Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208708
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112208708.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: I.-PN,

s.r.o., L.: XX XXX 623, so sídlom Dopravná 7, 921 01 Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 6936/10, 921 01 Piešťany proti odporcovi:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812
72 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 689

437,86 Eur titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania a trovami konania z dôvodu nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ zriadil na základe zákona č. 725/2004 Z.z. o
podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v nadväznosti na vyhlášku
vtedajšieho Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z.z. štyri pracoviská kontroly
originality - v Piešťanoch, v Novom Meste nad Váhom a v Banskej Bystrici. Podľa § 90 ods. 4 zákona

č. 315/1996 Z.z. držiteľ vozidla pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 1 písm.
b), ak ide o výmenu podvozku alebo karosérie, na ktorej sa nachádza identifikačné číslo vozidla VIN
alebo identifikátor, ktorý bol úradne pridelený, je povinný na vykonanie evidenčných úkonov predložiť
doklad o vykonaní kontroly originality vozidla nie starší ako 30 dní. Dokladom originality sa podľa § 85
zákona č. 725/2004 Z.z. rozumie odborný posudok o kontrole originality vozidla a kontrolná nálepka.
Táto povinnosť bola ustanovená do zákona č. 315/1996 Z.z. zákonom č. 725/2004 Z.z. účinným od
01.03.2005 s tým, že podľa § 129b doklad o kontrole originality vozidla možno vyžadovať až od

01.01.2007. Až zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účinným od 01.02.2009 bola povinnosť
držiteľa vozidla predložiť doklad o vykonaní kontroly originality pri oznámení prevodu držby vozidla na
inú osobu zrušená. Ďalej podľa § 112 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z. odborný posudok o kontrole
originality vozidla v prípade evidenčných úkonov pri dovoze motorových vozidiel z cudziny bolo možné
vyžadovať od 01.01.2007. V rámci aplikácie zákona č. 315/1996 Z.z. a zákona č. 725/2004 Z.z. došlo
v období od 01.01.2007 do 31.01.2009 pri evidenčných úkonoch týkajúcich sa zmeny držby vozidla a v
období od 01.01.2007 do 31.12.2007 pri evidenčných úkonoch týkajúcich sa dovozu motorových vozidiel

z cudziny k nesprávnemu úradnému postupu okresných a krajských dopravných inšpektorátov OR a
KR PZ SR, ktoré boli príslušné na vykonávanie zmienených evidenčných úkonov. Príslušné orgány od
01.01.2007 nevyžadovali splnenie si tejto povinnosti od držiteľov vozidiel pri prevode držby vozidla na
inú osobu ako aj pri dovoze vozidla z cudziny, hoci mali, čím porušovali povinnosť stanovenú zákonom.V dôsledku nesprávneho úradného postupu navrhovateľovi vznikla skutočná škoda vo výške 270 166,37
Euraušlýziskvovýške419271,49Eur,ktorábolastanovenáznaleckýmposudkomč.19/2011znaleckej
organizácie CM-CENTRUM, s.r.o. Navrhovateľ podal dňa 30.09.2011 odporcovi písomnú žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca listom zo dňa 06.03.2012 odpovedal, že v
danej veci nie sú naplnené hmotnoprávne podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu a v tejto veci
nie je kompetentný konať.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2014 a žiadal návrh v

celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ nemá právo uplatňovať si náhradu
škody od 01.01.2007, nakoľko oprávnenie na vykonávanie kontroly originality bolo navrhovateľovi
udelené až od 10.09.2007 pre pracovisko v Piešťanoch, od 20.09.2007 pre pracovisko v Novom Meste
nad Váhom a od 14.01.2008 pre pracovisko v Banskej Bystrici. Odporca zároveň vzniesol námietku
premlčania, nakoľko podľa jeho názoru premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľovi začala
plynúť najneskôr dňom účinnosti zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. 01.02.2009, ktorá mu márne uplynula dňom

