Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109203540
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3109203540.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.
StanislavyMiklánkovejaJUDr.IvetySopkovejvsporežalobcu:D..V.V.,bytomK.,A.4,protižalovanému
Slovenskárepublika,zaktorúkonáÚradgeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky,sosídlom
Bratislava, Chlumeckého 2, IČO: 00 166 260, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/38/2009- 180 zo dňa 22. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal od žalovaného po poslednej úprave žaloby zaplatenia náhrady škody vo výške 413,93
eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 07.08.2007. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal

nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu 21,10 eur do troch dní.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.07.2002 podal na Okresnom
úrade v Trenčíne, odbor životného prostredia žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na stavbu
"Prestavba mlyna na polyfunkčný dom", ktoré mu stavebný úrad napriek viacerým rozhodnutia, neskôr
zrušeným, nevydal. Obdržal výzvu na preukázanie vlastníctva k pozemkom na ktorých je táto stavba

postavená a vymedzená geometrickým plánom č. 17905095-053-01 na odčlenenie parciel zo dňa
11.07.2001, vyhotoveným GEO3 s.r.o. Trenčín. Túto výzvu nemohol splniť, nakoľko tento geometrický
plán nebol vložený do operátu katastra nehnuteľností. Stavebný úrad "sa drží" tohto úradne overeného
geometrického plánu, ktorý vychádza z chybnej evidencie katastrálneho operátu. Následne podal
Správe katastra Trenčín opakované žiadosti o odstránenie chýb v katastrálnom operáte - chybne
zakreslené hranice do katastrálnej mapy. Prílohou žiadosti bol geometrický plán č. 241-20-2530-519-81
zo dňa 20.10.1981 so zisteniami pracovníka GEO3 s.r.o. Trenčín Ing. Maca s vyznačením "zlá čiara".

Správa katastra mu odpovedala, že po preverení správnosti zápisu do katastrálnej mapy bolo zistené,
že zákres (medzi parc. č. 2980 a 2979) je v mape prevedený správne. V odpovedi (zo dňa 12.04.2006)
na jeho ďalšiu žiadosť už priznáva chybný zákres, pričom zvaľuje vinu na chybný geometrický plán
241-20-2530-519-81. Aj nadriadený orgán v reakcii na jeho sťažnosť skonštatoval, že predmetný
geometrický plán nie je vyhotovený správne. Aj odpoveď Správy katastra Trenčín na jeho ďalšiu
žiadosť zo dňa 31.05.2006 potvrdzuje neochotu opraviť chybu, pričom mu bolo súčasne oznámené

vyznačenie poznámky, že hodnovernosť údajov KN je spochybnená, nesmú sa používať. Uviedol, že
orgány na úseku katastra(geodézie) porušili zákon tým, že neopravili napriek jeho žiadostiam chyby v
katastrálnom operáte. Tým, že overili geometrický plán č. 241-20-2530-519-81 a č. 17905095-053-01,tieto geometrické plány sa stali podkladom na právne úkony. Ide o chybnú katastrálnu mapu a o nesúlad
súboru geodetických a popisných informácií. Odstránenie týchto chýb prikazuje zákon. Používaním
chybného katastrálneho zákona vznikli škody zaplatením za zbytočné geodetické služby. Dodal, že sa

domáha škody, ktorá predstavuje náklady na vypracovanie geometrického plánu č. 17905095-053-01
a náklady spojené s použitím tohto plánu, ktorý ako sa ukázalo vychádzal z údajov katastra, ktoré
boli neskôr spochybnené. Tento geometrický plán bol riadne overený, používal ho dobromyseľne v
presvedčení, že stav evidencie katastra zodpovedá skutočnému stavu vecí tak ako bol v geometrickom
pláne vyznačený Kataster, ktorý evidoval spochybnené údaje, takto zasiahol nepriaznivo do jeho

