Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214230098
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214230098.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu
JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: JUDr. Ingrid Kovalčuková so sídlom
Čajakovač.1,Košice,správcakonkurznejpodstatyúpadcu:BO-FOOD,s.r.o.,sosídlomBlatnéRemety
č. 30, IČO: 36 597 511, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák
s.r.o., so sídlom Kukučínova č. 23, Košice, IČO: 47 232 439, proti žalovanému: M&B GROUP, s.r.o.,

so sídlom Trieda KVP č. 1, Košice, IČO: 46 306 820, zastúpenému advokátskou kanceláriou Vašiv &
Partners s.r.o., so sídlom Vrátna 28, Košice, IČO: 47 238 836, v konaní o zaplatenie 260.200,00 eur s
príslušenstvom, o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 38Cb/126/2014-198 zo dňa 18.1.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto
konanízriadilzáložnéprávovprospechžalobcunanehnuteľnostižalovanéhonachádzajúcesavOkrese
Y., v Obci Y., v katastrálnom území Y. a zapísané na Liste vlastníctva č. XXXXX vedenom príslušným
Katastrálnym úradom (Okresný úrad Y., Katastrálny odbor) a to konkrétne na: 1. parcelu registra „C“
č. XXXX/XX, výmera 679 m2, druh zastavané plochy a nádvoria; 2. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX,
výmera 390 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a 3. stavbu Zemplínska reštaurácia, číslo súpisné

XXXX a nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. XXXX/XX.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť sumu 260.200,00 eur spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy
158.200,00 eur odo dňa 27.4.2014 do zaplatenia, 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.000,00

eurod3.7.2013dozaplatenia,5,25%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy78.000,00eurod29.11.2013
do zaplatenia a nahradil mu trovy konania, z titulu neuhradenia faktúry VS: 01022013 zo dňa 7.2.2013
znejúcejnasumu163.200,00eurvystavenejvzmyslekúpnejzmluvyzodňa7.2.2013opredajipozemku,
faktúryVS:01042013zodňa2.4.2013vystavenejnasumu24.000,00eurvzmyslekúpnejzmluvyzodňa
2.4.2013 na projekt stavby a stavebné povolenie a faktúry VS: 01062013 zo dňa 28.6.2013 znejúcej na
sumu 78.000,00 eur vystavenej v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 3.4.2013 (práce na stavbe Zemplínska

krčma).

3. Konštatoval súd prvej inštancie, že uznesením sp. zn. 38Cb/126/2014 zo dňa 3.3.2017 bolo konanie
prerušené z dôvodu, že v priebehu konania súd zistil skutočnosti, na základe ktorých podal Okresnej
prokuratúre Košice II podnet na začatie trestného stíhania, nakoľko z vyjadrení žalobcu (jeho námietky

voči obrane žalovaného ohľadom uhradenia vyššie uvedených vymáhaných pohľadávok žalobcu) je
zrejmé, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu proti majetku, respektíve iného druhu trestného činu.4. Po prerušení konania podal žalobca dňa 5.4.2017 návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z

dôvodu, že majetok žalovaného už aj tak zaťažený viacerými záložnými právami nebude postačovať
na uhradenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Na preukázanie opodstatnenosti svojho návrhu
predložil súdu účtovnú závierku žalovaného za rok 2016 a tiež výpis z listu vlastníctva žalovaného č.
XXXXX ohľadom nehnuteľností žalovaného.

5. S ohľadom na znenie § 165 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého počas prerušenia
konania sa nevykonávajú žiadne procesné úkony, súd o návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva
doposiaľ nerozhodol. Dňa 15.1.2018 však bolo súdu doručené upovedomenie OR PZ v Košiciach zo
dňa 15.1.2018, ktorým príslušný orgán činný v trestnom konaní oznámil súdu, že vo veci bolo začaté
trestné stíhanie za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z

uvedenej skutočnosti vyvodil, že súdne konanie bude zrejme prerušené dlhšie časové obdobie a na
základe tejto skutočnosti súd s ohľadom na zásadu spravodlivosti Civilného sporového poriadku (č.l. 2
C.s.p.)ajnapriekplatnémuprerušeniukonaniarozhodolonávrhužalobcunavydaniezabezpečovacieho
opatrenia.

6. Citujúc ustanovenie § 343 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku, vychádzajúc z predmetu tohto
sporu (žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 260.200,00 eur), tiež z obsahu návrhu žalobcu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako aj z obsahu ním predložených listinných dôkazov (účtovná
závierka žalovaného a tiež vyššie citovaný list vlastníctva žalovaného) súd uzavrel, že obava žalobcu

o realizáciu budúcej exekúcie ohľadom spornej pohľadávky je opodstatnená. K tomuto súd dospel z
obsahu predložených listinných dôkazov, podľa ktorých je finančná a majetková situácia žalovaného
skutočne zlá, pričom jeho nehnuteľný majetok je zaťažený viacerými záložnými právami.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd o návrhu žalobcu v súlade so znením § 343 Civilného
sporového poriadku rozhodol tak, že mu v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň uviedol, že o trovách konania
súvisiacich s návrhom na vydanie zabezpečovacieho konania bude rozhodnuté v rámci náhrady trov
celého tohto súdneho konania.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a
priznal mu náhradu trov konania, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1

