Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Polyaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/92/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201992
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217201992.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: E. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., K. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľuba Blažeková, advokátka so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti
žalovanému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, C., zast. JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom
Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 27.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 09.11.2017 č. k. 16C/10/2017-39 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa
domáhala zaplatenia žalovanej istiny na tom skutkovom základe, že so žalovaným dňa 13.03.2014
uzatvorila zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mu požičala peňažné prostriedky vo výške 27.000 eur, ktoré
sa zaviazal žalovaný vrátiť najneskôr do 01.02.2017. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657
a § 558 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa a žalobca uzatvorili dňa
13.03.2014 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku
vo výške 27.000 eur a žalovaný sa zaviazal túto peňažnú čiastku vrátiť najneskôr do 01.02.2017. Keďže
zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontakt, pre jej platné uzavretie okrem iného bolo potrebné, aby došlo
k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, v danom prípade sumy 27.000 eur. Z výsluchu strán
mal jednoznačne za preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 27.000 eur na
základe zmluvy o pôžičke nedošlo. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky odovzdala žalovanému
ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke, a to od roku 2010 do septembra 2013. Zmluva o pôžičke pre
ňu slúžila ako potvrdenie toho, že žalovaný je jej dlžný. Žalovaný popieral, že by mu žalovaná nejaké
finančné prostriedky poskytovala. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že po uzavretí
zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2014 k odovzdaniu peňazí nedošlo. Uvedenú skutočnosť nepoprela
ani samotná žalobkyňa. Súd preto skonštatoval, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa
13.03.2014 nedošlo. Následne sa zaoberal skúmaním, či nie je možná iná právna kvalifikácia vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným a skúmal, či tento právny úkon nespĺňa náležitosti iného právneho
úkonu. Skúmal, či nemožno zmluvu o pôžičke podľa jej obsahu posúdiť ako právny úkon uznania dlhu
žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 558 OZ, ako aj § 34 a nasl. OZ. V danom prípade
zmluva o pôžičke náležitosti dohody o uznaní dlhu nespĺňala a to predovšetkým z dôvodu absencie
kauzy vzniku pohľadávky. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovanému požičiavala peniaze v období od roku
2010 do septembra 2013, je potrebné prisvedčiť aj námietke žalovaného o premlčaný nároku žalobkyne
na vrátenie takto poskytnutých finančných prostriedkov, keďže 3-ročná premlčacia doba na ich vráteniezačala plynúť v septembri 2013, uplynula v septembri 2016, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa
08.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Súd nevykonal stranami navrhnuté dôkazy a to výsluchom svedkyne Ing. V. K., kolíznej
opatrovníčky a Dr. T. M., nakoľko mal za to, že vykonanie týchto dôkazov nemôže zvrátiť záver súdu
o tom, že zmluva o pôžičke je neplatná a nespĺňa ani náležitosti uznania dlhu. Rovnako tak nemohla
výpoveď svedkov ovplyvniť ani plynutie premlčacej doby, preto súd dokazovanie výsluchom svedkov
nevykonal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaný,
ktorý mal v konaní plný úspech má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho
zmeny tak, že žalobe bude vyhovené a žalobkyni bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.
Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho
súduSRsp.zn.1Cdo/48/2010,akoajnálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS640/2014. Ďalejuviedla,že
vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobkyňapostupnedávalažalovanémunarekonštrukciu
jeho domu finančné prostriedky. Keďže vzťah medzi nimi v závere nebol ideálny, z dôvodu zabezpečenia
istoty vrátenia peňazí iniciovala spísanie listiny s názvom Zmluva o pôžičke, v ktorej sa žalovaný zaviazal
tam uvedenú sumu v uvedenej lehote žalobkyni vrátiť. Ak by vzťah medzi stranami sporu bol ideálny,
neboli by spisovala o požičaní peňazí žiadnu listinu. Rozhodnutie je v príkrom rozpore s ust. § 191 ods.
1 CSP, podľa ktorého má súd hodnotiť každý dôkaz. Rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, čím súd
odňal žalobkyni právo konať pred súdom a tým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. V závere
poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.Vosvojomvyjadreníuviedol,ženiejesporné,žebymedzinímažalobkyňoudošlokuzatvoreniu
písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2014, avšak k odovzdaniu finančných prostriedkov medzi
nimi nikdy nedošlo z dôvodu narušenia vzťahov a prerušenia spolužitia. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že v prípade zmluvy o pôžičke sa jedná o reálny kontakt a pre jej platné uzavretie okrem
iného sa vyžaduje, aby došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, k čomu však v danom
prípade nedošlo, a preto súd považoval zmluvu za neplatnú. Súd tiež správne vyhodnotil, že túto zmluvu
nemožno považovať ani ako iný právny úkon a to uznanie dlhu podľa ust. § 588 OZ, nakoľko nespĺňa
zákonom predpísané náležitosti. Súd sa zaoberal všetkými tvrdeniami strán sporu, dôkazy posúdil
samostatne a následne v ich vzájomnej súvislosti v zmysle platného právneho poriadku. S rozhodnutím
súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje a považuje ho za vecne správne.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359
CSP) a že podané odvolanie spĺňa zákonne náležitosti § 365 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok v
medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.
6. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemožno preto dať za pravdu
odvolateľke, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové, či právne argumenty,
než tie, ktoré už uviedla pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Keďže
súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkýmirozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením
v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné.
7. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym posúdením náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré uvádza súd
prvej inštancie v bode 12 svojho rozhodnutia, keď zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako reálnu zmluvu, čo
znamená, že k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi
a pokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30.06.2010).
8. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla v zásade žiadne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by
sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Súd prvej inšancie zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe
vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku. Na vec správne
aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 OZ, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu
žaloby riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi a dôkazmi a posúdil opodstatnenosť všetkých právne skutkovo relevantných námietok strán
súvisiacich s predmetom konania.
9. V konaní totiž nebolo sporným, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke dňa 13.03.2014 k odovzdaniu
finančnej čiastky 27.000 eur nedošlo, keď samotná žalobkyňa uvádza, že táto od roku 2010 až do
roku 2013 poskytla tieto finančné prostriedky žalovanému na rekonštrukciu jeho rodinného domu. Z
uvedenéhoskutkovéhostavupotomsúdprvejinštanciesprávnevyvodilprávnyzáver,žedňa13.03.2014
k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke nemohlo dôjsť v dôsledku neodovzdania finančných prostriedkov.
Súd prvej inštancie sa následne ďalej správne zaoberal i skúmaním, či je možná i iná právna kvalifikácia
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a posudzoval, či uvedená zmluva o pôžičke môže spĺňať
náležitosti iného právneho úkonu a to uznania dlhu a správne vyhodnotil, že takýto prejav obsiahnutý v
zmluve o pôžičke zo dňa 13.03.2014 nemá náležitosti ust. § 558 OZ.
10. Žalovaný v priebehu konania namietal i premlčanie nároku žalobkyne na vrátenie takto poskytnutých
finančných prostriedkov a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ak aj žalobkyňa poskytla finančné
prostriedky žalovanému od roku 2010 do septembra 2013, (ktoré by prípadne mohlo byť posúdené ako
bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ), premlčacia doba v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ
by začala plynúť v septembri 2013 a žaloba bola podaná na súd až dňa 08.02.2017, teda po uplynutí
premlčacej doby. I z týchto dôvodov by musel súd prvej inštancie na vznesenú námietku premlčania
prihliadať a nemohol priznať žalobkyni jej nárok.
11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že
žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.