vlastníckych práv, čo podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je kvalifikované ako nesprávny úradný
postup.Žalovanéhožiadosťouzodňa08.10.2007akoajpodanímnasúdpožiadal,abymuškoduuhradil,
škodu mu neuhradil, na jeho žiadosť reagoval listom č. LPO- 6108/2007/Ja zo dňa 05.12.2007 a listom
č. LPO-4478/2009/Ja zo dňa 15.07.2009. Špecifikácia uplatnených nákladov: úhrada za geometrický
plán č. 17905095-053-01 - Príjmový pokladničný doklad č. 136/01 GEO3, s.r.o. vo výške 8.450,- Sk,
kolok - pokladničný doklad vo výške 600,- Sk, kolok - pokladničný doklad vo výške 450,- Sk, znalecké

posudky(ocenenie nehnuteľností) - doklad o zaplatení dňa 27.04.2002 D.. P. P. vo výške 1.900,- Sk,
kolok - pokladničný doklad vo výške 500,- Sk, overenie kópií - príjmový pokladničný doklad č. 1789 vo
výške 120,- Sk, overenie podpisu - príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.05.2002 vo výške 450,- Sk,
spolu 12.470,- Sk = 413,93 eur.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania.

4. Podľa znaleckého posudku č. 23/2015 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom pre odbor
geodézia a kartografia Ing. Jozefom Polkom geometrický plán č. 241-20-2530-519-81 vypracovaný dňa

20.10.1981 Dr. Ing. Gallom, je po formálnej stránke spracovaný správne, po technickej stránke je
chybne určená zámerná priamka (body C-F). Znalec skonštatoval, že pri zakreslení tohto geometrického
plánu do mapy v čase jeho vyhotovenia nebolo preukázané porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov. Žiadosťou o odstránenie chýb v katastrálnom operáte zo dňa 03.02.2006 (č.l.10) žalobca
podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 požiadal Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín

o odstránenie chýb a vypracovanie nového geometrického plánu, ktorý bude zodpovedať skutočnosti.
V žiadosti poukázal na to, že dňa 19.07.2001 bol uvedeným orgánom overený geometrický plán č.
17905095-053-01 zo dňa 13.07.2001. Do uvedeného dňa má nezhody so susedom Ing. P. V. ohľadne
pozemkov a toto bráni vydaniu dodatočného povolenia stavby " Prestavba mlyna na polyfunkčný dom
Drietoma". Ako z geometrického plánu č. 241-20-2530-519-81 zo dňa 20.10.1981 vyplýva, stavba je na

jeho pozemku (táto je vo vzdialenosti viac ako 6,3 m od jestvujúceho objektu na parcele č. 2980. Na
základe týchto skutočností požiadal o poskytnutie informácie (list zo dňa 5.12.2005) k vypracovanému
geometrickému plánu č. 17905095-053-01) GEO 3 - Ing. F. a táto ho ústne informovala, že chyby sú v
podkladoch katastrálneho úradu, z ktorých vychádzala. Týmto došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva
(Ing. V. rozhoduje o pozemku, ktorý patrí jemu a chce mu dať stavbu zbúrať). Podľa odpovede Správy

katastra Trenčín žalobcovi zo dňa 27.02.2006 (č.l.11) táto preverila správnosť zákresu geometrického
plánu č. 241-20-2530-518/81 zo dňa 20.10.1981 do katastrálnej mapy a zistila, že zákres medzi
parcelami č. 2980 a 2979 je v mape prevedený správne. Zdôraznila, že ak stavba na jeho pozemku
podľa GP č. 17905095-053-01 zasahuje do pozemku parc. č. 2980, nie je to spôsobené chybou v
podkladoch katastrálneho úradu, ale chybným umiestnením tejto stavby. Pred začatím stavby objektu

bolo nutné dať si vytýčiť pozemok podľa GP 241-20-2530-519-81, ktorý je zapísaný v KN. Nakoľko
nebol zistený nesúlad v zákrese v katastrálnej mape, vedie žiadosť žalobcu ako neopodstatnenú. Z
ďalšej odpovede Správy katastra Trenčín zo dňa 12.04.2006 (č.l. 13) na opakovanú žiadosť žalobcu
vyplynulo, že Správa katastra Trenčín konštatovala, že nesúlad medzi zákresom v katastrálnej mape a
grafikou v GP č. 241-20-2530-519-81 je spôsobený chybou vo vyhotovení predmetného geometrického