písm.f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a písm.h/ CSP t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri vytváraní skutkového stavu
veci, keď pochybil pri hodnotení skutkových tvrdení žalobcu a listín predložených žalobcom k návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, čo následne vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalovaný poukazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia popiera skutkové tvrdenia žalobcu
o tom, že majetok žalovaného nebude postačovať na prípadnú úhradu vymáhanej pohľadávky a že
budúca exekúcia môže byť ohrozená. Uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä
v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k
sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie, napr. zbavením sa svojho majetku jeho predajom za nízku

cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných
záväzkov. Štatutár a zároveň jediný spoločník nevykonáva žiadne úkony, ktoré by mali vzbudzovať
pochybnosť o jeho poctivých úmysloch (neustanovuje za konateľov tzv. bielych koní, neprevádza
obchodný podiel na tretie osoby s cieľom zbaviť sa účasti v spoločnosti a pod.). Naopak, podniká všetky
kroky s cieľom zveľadiť majetok spoločnosti. Záložné práva zriadené k predmetným nehnuteľnostiam

v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. slúžia na zabezpečenie úveru poskytnutého
žalovanémunarealizáciujehopodnikateľskéhoplánu-výstavbuaprevádzkovaniezrubovejreštaurácie.
Jednotlivé záložné práva boli zriadené postupne a reflektovali rozsah už realizovaných prác na výstavbe
reštaurácie a zabezpečení všetkých podmienok pre jej riadny chod. Okrem záložných práv zriadenýchv prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. nespočívajú na dotknutých nehnuteľnostiach
žiadne ďalšie ťarchy, čo takisto svedčí o finančnom zdraví žalovaného. Zriadenie týchto záložných práv
nie je prejavom nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, je len nevyhnutným predpokladom pre výkon

podnikateľskej činnosti. V dôsledku zriadenia záložných práv získal žalovaný peňažné prostriedky, ktoré
využíva na zabezpečenie a dosahovanie ďalších príjmov z podnikania, čím dochádza k zhodnocovaniu
jeho majetku a nie k jeho zmenšovaniu, ako nesprávne tvrdí žalobca. Svedčia o tom aj riadne účtovné
závierky žalovaného za roky 2014, 2015 a 2016. Majetok žalovaného na konci roka 2014 predstavoval
sumu 729.764,00 eur, na konci roka 2015 sumu 1.147.720,00 eur a na konci roka 2016 dokonca sumu

1.272.060,00 eur. Žalovaný je v podnikaní úspešný, o čom svedčí každoročný rast jeho majetku, ako
aj zvyšovanie vlastného imania. Ďalším rozvojom svojej podnikateľskej činnosti tak vytvára hodnoty,
ktoré môžu v prípade neúspechu sporu (aj keď žalovaný žalobcom uplatnený nárok neuznáva) slúžiť
na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Všetka snaha žalovaného môže byť zmarená práve zriadeným tzv.
„sudcovského" záložného práva, ktoré, prihliadajúc na verejnosť údajov katastra nehnuteľností, môže
negatívne ovplyvniť povesť žalovaného v očiach jeho obchodných partnerov. Podľa názoru žalovaného,

žalobca v návrhu neosvedčil opodstatnenosť jeho obáv z ohrozenia prípadného výkonu exekúcie,
ale len účelovo uvádzal tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, napríklad, že žalovaný v minulosti
opakovane realizoval dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami. Pravdou ale je, že žalovaný zotrváva
vo vlastníctve predmetných nehnuteľností od okamihu, keď ich prvýkrát nadobudol až doteraz. Žalobca
uviedol nepravdivé informácie vedome, nakoľko on sám v žalobe zo dňa 18.11.2014 uvádzal kedy a

od koho žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol. Žalobca uvádza vo svojom návrhu nepravdivé tvrdenia
so zámerom vykresliť žalovaného ako podnikateľa nečestného, nepoctivého a v zlej finančnej kondícii.
Je však nespochybniteľné, že majetková situácia žalovaného sa neustále zlepšuje a že včas uhrádza
všetky svoje záväzky ako voči svojim obchodným partnerom, tak voči Sociálnej poisťovni či správcovi
dane, dodržiava platobnú disciplínu aj pri splácaní úveru poskytnutého mu Slovenskou záručnou a

rozvojovou bankou. Žalobcom uplatnený nárok žalovaný odmieta zaplatiť nie kvôli nedostatku majetku,
ale preto, že ho neuznáva. Uviedol tiež, že žalobca v návrhu uvádza skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie
dôvodov na nariadenie zabezpečovacieho práva irelevantné. Žalovanému napr. nie je známe, aký je
vzájomnývzťahmedzištruktúroumajetkužalovanéhoaohrozenímexekúciepohľadávkyžalobcu.Zákon
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len ako "EP") rozlišuje sedem možných spôsobov vykonania exekúcie, pričom s peňažnými
prostriedkami vloženými na účtoch v bankách má súvis len spôsob uvedený v § 63 ods. 1 písm. b)
EP. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie
svedčia o nesprávnom pochopení podstaty a účelu zabezpečovacích opatrení, pričom je zrejmé, že súd
pristúpil k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia predovšetkým z dôvodu prerušenia súdneho konania

