Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213565
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115213565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910
739, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanému: J. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom B., J. XXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
IČO: 36 857 548, so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, o zaplatenie 3.751,80 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/259/2015-132 zo dňa 11. júla 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom priznal Ing. Petrovi Leškovi nárok
na náhradu svedočného voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 4, § 488, § 489, § 494, §

420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3, 4 zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), § 8 ods. 1, 4, § 15 ods. 6 písm. d), 7
zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, § 17 ods. 3, 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch), § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., s poukazom na
procesné ustanovenia § 149, § 151, § 209 ods. 1, 2, § 251, § 255, § 258, § 262 ods. 1, 2, čl. 6,
čl. 8, čl. 15 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody
spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu za obdobie od 19.4.2012 do 18.4.2012 vo
výške 4.188,21 Eur faktúrou č. 9000160781 zo dňa 11.7.2013 (splatnou dňa 28.6.2013 na podklade
výpočtu škody č.l. 6, zníženú dobropisom č.l.12 o sumu 436,41 Eur). Typovým diagramom vyčíslil
dodávku s výškou 504,55 Eur. Podľa zápisu zo dňa 10.6.2012 spísaného žalobcom a podpísaných
žalovaným bola na odbernom mieste žalovaného realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo
9709596 (zistené skutočnosti na odbernom mieste: „Meradlo uzamknuté, neprístupné, podozrenie na

zásah do overovacej značky, O. J., Spotrebiče prístupné.“). Znaleckým posudkom číslo 234/PL-2013
(vypracovaný znalcom Ing. Petrom Leškom) dňa 21.6.2013 podľa nálezovej časti posudku bol znalcovi v
nepoškodenomobalepredloženýplynomersvýrobnýmčíslom9709596-021-97-II,ktorýmánapočítadle
údaj „8034,57“. Z predloženého plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil,že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie
„K4 97“. Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie
- poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádza celou jej hrúbkou. V Závere posudku znalec na

otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, znalec uvádza, že optickým
skúmaním povrchu plomby zistil mechanické poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádzajú celou
jej hrúbkou. Na otázku, či je porušená plomba na počítadle meradla, znalec uvádza, že plomba na
počítadle meradla je mechanicky poškodená.“. Podľa znaleckého posudku Ing. Zuzany Trubačovej č.
2/2015 zo dňa 5.3.2015 plynomeru uplynula doba platnosti overenia v roku 2007 (č.l.74), a teda nemal

byť použitý v obchodnom styku. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7428136790 bol posledný odpočet na
odbernom mieste vykonaný dňa 18.4.2013.

4. Okresný súd právne uzavrel, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok
nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s
neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa. Žalobca je

distribútorzemnéhoplynu,atedajevlastníkompotrubí,cezktorésavediezemnýplyn.Uvedenépotrubia
predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu,
pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie
riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí
následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého

plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla,
údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie
je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje
takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za
distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s

platným overením. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny
konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Aktívna legitimácia
žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o
energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody
v prípade neoprávneného odberu.

5. V konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že by na odbernom mieste
žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti
odvodzovala žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca spolu so žalobou predložil
znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého

posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako
svedok a zároveň závery znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti,
rovnako ako aj znalecký posudok Ing. Zuzany Trubačovej. Ak by znalecký posudok bol doplnený o

doložkuvzmysle§209ods.2CSP,odbornézáverybynepodliehalihodnoteniuzhľadiskaichsprávnosti,
ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k
posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP
podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide

o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať
dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou.

6. Ďalej okresný súd uzavrel, že Ing. Leška sa v posudku nevyjadroval k otázke neoprávneného
odberu, ale k otázke mechanoskopického skúmania, a to poškodenia plomby, preto má okresný súd

za to, že k týmto otázkam má právo sa Ing. Leška vyjadriť, pričom právne závery o neoprávnenom
odbere z jeho zistení už robil samotný žalobca. Ing. Leška postupoval nestranne v súlade so zadanou
úlohou (otázkou), načo poskytol odpoveď, pričom ďalšie závery už robil žalobca, na čo má právo. V
Znaleckom posudku predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti
uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo

možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým
skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádza celou
jej hrúbkou. V závere posudku znalec na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii,znalecuvádza,žeoptickýmskúmanímpovrchuplombyzistilmechanicképoškodeniehornejčasti plomby, ktoré prechádzajú celou jej hrúbkou. Na otázku, či je porušená plomba na počítadle
meradla, znalec uvádza, že plomba na počítadle meradla je mechanicky poškodená. Fakt, že znalec
však nevyhotovil obrazovo-zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré by

jasne preukazovalo (a bola by možnosť preskúmať postup znalca), či všetky jeho zistenia sú skutočne
správne. Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k
poškodeniu plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný
priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích
zariadení - plômb. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého

posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech)
a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že
ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie
otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. Pri takomto nedostatku
znaleckého posudku, keď záver znaleckého posudku nie sú jednoznačne preskúmateľné, resp. nie je
možné ho považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký

posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať.

7. Okresný súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom
ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a
preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik
škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Okresný súd dal do pozornosti rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza,
že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcu)
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia

skutočne vzniknutej škody. ...Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného)
uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie
skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto
meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona
nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného).

Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného
ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však
nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“ Okresný súd má za to, že žalobca má v zmysle
ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike, povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú

škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má
použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška,
resp. použitý typový diagram dodávky. Z obsahu typového diagramu dodávky plynie v súvsťažnosti k
znaleckému posudku (hodnote číselníka) a vyúčtovacej faktúre, že typový diagram dodávky približne
zodpovedá odobratej spotrebe plynu. Bez ohľadu na uvedené, okresný súd však musí vychádzať z toho,

že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pričom všetky
uvedené skutočnosti musia byť preukázané. Vyššie uvedené zistenia viedli okresný súd k záveru, že v
konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia
plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny

úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody
nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal
súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu
vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody. Žalobca musí

preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len
na určenie výšky), resp. typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik škody,
čo sa však v tomto konaní nestalo, a preto bol žalobný návrh z tohto dôvodu zamietnutý. Žalobca
v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného
v období od 05.06.2012 - 04.06.2012 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho
úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie
príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je
teda potrebné skúmať výšku škody. Okresný súd ďalej uviedol, že ak by aj bol preukázaný vznik škody,tak žalobca by zaň čiastočne zodpovedal, a to v dôsledku skutočnosti, že umožnil žalovanému používať
plynomer, ktorý bol 6 rokov po platnosti overenia, čo v konaní nie je sporné, a preto podľa § 441
Občianskeho zákonníka spoluzodpovedá za prípadný vznik škody.

8. K žiadosti žalobcu: „v rámci predvídateľnosti súdneho rozhodnutia žiadali oznámiť skutočnosti, kedy
by okresný súd považoval za potrebné, resp. vhodné predložiť doklad alebo vysvetlenie, či dôkaz
zo strany žalobcu, ktoré na základe výzvy súdu zabezpečia.“ Okresný súd konštatoval, že uvedenej
žiadosti nemohol podľa jej obsahu vyhovieť, nakoľko sporové konanie v súčasnosti funguje na princípe

kontradiktórnosti a súd už v sporovom konaní v zásade nevykonáva dôkazy bez návrhu a teda vykonáva
dôkazy len na návrh, pričom vykonávanie dôkazov bez návrhu strany by mohlo viesť (s výnimkou
zákonom dovolených možností) k porušeniu rovnosti strán v konaní a teda postup v rozpore s čl. 6
CSP. Súčasne účasť na pojednávaní a jeho vyjadrenia sú právom účastníka podľa čl. 8 CSP,
ktorého sa môže vzdať požiadaním o ospravedlnenie svojej neúčasti, resp. faktickou neúčasťou, ale
súčasne z toho plynúcimi dôsledkami, že nebude mať možnosť reagovať na argumenty a dôkazy

protistrany, ktoré môžu na takomto pojednávaní byť predložené, čo nastalo aj v tomto konaní, kde
na poslednom pojednávaní, žalovaný zásadným spôsobom rozporoval dôkazy predložené žalobcom
(výpočty škody - oba), a to argumentáciou o použití § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a teda, že
posledný odpočet bol vykonaný dňa 18.4.2013, čo plynie z vyúčtovacej faktúry a teda oba výpočty škody
sú úplne nesprávne. Vzhľadom na neúčasť protistrany, toto skutkové tvrdenie bolo nesporné, pričom