plánu, keď zhotoviteľ geometrického plánu chybne určil priebeh hranice parcely č. 2980. Taktiež je
sporný priebeh hranice medzi parcelami čís. 2978/2 a 2978/1, nakoľko výmera 91 m2 parcely čís.
2978/2 určená v geometrickom pláne nezodpovedá grafickému zákresu uvedeného GP. Bolo ustálené,
že vzhľadom na to, že z existujúcich podkladov nie je jednoznačne preukázateľný priebeh vlastníckej
hranice, grafický podklad pre jej rekonštrukciu nie je vyhovujúci (nezodpovedá právnym predpisom),

má žalobcom navrhovaná oprava charakter sporu o výmeru a priebeh vlastníckej hranice. Novelizáciou
zo dňa 11.marca 2004 č. 173/2004 Z.z. bol § 48 až k§ 51 - konanie o určení priebehu hranice
pozemkov zo zákona zrušený. V danej veci môže rozhodnúť príslušný súd na žalobcov písomne podaný
návrh. Dňa 23.04.2006 podal žalobca sťažnosť Katastrálnemu úradu v Trenčíne na Správu katastraTrenčín (č.l.16) z dôvodu, že táto odmieta opraviť svoju chybu, ktorá spočíva v nesprávnom zákrese
geometrického plánu č. 241-20-2530-519-81 do katastrálnej mapy s tým, že pri správnom zakreslení
GP z roku 1981 do katastrálnej mapy bude aj stavba na pozemku 2978/3 (GP č. 17905095-53-01)

a nie na pozemku suseda č. 2980 a hranicu bude možné podľa GP č. 241-20-2530-519-81 vytýčiť.
Oznámením o vybavení sťažnosti zo dňa 19.05.2006 (č.l.17) Katastrálny úrad v Trenčíne konštatoval,
že po prešetrení bolo zistené, že hranica medzi parcelami č. 2980 a 2979 bola zakreslená do mapy
katastra nehnuteľností v súlade s geometrickým plánom č. 241-20-2530-519-81. Zároveň skonštatoval,
že tento geometrický plán nie je vyhotovený správne. Nakoľko sa však nepreukázalo, že zákres hranice

medzi parcelami č. 2979 a 2980 do mapy katastra nehnuteľností nie je v súlade s geometrickým plánom
č. 241-20-2530-519-81, sťažnosť posúdil za neopodstatnenú. Dodal, že z korešpondencie žalobcu so
správou katastra je zrejmé, že má nezhody so susedom D.. V., ktorý mu chce dať stavbu zbúrať.
Preto odpoveď správy katastra, že sa jedná o spornú hranicu, o ktorej je kompetentný rozhodnúť
príslušný úrad, bola správna. Podaním zo dňa 31.05.2006 žalobca opätovne podal na Správu katastra
Trenčín žiadosť (č.l.18) o opravu geometrického plánu č. 241-20-2530-519-81 s odôvodnením, že

jeho chybným vyhotovením došlo k zákresu do katastrálnej mapy, ktorá nezodpovedá skutočnosti a
nie je súlad s listami vlastníctva. Následne aj geometrický plán č. 17905095-053-01 nezodpovedá
skutočnosti a údaje doterajšieho stavu výkazu výmer nie sú zhodné s údajmi výpisov z katastra
nehnuteľností. Sám vyhotoviteľ GEO 3 s.r.o. Trenčín tento plán spochybňuje, pričom sa odvoláva na
zlé podklady evidované na správe katastra. V odpovedi zo dňa 08.09.2006 (č.l. 21) a v oznámení zo

dňa 12.09.2006(č.l. 22) Správa katastra Trenčín opakovane uviedla, že oprava navrhovaná vlastníkom
parcely čís. 2979, žalobcom má charakter sporu o výmeru a priebeh vlastníckej hranice, a preto v
danej veci môže rozhodnúť príslušný súd na jeho písomne podaný návrh. Dodal, že údaje katastra,
ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať (§ 71 katastrál. zákona)a je povinná vyznačiť túto
skutočnosť na príslušnom liste vlastníctva (Hodnovernosť údajov KN je spochybnená, údaje katastra

