Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411201736
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1411201736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: L. R., U..
XX. XX. XXXX, R. N. Č.. XXX, proti žalovanej: C.. N. C., U.. XX. XX. XXXX, R. C. Z.. Č.. XX, R., o náhradu
škody vo výške 995.817,57 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 08. decembra 2015, č. k. 9C/88/2011 - 311, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
vo výške 995.817,57 eur a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 18, §
26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a vecne nepreukázaním predpokladov vzniku zodpovednosti
advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie, ktorej sa žalobca domáhal na tom
skutkovom základe, že ho žalovaná ako advokátka na základe plnej moci zo dňa 17. 09. 2006
zastupovala v konaní o náhradu škody vo výške 995.817,57 eur (30 miliónov Sk) vedenom na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/92/2006, v ktorom vystupoval na strane žalobcu proti Hlavnému mestu
SR Bratislava ako žalovanému, v ktorom bola jeho žaloba zamietnutá rozsudkom zo dňa 06. 03. 2009,
č. k. 21C/92/2006 - 96, keď žalovaná proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie
nepodala, ani ho neoboznámila so skutočnosťou, že odvolanie je možné podať, resp. neinformovala
ho o následkoch nepodania odvolania v zákonnej lehote, a preto rozsudok nadobudol právoplatnosť
uplynutím odvolacej lehoty dňa 15. 04. 2009. Uviedol, že mal výsledkami vykonaného dokazovania
preukázané, že žalovaná nepodala proti prvoinštančnému rozsudku odvolanie, keďže tak postupovala

na základe rozhodnutia žalobcu, ktorý po analýze veci a jej prekonzultovaní bol uzrozumený s tým, že
jeho vec pred Okresným súdom Bratislava I nemôže byť úspešná z dôvodov, ktoré vo svojom rozhodnutí
uviedol prvoinštančný súd. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaná nesplnila
jeho údajný príkaz podať proti predmetnému rozsudku odvolanie a vzhľadom na jeho odôvodnenie,
v ktorej dôvodí premlčaním žalobcom uplatneného nároku, ako aj nedostatkom pasívnej legitimácie
žalovaného v konaní, považoval postup žalovanej za racionálny. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na zásadu, že ,,právo patrí bdelým“, a preto aj žalobca mal byť ostražitý a sledovať

splnenie jeho údajného príkazu advokátkou, keďže po zistení, že advokátka odvolanie napriek jeho
vôli nepodala, mal možnosť jej plnomocenstvo odvolať a odvolanie podať sám. Uviedol, že žalobca
svoje tvrdenie o údajnom pokyne žalovanej podať odvolanie nepreukázal ani listom zo dňa 20. 07.
2009, ktorý jej bol údajne zasielaný dňa 20. 07. 2009, teda viac ako tri mesiace po nadobudnutíprávoplatnosti predmetného rozsudku, čím nepreukázal naplnenie prvého zákonného predpokladu
vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal ani ďalšie dva predpoklady

zodpovednosti, a to vznik škody a príčinnú súvislosť, nakoľko bez preukázania vzniku škody na strane
klienta, nemôže byť daná ani zodpovednosť advokáta za škodu, avšak v konaní vznik škody na strane
žalobcu preukázaný nebol, pretože Okresný súd Bratislava I žalobu zamietol, keďže nepreukázal, že
mu vznikla škoda vo výške 30.000.000,-Sk. Uviedol, že príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta
súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody je ďalším nevyhnutným predpokladom zodpovednosti

advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, teda v danom prípade musí
existovať príčinná súvislosť medzi pochybením žalovanej ako advokátky, t. j. medzi tým, že v rozpore
s pokynom žalobcu nepodala odvolanie proti rozsudku zo dňa 06. marca 2009, č. k. 21C/92/2006 - 96
a vznikom škody, pričom existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a
konaním, či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie, či opomenutie advokáta
je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Poukázal na skutočnosť, že ak

bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje, nakoľko
príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodnému následku nedošlo,
a preto pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom
advokácie žalovanej skúmal, či za predpokladu podania odvolania, by žalobca so svojim nárokom na
súde uspel, prípadne v akom rozsahu a dospel k záveru, že ani v prípade podania odvolania proti

rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa06.marca2009,č.k.21C/92/2006-96byžalobcavkonaní
úspešný nebol práve z dôvodov, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol Okresný súd Bratislava I, keďže
nielen nepreukázal, že žalovaný mu vôbec škodu spôsobil, nakoľko v žalobe uviedol, že jeho hnuteľný
majetok zničila spoločnosť EMWAY TRADING s. r. o., a preto nie je v spore pasívne legitimovaným, a
zároveň nepreukázalanivznikškody,porušenieprávnejalebozmluvnejpovinnostizostranyžalovaného

a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného, čo je podstatné pri
nárokoch na náhradu škody. Uviedol, že nakoľko súd v danom konaní považoval nárok žalobcu za
premlčaný, bolo jeho povinnosťou preukázať také skutkové okolnosti, ktoré dôvodnosť jeho námietok
preukázali, čo sa však nestalo. Poukázal na skutočnosť, že predpokladom vzniku nároku žalobcu na
náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, k uspokojeniu pohľadávky žalobcu jeho

dlžníkom by došlo, teda že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej
ujmy s tým, že žalobca v tomto konaní žaloval advokátku o náhradu škody rovnajúcu sa sume
premlčanej pohľadávky, a keďže pri skúmaní zodpovednosti advokáta je možné urobiť záver o príčinnej
súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že žalobca vo veci nebol pred Okresným súdom Bratislava
Iúspešnýibavprípade,žejehoprávoskutočneexistovalo,avšakpredmetnýnárokbolnielenpremlčaný,

ale žalovaný ani nebol v konaní pasívne legitimovaný, z dôvodu ktorého nebol splnený ani tento zákonný
predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie.
Uviedol, že vykonanie ďalších dôkazov považoval za nadbytočné, nakoľko by neprispelo k zisteniu
skutočností relevantných pre rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovanej, ktorej však náhradu trov konania potrebných na

účelné bránenie práva nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
O. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol ho zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že
tvrdenie súdu prvej inštancie, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. marca 2009, sp.
zn. 21C/92/2006 mu bol riadne doručený pravdivé nie je, keďže bol doručený výlučne jeho právnej

zástupkyni, ktorá v rozpore s jeho pokynmi, ako aj samotnými povinnosťami vyplývajúcimi jej zo zákona
č. 568/2003 Z. z. o advokácii, opomenula svoju povinnosť podať proti nemu odvolanie a namietol, že
napriek obsahu jeho preukázaných tvrdení, že výslovne a ani písomne nepoveril žalovanú nepodaním
odvolania, sa súd prvej inštancie uspokojil a stotožnil výlučne iba s tvrdeniami žalovanej, že po vznesení
námietky premlčania zo strany žalovaného pred Okresným súdom Bratislava I, bol v plnom rozsahu

uzrozumený o svojej neúspešnosti, čo bolo ihneď po skončení pojednávania pred budovou Justičného
paláca témou spoločného rozhovoru, vysvetlenia a konzultácie s právnym zástupcom žalovaného C..
L., V.., ktorý mu mal dôvody neúspešnosti vysvetliť, ako aj s tvrdením jeho účelovej snahy získať od
žalovanej finančné prostriedky na základe ich dohody podať v premlčanej veci po vznesení námietkypremlčania priamo v konaní pred súdom dňa 06. 03. 2009 odvolanie. Namietol, že tvrdenia žalovanej
citované na strane 4 a 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku sú lživé, nakoľko ho podporila a utvrdila
v oprávnenosti uplatňovanej náhrady škody vo výške 30.000.000,- Sk, žiadnym spôsobom neodmietla