však okresný súd musí konštatovať, že aj v prípade jeho rozporovania žalobcom má za to, že uvedený
postup by nebolo možné preukázať zo strany žalobcu, nakoľko fakt odpočtu 18.4.2013 považuje na
základe faktúry za reálny a ťažko spochybniteľný. Vzhľadom na uvedené má okresný súd za to, že nebol
v konaní predložený a navrhnutý dôkaz, ktorý by preukazoval reálnu výšku škody, a preto už táto situácia
odôvodňuje zamietnutie žaloby ako celku z časti ako nedôvodnú (obdobie pred 18.4.2013) a s časti ako

nepreskúmateľnú (nie je úlohou súdu stanoviť typový diagram za iné obdobie). Okresný súd súčasne
má za to, že z dôvodu hospodárnosti nemá právny význam, ani skúmať teoretickú možnosť dôvodnosti
zvyšku výšky (za obdobie po 18.4.2013) z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu, že okresný
súd vyhodnotil žalobu žalobcu aj z ostatných hľadísk, tj. čo do preukázania základu nároku, nielen výšky.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva
jeho úspech v rozsahu 100%.

10. Okresný súd súčasne rozhodol o priznaní nároku na svedočné voči žalobcovi, ktorý navrhol jeho

výsluch, a teda znáša aj jeho trovy.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu alternatívne zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, priznať žalobcov nárok na náhradu trov konania s poukazom

na § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval, tým, že má za to,
že vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku v bode 47 a 48, ide o vnútorne rozporné tvrdenia
súdu prvej inštancie, kedy v bode 47 odôvodnenia rozsudku uvádza, že nebolo preukázané porušenie
zabezpečeniaprotineoprávnenejmanipuláciipričomnadruhejstranepoukazujevbode48odôvodnenia
rozsudku na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že došlo k

poškodeniu plomby, a teda logicky aj k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z
obsahu zákona o energetike nevyplýva to, že by žalobca pre účely či už tvrdenia neoprávneného odberu
pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, alebo preukazovania neoprávneného odberu
pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v súdnom konaní mal zabezpečiť znalecký
posudok. Nemožno preto namietať (hoci v tomto prípade nesprávne) jeho nesprávnosť.

12. Súd prvej inštancie mal vychádzať z prostriedku procesného útoku žalobcu - skutkového tvrdenia o
poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, o spotrebe zemného plynu v
rozhodnom období ako aj o manipulácii s číselníkom meradla.

13. Zo žaloby (a osobitne i tiež predpisov v oblasti energetiky) priamo vyplýva, že zemný plyn v
distribučnej sieti je zemným plynom žalobcu, pri jeho spotrebe mu teda musí vzniknúť škoda. Z platného
právneho poriadku je zrejmý i spôsob výpočtu škody, ktorý žalobca správne aplikoval. Veľká časť
predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému vyplýva priamo z platnéhoprávneho poriadku, a že súd prvej inštancie tieto skutočnosti, či následky nezohľadnil (to, ako sú úlohy a
postavenie žalobcu; to, že zemný plyn v distribučnej sieti je zemným plynom žalobcu, pri jeho spotrebe
mu teda musí vzniknúť škoda, to kedy meradlo stráca charakter určeného meradla a kedy hodnotu na

ňom zobrazenú dodávateľ použiť nemôže).

14. Zo zákona teda nie je možné použiť meradlo v situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o
metrológií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V situácií, keď došlo k spotrebe zemného plynu,
čo ako sme uviedli, vyplynulo z vykonaného dokazovania, vznikla žalobcovi škoda. V situácii, kedy

nemožnopoužiťstavnameradle,jepotommožnýlentakýspôsobjejurčenia,akýsprávnezvolilžalobca.
Ak teda došlo k spotrebe zemného plynu a meradlo nebolo možné zo zákona použiť, žalobcovi
vznikla škoda. Takýto záver je daný priamo z ustanovení právnych predpisov, kedy k tomuto nie je nutné
osobitné zdôrazňovanie žalobcu, nakoľko ide o právne posúdenie veci.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol: ,,52 Napriek tomu, že v danom

prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu
zodpovednosť'odberateľaplynu,malokresnýsúdzato,žežalobcanepreukázalpredpokladyobjektívnej
zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, a ani toho, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázal
ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súdu vyvodil ten právny záver, že žaloba je v

celom rozsahu nedôvodná. Súd prvej inštancie tak prijal argumentáciu žalobcu ohľadom objektívnej
zodpovednosti avšak vo vnútornom rozpore s bodom 48 odôvodnenia rozsudku dôvodil, že nebolo
preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody.

