Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/71/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011217
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117011217.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti W. Y. nar. XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom Z. XXX/XX, G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.3.2018, č.k. 3T/12/2017-277,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.10.2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného W. Y., nar. X.XX.XXXX zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. Y. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 08. apríla 2016 v čase približne o 03:00 hodine v K. pred rodinným domom na S. ulici číslo XXX/
XXX fyzicky napadol K. O. tým spôsobom, že ho kovovým teleskopickým obuškom opakovane udieral
do oblasti hlavy a rúk, ktorými sa snažil chrániť si hlavu pred údermi, čím spôsobil K. O. zranenia
pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti s prejavmi vegetatívnej symptomatológie a
odreninou kože asi 3x2 cm a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého lakťa a pravej ruky, ktoré si
vyžiadali dobu liečenia, práceneschopnosť a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne
od 08.04.2016 do 22.04.2016.
Zatosúdobžalovanému podľa§156odsek1Trestnéhozákonasprihliadnutímna§38ods.2Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodeným:
- K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XXX, G. - K., vo výške 706,40 Eur.
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35 937 874, vo výške 881,63 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že nebolo
preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Od počiatku popiera
spáchanie skutku. So K. O. mal konflikt, v Piešťanoch, keď sa začal s O. hádať, urážal jeho rodinu, preto
mu dal facku. Z Piešťan odišiel domov. Nie je pravda, že by ho zbil pred domom, kde býva, ani dôvod pre
ktorý ho mal zbiť, nemôže byť pravdivý, teda že pre jeho bývalú frajerku, lebo on s ňou nechodí už rok.
Nevie, prečo si to na neho O. vymyslel. Nelogické je, aby sa spolu nevideli dve tri hodiny a potom ho mal
čakať v noci pred domom. V čase skutku bol doma, mal tam byť s U. G., ktorý ho viezol autom z Piešťan,
u neho aj prespal. Doma bol aj W. Y., ktorý bol pod vplyvom alkoholu, preto nemohol riadiť motorové
vozidlo. O. si nevšimol vodiča vozidla, uvádzal, že vodič nevystúpil z auta, videl iba jedného útočníka.
Svedkyňa K. vypovedala, že útočníci boli dvaja, sadli do auta a odišli preč. Je tu rozpor medzi tvrdenímsvedkyne a poškodeného. Žiaden zo svedkov nevidel bitku teleskopickým obuškom. Nie je pravdou,
že A. Z., rodičia poškodeného, policajti, svedkyňa K. potvrdzujú výpoveď poškodeného. Nikto nevidel
útočníka do tváre. Keďže zostali dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť
vykonaním ďalších dostupných dôkazov, navrhujú napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestných činov, z ktorých uznal obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedka-poškodeného K. O..
Nebolopreukázané,žebypráveonmaldôvodobžalovanéhokrivoobviniť.Konfliktymedzisebounemali,
aj keď uviedol, že „ho príliš nemusí“, a on (poškodený) ani nebol iniciátorom stretnutia v Piešťanoch,
bol ním A. Z.. Poškodený jednoznačne potvrdil, že videl páchateľovi do tváre, a že útočníkom bol W. Y..
Bezprostredne po skutku kontaktoval poškodený svojich rodičov, a aj A. Z. a povedal im, čo sa stalo.
Nepriamymi svedkami tak boli A. Z., ktorý potvrdil priebeh udalostí, tak, ako ich popísal poškodený a
rodičia poškodeného, ktorí potvrdili, že syn uviedol, ako a kto ho mal napadnúť.
K námietke obžalovaného v odvolaní o tom, že sú rozpory medzi tvrdením poškodeného a svedkyne
K., treba poukázať na to, že svedkyňa videla dvoch chlapcov, ktorí sadli do auta a odišli potom preč,
čo sa nevylučuje s tvrdeniami poškodeného, že ďalšiu osobu nevidel. Z jeho výpovede nevyplýva, že
by na mieste ďalšia osoba nebola, práve naopak, poškodený O. uviedol, že z auta vystúpil W. Y., ktorý
ho začal udierať obuškom, a keď sa mu tento zlomil, začal udierať aj do áut, a potom odišiel, pričom
poškodený jednoznačne uviedol, že obžalovaný nešoféroval, bol pod vplyvom alkoholu a teda na mieste
musela byť aj ďalšia osoba (šofér). V prípade, že poškodený bol napadnutý a to dokonca aj obuškom, je
pravdepodobné,žeďalšiuosobunamiestečinuužnemuselvnímať.To,žebolpoškodenýbezprostredne
po napadnutí v afekte, v silnom šoku a vystrašený, potvrdili aj jeho rodičia, aj svedok Z..
Výpoveď poškodeného, ako bolo uvedené, obsahovala detailný popis udalosti, táto jeho výpoveď
korešponduje v tej časti, v ktorej trávili čas spoločne, aj s výpoveďou svedka Z.. Nie je pravdou, že by
obhajobou poukazovaní svedkovia nepotvrdzovali výpoveď poškodeného. Nie je ani pravdou, že nik
nevidel útočníka do tváre. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že útočníka do tváre videl.
K otázke, aký dôvod by mal obžalovaný zbiť poškodeného, keď s bývalou frajerkou už rok nechodí,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný (aj podľa vlastného tvrdenia, rovnako tak podľa
tvrdenia svedkov), bol pod vplyvom alkoholu, nemohol ani riadiť motorové vozidlo, čo znamená,
že sa mohol dostať do stavu, kedy sa jeho agresivita mohla vystupňovať aj zdanlivo bez príčiny,
alebo bez tzv. vážneho dôvodu a podnetu. Potom aj bývalý vzťah a prípadné nevyjasnené záležitosti
medzi poškodeným a obžalovaným mohol byť tým spúšťačom agresie a útoku obžalovaného proti
poškodenému.
Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s obranou obžalovaného, keď zrozumiteľne a logicky
vyhodnotil výpovede svedkov, vrátane výpovedí svedka G., prostredníctvom ktorého malo byť podľa
obžalovaného preukázané, že obžalovaný nemohol byť v čase a na mieste skutku.
Je akceptovateľné aj vysporiadanie sa a vyhodnotenie následného konania obžalovaného, ktorý mal
kontaktovať svedka Z. v snahe vyriešiť vec dohodou a určitým finančným vyrovnaním. To, že poškodený
utrpel zranenia, potvrdil aj znalecký posudok. Nezanedbateľné je, že poškodený aj pred lekárom uvádzal
v nezmenenej podobe, že bol napadnutý páchateľom pred svojim domom, pričom ten istý páchateľ ho
mal napadnúť už aj predtým v Piešťanoch.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku.
Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne
zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej
činnosti. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, podmienečný trest odňatia slobody na spodnej
hranici trestnej sadzby je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom spravodlivým a zákonným. Správny
je aj výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu podľa znaleckého posudku,
teda podľa bodového ohodnotenia ako jednorazovú náhradu za bolestné a poškodenej spoločnosti
Všeobecnej zdravotnej poisťovni náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania oboch
obžalovaných v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.