na dlhší čas. Účelom zabezpečovacieho opatrenia ale nie je poskytnutie akejsi predbežnej ochrany
počas obdobia prerušenia konania, má byť využívané ako efektívny prostriedok na riešenie akútnych
ohrození procesného postavenia strany sporu vyvolaných konaním druhej strany (napr. ohrozenie
vymožiteľnosti sporných pohľadávok). O nesprávnom využití inštitútu zabezpečovacieho opatrenia
svedčí aj skutočnosť, že súd o návrhu rozhodol po uplynutí 10 mesiacov odo dňa doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Civilný sporový poriadok ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v lehote 30 dní od doručenia návrhu, z čoho je
zrejmá požiadavka neodkladnosti úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie vydaním
rozhodnutia po uplynutí sám poprel naliehavosť poskytnutia procesnej ochrany niektorej zo strán
sporu. Ak súd prvej inštancie totiž nemal za preukázanú odôvodnenosť návrhu už po jeho podaní

v apríli 2017, je vylúčené, aby k opačnému záveru dospel takmer o rok neskôr, navyše keď sa
finančná situácia žalovaného zlepšuje a zmenšuje sa tým riziko neuspokojenia žalobcu v prípade
jeho úspechu v spore. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že pre rozhodnutie je relevantný
stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie bol teda pri rozhodovaní
viazaný skutkovým a právnym stavom veci ku dňu 18.01.2018. Žalobca podal návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia 05.04.2017 a odvoláva sa v ňom na skutočnosti aktuálne k dátumu
31.12.2016, to znamená, že boli v čase rozhodovania viac než rok neaktuálne. Všetky rozhodujúce
skutočnosti zisťuje súd pri vydávaní zabezpečovacieho opatrenia bez procesnej účasti protistrany, čo
kladie zvýšené nároky na presvedčivosť návrhu. Žalobca svoju právnu argumentáciu na viacerých
miestach podporuje len subjektívnymi domnienkami a dohadmi o tom, aká je bonita pohľadávok

žalovaného alebo o tom, že v účtovníctve neeviduje všetky svoje záväzky. Zdôraznil, že CSP požaduje
pre úspech navrhovateľa hodnoverné osvedčenie ohrozenia výkonu prípadnej budúcej exekúcie, ktoré
v návrhu žalobcu absentuje. CSP síce nepredpokladá pre zistenie rozhodujúcich skutočnosti vykonanie
plnohodnotného dokazovania, na druhej strane ale nevylučuje v odôvodnených prípadoch nariadeniepojednávania, výsluch strán či vyjadrenie žalovaného. Žalobca neposkytol súdu žiadne dôkazy, ktoré
osvedčili potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu z dôvodu existujúcej hrozby zmarenia exekúcie.
Preto ak súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie a vychádzal pri rozhodovaní nie z osvedčených

skutočností, ale len z dohadov a poloprávd, je jeho rozhodnutie poznačené vadou, ktorú je odvolací
súd povinný odstrániť. Podľa názoru žalovaného žalobca nielenže nepreukázal existenciu vymáhaného
nároku, ale ani neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
predstavuje výrazný a neprimeraný zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného.

9. Žalobca poukazujúc na obsah žalovaným podaného odvolania, citujúc ust. § 67a Obchodného
zákonníka (spoločnosť v kríze) uviedol, že pre rok 2014 predstavovala hodnota majetku žalovaného,
ako sám v odvolaní uvádza, hodnotu 729.764,00 eur, pomer vlastného imania a záväzkov
(72.522/484.972) predstavoval hodnotu 0,15. Pre rok 2016 (posledná UZ) bola síce v závierke
deklarovaná hodnota majetku žalovaného vyššia, 1.272.060,00 eur, avšak pomer vlastného imania

a záväzkov (86.955/992.620) predstavoval hodnotu rovnajúcu sa definícii pojmu "kríza" vo význame
úpadku podľa § 67a OBZ, a to 0,08. Z uvedeného je evidentné, že žalovaný zavádza súd o tom, ako
sa jeho podnikanie a finančná situácia neustále zlepšuje. Podľa údajov ÚZ má práve opačnú tendenciu
a mal by prijať vhodné opatrenia na odvrátenie reálne hroziaceho úpadku. Vo vzťahu k poctivému
úmyslu žalovaného a v kontexte tvrdenia o zveľaďovaní majetku odkazom na údaje z účtovnej závierky

poukázal žalobca na skutočnosť, že pozemok, na ktorom žalovaný postavil Zemplínsku krčmu, ktorej
prevádzkovanie je podľa všetkého hlavnou činnosťou žalovaného, pôvodne patril úpadcovi - spoločnosti
BO-FOOD s.r.o., ktorá ho konajúc prostredníctvom matky konateľa žalovaného najprv previedla na
spoločnosť J. za sumu cca 19 tis. eur. Následne došlo k spätnému prevodu za cenu cca 23 tis. eur.
Napokon bol tento pozemok predaný úpadcom žalovanému. Za úpadcu aj žalovaného opäť konajú