právne zastúpenie, nepresviedčala ho o možnom bezúspešnom uplatnení práva, ani mu neposkytla
žiadnu právnu analýzu, ktorou by bol ním uplatnený nárok spochybňovaný a zároveň namietol, že
žalovanou navrhnuté svedkyne G. T. K. A.M. R., vypovedali v zhode o skutočnosti, ktorá nemala
rozhodujúci vplyv na výsledok konania, avšak žalovaná si týmito vymyslenými svedkami o vymyslenej
prítomnosti pri otváraní jej úradnej pošty chcela podporiť svoju pozíciu v rámci obrany proti podanej

žalobe. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mal z priebehu konania
jednoznačne preukázané potrebné podstatné náležitosti súvisiace s možnosťou úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody, ktorými je protiprávne konanie spočívajúce v opomenutí povinnosti žalovanej
v zákonom stanovenej lehote 15 dní podať odvolanie proti vyhlásenému rozhodnutiu, škodu - majetkovú
ujmu, ktorá mu ako mandantovi bola spôsobená v predmetnom konaní, ktorého úspešnosť závisela od
využitia všetkých dostupných prostriedkov právnej ochrany advokátom v konaní pred súdom vrátane

podania opravného prostriedku, teda ujmu, ktorá by mu pri uplatnení týchto právnych prostriedkov bola
súdom priznaná, ako aj príčinnú súvislosť medzi opomenutím podania odvolania a škodou, ktorá vznikla
stratou možnosti dosiahnuť úspech v odvolacom konaní, ktorým by sa dosiahla zmena rozhodnutia súdu
prvej inštancie v jeho prospech. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa z nepochopiteľných dôvodov zaoberal
odôvodnením rozsudku Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/92/2006,

čím sa snažil zrejme suplovať úlohu odvolacieho súdu a prejudikoval vec, ktorá mala byť z hľadiska
právneho posúdenia, ako aj posúdenia skutkového stavu predmetom prejednania odvolacím súdom,
ktorý mal vo veci rozhodnúť, avšak zavinením žalovanej k takémuto rozhodovaniu nedošlo. Uviedol,
že z ust. § 18, § 22, § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii jednoznačne vyplývajú povinnosti
advokáta pri poskytovaní služieb právnej pomoci v rámci výkonu advokácie, ako i možnosti, ktoré

mu v rámci zastupovania klienta zákon dáva k dispozícii v prípade, ak sú pokyny klienta v rozpore s
presvedčením advokáta, avšak je zrejmé, že žalovaná nebola ním poverená, aby zákonnú lehotu na
podanie odvolania nevyužila, resp., aby odvolanie vo veci nepodala, čím nevyužila možnosť domôcť
sa jeho nároku v rámci odvolacieho konania vedome a bez jeho vedomia, napriek ním udelenej moci a
pokynom, ako aj zákonným povinnostiam. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná od zmluvy neodstúpila

a ani nepreukázala tvrdenie, že s nepodaním odvolania vyslovil súhlas, a preto mu spôsobila svojim
vedomímkonaním,oktoréhopohnútkesamôželendomnievaťškodu,ktorúsiuplatňovalvtomtokonaní,
čo žalovaná vedome zmarila.

3.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že žalobca dlhodobo, ešte pred podaním žaloby
na Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/92/2006 vedel, že všetok jeho
hnuteľný majetok zničila obchodná spoločnosť EMWAY TRADING s.r.o., ako nový nájomca, s ktorou

vlastník nehnuteľností Hlavné mesto SR Bratislava uzavrel dňa 30. 04. 2002 nájomnú zmluvu, keď túto
okolnosť opakovane potvrdil písomnou aj ústnou formou, ktorú nijakým spôsobom nemohol vyvrátiť
ani spochybniť, pretože sám dobre vedel, že vlastník pozemku ako prenajímateľ s ním po dlhoročných
peripetiách ešte dňa 01. 05. 2002 ukončil nájomnú zmluvu z titulu nie iba dlhodobého neplatenia
nájomného, ale neplatenia žiadneho nájomného s prijímaním úžitkov z predmetu svojho podnikania na

