Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Polyaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/31/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200717
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618200717.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
H. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX, t. č. I. XX, zastúpený Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom Topoľčany, Streďanská 1537/14, IČO:
42 370 176, o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.06.2018 č. k. 10P/51/2018-59 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca
m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna sumou 100 eur mesačne, ktoré
je povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.03.2018.
Zročné výživné za čas od 01.03.2018 do 24.10.2018 v sume 400 eur súd povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškaním s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia, počnúc prvou splátkou po právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal platením výživného v sume 150 eur mesačne,
ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.03.2018.
Zročné výživné za čas od 01.03.2018 do 31.05.2018 v sume 300 eur povolil súd otcovi splácať v
splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody
splátok. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žemal.H.F.pochádzazmimomanželskéhozväzku,rodičiaspolužili
do marca 2018, matka je rozvedená, má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. C. V., nar. XX.XX.XXXX, na
ktorého jeho otec platí výživné 50 eur mesačne. Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti s čistým
mesačným zárobkom 169,76 eura. Otec pracuje ako živnostník, poskytuje služby vedenia cudzieho
motorového vozidla na základe zmluvy o preprave, býva v rodinnom dome v obci I., ktorý je vlastníctvom
priateľa jeho sestry, v dome býva sestra s priateľom a 5 mal. deťmi a tiež otcova matka. Za rok 2017
dosiahol príjmy vo výške 5.109,07 eura. Otec okrem mal. H. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Z takto
zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, pretože bolo preukázané, že
rodičia mal. H. spolu nežijú, preto zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok, keďže sa aj doposiaľ o dieťa riadne stará. Súd otca zaviazal prispievať na jehovýživu sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2018, teda od mesiaca, v ktorom matka podala
návrh. Pri určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na osobné, majetkové
a zárobkové pomery otca a určil výživné vo výške 150 eur mesačne, ktoré považoval za primerané, ktoré
je otec schopný platiť. O zročnom výživnom rozhodol tak, že povolil otcovi toto splácať v 50 eurových
mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec a to v časti jeho vyživovacej
povinnosti, keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že je živnostník podnikajúci na území Slovenskej republiky na základe
živnostenského oprávnenia. O jeho príjmoch svedčí daňové priznanie za rok 2017, kde dosiahol príjem
5.109 eur, čo sa rovná priemernému mesačnému zárobku 425,75 eura. Okrem toho má nedoplatok
v zdravotnej poisťovni. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil pri vykonávaní dokazovania pomery na
strane matky, keď táto deklarovala svoj príjem vo výške 169,76 eura mesačne, ale jej výdavky sú vyššie,
a preto je zrejmé, že zarába viac, ako deklaruje. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy fakt, že so
synom má veľmi dobrý vzťah, chodí k menu pravidelne každý víkend od piatka do nedele, má pre neho
vytvorené dobré podmienky na výchovu tak, ako to vyplýva zo správy ÚPSVaR Topoľčany. Preto navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyživovacej povinnosti zmenil tak, že bude zaviazaný
prispievať na výživu mal. syna sumou 50 eur mesačne, prípadne sa domáhal zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Krajský súd v Nitre ako súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 65 a § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok - ďalej len „CMP“) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je sčasti
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.
6. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie rozsudkom zveril mal. H. do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude mal. dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal platením výživného
v sume 150 eur mesačne počnúc od 01.03.2018, rozhodol aj o zročnom výživnom za čas od 01.03.2018
do 31.05.2018 v sume 300 eur, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s
bežným výživným a zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia
jeho vyživovacej povinnosti, a preto rozsudok v časti zverenia mal. H. do osobnej starostlivosti matky v
dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd preto preskúmaval rozsudok súdu
prvej inštancie len v časti určenia vyživovacej povinnosti otca.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na pomery na strane oprávneného a na strane
povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne
a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a
výška príspevku ostatných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho
oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie,
na výšku výživného, ktoré poskytujú iné osoby, na schopnosti, možnosti, prípadne majetkové pomery
a počet vyživovacích povinností. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade.
Na strane oprávneného platí zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich
životná úroveň má byť približne rovnaká, na druhej strane, pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka
a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti
toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná
úroveň je porovnateľne nižšia než bežná životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazaťpovinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude
vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti
a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.
9. Rodičia mal. H. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2018. O maloletého sa stará
matka, ktorá s nim žije v rodinnom dome, dosahuje čistý mesačný zárobok 169,76 eura a okrem mal. H.
má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. C. V., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého jeho otec platí výživné 50 eur
mesačne. Otec je rumunský štátny občan, ktorý pracuje ako živnostník a jeho čistý mesačný zárobok
predstavuje 425 eur mesačne. Okrem mal. H. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a matke mesačne
na výživu mal. syna prispieva sumou 50 eur. Odvolací súd sa s takto zisteným skutkovým stavom súdu
prvej inštancie plne stotožňuje a v zmysle ust. § 683 CSP je viazaný týmto skutkovým stavom. Avšak
nestotožňuje sa s jeho právnym posúdením. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti otca poukázal na jeho príjem, ktorý dosiahol v roku 2017 a ďalej výšku výživného odôvodnil
len tým, že vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery otca a jeho schopnosti považuje takto určené
výživné za primerané. Odvolací súd pri určení výšky výživného sa nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, keď je potrebné konštatovať, že otec dosahuje zárobok 425 eur mesačne a výživné vo výške
150 eur mesačne je vzhľadom na jeho príjem a aj jeho odôvodnené potreby neprimerané. Odvolací
súd vyvodil záver, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zásadami Zákona o rodine, pretože
ním určené výživné v sume 150 eur je vysoké, neprimerané veku a výdavkom dieťaťa vo veku 5 rokov,
vzhľadom na dosahovaný príjem otca. Odvolací súd preto považoval za primeranú sumu výživného vo
výške 100 eur mesačne. Nemožno prisvedčiť námietkam otca, že matka by mohla dosahovať vyšší
mesačný príjem, pretože táto je riadne zamestnaná a vzhľadom na jej príjem odvolací súd dospel k
záveru, že vzhľadom k veku dieťaťa si táto vyživovaciu povinnosť nahradzuje osobnou starostlivosťou o
maloletého. Otec takto zo svojho príjmu bude schopný platiť výživné v uvedenej výške a pre jeho osobnú
potrebu mu zostane dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne nesprávny podľa § 388 CSP zmenil. Keďže
odvolací súd zmenil výšku výživného, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti zročného výživného,
pričom zohľadnil, že otec platí na mal. syna výživné po 50 eur mesačne. Zročné výživné tak predstavuje
za čas od 01.03.2018 do rozhodnutia odvolacieho súdu sumu 400 eur, ktorú mu súd povolil splácať v
mesačných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou s tým, že
omeškaním s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí
d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.