spriaznené osoby (matka a syn), pričom kúpna cena za prevod pozemku do vlastníctva žalovaného (za
ktorý nikdy nezaplatil) predstavovala až 163.200,00 eur. Žalovaný si za tento obchod vypýtal od štátu
vrátku DPH vo výške 27.200,00 eur, ktoré DPH úpadca nikdy neodviedol. Uzavretím kúpnej zmluvy
nadobudol žalovaný do majetku pozemok, o ktorom účtuje v hodnote 136 tis. eur (bez DPH). Teda
možno mať dôvodné pochybnosti o tom, aká je reálna hodnota majetku žalovaného, ktorý deklaruje

vo svojom účtovníctve, keďže hodnota pozemku nebola určená znalcom, ale vychádza len z obsahu
zmluvyuzavretejmedzispriaznenýmiosobami.Obdobnežalovanýevidujevúčtovníctveajďalšímajetok
nadobudnutý od úpadcu, za ktorý rovnako nikdy nezaplatil a tiež si z týchto obchodov uplatnil voči štátu
vrátku DPH v celkovej výške 17 tis. eur, ktorú ale úpadca aj v tomto prípade štátu nikdy neodviedol.
Aká je reálna hodnota tohto majetku rovnako nie je zrejmé, keďže žalovaný o ňom účtuje v obstarávacej

cene tiež len podľa zmlúv podpísaných medzi matkou konateľa žalovanej spoločnosti, ktorá konala
za spoločnosť úpadcu a jej synom, konajúcim za žalovaného, ktorý mal v rozhodnom čase len 19
rokov. Celkovo sa jedná o hodnotu majetku 221.000,00 eur. Nemožno vylúčiť, že skutočná hodnota
tohto majetku nadobudnutého od úpadcu bola účelovo nadsadená, a to ako kvôli DPH a tiež z dôvodu
formálneho navýšenia majetku žalovaného, čo malo vplyv na stanovenie jeho bonity v súvislosti so

získavaním úveru v banke na realizáciu samotnej stavby. Ak majetok v roku 2014 predstavoval podľa ÚZ
žalovaného sumu 729.764,00 eur, tak 30% tejto hodnoty predstavovali práve plnenia získané od úpadcu
na základe uvedených zmlúv, za ktoré žalovaný nikdy riadne nezaplatil. Zároveň poukázal na to, že
žalovanýúčtujeajoostatnýchkapitálovýchfondochvovýške20tis.eur,čojerovnakopoložkazvyšujúca
aktíva (majetok), hoci reálne tam uvedená suma peňazí nemusela byť do podnikania žalovaného nikdy

reálne vložená, keďže na tomto účte sa účtuje o vklade spoločníka, ktorý nie je vkladom na základné
imanie. Zvyšuje ale stranu aktív, čím zároveň účtovne tiež zvyšuje aj bonitu účtovnej jednotky. Nie je
zrejmé, odkiaľ mohol konateľ žalovaného vziať v roku 2013, vo svojom veku, len niečo viac ako 19 rokov,
takmer 300 tis. eur, keď spoločnosť bola založená len v lete 2011, v jeho veku 18 rokov, pričom do
základného imania mal údajne vložiť 40 tis. eur. V tom istom čase založil 18 ročný konateľ žalovaného

ešte jednu spoločnosť, M&A Group s.r.o., do základného imania ktorej mal vložiť ďalších 30 tis. eur. Rok
na to, založil ďalšiu spoločnosť so základným imaním 5.000,- eur podľa OR, avšak 7.500,00 eur podľa
účtovnej závierky. Súčasne poukázal žalobca aj na tú skutočnosť, že hoci rodina F. na jednej strane
evidentne funguje vo veľkých číslach, samotní rodičia konateľa žalovaného podali návrh na vyhlásenie
konkurzu na svoj majetok, pričom podľa údajov obchodného vestníka nedisponujú fakticky žiadnym

majetkom. Ich dlhy sú rozhodne viac ako len v desiatkach tisícoch eur. Len dve pohľadávky prihlásené
po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty v konkurze vedenom na majetok matky sú v hodnote takmer
38 tis. eur. Z listu vlastníctva k rodinnému domu, ktorý im ešte v roku 2014 patril, vyplýva, že sa dlhé roky
doslova topili v obrovskom množstve exekúcií. Podľa aktuálneho LV tento majetok nadobudol kúpnouzmluvou v roku 2016 práve ich syn, konateľ žalovaného. S poukazom aj na vyššie uvedené je evidentné,
že podnikanie žalovaného je v skutočnosti realizované pod vedením rodičov konateľa žalovaného (s
najväčšou pravdepodobnosťou matky), ktorá v minulosti podnikala prostredníctvom dvoch spoločností,

z ktorých jedna bola zrušená ex offo a na majetok druhej podala Slovenská republika - Daňový úrad
Košice návrh na vyhlásenie konkurzu, do ktorého si prihlásili veritelia pohľadávky v celkovej sume
215.745,20 eur. Matka konateľa žalovaného, ktorá je naďalej konateľkou úpadcu, celé roky zadržiavala
účtovníctvo úpadcu, správcovi neposkytla doposiaľ riadne súčinnosť, hoci jej táto povinnosť vyplýva zo
zákona, z dôvodu ktorého je OR PZ v Michalovciach vedené trestné konanie pre trestný čin marenia