cudzom pozemku, a preto bol žalobca v plnom rozsahu uzrozumený a veľmi dobre vedel, že proti tejto
spoločnosti a následne ani proti ním určenému žalovanému by nebol úspešný, pretože na základe jeho
osobou osvojených prísľubov od určitej radšej nešpecifikovanej skupiny priateľov, ktorých familiárne
nazýval svojimi súkromnými lobbistami trval na tom, že z dôvodu overenej istoty neúspešnosti žaloby,
ktorú by podal proti pravému subjektu, ktorý mu skutočne zničil všetok hnuteľný majetok, sa dohodli

na tom, že takýto žalobný návrh nie je možné podať. Uviedla, že žalobca mal záujem podať žalobu
na súd s označením uvedeného žalovaného výslovne za tým účelom, že to bola jeho posledná nádej,
aby sa pokúsil o dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti Hlavným mestom SR Bratislavou, ktoré by mu v
prípade stiahnutia žaloby urobilo nejaké ústupky, vyjadriteľné v peniazoch a zároveň, že v tomto smere
mal údajne tiež predrokované nejaké alternatívy na politickej scéne, medzi ktorou sa denne pohyboval.

Uviedla, že predmetný žalobný návrh bol akýmsi taktickým manévrom za účelom vyvolania rokovaní s
vlastníkom nehnuteľnosti, aby vyvolal pracovné stretnutie so štatutárnymi zástupcami Hlavného mesta
SR, čo by mu pomohlo dostať sa z finančných problémov, ktoré potreboval riešiť a tak to aj pochopila,
takže paralelne so žalobou na súd, výslovne v intenciách pokynov žalobcu, zaslala aj návrh na začatierokovaní v uvedenej veci vtedajšiemu primátorovi Hlavného mesta, s ktorým mal údajne dojednané
stretnutie,avšakkeďsadostavilidojehosídlaaprimátorzačuljehomeno,rázneichodmietolprijať,čojej
bolo veľmi nepríjemné, pretože sa prvýkrát v živote ocitla v takejto nezávideniahodnej situácii. Žalovaná

ďalej uviedla, že žalobca mal presnú vedomosť aj o tom, že nový nájomca ho opakovane vyzýva
na dobrovoľné vypratanie svojich hnuteľností z areálu M., na čo však nereagoval a robil obštrukcie
tým, že s rodinou odišiel na zahraničný pobyt až mu napokon spoločnosť EMWAY TRADING s.r.o.
zaslala dňa 22. 04. 2003 poslednú výzvu na vypratanie nehnuteľností s tým, že o aktuálnom stave
jeho hnuteľného majetku z tohto obdobia si dala vyhotoviť fotodokumentáciu, ktorá sa stala verejne

dostupnou listinou a nespochybniteľným listinným dôkazom jej zverejnením v printovom médiu, ktorý
dáva za pravdu novému nájomcovi, že celý hnuteľný majetok žalobcu sa nachádzal v stave odpadu
a šrotu. Poukázala na svedeckú výpoveď G. G., ktorý ju ako vtedajší asistent poslanca Národnej
rady SR z vlastnej iniciatívy oslovil s tým, že viacerí majú vedomosť nielen o súdnom spore, ale aj o
samotných vyjadreniach žalobcu, a preto chcel pomôcť spravodlivosti tým, že potvrdí súdu, že v roku
2002 bola v Bratislave povodeň a rieka Dunaj stúpla do takej výšky, že zničila už aj tak zanedbané