nesmú používať). Správa katastra Trenčín dňa 13.06.2003 vydala rozhodnutie, ktorým zamietla návrh
na vklad vlastníckeho práva do KN zo dňa 29.05.2002 (V 1754/2002), predmetom ktorého je zámena
pozemkov v kat. území Drietoma: C-KN parc.č. 2978/3 vo vlastníctve M. B. za C-KN parc.č. 2977/3 v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a manželky F. V. vzhľadom a neurčitosť a nezrozumiteľnosť
predloženej zámennej zmluvy(zo dňa 24.05.2002), ktorá bola uzatvorená v rozpore s ustanovením §

611 OZ. V odôvodnení skonštatovala, že z bodu I. zmluvy vyplýva, že C-KN parc.č. 2978/3 nadobúda do
výlučného vlastníctva D.. V. V., podľa návrhu na vklad je nadobúdateľom Ing. V. V. - súkromná stavebná
firma(živnostník),hociF.V.jevzáhlavízmluvyspolusmanželomuvedenáakovlastníčkazamieňanejC-
KNparc.č.2977/3azmluvupodpísala.VbodeI.zmluvyjeakovlastníkC-KNparc.č.2977/3uvedenýIng.
V. V.. Ďalej bolo uvedené, že predložený geom. plán 17905095-053-01, ktorý v zmysle § 6 vyhl. ÚGKaK

SR č. 79/96 Z.z. v platnom znení je iba technickým podkladom pre tento právny úkon, bol vyhotovený
za účelom odčlenenia nielen C-KN parc.č. 2977/3 a 2978/3 ale aj C-KN parc.č. 2977/1, 2977/4, 2978/1,
2978/4, 2980/1 a 2980/2 (C-KN parc.č. 2980, ktorá bola rozdelené na C-KN parc.č. 2980/1 a 2980/2 je
v podielovom spoluvlastníctve P. V., Q. V. a V. B.), pričom tieto parcely nie sú predmetom zmluvy a k ich
zápisu do KN nebola predložená žiadne verejná listina, príp. listina, ktorá by podľa zákona potvrdzovala

aleboosvedčovalaprávoknim. ZodpovedeÚradugeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky
zo dňa 27.09.2007 (č.l. 29) na sťažnosť žalobcu vyplynulo, že po oboznámení sa s jej obsahom a
overením údajov v nej považuje ju za podanie. Dodal, že šetrením v operátoch správy katastra bolo
zistené, pôvodný pozemok p.č. 319/9 a mlyn identifikovaný ako pozemok podľa stavu v tom čase EN p.č.
2979 zast. pl. o výmere 353 m2 bol vydaný reštituentkám. Od nich žalobca kúpnou zmluvou V 617/93

nadobudol predmetnú parcelu aj so stavbou mlyna do BSM tak, ako je to evidované v LV 1303. V roku
2001 bol vyhotovený geometrický plán (č. 17905095-053-01) na odčlenenie p.č. 2977/1,3,4; 2978/1-4;
2980/1,2. Spracovateľka GP sa v riešení nedotkla priebehu hranice v mieste chybného zákresu (medzi
parc.č. 2980 a 2979). Dôvody, prečo sa už v tom čase (v roku 2001) neriešil chybný zákres (súvisí
s rozsahom objednávky) sa nebude skúmať. Súčasný zákres hranice medzi parcelami 2979 a 2980

do mapy bol vykonaný v roku 1981. V čase prevodu C-KN parcely 2979 bola táto zapisovaná do LV
na podklade identifikácie parciel v roku 1992. Následne žalobca v roku 1993 nadobudol vlastníctvo k
pozemku a stavbe mlyna parc. č. 2979, pričom zákres hranice medzi parcelami 2979 a 2980 v k.ú.
Drietoma bol v čase nadobudnutia nehnuteľností totožný so súčasným zákresom. K žiadosti o úhradu
nákladov v hodnote 20.000,- Sk pre úplnosť dodal, že GP 17905095-053-01 na odčlenenie častí parciel,