konkurzného konania, ČVS: ORP-31/2-VYS-MI-2016, pričom v tomto konaní bolo F. F. aj vznesené
obvinenie. Z nepochopiteľných príčin prokurátor obvinenie na základe sťažnosti konateľky úpadcu
zrušil, avšak konanie je naďalej vedené. V označenom konaní napokon bolo predložené účtovníctvo
úpadcu, avšak došlo k tomu v čase, keď už nie je možné z dôvodu premlčania vymáhať v civilnom
konaní žiadne nároky. Do konania bol pribraný znalec, ktorý účtovníctvo preskúmal, pričom podľa
jeho záverov nielen že nebolo vedené v súlade so zákonom, znalec sa o obchodných transakciách

medzi úpadcom a žalovaným výslovne vyjadril, ako o transakciách podozrivých a sporných, o ktorých
nebolo účtované tak, ako to právne predpisy vyžadujú. Ak za tejto situácie žalovaný tvrdí svoj poctivý
zámer a absenciu akéhokoľvek ohrozenia prípadného exekučného konania, argumentujúc súčasne
verejne prístupnými údajmi v katastre nehnuteľností, kde zápis sudcovského záložného práva "môže
negatívne ovplyvniť povesť žalovaného v očiach jeho obchodných partnerov" vyznieva tragikomicky.

Žalobkyňa je práve opačného názoru. Navyše vychádzajúc z dôkazov a zistení v rámci konkurzného
konania vedeného na majetok spoločnosti BO-FOOD s.r.o. nemá najmenšie pochybnosti, že celý podnik
žalovaného je bezohľadne vybudovaný na tom, o čo boli špekulatívne ukrátení veritelia úpadcu BO-
FOOD s.r.o. a podľa všetkého aj veritelia rodičov konateľa žalovaného. Zdôraznil, že štruktúra majetku
má samozrejme významnú vypovedaciu úlohu pri posudzovaní vymožiteľnosti pohľadávky, osobitne

ak sú dôvodné pochybnosti o relevantnosti údajov v účtovných závierkach a okolnosti nasvedčujú
tomu, že reálna hodnota tohto majetku nezodpovedá hodnotám formálne evidovaným v účtovníctve.
Žalobca tiež poukázal na vývoj krátkodobých pohľadávok, keď tieto v roku 2014 predstavovali sumu
47.328,00 eur, v roku 2015 už 89.296,00 eur a v roku 2016 viac ako 100 tis. eur! Nie je zrejmé, ako
vznikajú tieto pohľadávky v desiatkach tisícoch eur ročne, keď žalovaný prevádzkuje krčmu, kde klienti

spravidla platia za poskytovanú službu okamžite. Pohľadávky rovnako zahrnuté na strane aktív, sú
považované za majetok, formálne teda tiež v účtovnej závierke na oko zlepšujú celkový ekonomický
stav účtovnej jednotky. Či sú ale tieto pohľadávky reálne existujúce, reálne vymožiteľné, možno mať s
ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci rovnako dôvodné pochybnosti. Žalovaný nepredložil
zoznam pohľadávok tvoriacich jeho majetok, nepreukázal, že sa jedná o pohľadávky, ktoré nie sú po

lehote splatnosti viac ako 30 dní, nepredložil ani výpisy z bankového účtu, z ktorého by bolo možné
usudzovať o reálnosti prípadnej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, o tom, že na účte je aktívny
pohybzodpovedajúcivýšketýchtouhradenýchpohľadávok.Poznatkyžalobkynevovzťahukspoločnosti
BO-FOOD s.r.o., za ktorý konala matka konateľa žalovaného sú také, že aj táto spoločnosť mala
množstvo účtov zakladaných ad hoc, nakoľko všetky skôr či neskôr zablokovali exekútori, čo veriteľom

tejto spoločnosti nijako nepomohlo a ich pohľadávky neboli v exekúciách nikdy uhradené. Keď konateľka
spoločnosti BO-FOOD s.r.o. - matka konateľa žalovanej spoločnosti nevedela situáciu dlhšie ustáť, na
meno syna bola založená nová spoločnosť, do jej majetku boli bez akéhokoľvek protiplnenia prevedené
všetky hodnoty spoločnosti BO-FOOD s.r.o., dlhy tam samozrejme zanechala a viac sa o ňu nezaujíma.
Žalovaný neprodukoval ani tvrdenia a im zodpovedajúce dôkazy o tom, že by bol disponoval peňažným

majetkom. Vychádzajúc z údajov účtovných závierok, žalovaný nemá v peniazoch fakticky žiaden
majetok,nietoeštetaký,ktorýbypostačovalnaúhradupohľadávkyvymáhanejvtomtokonaní.Vzmysle
uvedeného je zrejmé, že jediným reálne existujúcim majetkom žalovaného je majetok nehnuteľný, ktorý
navyše žalovaný opakovane zaťažuje záložnými právami, čo nesporne znižuje hodnotu tohto majetku a
reálne ohrozuje prípadný výkon rozhodnutia, a preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu

prvej inštancie, nakoľko jedine týmto opatrením možno zabrániť vzniku takej situácie, že žalobca bude v
konaní úspešný, avšak judikovanú pohľadávku nebude môcť reálne uspokojiť ani prípadnou exekúciou.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaný v podaní k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom podaní neposkytuje žiadne
vecné argumenty, ktoré by boli spôsobilé osvedčiť dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
VprvejčastipodaniažalobkyňapoukazujenaustanoveniaObchodnéhozákonníkaospoločnostivkríze,
druhá časť je venovaná majetkovým pomerom Y. F. ml., Y. F. st. a F. F., ktoré vzhľadom na to, žetieto subjekty nie sú procesnými stranami sporu, nemajú žiadnu relevanciu pre toto konanie. Uviedol,
že s účinnosťou od 01.01.2016 bol novelou Obchodného zákonníka zavedený inštitút spoločnosti v
kríze. Citujúc § 67a OBZ uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení preukazuje hroziaci úpadok

spoločnosti odkazom na ustanovenie § 67a OBZ, a to už za účtovne obdobie 2014, pričom ustanovenia
o spoločnosti v kríze sú účinné až od 01.01.2016. Z hľadiska právneho posúdenia je nesprávny taktiež
záver žalobkyne o hroziacom úpadku v účtovnom období 2016. Okrem matematickej nesprávnosti
výroku žalobkyne (86955/992620<8) je taktiež chybný pomer záväzkov a vlastného imania, s ktorým
žalobkyňa pracuje. Pre posúdenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze sa pomer 8 ku 100 používa až

od 01.01.2018. Podľa § 768n Obchodného zákonníka, pomer podľa § 67a ods. 2 sa prvýkrát použije v
roku 2018, pomer podľa § 67a ods. 2 v roku a/ 2016 je 4 ku 100, b/ 2017 je 6 ku 100. Podľa názoru
žalovaného je nemožné, aby žalobkyňa JUDr. Ingrid Kovalčuková a jej právny zástupca JUDr. Štefan
Prevozňák, ako advokáti a osoby s vysokým právnym povedomím prehliadali prechodné ustanovenia
k úpravám Obchodného zákonníka účinným od 01.01.2016. Preto sa žalovaný domnieva, že účelovo
prednášajú skutočnosti nepravdivé a nelogické, aby tým odvrátili pozornosť od neodôvodnenosti a

neopodstatnenostinávrhunazriadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Navyvráteniežalobkyňoutvrdenej
krízy dal do pozornosti súdu taktiež riadnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2017, preukazujúcu
trend zvyšovania vlastného imania spoločnosti M & B GROUP, s.r.o. a znižovania jej záväzkov a uviedol,
že pomer vlastných záväzkov a vlastného imania žalovaného bol ku dňu 31.12.2017 v pomere 11
ku 100. Na záver uviedol, že hodnotenie aktuálneho finančného zdravia spoločnosti len z hľadiska

pomeru záväzkov a vlastného imania neobstojí v každom posudzovanom prípade a nie je ho možné
uplatniť ani v prípade žalovaného, nakoľko do záväzkov sú zahrnuté aj finančné prostriedky použité na
výstavbu Zemplínskej reštaurácie, ktorých splatnosť je 10 rokov. K majetkovým pomerom tretích osôb
žalovaný uviedol, že žalobkyňa bez označenia relevantných skutočnosti vytvára závery napr. o tom, že
spoločnosťM&BGROUP,s.r.o.vskutočnostineriadiY.F.ml.,robízáveryotrestnoprávnejzodpovednosti

F. F., a to napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní na základe nimi vykonaného vyšetrovania
dospeli k opačným záverom. Ďalej sa bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu zaoberá konkurznými
či exekučnými konaniami vedenými voči Y. F. st. a F. F., vyjadrenie v tejto časti s konaním nesúvisí,
a preto nemá význam sa k tejto časti bližšie vyjadrovať. Zdôraznil, že obchodná spoločnosť M & B
GROUP, s.r.o. je samostatným subjektom práva, ktorého subjektivita je odlišná od subjektivity jej členov.

Žalobkyňa sa tiež snaží navodiť dojem o reštaurácii žalovaného ako o lacnom pohostinstve, Zemplínska
reštaurácia je ale zariadením poskytujúcim služby na vysokej gastronomickej úrovni, v ktorom sa konajú
aj spoločenské akcie pre väčší počet hostí (oslavy jubileí, firemné večierky). Nakoľko žalobkyňa svojim
podaním nevyvrátila argumenty žalovaného uvedené v odvolaní, navrhol, aby odvolací súd rozhodol
tak ako uviedol v odvolaní.

