Uznesenie – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244830
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. bývajúcej v Z., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej koná
ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná
banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške 15 395,86
€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 208/2011, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2016 sp. zn. 4 Co 427/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. decembra 2014 č. k. 14 C 208/2011-416 návrh
žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol; žalobu vo veci samej zamietol; žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v prejednávanej veci
nebola preukázaná podmienka nesprávneho úradného postupu, ako jedna z podmienok pre úspešné
uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne z 28. septembra 2016 sp. zn. 4 Co 427/2015
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (zamietajúcej vec samu ako aj v časti náhrady trov
konania) potvrdil; napadnuté uznesenie z 13. marca 2015, č. k. 14 C 208/2011-452, ktorým bol žalobkyni
uložený poplatok za odvolanie, potvrdil; žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou (§ 387 ods. 1 C.s.p.)
majúc predovšetkým za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neporušení povinností
žalovanej pri výkone verejnej moci, resp. o nepreukázaní porušenia takejto povinnosti.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. V dovolaní uviedla, že
bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho
súdu. Odvolací súd podľa jej názoru neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou,
keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, resp.
ani nespomenul. Podľa žalobkyne rozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a
komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založené na nesprávnych skutkových a
právnych zisteniach, pretože vychádzajú z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré je
neúplné. Žalobkyňa najmä poukázala na skutočnosť, že odvolací súd a aj súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili správne ňou navrhnuté dôkazy, a to správu správcu
konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE o stave konkurzu a
jej výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je

taký, že objektívne vylučuje možnosť žalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010.
Žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podľa jej názoru rozsudok odvolacieho súdu vychádza z
náležite zisteného stavu veci a aj zo správneho právneho posúdenia. Preto navrhla dovolanie žalobkyne
odmietnuť, resp. zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
C.s.p.

7. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. V zmysle § 421 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9. Podľa § 428 C.s.p. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

11. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

12. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:
v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená
lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení §
424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

13. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) oprávnená osoba,
zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.). Dovolaním žalobkyňa napáda rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil ako
vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.

14. Toto dovolanie žalobkyne posúdil dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a dospel k
záveru, že žalobkyňa uplatnila dva dovolacie dôvody.

15. Dovolací súd v prvom rade posudzoval prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľkou z § 420
písm. f/ C.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je z uvedeného dôvodu prípustné a je potrebné ho
odmietnuť.

16. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

17. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na
konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda
rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku.

18. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je
vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).

19. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

20. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné
poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.
decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.

21. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

22. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozsudku
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. a rozsiahlo sa
vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne (č. l. 12 až 19). Za neopodstatnenú dovolací
súd preto považuje námietku žalobkyne, ktorou spochybňuje predvídateľnosť rozhodovania súdu
opomenutím pre ňu priaznivej judikatúry, čo vylučuje možnosť objektívneho preskúmania pravdivosti
jej tvrdení. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým
nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala

svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces,
v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav,
ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory
vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom
vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové
zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa
po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľka preto nedôvodne
argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle
§ 420 písm. f/ C.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom. Dovolanie v tejto časti preto bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 447 písm.
c/ C.s.p.

23. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 420 písm. f/ C.s.p. prípustné, najvyššiemu
súdu neostávalo iné, ako ho podľa § 477 písm. c/ C.s.p. odmietnuť.

24. Vychádzajúc z právneho názoru o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov vysloveného v
rozhodnutí 1 VCdo 1/2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat legi
priori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí 1 VCdo 2/2017, pristúpil najvyšší súd k
posúdeniu prípustnosti dovolania vyvodzovanej žalobkyňou z § 421 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že
aj v tejto časti ho je potrebné odmietnuť.

25. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci predpokladá
vymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením
je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá
vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši
právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.
j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú
právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť
právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového
stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej
interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní
žalobkyne absentuje.

25.1. Žalobkyňa v dovolaní síce formálne označila za dovolací dôvod ustanovenie § 421 ods. 1
C.s.p., vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne zistenie
skutkového stavu veci. Napr. na strane 2 dovolania v piatom odseku uviedla, že „rozhodnutie odvolacieho
súdu je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú
z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je neúplné“. Ak je v dovolaní namietané
nesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým, že skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový
záver sú chybné, teda že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, nie je z obsahového hľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428
C.s.p., a to jeho odôvodnenie dovolacími dôvodmi. V tomto ustanovení sa totiž za jednu z náležitostí
dovolania považuje aj uvedenie toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody). Civilný sporový poriadok pritom v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy dovolacích
dôvodov. V prvom prípade (§ 420 C.s.p.) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu existencie tzv.
zmätočných vád a v druhom prípade (§ 421 C.s.p.) sa jedná o dôvod dovolania spojený s právnym
posúdením veci. Nesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod C.s.p.
nepozná.

25.2. V predmetnej veci v súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, pre ktorý bola žaloba
zamietnutá, t. j. že nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými
subjektmi, dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že z predložených listín dôkazov vyplýva opak.
To znamená, že namietala skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci
skutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako aj v prípade námietky voči ďalšiemu záveru

odvolacieho súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody môže byť
úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v
konkurznom konaní, výslovne uviedla, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil správne
ním navrhnuté dôkazy. Nesprávne zistenie skutkového stavu však, ako už bolo uvedené vyššie, nie je
podľa C.s.p. dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery
odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 Cs.p.).
Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti
právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený
skutkový stav.

25.3. V súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, že nárok na náhradu škody môže byť
úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v
konkurznom konaní, dovolací súd uzatvára nasledovné. Dovolateľka síce nastolila túto konkrétnu právnu
otázku v dovolaní, nešlo však o právnu otázku, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (to
záviselo od záveru o nepreukázaní prvého základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a
to predpokladu nesprávneho úradného postupu; neexistencia škody bola uvedená len ako argument
navyše). V dôsledku toho, pokiaľ ide o túto otázku, nebol splnený predpoklad prípustnosti dovolania
vyplývajúci z § 421 ods. 1 C.s.p.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie vyvodzované žalobkyňou z § 421 ods. 1 C.s.p.
odmietol podľa § 447 písm. d/ a f/ C.s.p.

27. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej
ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila
žalobkyňa (§ 256 ods. 1 C.s.p.), žalovanej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.