohľadne zmiešanej poruchy N. a D. a odporúčal naďalej
realizovať striedavú osobnú starostlivosť.
V súvislosti s vyjadrením matky poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4
CoP/64/2016 z 31. 10. 2017 sa týkal maloletého vo veku XX rokov a keby bol maloletý X. v tomto veku,
v plnom rozsahu by akceptoval jeho rozhodnutie ohľadne výchovného prostredia.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66
CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby
bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov

spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie,
napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

8.Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožnobrániťvuplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04).

9. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

10. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,

II. ÚS 251/03).

11.To,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásadyspravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A,
s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

12. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

13. Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Civilný
sporový poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 220 ods. 2
a s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1, § 34 prvá veta CMP, podľa ktorého súd v odôvodnení
rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo

veci vyjadril druhý účastník. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

14. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o
skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej
významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné
premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje

skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre
záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

15. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane
druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie,
keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na
zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačnéúvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme
preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení
rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov.

16. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochranaprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov.Súdrozhodne nazákladeskutkovéhostavuzisteného
z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá
o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je

možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na
zistený skutkový stav.

17. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania
právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

18. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia maloletého X. spolu nežijú. Maloleté dieťa bolo v
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na základe dohody rodičov, ktorá nebola schválená
súdom.

20. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zák. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

21.Vpriebehuprvoinštančnéhokonaniaotecžiadalzveriťmaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivosti
obidvoch rodičov. Otec navrhol písomným podaním zo dňa 23. 01. 2017 nariadiť znalecké dokazovanie
ohľadne vhodnosti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (viď. č.l.

88- 93 spisu).

22. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať
a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby

dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Odvolací súd uvádza, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti znamená zveriť dieťa
do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Striedavá

osobná starostlivosť umožňuje maloletému dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a prispieva k
jeho zdravému citovému a psychickému vývoju.

24. Je nesporné, že dieťa má právo na oboch rodičov. Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho
právneho poriadku vychádza zo znenia čl. 18 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva

„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby
bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.
Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.“

25. Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine neumožňuje bezdôvodne odmietnuť zverenie maloletého

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov za splnenia podmienok, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak o osobnú
starostlivosť majú obidvaja rodičia záujem. Pokiaľ záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z
rodičov, eventuálne ak jeden z rodičov bude zabraňovať snahe druhého rodiča o uzatvorenie dohodyohľadne striedavej osobnej starostlivosti, nie je daný dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia súdu.
Aj v týchto prípadoch súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (viď Čl. 5 Zákona o rodine). Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä : a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so

zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv

a povinností.

27. V posudzovanej veci súd prvej inštancie prihliadol jedine na názor maloletého vo veku X rokov,
ktorého prianím bolo, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko ,,Nechce byť v striedavej
starostlivosti, pretože mu je smutno za maminkou a taktiež ďalším dôvodom, prečo nechce byť v

striedavej starostlivosti je to, že maminka je na neho milšia a ocko na neho kričí, keď niečo zlé
spraví. Ocko je prísnejší ako maminka, má radšej maminku z dôvodu, že je k nemu milšia.“ Súd prvej
inštancie konštatoval: ,, V danom prípade obaja rodičia majú vhodné podmienky pre zabezpečenie
riadnej starostlivosti o maloletého X., obaja rodičia majú dobrý citový vzťah k maloletému X. a naopak
maloletý X. k obidvom rodičom. Na strane ani jedného z rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, preto

sa javí ako vhodnejšia forma výchovného prostredia striedavá starostlivosť, ktorú matka maloletého X.
neodmieta, ale maloletý X. jednoznačne prejavil vôľu žiť s mamou a s otcom sa stretávať len počas
víkendov.“

28. Zo správy O. P. J. N. G. G., M. H. K. X so sídlom J. L. N. X, G. G. zo dňa 29. 06. 2017 vyplýva,

že maloletý X. E. je ,,H. O. sa rozvíjajúci, v D. X. a F. prejave (Q. S. Q.) aj s S. zložkou. Manipulatívne
správanie zisťujeme dominantne voči matke. K otcovi tiež tendencia k M., dieťa je traumatizované V. K.
symptomatikou(viďanamnéza).Vočimatkezisťujemeajzvýšenúcitovú/emočnúfixáciu.Akcentovanáje
výchovná nejednotnosť a nedostatočne pevné výchovné hranice u dieťaťa, ktoré stoja v popredí porúch
správania a emotivity. Masívna J. vývinu osobnosti dieťaťa, na pozadí J. terénu osobnosti. Osobnosť

detská, vo vývine, t.č. bez výraznejších K. N. a D.. Dg.:P. (L.)- F.. Odporúčanie : striedavá starostlivosť
je indikovaná aj naďalej, nakoľko X. obaja rodičia saturujú dostatočne. Matrimoniálne nezhody medzi
rodičmi by nemali zasahovať do výchovnej starostlivosti o dieťa.“ (viď č.l.143 spisu)

29. Odvolací súd nepopiera, že maloleté dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má

právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa
názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (viď Čl. 12 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa). I z ustanovenia § 38 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd prihliadne
na názor maloletého v pozícii účastníka, ak je schopný vyjadriť samostatne svoj názor.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že konečné posúdenie záujmu maloletého dieťaťa v prejednávanej veci
patrí jedine súdu, v ktorého dispozícii je i oprávnenie k prípadným korektúram predstáv a názorov
dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie je, preto k názoru
maloletého súd prihliada vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Nie je ale možné, aby súd
postoj (názor) maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil jedine na prianí

dieťaťa a nie po starostlivom a komplexnom posúdení jeho záujmov.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa náležitým spôsobom nevyporiadal s kardinálnou
otázkou, a to či zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky budú lepšie zaistené potreby
maloletého ako v prípade, ak by zostal v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a teda či

zverenie do osobnej starostlivosti matky bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd
má za to, že v predmetnej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, pričom z odôvodnenia
rozsudku nie je možné vyvodiť, z akého dôvodu súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté
otcom (nariadenie znaleckého dokazovania).32. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možno konštatovať, že nedostatočne zistil
skutočný stav veci (§ 35 CMP) potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

33. S prihliadnutím na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (prešetrenie aktuálnych pomerov u
matky a otca vrátane aktuálneho príjmu matky a otca, nariadenie znaleckého dokazovania za účelom
zistenia adekvátnosti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
resp. do starostlivosti toho - ktorého rodiča vrátane zistenia podmienok pre realizáciu styku s maloletým)

je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom smere vykonal prvoinštančný súd.

34. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

35. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

36. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).