na ktorých je zrealizovaná prístavba mlyna je možné použiť, keďže sa nedotýka spornej hranice medzi
parcelami 2979 a 2980 napr. aj k majetkoprávnemu usporiadaniu parciel, na ktorých stojí prístavba
ak dôjde k dohode medzi vlastníkmi nehnuteľností a nadobúdateľom. Z vyjadrenia Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 05.12.2007 (č.l. 35) bolo zistené, že podaním zodňa 08.10.2007 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom Správy katastra Trenčín pri oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalobcovi bolo oznámené,
žepokiaľideožiadosťonáhraduškodyvovýške20.000,-Sk,ktorápredstavujenákladynavypracovania

geometrického plánu zo žiadosti o predbežné prerokovania nároku vyplýva, že predmetný geometrický
plán bol vypracovaný ako príloha návrhu na vklad. Zamietnutie návrhu na vklad však nie je dôvodom na
úhradu nákladov spojených s konaním o povolení vkladu. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné
podmienky nároku, sa žiadosti o náhradu škody nevyhovuje. Z administratívnej činnosti súdu bolo
zistené, že na tunajšom súde sa pod spis.zn. 24C/143/2006 vedie konanie vo veci návrhu D.. P. V. s

manželkou proti žalobcovi s manželkou o odstránenie neoprávnenej stavby resp. tej časti, kde zasahuje
do parciel č. 2978/2 a 2980, ktoré sú vo vlastníctve D.. V. s manželkou, ktoré konanie doposiaľ nie je
právoplatne skončené.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu s ktorým žalobca spája vznik škody,
malo dôjsť v roku 1981, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa prechodného ustanovenia citovaného zákona ( §
27 ods. 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, to znamená ustanoveniami zákona č.
58/1969 Zb. Pri rozhodovaní bolo preto potrebné určiť, či postup príslušného správneho orgánu bol

nesprávny, ako to tvrdil žalobca; či žalobcovi vznikla škoda a či medzi vzniknutou škodou a postupom
orgánu verejne moci je príčinná súvislosť. Poukázal na doplňujúci výklad pojmu nesprávny úradný
postup v rozsudku najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/71/2009 zo dňa 27.01.2011 a vychádzajúc z
§ 59 ods. 1, § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) konštatoval, že priebeh vlastníckej hranice je

predmetom sporu a že riešenie vlastníckych vzťahov nemôže byť realizované v konaní o oprave chyby v
katastrálnom operáte. Táto skutočnosť bola žalobcovi katastrálnym orgánom opakovane oznamovaná.
Nestotožnil sa preto s tvrdením žalobcu, že neuskutočnením opravy chyby v katastrálnom operáte
došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany príslušného katastrálneho úradu. V predmetnej
veci nemal súd na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním za preukázané splnenie už

prvej z uvedených podmienok, teda nesprávneho úradného postupu správneho orgánu. Podstatným pre
riešeniespornejvecijetiežskúmanie,čidošlonastranežalobcukvznikuuplatnenejškody.Jenesporné,
že k vyhotoveniu (zadaniu požiadavky) geometrického plánu č. 17905095-053-01 zo dňa 11.07.2001
zo strany žalobcu došlo za účelom odčlenenia parciel v súvislosti zo zámenou parciel žalobcu s p. B.
Bol vypracovaný ako príloha návrhu na vklad zo dňa 29.05.2002, ktorý bol zamietnutý pre neurčitosť

a nezrozumiteľnosť zámennej zmluvy. Tvrdenia žalobcu, že jedným dôvodom jeho zamietnutia bol aj
nesprávny geometrický plán zo zamietajúceho rozhodnutia nevyplývajú a v konaní neboli preukázané.
Sám žalobca potvrdil, že predmetný vklad už po jeho zamietnutí nechcel realizovať, pretože predmetný
geometrický plán bol pre neho "nevýhodný". Naviac podľa stanoviska žalovaného (vo odpovedi na
prešetrenie sťažnosti žalobcu) ) tento geometrický plán, keďže sa nedotýka spornej hranice medzi

