Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517213954
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517213954.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému T.Ý. A.,
C.. XX.XX.XXXX, S. A. Y. XX, o vymoženie 68,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice -okolie, č.k. 12Er/4696/2017-21 zo dňa 25.07.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2) V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa §
44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods.1, 2, 3, 4 písm. r/ zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS konštatoval, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému,
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre
arbitráž zo dňa 22.11.2016 sp.zn. SRSAspA 13189/16. Dňa 20.06.2017 doručil súdny exekútor súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že

medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva označená ako Žiadosť o vydanie a používanie
kreditných Kariet pre č. zmluvy 00-0000824683 zo dňa 15.08.2007. Nakoľko je v danej veci exekučným
titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu, v zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, súd prvej inštancie ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom.
Súd prvej inštancie posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Konštatoval, že v danom prípade bola rozhodcovská zmluva vyhotovená na samostatnom
liste, však podľa názoru súdu nebola individuálne dojednaná. Konštatoval, že rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté
v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým
aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný

súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer
vždy veriteľ teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnútirozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú
dodávatelia. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za

neplatnú a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie preto zamietol.

3) V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4)Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodaloprávnenýodvolanie,ktorýmnavrholnapadnutéuznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5) V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Citoval § 3
ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“)
a uviedol, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné

ustanovenie § 3 ZoSRK, táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj
formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinná podpísala
rozhodcovskú zmluvu sama a dobrovoľne, mohla ju odmietnuť, čím by zároveň neodmietla žiadne iné
zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.1.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015, z ktorého vyplýva, že

pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom a mohol byť spôsobilým exekučným
titulom. Oprávnený nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
povinná mala nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 tejto zmluvy
mohla od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda

dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu
obrátia. Možnosť výberu mal teda nielen dodávateľ ale aj spotrebiteľ. Oprávnený ďalej uviedol, že súd
vôbec nezdôvodnil, ako by mala rozhodcovská zmluva spôsobovať značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na dôvodovú správu ZoSRK bol oprávnený
názoru, že ZoSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na

rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, a teda nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský
rozsudok vydaný podľa ZoSRK nebol považovaný za exekučný titul. Oprávnený dal do pozornosti
dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok zrušenie platnosti

celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva
voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
v občianskoprávnom konaní a zmluva, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, spis. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011.

6) Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je

povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

7) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

8) Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9) Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonnév podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

10) V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 13189/16 zo dňa 22.11.2016, vydaný
rozhodcom Mgr. Petrom Senovským. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2017
avykonateľnosťdňa23.03.2017.Vychádzajúczodôvodneniapredmetnéhoexekučnéhotituluprávomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva

uzavretá dňa 22.11.2014 medzi oprávneným a povinným.

11) Právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli ešte dňa 15.08.2007 Zmluvu o úvere č. 248676,
na základe ktorej boli povinnému poskytnuté peňažné prostriedky. V Dohode o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach č. 3026185 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 07.01.2014,
povinný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči oprávnenému, ktorý vznikol na základe

zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom. Dňa 19.11.014 bola medzi účastníkmi uzavretá Rozhodcovská
zmluva č. 3026185, ktorá upravovala riešenie sporov vzniknutých medzi účastníkmi z pôvodnej zmluvy
o úvere.

12) Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva samotného Exekučného

poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

13) Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14) Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

15) Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania

o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

16) Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo

dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,

ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

17) Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 248676
uzavretá dňa 15.08.2007 je spotrebiteľskou zmluvou ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.

18) Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 22.11.2014.

19) Podľa čl. 3.1. Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedená v záhlaví
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od

doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu;

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa čl. 3.2. Rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov v bode 3.1.
tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku

tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

20) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21) Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22) Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.23) Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24) Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

25) O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

26) Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,

teda povinného, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto
spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol fakticky dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným
súdom

27) Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

28) Odvolací súd zároveň zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej
zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s Dohodou o uznaní
záväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach,nesvedčíoindividuálnomdojednanírozhodcovskejdoložky,
ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený

sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nijako nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinná osobitne
vymienila jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla
nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd
nepovažujerozhodcovskúdoložkuzaindividuálnedojednanú,alestotožňujesasozáveromsúduprvého

stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

29) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou

podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu
neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní
preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

30) Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na

časť plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celomrozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je nespôsobilým exekučným titulom. A
preto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

31)Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

33) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).