atrakcie žalobcu a ako osoba, ktorá so žalobcom často prichádzala do styku v Národnej rade SR mal
vedomosť aj o tom, že si dal vyplatiť príslušnú náhradu škodu v poisťovni, pričom žalobca bol podľa
svedka vždy do takej miery zbehlý, že mal pripravených viacero znaleckých posudkov s rozdielnymi
hodnotami, nakoľko osobne vedel o jednom pre poskytnutie úveru z bývalej Komunálnej banky a takisto
pre poisťovne. Uviedla, že žalobca mal vedomosť a bol v plnom rozsahu uzrozumený aj s tým, že

ním vyfabulovaný nárok v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/92/2006 je
premlčaný, čo sám uviedol aj priamo do zápisnice v tomto konaní, avšak napriek tomu žil v nádeji, že
právny zástupca žalovaného - Hlavného mesta SR Bratislavy, nevznesie námietku premlčania, čo sa
však napriek jeho „lobbistom“ stalo, a keď po skončení pojednávania a vyhlásení rozsudku uskutočnili
spoločný rozhovor a konzultáciu aj s právnym zástupcom žalovaného C.. L., ktorý mu dobromyseľne

a s odbornou starostlivosťou za jej prítomnosti a súhlasného stanoviska vysvetlil, že je zbytočné sa v
predmetnej veci odvolávať z dôvodov premlčania a pasívnej legitimácie jeho klienta, pričom žalobca
uvedené pochopil a odvolával sa na svoje údajné krivdy z minulosti, keď mu privatizačná komisia
neodsúhlasilasprivatizovaniepozemkov,naktorýchprevádzkovalsvojM.,čímchcelnejakýmspôsobom
korigovať tento negatívny výsledok z obdobia privatizácie, a následne sa so žalobcom rozlúčila priamo

na schodoch hlavného vchodu do Justičného paláca s tým, že odvolanie sa podávať nebude a on
si bude riešiť vec vlastnou cestou, a preto mu odovzdala fotokópiu zápisnice, čím bola pre ňu vec
ukončená. Poukázala na skutočnosť, že žalobca zrejme naozaj pokračoval v riešení predmetnej veci
prostredníctvom svojich spriaznených duší, čo mu trvalo približne tri mesiace, kedy od neho ex post
obdržala prázdnu obálku, ktorú považovala za omyl s tým, že v čase jej prebratia boli u nej na návšteve

dve priateľky, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s prácou s ľuďmi a upozornili ju na to, aby takýto typ listiny
nezahadzovala, keďže nie je zrejmé, čo tým odosielateľ sledoval. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej
poukázalanaskutočnosť,ženovýnájomcapoopakovanýchneúspešnýchvýzvachapofyzickejohliadke
hnuteľného majetku a následnom zlikvidovaní odpadu a šrotu na vlastné náklady, žalobcovi žiadnu
škoda na majetku nespôsobil, keďže spoločnosť EMWAY TRADING s. r. o. naložila s torzom majetku

tak, ako sama uviedla a bolo zdokumentované aj v bratislavskom denníku s príslušným objektívnym
vysvetlením. Uviedla, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno spočívajúce vo výške ním požadovanej
spôsobenej škody z dôvodu, že mu žiadna škoda nevznikla, nakoľko táto vôbec neexistovala, a preto
neexistovalo ani jeho právo. Poukázala na ustanovenie § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ktoré
výslovne neustanovuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, iba všeobecne deklaruje právnu

zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi, pričom je povinnosťou súdu, aby sám ustálil
zodpovednosť advokáta, teda v samostatnom dokazovaní v rámci konania o náhradu škody musia byť
preukázané všetky predpoklady zodpovednosti advokáta za škodu, nakoľko bez preukázania vzniku
škody na strane klienta, nemôže byť daná zodpovednosť advokáta za škodu.

4.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej, ktoré mu bolo doručené dňa 11. 04. 2016, nevyjadril.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadovalto dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. januára 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.

6.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej

inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

7.