parc. č. 2979 a 2980, je možné naďalej použiť. Na základe týchto skutočností nemožno konštatovať,
že žalobcovi vznikla uhradením nákladov za jeho vypracovanie ako i nákladov spojených s týmto
vkladovým konaním majetková ujma predstavujúca škodu. Majetkovú ujmu spojenú s nedostatkami,
ktoré tento návrh mal, a pre ktoré bol návrh zamietnutý (rozhodnutie z 13.06.2003) musí žalobca,
ktorý toto konanie inicioval, znášať sám a nemôže jeho dôsledky prenášať na iný subjekt. Uvedené

nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného za žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup ku ktorému
malo naviac dôjsť až v období od februára 2006. Okrem existencie škody potom absentuje ďalšia
podstatná náležitosť vzniku zodpovednosti, a to priama príčinná súvislosť medzi vznikom tvrdenej
škody a konaním žalovaného (vzťah príčiny a následku) či už časová ako i logická. Nevykonanie
žalobcom požadovanej (v období od 2/2006) opravy chyby v katastrálnom operáte žalovaným rovnako

ako i overenie technicky chybného geometrického plánu v roku 1981 nebolo príčinou zamietnutia
žalobcom navrhovaného vkladu do katastra nehnuteľností na základe zámennej zmluvy uzatvorenej dňa
24.05.2002. I v prípade, že by žalobca preukázal naplnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody
musel by súd návrh zamietnuť aj z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania. Keďže žalobca
sa o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá dozvedel v 12/2005 po zistení nesprávnosti geometrického

plánu 17905095-053-01 v dôsledku chyby v podkladoch katastrálneho úradu (oznámenie Ing. F. na
žiadosť žalobcu zo dňa 05.12.2005) začala plynúť premlčacia doba najneskôr od 01.01.2006 a uplynula
27.02.2009 ( nakoľko počas predbežného prerokovania nároku od 08.10.2007 do 05.12.2007 lehota
neplynie - § 15 cit zák.). Keďže žalobca si svoje právo uplatnil na súde až dňa 02.03.2009, žalovanýsa premlčania dovolal a žaloba žalobcu by bola neopodstatnená aj z dôvodu premlčania. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol v celosti.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP a o trovách štátu podľa § 260 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že premlčacia

doba podľa jeho názoru nemohla začať plynúť dňom kúpy mlyna, pretože o škode ešte nevedel. Zákon
č. 58/1969 Zb. aj zákon č. 514 /2003 Z.z. hovoria len v subjektívnej premlčacej dobe, pre začiatok
plynutia premlčacej doby je iba jediné kritérium, a to vedomosť poškodeného o škode (uznesenie
NS ČR sp .zn. 25Cdo/754/2003 zo dňa 22.04.2004). Žalovaný podľa jeho názoru ani nevzniesol
námietku premlčania, len upozornil súd na jeho povinnosť a súd prvej inštancie sám, z vlastnej iniciatívy
poukázal na premlčanie. Dňa 30.11.2005 ešte nevedel, že mu škoda vznikla, v tom čase obdržal len

geometrický plán vyhotovený v roku 1981. O odstránenie chýb v katastrálnom operácie požiadal prvýkrát
listom zo dňa 03.02.2006. Nesúlad medzi zákresom v katastrálnej mape a geometrickým plánom z
roku 1981 prvýkrát kataster priznal dňa 12.04.2006. Subjektívnu vedomosť o škode nadobudol až po
obdržaní znaleckého posudku č.23/2015 vypracovaného 30.10.2015, ktorý mu bol súdom doručený v
januári 2016. Dňa 29.05.2002 ako fyzická osoba - podnikateľ doručil katastrálnemu úradu návrh na

vklad vlastníckeho práva na základe zámennej zmluvy s M. B.. Správa katastra rozhodnutím zo dňa
13.06.2003 návrh na vklad zamietla jednak z dôvodu, že vlastníkom pozemku 2977/3 je fyzická osoba,
ale podľa návrhu nadobúdateľom pozemku 2978/3 je podnikateľ a jednak z dôvodu, že geometrický
plán bol vyhotovený aj za účelom odčlenenia parciel, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve P. V., Q.
V. a V. B., pričom tieto parcely nie sú predmetom zmluvy a k ich zápisu do katastra nebola predložená