11. Žalobca sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP (ďalej len“CSP“) a v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

13. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 C.s.p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného

odvolací súd uvádza:

14. Žalovaný v odvolaní proti uzneseniu namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.,
t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď žalovaný tvrdí, že súd pochybil pri hodnotení skutkových tvrdení žalobcu
a listín predložených žalobcom k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, čo následne vyústilo
do nesprávneho právneho posúdenia veci.15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že žalovaným tvrdené

odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal správne
z ust. § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom aj odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie zastáva názor, že žalobca osvedčil zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd prvej inštancie dôvodne vyhovel návrhu
žalobcu a požadované zabezpečovacie opatrenie nariadil, keď vychádzajúc z predmetu sporu a to

žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške 260.200,- eur s prísl., ako aj z obsahu návrhu žalobcu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných dôkazov, správne vyvodil, že obava
žalobcu o realizáciu budúcej exekúcie ohľadom uplatnenej pohľadávky je opodstatnená, a to vzhľadom
na finančnú a majetkovú situáciu žalovaného a opakované zaťažovanie jeho nehnuteľného majetku
viacerými záložnými právami.

16. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká

zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 C.s.p.).

18. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (§ 343 ods. 3 C.s.p.).

19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred
neodkladným opatrením, keďže neodkladné opatrenie je možné použiť až vtedy, ak sa sledovaný
účel nedá dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.), ide teda o vzťah subsidiarity
neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Konanie o zriadenie zabezpečovacieho

opatreniajeovládanédispozičnouzásadouazabezpečovacieopatrenietakmožnonariadiťlennanávrh,
pričom zriaďuje sa ním záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda aj spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (nie za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku), musí byť

zrejmá konkrétna peňažná pohľadávka, špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že žalobcom
uplatnený peňažný nárok trvá a je dôvodný, keďže bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia,
nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jedným z predpokladov
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§
324 ods. 1 v nadväznosti na § 344 C.s.p.). Samotný výkon záložného práva však môže nastať až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, prípadne už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

21. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že súd o návrhu na nariadenie tak neodkladného
opatrenia, ale aj zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania, teda súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú
splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností

teda v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Pre rozhodnutie súdu tak o neodkladnom
opatrení, ako i o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. V
prípade, ak sa pohľadávka neprizná, (ak súd žalobu zamietne) v rozhodnutí vo veci samej súdobligatórne osobitným výrokom zabezpečovacie opatrenie zruší. Rovnako ho zruší aj v prípade, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (napr. pohľadávka bude dobrovoľne uhradená).

22. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že žalobca sa
podanou žalobou vo veci samej, a to vo vzťahu k žalovanému domáha zaplatenia sumy 260.200,- eur s
príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúry VS: 01022013 zo dňa 7.2.2013 znejúcej na sumu 163.200,-
eur vystavenej v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2013 o predaji pozemku, faktúry VS: 01042013 zo dňa
2.4.2013 vystavenej na sumu 24.000,- eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 2.4.2013 na projekt stavby a

stavebné povolenie a faktúry VS: 01062013 zo dňa 28.6.2013 znejúcej na sumu 78.000,- eur vystavenej
v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 3.4.2013 (práce na stavbe Zemplínska reštaurácia).

23. Predmetom konania je teda splnenie záväzku, ktorý žalovanému vznikol uzatvorením kúpnych
zmlúv a zmluvy o dielo s úpadcom, ktorých uzavretie, vrátane výšky kúpnej ceny a ceny diela a ich

splatnosti žalovaný nespochybnil. Aj keď žalovaný so žalobou nesúhlasí s odkazom na to, že vymáhaný
nárok zanikol vzájomným započítaním pohľadávok úpadcu a žalovaného, čo však žalobca vzhľadom na
správanie sa konateľa úpadcu aj žalovaného a predložené listinné dôkazy popiera a tvrdí, že dôkazy
predložené žalovaným boli vyhotovené dodatočne a účelovo len pre toto konanie (v tejto súvislosti
sa tiež vedie trestné stíhanie za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona, čo vyplýva aj z oznámenia OR PZ v Košiciach zo dňa 15.1.2018), táto skutočnosť nepochybne
bude predmetom dokazovania vo veci samej, pretože len vo veci samej sa s tvrdením žalovaného a s
výsledkami trestného stíhania bude súd zaoberať.

24. V konaní o nariadení navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia však žalobca aj podľa názoru
odvolacieho súdu osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáha a za správne je
potrebné považovať aj závery súdu prvej inštancie, že aj obava žalobcu o realizáciu budúcej exekúcie
ohľadne spornej pohľadávky je opodstatnená.

25. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť žalovanému len v tom, že obava z ohrozenia exekúcie
je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej exekúcie. Odvolací súd však zastáva názor, že
pokiaľ štatutár a zároveň jediný spoločník žalovaného napriek splatnosti svojich záväzkov (opakovane

od podania žaloby) zriaďuje záložné práva na nehnuteľnosti v prospech iného veriteľa (., a.s.) na
zabezpečenie opakovane (po podaní žaloby) poskytnutých úverov, možno vyvodiť záver, že tieto úkony
žalovaného smerujú k sťaženiu prípadne aj k zmareniu exekúcie ohľadne spornej pohľadávky a za
takejto situácie možno považovať za dôvodnú obavu žalobcu, že v prípade úspechu v spore budúca
exekúcia jeho predmetnej pohľadávky vo výške 260.200,- eur s prísl., môže byť ohrozená.