01.02.2012, pričom návrh na začatie konania bol podaný až dňa 20.03.2012. Odporca taktiež namietol
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 pri evidenčných
úkonoch týkajúcich sa dovozu motorových vozidiel z cudziny, nakoľko v týchto veciach v danom období
konal a aj v súčasnosti koná príslušný okresný úrad, a nie pracovníci odporcu. Vo vyjadrení odporca
ďalej uviedol, že zákon č. 315/1996 Z.z. v § 90 ods. 4 síce hovoril o povinnosti predložiť doklad o

vykonaní kontroly originality, avšak ustanovením § 129b zákona bolo oprávnenie vyžadovať doklad o
kontrole originality daná ako možnosť, nie ako povinnosť. Podľa odporcu k žiadnemu nesprávnemu
úradnému postupu nedošlo, navyše navrhovateľ nesprávny úradný postup zadefinoval príliš všeobecne,
nakoľko takto všeobecne formulovaný návrh sa javí, akoby mali všetci pracovníci odporcu na príslušnom
dopravnom úseku na celom území SR nesprávne postupovať vo všetkých prípadoch týkajúcich sa

zmeny držby vozidla. Nakoľko navrhovateľ odvodzuje nesprávny úradný postup od právnych predpisov,
a nie na základe konkrétnych, preskúmateľných skutočností, odporca má za to, že s poukazom na
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. tvrdenia navrhovateľa, ako sú obsiahnuté v žalobnom návrhu nie sú ex
lege nesprávnym úradným postupom. Vo vzťahu k uplatnenej škode odporca uviedol, že rentabilitu
navrhovateľom zriadených pracovísk nemohol nikto nikdy a ničím zaručiť. V prípade podnikania v

oblasti kontrol originality vozidiel ide o špeciálnu úpravu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako aj k
živnostenskému zákonu a neriadi sa Obchodným zákonníkom ani živnostenským zákonom, pričom v
tomto prípade štát musí prioritne zabezpečiť zákonom vynútiteľné úkony a nie vytvárať podnikateľské
príležitosti pre každého.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16.11.2015 zobral návrh v časti o zaplatenie 407 118,86 Eur
späť. Súd po súhlase odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu uznesením zo dňa 26.11.2015 zastavil
v tejto časti konanie.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie kontroly

originality, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveď na žiadosť, stanovisko
Prezídia Policajného zboru, odbor dokladov a evidencií, stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, znalecký posudok č. 19/2011 a doplnok k znaleckému posudku, ako aj
ostatným obsahom spisu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Piešťany vydal dňa 10.09.2007 pod č.j.
2007/01567 rozhodnutie, ktorým udelil oprávnenie navrhovateľovi na vykonávanie kontroly originality s
dátumom začatia činnosti 10.09.2007.

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Novom Meste nad Váhom vydal

dňa 04.09.2007 pod č.j. S/2007/01745-02 rozhodnutie, ktorým udelil navrhovateľovi oprávnenie na
vykonávanie kontroly originality s dátumom začatia činnosti 20.09.2007.

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici vydal dňa 09.01.2008 pod
č.j. 2007/03619 rozhodnutie, ktorým udelil navrhovateľovi oprávnenie na vykonávanie kontroly originality

s dátumom začatia činnosti 14.01.2008.Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici vydal dňa 09.01.2008 pod
č.j. 2007/03620 rozhodnutie, ktorým udelil navrhovateľovi oprávnenie na vykonávanie kontroly originality
s dátumom začatia činnosti 14.01.2008.

Navrhovateľ podal dňa 30.09.2011 na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, na ktorú ministerstvo odpovedalo listom zo dňa 06.03.2012 zamietavým stanoviskom.

Znaleckým posudkom č. 19/2011 vypracovaným na objednávku navrhovateľa znalcom CM - CENTRUM,

s.r.o. dňa 29.09.2011 bol vyčíslený ušlý zisk navrhovateľa na sumu 419 271,49 Eur a škoda z titulu
vynaložených investícií na zriadenie pracoviska na sumu 270 166,37 Eur.