K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

8.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
žalobu žalobcu domáhajúceho sa náhrady škody zamietol z dôvodu, že v konaní nepreukázal

kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti žalovanej ako advokátky za škodu, ktorú mu mala
spôsobiť pri výkone advokátskej činnosti tým, že proti rozsudku, ktorým bola jeho žaloba v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/92/2006 zamietnutá, nepodala v zákonom
určenej lehote odvolanie a rozsudok nadobudol právoplatnosť.

9.

Z ust. § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z. z., účinného v čase tvrdeného vzniku škodu v roku 2009
vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a
riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie
postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným
spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných
právnych služieb.

10.

Zustanovenia§1ods.2zákonač.586/2003Z.z.vyplýva,ževýkonadvokáciepredstavujezastupovanie
klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajobu v trestnom

konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych
rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa
vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby"). O výkon advokácie relevantný z hľadiska
ust. § 26 ods. 1 ide bezpochyby najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje
povinnosti stanovené zákonom č. 586/2003 Z. z., keď súčasťou týchto povinností advokáta je tiež jeho

povinnosť riadne a včas (priebežne) informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o všetkých
nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej ho zastupuje. Uvedené povinnosti má advokát
počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci.11.

Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. rozumie

ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci

do predošlého stavu (pokiaľ to nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech
(prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

12.

O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi
výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a
škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne
ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorejpríčinapriamo(bezprostredne)predchádzanásledkuavyvolávaho.Vzťahpríčinyanásledkumusí
byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nakoľko nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. marca 2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007).

13.

V posudzovanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody voči žalovanej, ktorá mu mala vzniknúť jej

zavineným konaním spočívajúcom v tom, že proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.
marca 2009, č. k. 21C/92/2006 - 96, ktorým bola jeho žaloba, ktorou sa voči žalovanému v danom
konaní domáhal zaplatenia istiny 995.817,57 eur zamietnutá, nepodala v zákonnej lehote odvolanie,
napriek tomu, že jej bol riadne doručený, a ani ho neinformovala o následkoch nepodania odvolania v
zákonnej lehote, z dôvodu ktorého rozsudok nadobudol dňa 15. 04. 2009 právoplatnosť, čím porušila

svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. a spôsobila mu škodu vo výške
995.817,57 eur.

14.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného uvedenou v odvolaní, že súd prvej inštancie tým,
že po skutkovej a právnej stránke posudzoval odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 06. marca 2009, č. k. 21C/92/2006 - 96, suploval úlohu odvolacieho súdu a vec, ktorá mala
byť predmetom odvolacieho konania prejudikoval, nakoľko v konaní o náhradu škody advokátom, ako
správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, súd ako predbežnú musí riešiť otázku, či

by poškodený - žalobca pri riadnom postupe advokáta - žalovanej, so žalobou na súde naozaj uspel,
prípadne v akom rozsahu.

15.

Súd prvej inštancie zároveň dospel zároveň k správnemu právnemu záveru, že v konaní o náhradu
škody klienta spôsobenej advokátom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, t. j. žalobcovi tohto
konania, ktorého povinnosťou preto bolo preukázať, že jeho právo na plnenie proti jeho dlžníkovi
existovalo, a že pri riadnom výkone advokácie by sa svojho práva na súde domohol, nakoľko príčinnásúvislosť medzi porušením povinnosti advokáta pri výkone advokácie a vznikom škody je daná vtedy, ak
pochybenie advokáta zavinilo neúspech jeho klienta (poškodeného) v súdnom konaní z čoho vyplýva,
že právne relevantnou skutočnosťou v tomto spore nebola okolnosť, ako sa mylne domnieva žalobca,

že žalovaná nepodala odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. marca 2009, č.
k. 21C/92/2006 - 96 po vzájomnej dohode s ním alebo po vlastnom uvážení, ale to, či by bol žalobca
s nárokom na náhradu škody vo výške 30.000.000,- Sk uplatnenom voči žalovanému Hlavnému mestu
SR - Bratislave úspešný, a preto prvoinštančný súd správne v konaní posudzoval, či konanie žalovanej
ako advokátky, zastupujúcej žalobcu konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

21C/92/2006, spočívajúce v nepodaní odvolania proti rozsudku zo dňa 06. marca 2009, bolo konaním
v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda.