žiadna verejná listina alebo iná listina, ktorá by podľa zákona potvrdzovala alebo osvedčovala právo
k ním. Pokiaľ podľa názoru súdu geometrický plán z roku 2001 je možné použiť, je otázka, prečo tak
kataster doteraz neurobil. Podľa znaleckého posudku v geometrickom pláne je zrejmá chyba v meraní,
ktorú znalec špecifikoval s tým, že ostatné merané údaje zobrazené v geometrickom pláne sú po
výpočtovej stránke správne. To však neznamená, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ak by

štát nevyhotovil technický chybný geometrický plán v roku 1981 alebo pred vyhotovením geometrického
plánu z roku 2001 zosúladil súbor geodetických a popisných informácií, nevznikla by mu škoda, ktorej
úhrady sa domáha.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné. Odvolaním

napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávny,náležiteapodrobneodôvodnený.Podmienky
vzniku práva na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci
musia byť splnené kumulatívne, ak nie je splnená niektorá z týchto podmienok, zodpovednosť štátu za
škodu nie je daná. Zdôraznil, že podľa jeho názoru, ktorý prezentoval už v prvoinštančnom konaní, je
nárok žalobcu premlčaný. Stotožnil sa so záverom súdu, že nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu,

že neuskutočnením opravy chyby v katastrálnom oparáte došlo k nesprávnemu úradnému postupu
zo strany katastrálneho úradu. Zdôraznil, že podľa znaleckého posudku pri zakreslení geometrického
plánu vypracovaného dňa 20.10.1981 do mapy v čase jeho vyhotovenia nebolo preukázané porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v §
470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí,

že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a

preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§
380 ods. 1 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v

tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom,

ku ktorému malo tým spôsobom, že orgán bývalej Geodézie n.p. Bratislava v Trenčíne, úradne dňa
23.10.1981 overil geometrický plán 241-20-2530-518/81 napriek jeho chybe po technickej stránke.
Súd prvej inštancie sa žalobou zaoberal po vecnej stránke (i napriek konštatovaniu premlčania nároku
žalobcu) a odvolací súd v tejto súvislosti zistil, že bol správny jeho záver súdu, že na základe § 27 ods. 2
aktuálne platného a účinného zákona č. 514/2003 Z.z. (účinný od 01.07.2004) je na vec nutné aplikovať

ustanovenia predtým účinného zákona č. 58/1969 Zb.

19. Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri jej výkone, ak sú splnené podmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Vznik zodpovednosti
štátu predpokladá: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b/ existenciu škody, c/

príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou
škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej
zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny liberačný
dôvod, na základe, ktorého by bolo možné tejto zodpovednosti sa zbaviť. Pre úplnosť treba uviesť, že
takáto úprava základných podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

zodpovedá i terajšej právnej úprave, obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z.z.. Zákon č. 58/1969 Zb. (a ani
zákon č. 514/2003 Z.z.) nedefinuje striktne pojem „nesprávny úradný postup“, pričom vychádzať možno
z ustálenej súdnej judikatúry, na ktorú poukázal i súd prvej inštancie a podľa ktorej podľa konkrétnych
okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť
nielenpriúkonochvrámcičinnosti,priktorejštátnyorgánnerozhoduje,aletiežvrámcijehorozhodovacej

činnosti ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 3Cdo 71/2009).

20. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebol splnený
základný zákonný predpoklad pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnejmoci pri jej výkone v tom smere, že nebol preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup. Ako
vyplynulo i zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v rozhodovanej veci (znalecký posudok
č. 23/2015 vypracovaný znalcom pre odbor geodézia a kartografia Ing. P. X.), geometrický plán č.