V doplnení znaleckého posudku č. 19/2011 zo dňa 13.11.2015 bol vyčíslený ušlý zisk navrhovateľa na
sumu 282 319,- Eur.

Uvedenýskutkovýstavnebolmedziúčastníkmisporný,spornábolaskutočnosť,čimánavrhovateľnárok
na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, zároveň aj vznik samotnej škody a príčinná
súvislosť medzi postupom vyšetrovateľa a uplatnenou škodou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného

zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo

povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,

ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom (po jeho čiastočnom späťvzatí) vychádzal výlučne z

nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v porušovaní zákona č. 315/1996 Z.z. príslušnými
orgánmi spadajúcimi pod pôsobnosť Ministerstva vnútra SR, ktoré porušovali zákon od 01.01.2007
do 31.01.2009 na úseku zmeny držby vozidla. Tejto skutočnosti bola prispôsobená aj argumentácia
navrhovateľa ako aj dôkazy predložené v konaní (doplnok k znaleckému posudku).

Súd pri posúdení úradného postupu odporcu sa nestotožnil s argumentáciou odporcu o možnosti
(nie povinnosti) vyžadovať doklady o kontrole originality vozidla od 01.01.2007. Vychádzal pritom z
obsahového výkladu zákona č. 725/2004 Z.z., ako aj z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, keď
ustanovením § 129b sa rieši iba odklad účinnosti zákona, a nie možnosť alebo povinnosť vyžadovať
doklady o kontrole originality, nakoľko povinnosť držiteľov vozidla predkladať doklad o vykonaní kontroly

originality vozidla bola zakotvená v § 90.

V danom prípade ak aj možno konštatovať, že príslušné štátne orgány nepostupovali v zmysle
zákonných ustanovení a nežiadali od držiteľov vozidiel doklad o kontrole originality vozidla pri zmene
držbe vozidla, nemožno vyvodiť príčinnú súvislosť medzi úradným postupom odporcu a škodou, ktorá

mala vzniknúť navrhovateľovi (v podobe ušlého zisku, ktorý by získal, ak by postup príslušných orgánov
korešpondoval so zákonnými ustanoveniami). Napriek predloženiu doplnku znaleckého posudku
nemožno považovať nárok navrhovateľa za preukázaný. Znalecký posudok vychádzal z percentuálneho
podielu navrhovateľa na trhu za obdobie od 01.10.2007 do 31.12.2007 pri vykonávaní odborných
posudkov na dovoz vozidiel. Predpoklad, že aj pri úkonoch pri zmene držby vozidla, a to v roku 2007,

2008 a 2009, by došlo k rovnakému podielu navrhovateľa na trhu, je iba hypotetický. Skutočnosť, z
ktorej vychádzal znalec (počet evidenčných úkonov vykonaných v rámci celej SR za dotknuté obdobie)
neodôvodňuje záver, že by sa navrhovateľ zúčastnil na trhu v takto určenom podiele. V znaleckom
posudku nie je zohľadnená ani skutočnosť ďalších pracovísk na vykonávanie odborných posudkov,
rovnako ani možnosť vzniku ďalších nových pracovísk, ktoré by mali možný vplyv na počet vydaných

odborných posudkov, a teda aj na výšku zisku navrhovateľa. Súd z uvedených dôvodov nárok
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, súd ju nepovažoval za dôvodnú, nakoľko ak sa
aj možno stotožniť so začiatkom plynutia premlčacej doby 01.02.2009 (kedy nadobudol účinnosť zákon

č. 8/2009 Z.z.), premlčacia doba v zmysle § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. neplynie počas predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody (najviac 6 mesiacov), pričom v danom prípade navrhovateľ
požiadal žiadosťou doručenou dňa 30.09.2011 o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporcaodpovedal listom doručeným navrhovateľovi dňa 12.03.2012. Premlčacia doba teda od 30.09.2011 do
12.03.2012 neplynula, a návrh podal navrhovateľ včas (20.03.2012).

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má odporca ako plne
úspešný účastník konania nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Vzhľadom
k tomu, že odporca si neuplatňoval náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.