26. K tvrdeniu odvolateľa, že podniká všetky kroky s cieľom zveľadiť majetok spoločnosti a teda, že
ďalším rozvojom svojej podnikateľskej činnosti tak vytvára hodnoty , ktoré môžu v prípade neúspechu
sporu slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, odvolací súd uvádza, že tieto ním uvádzané

skutočnosti zostali len v rovine všeobecného tvrdenia, pretože žalovaný v rámci podaného odvolania,
nepreukázal aký iný majetok môže v prípade jeho neúspechu v spore reálne slúžiť na uspokojenie
pohľadávky žalobcu.

27. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v prejednávanej veci žalobca navrhol zriadiť
záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX
vedenom príslušným katastrálnym úradom (Okresný úrad Y.- Katastrálny odbor) a to konkrétne na
parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX, výmera 679 m2, druh zastávané plochy a nádvoria, na parcelu reg. „C“
č. XXXX/XX, výmera 390 m2, druh zastávané plochy a nádvoria a na stavbu Zemplínska reštaurácia,

číslo súpisné XXXX nachádzajúcu sa na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, ktoré sú podľa zápisu na liste
vlastníctva ako aj tvrdenia strán sporu podnikateľskými objektmi. Z výpisu z obchodného registra
vyplýva, že žalovaný nemá v predmete činnosti obchodovanie s nehnuteľnosťami, a preto obmedzenie
žalovaného v nakladaní s týmito nehnuteľnosťami nemôže viesť ani k obmedzeniu žalovaného v jehopodnikateľskejčinnosti.Ajsamotnávýškapohľadávkyžalobcuvočižalovanémujenesporneprimeranák
žalovaným tvrdenej hodnote zabezpečovanej nehnuteľnosti v regióne okresu Y., a to s prihliadnutím na
už aj tak zaťaženú nehnuteľnosť opakovane zriadenými záložnými právami v prospech iného veriteľa.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že v prípade, ak sa pohľadávka neprizná (ak súd žalobu
zamietne),taksúd vrozhodnutívovecisamejobligatórneosobitnýmvýrokomzabezpečovacieopatrenie
zruší a rovnako ho zruší aj v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (napr., ak pohľadávka
bude uhradená).

28. Odvolací súd teda k osvedčeniu dôvodnosti obavy žalobcu o možnom ohrození budúcej exekúcie
pre vymoženie predmetnej pohľadávky uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že predmetná
pohľadávka žalobcu sa stala splatnou vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, že úpadca ako ani
žalovaný napriek viacerým výzvam žalobcu nereagovali a v tejto súvislosti mu neposkytli potrebnú
súčinnosť, že po podaní žaloby žalovaný opakovane zaťažil nehnuteľnosť zriadením záložného práva

k predmetnej nehnuteľnosti (V/XXX/XXXX zo dňa 5.2.2015 a V/ XXXX/XX zo dňa 19.9.2016) a týmto
ďalším zaťažovaním tohto majetku, ktorý je skutočne jediným reálnym možným zdrojom, z ktorého
by pripadalo do úvahy uspokojenie pohľadávky žalobcu v prípade jeho úspechu v spore, dochádza
k znemožneniu jeho reálneho vymoženia žalovanej pohľadávky, čo sa priamo negatívne dotýka aj
práv a legitímnych záujmov veriteľov úpadcu, keďže žalobca sa žalobou domáha plnenia v prospech

konkurznej podstaty, z ktorej majú byť uspokojení práve veritelia úpadcu.

29. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pozemok, na ktorom žalovaný postavil Zemplínsku
reštauráciu, ktorej prevádzkovanie je jeho činnosťou, pôvodne patril úpadcovi spoločnosti BO-FOOD,

s.r.o., ktorá ho konajúc prostredníctvom matky konateľa žalovaného najprv previedla na spoločnosť
J. C. s.r.o. za sumu cca 19.000,- eur, následne došlo k spätnému prevodu za cenu cca. 23.000,- eur
a napokon bol tento pozemok v priebehu pár dní predaný úpadcom žalovanému, pričom za úpadcu
aj žalovaného konali osoby (matka a syn), pričom kúpna cena za prevod pozemku do vlastníctva
žalovaného predstavovala po uplynutí len pár dní už sumu 163.200,- eur. Je preto potrebné prisvedčiť

žalobcovi, že možno mať aj dôvodné pochybnosti o tom, aká je reálna hodnota majetku žalovaného,
ktorý deklaruje vo svojom účtovníctve.

30. Odvolací súd preto považuje za správne, ak súd prvej inštancie navrhovanému zabezpečovaciemu

opatreniu vyhovel a posilnil tak postavenie žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi
vysokého dlhu 260.200,- eur s prísl., a to zriadením záložného práva na predmetný nehnuteľný majetok
vo vlastníctve žalovaného, a to aj napriek existencii skoršieho záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach v prospech iného veriteľa žalovaného, pretože to nie je v rozpore s inštitútom
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP.

31. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí
dospel teda k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia,jehonariadenímnevznikneneprimeranáujmažiadnejzosporovýchstrán,apretorozhodnutie

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pretože ani v odvolacom konaní
neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné zmeniť alebo
zrušiť.

32. V rozhodnutí o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade

trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).