16. Jedná sa o prípad objektívnej zodpovednosti s poukazom rozhodnutia uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 12.3.2015, sp. zn. 3 Cdo 99/2012, sp. zn. 1 Cdo 107/2008. Najvyšší súd
Slovenskej republiky je najvyššou súdnou autoritou a v tomto prípade sa má konať a rozhodovať v
zmysle jeho uvedených záverov. V tejto súvislosti poukazujeme aj na nasledujúce rozhodnutia: rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 30.6.2016,sp. zn. 7C/125/2015-139 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline z 18.1.2017, sp. zn. 7Co/358/2016-171. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 7Cdo 201/2014 rozhodnutia ÚSSR l ÚS87/1993, PL.
ÚS 16/1995, II. ÚS80/1999, II. ÚS 243/2005, IV ÚS 14/2007), rozsudok ESD Beian proti Rumunsku
konštatuje, dovoláva sa rozhodnutia vo veci s prihliadnutím na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v súlade s očakávaniami podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa princípu právnej istoty. Pokiaľ okresný súd dôvodí,

že: "v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o
objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu", v konaní bolo preukázané, že došlo k poškodeniu plomby
na meradle, a teda k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, čo žalovaný nerozporoval
a žalobca preukázal manipuláciu s číselníkom plynomeru, čo preukazuje skutočne vzniknutú škodu,
nemožno prijať záver, že k neoprávnenému odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákon o energetike

nedošlo, resp. tento nebol preukázaný.

17. Poukázal na rozhodnutia Hadjianastassiou v. Grécko, § 33, II. ÚS 410/06, Suominen v. Fínsko, §
37, Tatishvili v. Rusko, § 58, III. ÚS 311/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04, III.
ÚS209/04, II. ÚS 410/06, 1. ÚS 243/07 Vetrenko v. Moldavsko, IV. ÚS 296/09, III. ÚS 311107, Najvyšší

správny súd ČR v rozsudku sp. zn. 2 Afs 24/2005, PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008,
s. 113 - 114, Van de Hurk v. Holandsko, § 61, Ruiz Torija v. Španielsko, § 30, Yanakiev v. Bulharsko, §
71, Bochan v. Ukrajina, § 82, Hiro Balani v. Španielsko, § 27, Higgins v. Francúzsko, § 43. Poukázal na
§ 220 CSP a namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 3
Cdo 99/2012, sp. zn. 1 Cdo 107/2008. Odôvodnenie napadnutý rozsudku vykazuje i znaky arbitrárnosti

a nie je preskúmateľný, pričom toto zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu
ochranu, II. ÚS 6/0, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, RuizTorija c. Španielsko, Hiro
Balani c. Španielsko, B, Georgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko, III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS
115/03, III. ÚS 107/07, sp. zn. 2 Cdo 170/2005, 7Cdo 136/2013, 7 Cdo 201/2014, 1. ÚS 87/1993, PL.
ÚS 16/1995, II. ÚS80/1999, II. ÚS243/2005, IV. ÚS 14/2007, Beian proti Rumunsku.

18. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.19. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať

úspech, a preto postupom podľa § 387 CSP tento ako vecne správny potvrdil.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol (suma
3.751,80 Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.751,80 Eur od 1.6.2015 do zaplatenia a to

titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v období od
5.6.2012 do 4.6.2013) z dôvodu, že nemal za preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo
k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a teda k neoprávnenému odberu zemného
plynu, ku vzniku škody a jej rozsahu.

22. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach v prevažnom rozsahu správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho
súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny

záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

23. Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal
spôsobiť žalovaný neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na
danom odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenejmanipulácii,čímpodľažalobcudošlo knaplneniuskutkovejpodstatyneoprávneného

odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Žalovaná suma bola žalobcom
vyčíslená ako rozdiel vyčíslenej náhrady škody vo výške 4.188,21 Eur fakturovanej žalovanému faktúrou
č. 9000160781 zo dňa 11.7.2013 a sumy 436,41 Eur v zmysle dobropisu č. 60004144 zo dňa 12.2.2014.
Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne plastovej plomby
číselníka plynomeru, žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 234/PL-2013 zo dňa 21.6.2013

znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku.

24. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, upravujú osobitný prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka <. CSP rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol, vrátane správneho výroku o
náhrade trov konania nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou, ako vecne správny potvrdil.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP
v spojení s cit. ust. § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhrada trov konania na
súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).