241-20-2530-519-81 vypracovaný dňa 20.10.1981 Dr. D.. U., je po formálnej stránke spracovaný
správne, po technickej stránke je chybne určená zámerná priamka (body C-F). Znalec skonštatoval,
že pri zakreslení tohto geometrického plánu do mapy v čase jeho vyhotovenia nebolo preukázané
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej
inštancie zdôrazňuje, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je nesporovým konaním a

jeho predmetom nemôže byť riešenie vlastníckych a iných vecnoprávnych sporov. Priebeh hranice
medzi pozemkami, ktorých sa nesprávne zameranie geometrickým plánom z roku 1981 týka, je medzi
žalobcom a tretími osobami (vlastníkmi pozemkov) sporný, je predmetom súdneho konania a preto
nemohol byť predmetom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, tak ako to žalobcovi žalovaný
opakovane oznámil. Presnosť vyznačenia hraníc pozemku je pritom výlučne v kompetencii geodeta a
kartografa, nie úradného overovateľa. Orgány katastra boli i ku dňu zákresu geometrického plánu z

roku 1981 ( teda za účinnosti zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, zákona č. 46/1971 Zb. o
geodézii a kartografii a vyhlášky č. 82/1973 Zb. o overovaní geometrických plánov) povinné geometrický
plán preskúmať a zistiť, či sú splnené formálne náležitosti, neboli povinné skúmať aj jeho technickú
správnosť. Z uvedeného vyplýva, že zo súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu
nemožno vyvodiť záver o existencii nesprávneho úradného postupu orgánov katastra.

21. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie ani druhej zo základných zákonných podmienok pre vznik
uplatňovaného nároku, existenciu škody. Skutočnú výšku škody treba vždy hodnoverne preukázať
tak, aby nedochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody. Za skutočnú škodu treba
považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia jeho

majetku, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného. Ide pritom o reálny rozdiel medzi hodnotou majetku poškodeného pred
vznikom škody a hodnotou jeho majetku po jej vzniku. K vyhotoveniu geometrického plánu v roku 2001
došlo v súvislosti so zamýšľaným právnym úkonom žalobcu - zámenou pozemkov s M. B., za účelom
odčlenenia parciel. Tento plán bol vypracovaný a použitý ako príloha návrhu na vklad vlastníckeho

práva vo vzťahu k zámene pozemkov vo vlastníctve M. B. a v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu
a F. V.. Návrh na vklad bol rozhodnutím Správy katastra Trenčín zo dňa 13.06.2003 zamietnutý, avšak
dôvodzamietnutianespočívalvnesprávnostigeometrickéhoplánuzroku1981,alejednakvzmätočnosti
označenia strán právneho úkonu a jednak v skutočnosti, že geometrický plán z roku 2001 bol vyhotovený
za účelom odčlenenia aj iných parciel, než sú zamieňané pozemky s tým, že tieto nie sú predmetom

zmluvyakichzápisudokatastranebolapredloženážiadnaverejnálistinaaleboinálistina,ktorábypodľa
zákona potvrdzovala alebo osvedčovala právo k nim. Správa katastra Trenčín v rozhodnutí uviedla, že
predložená zámenná zmluva je neurčitá, nezrozumiteľná, uzatvorená v rozpore s § 611 Občianskeho
zákonníka. Žalobca tak nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody, ktorá by mu mala vzniknúť v
súvislosti s nesprávnym zameraním a právne správnym zakreslením geometrického plánu z roku 1981

orgánmi katastra.

22. Príčinná súvislosť predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku ( ak by

nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku škody ). V danej veci nemožno
konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou,
keď súd mal za to, že jednak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a jednak žalobcovi žiadna
škoda nevznikla.

23. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a
napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSP potvrdilakovecnesprávny.Zhľadiska
hospodárnosti konania, keďže súd prvej inštancie vec meritórne rozhodol a žalovaný odvolanie nepodal,
nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími argumentami žalobcu, ktorými poukazoval na to, že
jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne skutkové či právne okolnosti,

ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku v jeho prospech.24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný
v celom rozsahu.

25. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).