16.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1
vety prvej Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2006 alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec).

17.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu.

18.

Z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že nárok na náhradu
škody odôvodnil výlučne tým, že žalovaná ako advokátka nepodala proti predmetnému rozsudku

odvolanie ani ho neoboznámila, že proti rozsudku je možné podať odvolanie s tým, že neexistovala
medzi nimi dohoda, že odvolanie nepodá.

19.

S poukazom na vyššie uvedené je preto nepochybné, že samotné nepodanie odvolania advokátom
nemôže byť právnou skutočnosťou, ktorá bez ďalšieho preukazuje naplnenie jedného z nevyhnutných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - činnosť súvisiacu s výkonom advokácie v príčinnej
súvislosti s ktorou došlo k vzniku škody, nakoľko povinnosťou žalobcu bolo v konaní tvrdiť a preukázať
existenciu všetkých právnych skutočností svedčiacich v prospech pôvodne uplatneného nároku na

náhradu škody v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/92/2006 voči
Hlavnému mestu SR - Bratislave, čo však žalobca neurobil. Ak aj žalobca v konaní reagoval na vznesenú
námietku premlčania žalovaným v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/92/2006, napr. na pojednávaní dňa
11. 02. 2014, táto argumentácia nebola vecná a tým ani spôsobilá vyvrátiť správnosť jej uplatnenia v
tomto konaní žalovaným.

20.Súd prvej inštancie správne právne posúdil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorých splnenie, pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, bol žalobca povinný preukázať a dospel k
správnemu právnemu záveru, že žalobca nepreukázal ani vznik škody (ako jeden z predpokladov

vzniku zodpovednosti za škodu), keďže v prípadoch škody spôsobenej na veciach je spôsob upravujúci
určenie jej výšky upravený v ust. § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie
zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne
vychádza z ceny veci v čase poškodenia, avšak žalobca výšku škody bližšie špecifikoval až predložením
konceptu ručne spísanej kúpno predajnej zmluvy dňa 07. 03. 2014, teda po vyše troch rokoch konania

(žaloba bola podaná dňa 11. 02. 2011), ktorá však neposkytuje dôkaz o skutočnej hodnote vecí v čase
ich poškodenia (zničenia).

21.

Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti záverov prvoinštančného súdu v

napadnutom rozsudku uviesť, že žalobca v konaní vôbec netvrdil ani nepreukazoval nesprávnosť záveru
rozsudku Okresného sudu Bratislava I, ktorý mal byť v odvolacom konaní napravený v jeho prospech,
ak by odvolanie bolo podané, vyjadreného v rozsudku zo dňa 06. marca 2009, že okrem premlčania
nároku na náhradu škody, či nepreukázania žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu, žalobca
nepreukázal, že ním označený žalovaný subjekt Hlavné mesto SR - Bratislava, bol pasívne vecne

legitimovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/92/2006, nakoľko súd prvej inštancie tento nedostatok
žaloby konštatoval na základe skutkového tvrdenia žalobcu podporeného aj ním predloženým dôkazom
- listom obchodnej spoločnosti EMWAY TRADING s. r. o. zo dňa 15. 04. 2003, v ktorom táto spoločnosť
uvádza, že veci v jeho vlastníctve uložené na parcele č. 5190 budú od 30. 04. 2003 považovať za odpad
a tak s nimi bude aj naložené.

22.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky

požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), keď žalobca
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav
aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C.

s. p. potvrdil.

23.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.

2 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).