Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203750
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218203750.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu
Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO 31 813 861, proti žalovanému
N. N., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXX, U., C., U., o zaplatenie 183,29 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 183,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 16.01.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.04.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 183,29 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalobca poskytol žalovanému zdravotnú starostlivosť, ošetrenie na CPO v Univerzitnej nemocnici
Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera (pracovisko žalobcu) dňa 16.12.2015. Žalovaný v čase ošetrenia
nebol poistený. Keďže žalovaný nemal u seba platný preukaz zdravotného poistenia, a nemal pri
sebe ani finančné prostriedky na úhradu ošetrenia, žalovanému vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi
vzniknuté náklady. Za poskytnutú službu - ošetrenie na CPO bola žalovanému vystavená faktúra č.
XXXXXXXXXX na sumu vo výške 183,29 €, splatná dňa 15.01.2016. Faktúru žalovaný osobne prevzal,
v lehote splatnosti ju neuhradil, žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry, a to Upomienkou zo dňa
08.02.2016, ktorú žalovaný prevzal, a II. Upomienkou zo dňa 07.03.2016, ktorú žalovaný prevzal, tiež
Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2016, ktorú žalovaný prevzal. Žalovaný dlžnú sumu
do podania žaloby neuhradil, a to ani čiastočne. Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením sumy
183,29 € podľa faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 15.01.2016. Ku dňu omeškania bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, preto úroky z omeškania podľa ust. §517 ods. 2 OZ
boli 5,05% ročne. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou
na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval dňa
28.05.2018. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho
trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP), zásielka súdu sa vrátila s poznámkou adresát nezastinutý.
Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to
aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak
a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo
c/ to ustanovuje tento zákon.

4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne
úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom
konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o
určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného
konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho
vyhlásením, dňa 02.07.2018.

6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli
súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav
veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu.
Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: fotokópia faktúry č. XXXXXXXXXX, Fotokópia I. upomienky
zo dňa 08.02.2016 spolu s potvrdením o doručení zásielky, fotokópia II. upomienky zo dňa 07.03.2016
spolu s potvrdením o doručení zásielky, fotokópia Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2016
spolu s doručenkou.

7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia
pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol,
sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci.
Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia
súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si
súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom
tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené
protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.

8. Podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
poistenec alebo jeho rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát,
poberajú v členskom štáte bydliska vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou
miesta bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby bola poistený
podľa daných právnych predpisov. Podľa článku 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia na účely uplatňovania článku 17 základného nariadenia poistenec a/alebo
jeho rodinní príslušníci sú povinní zaregistrovať sa v inštitúcii miesta bydliska. Ich právo na vecné
dávky v členskom štáte bydliska potvrdzuje dokument, ktorý na žiadosť poistenca alebo na žiadosť
inštitúcie miesta bydliska vydáva príslušná inštitúcia. Platnosť dokumentu uvedeného v odseku 1 trvá,
kým príslušná inštitúcia neinformuje inštitúciu miesta bydliska o jeho zrušení. Inštitúcia miesta bydliska
informuje príslušnú inštitúciu o každej registrácii podľa odseku 1 a o každej zmene alebo zrušení tejto
registrácie. Tento článok sa primerane uplatňuje aj na osoby uvedené v článkoch 22, 24, 25 a 26
základného nariadenia.
Podľa článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
A. Postup a rozsah nároku. Na účely uplatňovania článku 19 základného nariadenia poistenec
predloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v členskom štáte pobytu dokument vydaný príslušnou
inštitúciou, ktorý preukazuje nárok tohto poistenca na vecné dávky. Ak poistenec takýto dokument nemá,
inštitúcia miesta pobytu sa v prípade potreby alebo na základe žiadosti obráti na príslušnú inštitúciu
so žiadosťou o jeho poskytnutie. Tento dokument preukazuje, že poistenec má nárok na vecné dávky
za podmienok stanovených v článku 19 základného nariadenia a za tých istých podmienok, ktoré
sa uplatňujú na osoby poistené podľa právnych predpisov členského štátu pobytu. Vecnými dávkami
uvedenými v článku 19 ods. 1 základného nariadenia sú tie vecné dávky, ktoré sa poskytujú v členskom

štáte pobytu v súlade s jeho právnymi predpismi a ktoré sú zo zdravotných dôvodov nevyhnutné na to,
aby poistenec nebol nútený vrátiť sa do príslušného členského štátu pred koncom plánovaného pobytu
pre poskytnutie potrebnej liečby.
B. Ak poistenec v skutočnosti znáša celé náklady na vecné dávky poskytované podľa článku 19
základného nariadenia alebo ich časť a ak právne predpisy uplatňované inštitúciou miesta pobytu
umožňujú preplatenie týchto nákladov poistencovi, môže poistenec poslať žiadosť o preplatenie inštitúcii
miesta pobytu. V takom prípade táto inštitúcia preplatí priamo poistencovi sumu nákladov zodpovedajúcu
týmto dávkam v rozsahu a podľa sadzieb náhrad, aké určujú jej právne predpisy.

9. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania, z
predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalobca skutočne poskytol žalovanému,
ktorý je štátnym občanom Srbskej republiky zdravotnú starostlivosť. Žalovaný v čase, kedy mu bola
poskytnutá zdravotná starostlivosť nebol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike, pričom
nebol zdravotne poistený, resp. nevedel preukázať existenciu svojho zdravotného poistenia, ani v
žiadnom inom členskom štáte Európskej únie. Žalovanému tak nevznikol nárok na úhradu poskytnutej
zdravotnej starostlivosti z verejného poistenia a bol teda povinný uhradiť tieto služby priamo zo svojich
prostriedkov. Celková suma nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť predstavovala sumu 183,29
€, túto sumu žalovaný neuhradil. Z uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení je
tak zrejmé, že žaloba je dôvodná, má oporu v zákone a preto súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
na zaplatenie jeho záväzku v sume 183,29 €.

10. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti
uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 16.01.2016, od nasledujúceho
dňa po splatnosti faktúry, tak ako žiadal žalobca.

12. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci plný úspech, trovy konania mu v tomto konaní žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil,
preto mu súd žiadne trovy konania nepriznal. Súdne konanie je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení oslobodené
od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania

je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.